Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4Cpr/2/2014

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v právnej veci navrhovateľky E. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. U. XXX proti odporcovi JAP Security s.r.o., Bratislava, Seberínyho 9, IČO: 35 877 537, o prešetrenie výpovede zo zamestnania a iné, takto

rozhodol:

Súd podanie navrhovateľky zo dňa 9.6.2014, doručené súdu dňa 10.6.2014, doplnené podaním zo dňa 4.6.2014, doručeným súdu dňa 8.7.2014 odmieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala dňa 10.6.2014 na tunajšom súde podanie adresované Inšpektorátu práce Trenčín, v ktorom uvádza, že žiada o prešetrenie svojej výpovede. Z podania vyplýva, že bola od 1.9.2012 zamestnaná ako pracovník SBS v spoločnosti JAP SECURITY s.r.o., Bratislava v prevádzke Prievidzské pekárne a cukrárne, a.s., pracovisko Nováky. Výpoveď obdržala dňa 26.5.2014 od konateľa spoločnosti p. V. a podpísala ju až po jeho naliehaní. Pán V. odôvodnil jej prepustenie zo zamestnania iba ústne, dôvod ani dátum jej previnenia nie sú vo výpovedi písomne uvedené. Dôvodom jej previnenia má byť skutočnosť, že opustila strážne stanovište (vrátnicu) pred ukončením pracovnej doby (trvá od 18:00 do 6:00), a tiež skôr ako ju vystriedal kolega (nástup podľa smerníc JAP SECURITY je 15 minút pred začatím pracovnej doby, čo v tomto prípade kolega tiež nedodržal), čím sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny a svedkom jej predčasného opustenia strážneho stanovišťa má byť vedúca pekárne p. H., ktorá ju vraj videla a jej svedectvo je dôvodom ukončenia jej pracovného pomeru. Proti tomuto tvrdeniu p. V. sa samozrejme bránila, že to nie je pravda, nevie, z akého zdroja takéto informácie má, okrem toho vedúca pekárne p. H. o tejto hodine na pracovisku nikdy nebola, čas jej príchodu do práce je pravidelne medzi 6:50 - 7:00. Jej príchody a odchody sú každý deň zaznamenané v knihe evidencie príchodov a odchodov vozidiel. V prípade, že by túto knihu pán konateľ zobral a skartoval, čo sa pravdepodobne aj stane, príchody aj odchody zamestnancov sa zaznamenávajú na prístroji priložením čipovej karty na prevádzke pekárne. Pani H. prichádza do pekárne každý týždeň v pondelok ráno a odchádza vždy v piatok po 15:00 hodine do svojho trvalého bydliska, ktoré je v Žiari nad Hronom, cez týždeň býva na podnájme. V pracovnej zmluve, ktorú s ňou p. V. pri nástupe do zamestnania uzatvoril sa v bode 10 píše, že ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej lehoty podľa § 62 a je dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa druhého príslušného kalendárneho mesiaca. V ďalšom bode zmluvy 11 sa píše, že dôvodom k okamžitému rozviazaniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je porušenie mlčanlivosti, čo sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny a bude dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vo výpovedi, ktorú v spomenutý deň od p. V. dostala bolo napísané len toľko, že obidve strany sa dohodli na výpovedi dňom 26.5.2014. Túto výpoveď si prečítal aj jej kolega, ktorý mal po nej nočnú službu a p. V. si ho zavolal v ten deň, aby ju vystriedal už od 16:00 hod. Tiež sa mu nezdalo prečo vo výpovedi nie je uvedený žiadny dôvod, keďže ju prepustili na hodinu. Keby si podala výpoveď ona ako zamestnanec, tak by žiadala o výpoveď

dohodou a tiež by uviedla aj to, z akých dôvodov výpoveď žiada. Nakoľko vo výpovedi nebol napísaný žiadny konkrétny dôvod jej okamžitého prepustenia z pracovného pomeru, podľa jej názoru jej mal p. V. ako zamestnávateľ, ktorý je dáva výpoveď, poskytnúť dvojmesačnú výpovednú lehotu, takže keď dostala správu o výpovedi dňa 26.5.2014, výpovedná doba mala začať dňom 1.6.2014 a dátum výpovede mal byť až 1.8.2014. Na základe tejto skutočnosti nedodržal p. V. pracovnú zmluvu v bode 10 a tým aj , čím porušil § 62 ZP, čo je hlavným dôvodom jej sťažnosti a žiadosti o prešetrenie konkrétnej výpovede. Chcela by informovať, či p. V. koná v súlade so zákonom, keď im ako zamestnancom dal „Pracovnú zmluvu o uzatvorení pracovného pomeru na kratší pracovný čas“, v ktorej v bode 7 uvádza pracovný čas týždenne 8 - 24 hod. Zároveň uvádza, že ako zamestnávateľ je oprávnený nariadiť zamestnancovi prácu nadčas mimo určeného týždenného pracovného času, maximálne však do výšky prípustnej príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Nakoľko v prevádzke v Novákoch pracovali traja zamestnanci SBS v nepretržitej prevádzke, vychádzal im počet zmien na jedného zamestnanca na 20 až 21 mesačne, čo vychádzalo spolu na 240 - 252 hodín. Aj na iných prevádzkach pekárne, kde sú štyria zamestnanci, to vychádza minimálne na 15 zmien a 180 hodín mesačne. Pán konateľ im však priznáva na výplatných páskach iba 5 zmien mesačne a v posledných mesiacoch im udáva výšku zárobku 100 eur mesačne. Tým sa podľa nich zamestnancov vyhýba odvodom na daniach a takisto ich odvodom na zdravotné, sociálne a dôchodkové poistenie. Tiež im priznáva na výplatnej páske len 5 dní dovolenky do roka a dáva im 5 stravných lístkov mesačne. P. V. každý mesiac pri vyúčtovaní berie knihu o evidencii služieb a ich mesačné plány služieb na skartovanie, podľa jeho vyjadrenia aby mali na prevádzke poriadok, podľa ich mienky aby ničil dôkazy. Chcela by poprosiť aj o prešetrenie týchto ďalších ňou uvedených skutočností a o prípadnú nápravu v doplatení odvodov pre všetkých neprávom ukrátených zamestnancov JAP SECURITY s.r.o. Poberá čiastočný invalidný dôchodok. K podaniu pripojila dohodu o skončení pracovného pomeru z 26.5.2014 a pracovnú zmluvu z 31.8.2012.

Súd ju uznesením zo dňa 16.6.2014 č.k. -10 vyzval, aby svoje podanie doplnila (opravila) písomne tak, aby bolo jasné, zrozumiteľné, určité a vykonateľné a aby bolo zrejmé, čoho sa ním domáha s tým, že uviedol, ako má opravu vykonať. Súd ju vyzval uviesť svoj dátum narodenia a štátnu príslušnosť, označenie odporcu, označenie súdu, ktorému je podanie určené, čoho sa podaním domáha, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, dôkazy, vykonania ktorých sa domáha, petit návrhu a predložiť potrebný počet rovnopisov. Zároveň ju poučil o možnosti požiadať o právnu pomoc Centrum právnej pomoci.

Uznesenie bolo navrhovateľke doručené dňa 26.6.2014. Dňa 8.7.2014 doručila súdu podanie datované dňom 4.6.2014 (v skutočnosti ho musela spísať neskôr, keďže uznesenie jej bolo doručené až 26.6.2014), v ktorom doplnila svoj dátum narodenia a štátnu príslušnosť, označenie odporcu, označenie súdu a opísala ďalšie skutočnosti týkajúce sa jej pracovného pomeru. Uviedla, že sa domáha odškodného, ak to bude možné, t.j. odškodné na zdraví, za dovolenku, príplatky za nočné. Chce očistiť svoje meno, lebo si je vedomá, že sa ničoho nedopustila a taktiež žiada odškodné, aby pravda vyšla najavo. Petit návrhu (návrh na konečné rozhodnutie súdu) neuviedla.

Súd po posúdení doplnenia podania navrhovateľky dospel k záveru, že svoje podanie zo dňa 9.6.2014, doručené súdu dňa 10.6.2014 v súlade s uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.6.2014 č.k. -10 nedoplnila a tiež k záveru, že pre uvedený nedostatok nemôže v konaní pokračovať.

Podľa § 43 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. Na iné podanie, ktoré podľa svojho

obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.

Pri posúdení obsahu každého podania súd skúma, či má zákonom vyžadované náležitosti a či je podanie úplné, správne, jasné a zrozumiteľné, Ak zistí, že podanie nemá náležitosti vyžadované zákonom, alebo ak je podanie neúplné, nesprávne, nejasné alebo nezrozumiteľné, musí vyzvať účastníka, ktorý podanie podal, aby ho doplnil a opravil v lehote nie kratšej ako 10 dní. Súd musí uviesť aj spôsob doplnenia alebo opravy a procesné následky neodstránenia nedostatkov podania. Ak ide o podanie, ktoré môže byť návrhom na začatie konania a nie je doplnené a opravené, ak súd nemôže v konaní pokračovať, podanie odmietne, ak ide o iné podanie ako návrh na začatie konania, v prípade jeho riadneho a včasného nedoplnenia alebo neopravenia naň súd neprihliada. Nemožno pripustiť, aby súd rozhodoval o neurčitom a nepresnom návrhu. Odstrániť tento nedostatok mu umožňuje ustanovenie § 43 OSP. (Zborník stanovísk, záverov, rozborov a zhodnotení súdnej praxe, Zväzok I, s. 112)

Zároveň každé rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť musí byť vykonateľné. Vykonateľnosť je možnosť vynútiť plnenie uloženej povinnosti aj proti vôli povinného. Predpoklady vykonateľnosti rozhodnutia sú formálne (predpoklady stanovené právnou normou upravujúcou tvorbu rozhodnutia) a materiálne (určenie oprávneného a povinného, obsahu práv a povinností, rozsahu plnenia a lehoty na plnenie). Prípadná súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej (napr. rozhodnutia: R 58/1997, a iné). Aby bola súdna ochrana navrhovateľa účinná, je potrebné, aby vydané rozhodnutie mohlo byť podkladom pre prípadnú súdnu exekúciu (výkon rozhodnutia je súčasťou súdnej ochrany a vyjadruje záujem na zachovaní práva na spravodlivý proces aj podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR, ako to konštatoval napr. vo veci ).

Všeobecné náležitosti podania určuje ustanovenie § 42 ods. 3 O.s.p. Pre návrh na začatie konania Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 stanovuje ďalšie náležitosti, uvedenie ktorých je nevyhnutne potrebné, aby súd mohol návrh prejednať a vecne (meritórne) o ňom rozhodnúť. Okrem uvedenia mena a bydliska účastníkov prípadne zástupcov, musí návrh na začatie konania obsahovať údaj o štátnom občianstve a ďalej najmä pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, okrem toho musí byť z návrhu zjavné, čoho sa žalobca domáha. Návrh na začatie konania musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkami uvedenými v § 153 ods. 2 O.s.p., nesmie účastníkom prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním návrhu sledoval (Rozhodnutie NS SR z 27. februára 2012, sp. zn. ).

Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (Rozhodnutie Ústavného súdu SR ).

Podanie navrhovateľky, ktoré je podľa obsahu návrhom na začatie konania, zostalo aj po jeho doplnení nejasné a nezrozumiteľné. Z podania navrhovateľky ani po jeho doplnení nie je zrejmé, čoho sa ním navrhovateľka domáha, nie je z neho zrejmé, akých nárokov a v akej výške sa navrhovateľka domáha ( v podaní z 9.6.2014 uvádza, že žiada o prešetrenie výpovede, k podaniu však pripojila dohodu o skončení pracovného pomeru, nie výpoveď, v doplnení podania zo 4.6.2014 uvádza, že žiada odškodné,

neuvádza však z akého zákonného dôvodu ani v akej výške ho žiada). Podaniu chýba petit (návrh na konečné rozhodnutie súdu), nie je z neho zrejmé a jednoznačné, o akých nárokoch navrhovateľky, v akej výške a ako má súd rozhodnúť.

Navrhovateľka podala nesprávne, neúplné a nezrozumiteľné podanie, ktoré je podľa obsahu návrhom na začatie konania. Súd ju uznesením vyzval, aby svoje podanie doplnila v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. V uznesení súd uviedol, ako treba opravu a doplnenie vykonať. Navrhovateľka v určenej lehote návrh neopravila a nedoplnila v celom rozsahu v súlade s uznesením súdu a pre uvedený nedostatok v konaní nemožno pokračovať, pretože návrhu chýbajú základné náležitosti návrhu na začatie konania, súd preto podanie navrhovateľky odmietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak bude podanie riadne doplnené alebo opravené v celom rozsahu najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti tomuto uzneseniu, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.