Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-118-2014.pdf
PDF · 69.88 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/118/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Patrika Príbelského PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. júla 2015 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom v trestnej veci obžalovaného
Z. N.
nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom I. W. I. O., Ul. X. W. XXX/X, O. t.č. v mieste bydliska,
ktoré podal proti rozsudku T. súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/164/2011-313 zo dňa 26.03.2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k 1T/164/2011-313 zo dňa 26.03.2014 bol obžalovaný Z. N. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože dňa 19.02.2011 v čase asi o 00,15 h v I. W. nad O. v prízemí reštaurácie H. W. H. na Ul. J.. F. č. XX fyzicky napadol poškodeného B. G. tak, že ho najmenej 1-krát udrel rukou zovretou v päsť do pravej časti tváre v oblasti sánky, v dôsledku čoho poškodený B. G. utrpel zranenia, a to trieštivú zlomeninu tela sánky v centrálnej oblasti vpravo s posunom úlomkov, posun zubov 41 a 42, tržnozhmoždenú ranu dolnej pery vpravo zvnútra, ktoré si vyžiadali liečenie a v prípade zaradenia poškodeného do pracovného pomeru, tiež pracovnú neschopnosť v trvaní 6 - 8 týždňov, po ktorú bol poškodený tiež dôvodne obmedzený v obvyklom spôsobe života.
Bol za to odsúdený podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti uhradiť poškodenému B. G., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom I. W. nad O., B. ul. č. XXXX/XX, náhradu škody vo výške 1.913,70 Eur.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote bol napadnutý odvolaním prokurátora okresnej prokuratúry. Odvolanie prokurátora smerovalo proti výroku o treste. Podľa názoru prokurátora, súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože tento postup nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nie sú splnené podmienky
na jeho aplikáciu. V danom prípade pomery obžalovaného nie sú takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obžalovaný pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Je toho názoru, že druh ako aj výmera trestu u obžalovaného je v rozpore s ustanoveniami uvedenými v § 34 Tr. zák., nakoľko súd pri svojom rozhodnutí nevzal do úvahy všeobecno-preventívny účinok takto nízkeho trestu. Žiadal preto, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám tak, aby obžalovanému uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, event. navrhoval uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej výmery s probačným dohľadom a uložením povinností nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní modifikovala odvolanie podriadeného prokurátora tak, že mu žiadala vyhovieť tom, aby po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o treste bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby ustanovenia § 155 ods. 1 Tr. zák. so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Splnomocnenec poškodeného, ako aj poškodený na verejnom zasadnutí poukázali na to, že považujú výrok rozsudku o náhrade škody za správny, že obžalovaný škodu spláca mesačne, na čom sa dohodli a hoci im neprináleží hodnotiť výrok o vine a treste, tieto tiež považujú za správne a zákonné a navrhli odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Odvolací súd po preskúmaní výroku o treste nezistil také pochybenie súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu ako to namietal prokurátor v podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu vychádzajúc z okolností prípadu a z osoby páchateľa, v predmetnej trestnej veci bol dôvod pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Obžalovaný udrel poškodeného iba jedenkrát, pričom z rozporných výpovedí jednak svedkov vypovedajúcich v prospech obžalovaného, ale na druhej strane svedkov vypovedajúcich v prospech poškodeného, nebolo jednoznačne preukázané, ale na druhej stane ani vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že takto konal v sebaobrane. Jednoznačne však z týchto výpovedí vyplynula vzájomná potýčka a napádanie sa obžalovaného s poškodeným navzájom. Odvolací súd musel prisvedčiť obhajobe obžalovaného, že v predmetnom prípade išlo o mimoriadne vybočenie z medzí inak riadneho života. Ani pred skutkom, ale ani 4 roky po skutku sa obžalovaný nedopustil žiadneho protiprávneho konania, riadne študuje na vysokej škole a brigádami si zaobstaráva finančné prostriedky, aby mohol splácať poškodenému náhradu škody, čo potvrdil na verejnom zasadnutí aj samotný poškodený. Naviac, v predmetnej trestnej veci bolo potrebné prihliadnuť aj k tomu, že nebyť vrodenej vady zhryzu poškodeného, nemuselo dôjsť v dôsledku úderu obžalovaného až k takým následkom, aké poškodenému vznikli. Vychádzajúc teda z okolností celého prípadu a z osoby obžalovaného, ako aj z jeho prístupu k ďalšiemu životu a odstraňovaniu spôsobenej škody, dospel potom odvolací súd k záveru, je namieste pri ukladaní trestu aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené ani odvolací súd nemá žiadny pochybnosti o tom, že takto uložený trest splní svoj účel vyžadovaný Trestným zákonom, a že na nápravu a prevýchovu obžalovaného nie je potrebné vplývať nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Z uvedených dôvodov nepovažoval preto odvolací súd odvolanie prokurátora za dôvodné a toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.