Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/141/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci navrhovateľa: U. L., U. U. D. XX. H. Č.. X, X., N. XXXXXXXX, proti odporcovi: Q. Ú., U. Q. Y.. Y. Y., U. U. U. U. XXX/XX, Ž., o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.4.2013 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 189,19 eur. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že z dôchodku povinnej P. G., B.. XX.XX.XXXX, sa vykonávali zrážky na základe Exekučného príkazu č. Q. XXXX/XX-XX zo dňa 8.3.2010 vydaného Y.. T. Y. v prospech oprávneného C. U., H..U.., L. X/A, X., od 16.6.2010 v sume 187,81 eur mesačne, ktoré boli poukazované na účet exekútora Y.. T. Y.. Povinná P.G. G. J. XX.XX.XXXX zomrela. Oznámenie o úmrtí bolo navrhovateľovi doručené 8.11.2011. Invalidný dôchodok a vdovský dôchodok pri splatnosti 16. dňa v mesiaci jej patrili do 15.11.2011. Poukazovanie súm zrážok bolo zastavené od 16.12.2011. Za obdobie od 16.11.2011 do 15.12.2011 bola Exekútorskému úradu naviac poukázaná suma 189,19 eur zo základného fondu invalidného poistenia, t.j. z verejných prostriedkov. Naviac poukázaná suma nebola zrážka z dôchodku dlžníka, ale o tieto sumy bol znížený základný fond invalidného poistenia. O vrátenie neprávom vyplatenej sumy bol odporca požiadaný listami z 28.11.2011, 6.3.2012, 11.4.2012, 5.12.2012 a 14.1.2013. Odporca napriek výzvam navrhovateľa neprávom vyplatenú sumu nevrátil. Navrhovateľovi bolo 19.3.2012 doručené vyjadrenie odporcu, v ktorom uvádza, že navrhovateľ začal exekučné zrážky zrážať z dôchodku povinnej až 16.6.2010, hoci mu bol exekučný príkaz doručený 11.3.2010, čo je podľa názoru odporcu dôvodom na podanie poddlžníckej žaloby. Námietka navrhovateľa je podľa odporcu v tomto konaní pre skutkovú podstatu irelevantná. Navrhovateľ ďalej uvádza, že prípadné nedodržanie zariadenia vykonávania zrážok z dôchodku povinného od najbližšieho výplatného termínu po doručení exekučného príkazu spočíva v spôsobe poukazovania dôchodkov a technológii spracovania výplat dôchodkových dávok, ktoré sa v súlade s ustanovením vyplácajú vopred. Podľa navrhovateľa námietka odporcu nesúvisí s podaným žalobným návrhom z dôvodu, že poukázaním súm dôchodkovej dávky po smrti povinnej nie je možné vykompenzovať oneskorené zariadenie zrážok z dôchodku, pretože sumy poukázané po smrti povinnej neboli zrážkou z dôchodku, ale o túto sumu bol znížený základný fond invalidného poistenia. Z uvedeného dôvodu sa odporca bezdôvodne obohatil a nakoľko sa obohatil na úkor Sociálnej poisťovne, musí jej obohatenia vydať. Tým, že odporca prevzal sumu, ktorá mu po smrti povinnej nepatrila, bezdôvodne sa obohatil o sumu 189,19 eur.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/XXXX, aktívne legitimovaným

na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané; je povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň je potrebné poukázať na uznesenie B. XCdo XX/XXXX, podľa ktorého, exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejne (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne . Ďalej uvádza, že právny vzťah súdneho exekútora a Sociálnej poisťovne, ako platiteľa mzdy, sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah a preto nie je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne. Pre vyriešenie otázky, či daný právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania). Tento vzťah treba následne analyzovať a správne právne posúdiť. Na zabezpečenie podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti ( ), ktoré majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov, významných nielen pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, spôsobilosti byť účastníkom konania), ale aj pre posúdenie veci samotnej. Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a odôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho však predsa len v žalobe právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne . Ustanovenie Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. V danom prípade navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý: 1. Vznikol medzi ním ako platiteľom dôchodkovej dávky a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť a 2. Netýkal sa niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýva zo súkromného práva. Išlo o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého nemala Sociálna poisťovňa autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačuje tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupuje voči druhému ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a je oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Právny vzťah súdneho exekútora a Sociálnej poisťovne sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. Vo veci samej odporca uvádza, že príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz zrážkami z dôchodku povinnej, bol Sociálnej poisťovni doručený dňa 11.3.2010. Povinnosťou navrhovateľa ako platiteľa dôchodku bolo od 30.3.2010 vykonávať a zasielať zrážky z dôchodku. Prvá zrážka z dôchodku bola poukázaná až 30.6.2010, navrhovateľ bol v omeškaní viac ako tri mesiace. Suma vyplatená z dôchodku povinnej bola započítaná na dlh povinnej voči oprávnenému a odoslaná oprávnenému ešte pred doručením oznámenia navrhovateľa o úmrtí povinnej. Ako už napísal navrhovateľovi oprávnenému vznikol nárok na podanie poddlžnickej žaloby voči Sociálnej poisťovni z titulu oneskoreného a neúplného vyplatenia zrážok z dôchodku. Po smrti povinnej bola nevymožená časť pohľadávky prihlásená do dedičského konania. Po ukončení dedičského konania, dediči splnili zostatok pohľadávky a exekučné konanie bolo ukončené. Jediní komu mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie sú dediči povinnej, nakoľko pohľadávka, ktorá bola podľa navrhovateľa neoprávnene vyplatená, znížila sumu pasív v dedičskom konaní a reálne zvýšila hodnotu zdedeného majetku po zosnulej. Podľa odporcu je so zreteľom na uvedené jasné, že Sociálna poisťovňa nemôže podať na exekútora žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko medzi nimi nikdy nevznikol hmotno-právny vzťah a teda navrhovateľ neuniesol v tomto konaní dôkazne bremeno. Všetky sumy vymožené po smrti povinnej boli započítané na vymáhanú pohľadávku a nie na odmenu súdneho exekútora, preto nebol splnený základný predpoklad bezdôvodného obohatenia.

K vyjadreniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý opätovne poukázal na . Ďalej uviedol, že právny vzťah medzi ním a odporcom vyplývajúci z povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie je podľa občianskoprávnym vzťahom. Navrhovateľ po

doručení exekučného príkazu vykonával exekučné zrážky z dôchodku povinnej P. G. v prospech odporcu podľa ustanovení Exekučného poriadku ako platiteľ iného príjmu. Poukázanú sumu 189,19 eur, ktorá už nebola exekučnou zrážkou z dôchodku, nie je vo vzťahu k odporcovi možné považovať za dôchodkovú dávku, a preto ani na jej vrátenie aplikovať ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ preto vystupuje v konaní pred súdom ako právnická osoba, ktorá má podľa rovnaké postavenie ako odporca, keďže neexistovala žiadna právna skutočnosť odôvodňujúca túto výplatu. Poukázanie exekučnej zrážky po smrti z dôchodku je preto občianskoprávnym vzťahom bezdôvodného obohatenia, v ktorom Sociálna poisťovňa nemá verejnoprávne postavenie, ale jej postavenie vychádza z občianskoprávneho princípu rovnosti strán.

Podľa , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný spor, nakoľko jeho hodnota neprevyšuje 1.000,- eur (, ods. 1 ), súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.

Podľa , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa X.X.XXXX.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom a to: fotokópiou exekučného príkazu č.k. Q. XXXX/XX-XX zo dňa 8.3.2010, fotokópiou oznámenia o úmrtí, výpisom o platbe, výzvami na zaplatenie zo dňa 6.3.2012, , 14.1.2013, vyjadrením zo dňa 15.3.2012 zistil nasledovný skutkový stav

Odporca ako súdny exekútor v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. Q. XXXX/XX vydal dňa 8.3.2010 pod č.k. Q. XXXX/XX-XX na základe vykonateľného exekučného titulu - platobný rozkaz č.k. XXRob XX/XXXX Okresného súdu Žilina, návrhu oprávneného C. U., H..U.. na vykonanie exekúcie, poverenia vydaného Okresným súdom Žilina č. XXXX*XXXXXX zo dňa 29.12.2009 vydal exekučný príkaz zrážkami zo mzdy a iných príjmov a príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov povinného G. P. - Q., na ktorú má nárok voči platiteľovi mzdy a iných príjmov Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava. Platiteľovi mzdy a iných príjmov prikázal po doručení exekučného príkazu na vymoženie pohľadávky 1.394,84 Eur a príslušenstva, konkretizovaného v predmetnom príkaze ku dňu 8.3.2010 vo výške 2. 063,29 Eur , zrazené sumy poukazovať na uvedený účet súdneho exekútora. Exekučný príkaz bol navrhovateľovi doručený dňa 11.3.2010.

Navrhovateľ z invalidného a vdovského dôchodku povinnej vykonával zrážky v sume 187,81 Eur mesačne od 16.6.2010 v prospech oprávneného, ktoré boli poukazované na účet odporcu ako súdneho exekútora. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Dňa 8.11.2011 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie o úmrtí povinnej P. G., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.

Dňa 25.11.2011 navrhovateľ poukázal na účet súdneho exekútora sumu 189,19 Eur, čo preukazoval odpisom média pre SP z jeho účtu na účet odporcu.

Poukazovanie zrážok bolo zo strany navrhovateľa zastavené od 16.12.2011.

Navrhovateľ poukazoval na to, že podľa sa dôchodkové dávky vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách určených platiteľom dávky. Invalidný a vdovský dôchodok pri splatnosti 16. dňa v mesiaci patrili povinnej do 15.11.2011 za obdobie od 16.11.2011 do 15.12.2011 bola exekútorskému úradu naviac poukázaná suma 189,19 Eur zo základného fondu invalidného poistenia, t.j. z verejných prostriedkov. Naviac poukázaná suma nebola zrážka z dôchodku dlžníka, ale o túto sumu bol znížený základný fond invalidného poistenia.

Navrhovateľ listami zo dňa , a 14.1.2013 žiadal odporcu o vrátenie neprávom vyplatenej sumy s poukázaním na to, že plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol získal neoprávnene majetkový prospech, ktorý treba považovať za bezdôvodné obohatenie a uvedenú sumu žiadal vrátiť na jeho účet.

Odporca listom zo dňa 15.3.2012 zaslal navrhovateľovi vyjadrenie, v ktorom mu oznámil, že príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz zrážkami z dôchodku povinnej bol Sociálnej poisťovni doručený 11.3.2010 a jej povinnosťou ako platiteľa dôchodku bolo od marca 2010 vykonávať a zasielať zrážky z dôchodku. Prvá zrážka z dôchodku bola poukázaná 30.6.2010, v omeškaní so zrážkami dôchodku boli viac ako tri mesiace a oprávnenému vznikol nárok na podanie poddlžnickej žaloby voči Sociálnej poisťovni z titulu oneskoreného a neúplného vyplatenia zrážok z dôchodku.

Listom zo dňa 11.4.2012 navrhovateľ reagoval na vyjadrenie odporcu a oznámil mu, že realizácia v sumách vyplácaných dôchodkov závisí od dátumu doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku a od výplatného termínu dôchodkovej dávky. Je problematické realizovať príkazy na vykonanie zrážok odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie, pretože dôchodková dávka je vyplácaná na rozdiel od výplaty miezd, vopred za celé obdobie, za ktoré patrí v súlade s Zákč. Začať vykonávať zrážky z dôchodkovej dávky je preto možné až od najbližšieho možného výplatného termínu po doručení príkazu na začatie exekúcie. Z dôvodu pravidelnej realizácie výplat veľkého množstva dôchodkových dávok v rôznych výplatných termínoch, je potrebné tieto spracovávať podľa určitých zásad, platných harmonogramov, ktoré neumožňujú realizovať zmeny vo výplate dávok zo dňa na deň, ale s určitým časovým predstihom pred výplatný termínom. Z uvedeného dôvodu naďalej trval na vrátení naviac vyplatenej sumy 189,19 Eur na zrážkach z dôchodku povinnej.

Podľa (ďalej len Exekučný poriadok) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „“).

Podľa Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a 5 SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa.

Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa § 29 Exekučného poriadku exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis 3f) alebo tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on, alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho udelenia a poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).

Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.

Podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

Podľa § 62 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.

Podľa § 63 ods. 1 písm a) Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

Podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

Podľa § 66 Exekučného poriadku

(1) Exekútor poverený vykonaním exekúcie

a) upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného,

b) prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.

(2) Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie platiteľovi mzdy do vlastných rúk.

Podľa § 67 Exekučného poriadku

(1) Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).

(2) Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy sa doručí do vlastných rúk.

(3) Platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.

Podľa § 81 ods. 1 Exekučného poriadku zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Výplatu zrazenej sumy oprávneným vykoná exekútor do siedmich dní odo dňa jej prijatia.

Podľa § 82 Exekučného poriadku ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako je určený, alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.

Podľa § 89 ods. 1 Exekučného poriadku ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Podľa § 91 Exekučného poriadku ak sa v ustanoveniach o exekúcii zrážkami zo mzdy hovorí o platiteľovi mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia aj na právnickú osobu a fyzickú osobu, voči ktorým má povinný nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 89.

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe odporcom vydaného exekučného príkazu zrážkami zo mzdy a iných príjmov a príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov povinného G. P. - Q. voči navrhovateľovi ako platiteľovi mzdy a iných príjmov doručenému navrhovateľovi dňa 11.3.2010 navrhovateľ od 16.6.2010 vykonával zrážky z dôchodku povinnej, ktoré poukazoval priamo na účet súdneho exekútora v zmysle povinnosti uloženej mu odporcom( § 81 ods 1 EP ) v príkaze na vykonanie exekúcie, a to v prospech oprávneného C. U., H..U.. Taktiež mal súd za preukázané, že povinná dňa XX.XX.XXXX zomrela a týmto dňom jej zanikol nárok na výplatu dávok sociálneho poistenia. Súd nepovažoval v konaní za sporné, že nárok na výplatu dávok jej patril do 15.11.2011 a že dňa 25.11.2011 bola odporcovi na predmetnú exekúciu zo strany navrhovateľa poukázaná suma 189,19 Eur.

Najvyšší súd SR sa vo svojom uznesení sp.zn. X S. XX/XXXX zo dňa 14.1.2009 uverejnenom pod G. XX/ XXXX zaoberal postavením exekútora pri výkone exekučnej činnosti ako aj charakterom vzťahu medzi exekútorom a účastníkom exekučného konania, v ktorom vyslovil záver, že exekútor v exekučnom

konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne . Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. Na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle tým, že povinný mu na základe výzvy ( Exekučného poriadku) zaplatí za výkon exekučnej činnosti vo výzve uvedenú odmenu, výška ktorej presahuje sumu zodpovedajúcu právnemu predpisu. Obdobne rozhodol NS SR aj v uznesení sp.zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa 18.2.2010, sp.zn. XCdo XX/XXXX zo dňa 25.3.2010 a XCdo XXX/XXXX z 25.3.2010

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovanej ustálenej judikatúry.

V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález ÚS SR III. ÚS XXX/XX z 3. novembra 2006, v ktorom ústavný súd konštatoval : „ Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku ( tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez tohto, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdu ochranu podľa čl. 46 ods. .“

Povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry, povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon, jednoznačne vyplýva aj z požiadaviek právnej teórie. Pravidlo, že kto sa chce odchýliť od súdneho precedensu alebo ustálenej judikatúry, musí pre odklon uviesť dostatočný dôvod ( a teda nesie bremeno argumentácie) je považované za jedno zo základných pravidiel racionálnej argumentácie.

Prvostupňový súd nevidel žiadny racionálny dôvod pre odklon od vyššie uvedenej ustálenej súdnej praxe ( judikatúry ), a preto postupoval pri rozhodnutí súladne s ňou, nakoľko je možné ju aplikovať na danú vec. Pokiaľ sa právny vzťah medzi súdnym exekútorom a účastníkom exekučného konania nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah, za takýto právny vzťah sa nemôže považovať ani vzťah medzi súdnym exekútorom a platiteľom mzdy a iného príjmu povinného. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne . Súd poznamenáva, že ustanovenie Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela daná ) výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

V danom prípade navrhovateľ svoj nárok "na vydanie bezdôvodného obohatenia" vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý:

1. Vznikol medzi ním ako platiteľom iných príjmov povinnej v exekučnom konaní a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť.

2. Netýkal sa niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýval zo súkromného práva.

Išlo o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého súdny exekútor a platiteľ iného príjmu povinnej nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval voči druhému ( platiteľovi iného príjmu ) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti (v tejto súvislosti pozri §

66 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v spojení s § 89 EP ) oprávňujúce súdneho exekútora prikázať platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iného príjmu povinného (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") vykonával zo mzdy a iného príjmu povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému. Právny vzťah súdneho exekútora a platiteľa iného príjmu v exekučnom konaní s týmito znakmi sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah.

Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť a platiteľom iného príjmu nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle tým, že platiteľ mzdy a iného príjmu mu na základe exekučného príkazu na vykonanie exekúcie poukáže sumu, na výplatu ktorej už povinný nemal nárok. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že sumy prijímané súdnym exekútorom v exekučnom konaní slúžia na vymoženie nároku oprávneného. V danom prípade, prihliadajúc na okolnosti prejednávanej veci, je potrebné vychádzať z podmienok uvedených v Exekučného poriadku, podľa ktorého, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Znamená to, že pokiaľ súdny exekútor na základe poverenia vydaného v exekučnom konaní vymohol pre oprávneného v exekučnom konaní uplatňovanú pohľadávku, nie je možné vymoženú pohľadávku žiadať vrátiť od súdneho exekútora. Zákon v takom prípade explicitne predpokladá nárok na náhradu škody proti štátu podľa Z. Uplatnený nárok navrhovateľa návrhom na začatie konania nemožno považovať za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. proti odporcovi.

Súd po zaujatí uvedeného záveru považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ je povinný žalobou uplatnený nárok (iba) skutkovo vymedziť. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu ("iura novit curia"). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových okolností, so zreteľom na povahu ktorých alebo spôsob opísania ktorých prichádza do úvahy možnosť podriadenia žalobou uplatneného nároku pod inú hmotno-právnu normu, než je uvedená v žalobe, musí vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v žalobe uvedený (alebo správne uvedený) právny dôvod požadovaného plnenia.

V danom prípade , so zreteľom na to, ako a čím navrhovateľ vymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoj nárok na zaplatenie požadovanej sumy je zrejmé, že pre uplatnenie nároku na zaplatenie spornej sumy v súdnom konaní považoval za rozhodujúcu skutočnosť, že v exekučnom konaní ( ako platiteľ iného príjmu povinného ) poukázal súdnemu exekútorovi vykonávajúcemu exekučnú činnosť sumu na ktorú už povinný nemal nárok, teda vyššiu ako mu patrila, túto sumu poukázal z verejných prostriedkov, keď exekútor nemal postupovať v súlade zo zákonom a uvedenú sumu mu nevrátil. Bolo preto potrebné vyriešiť otázku, či žalobou uplatnený nárok nevyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú v zmysle Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor v prípade, že osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto Zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia než podľa Vznik zodpovednosti podľa tohto zákona predpokladá výkon exekučnej činnosti na základe poverenia súdu podľa Exekučného poriadku. Ak však exekútor spôsobí škodu inak než pri takej exekučnej činnosti, ktorá má oporu v súdnom poverení, vtedy exekútor zodpovedá podľa všeobecných predpisov o zodpovednosti za škodu. V predmetnej veci vykonával exekútor - odporca exekučnú činnosť, na základe poverenia súdu podľa Exekučného poriadku. Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že pokiaľ by exekútor - odporca , nepostupoval správne tak, ako to tvrdil navrhovateľ a v dôsledku tohto malo dôjsť na strane navrhovateľa k vzniku škody, ide o nesprávny úradný postup exekútora, v prípade ktorého prichádza do úvahy žaloba o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa Predmetný zákon nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z poruchy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Tak ako už bolo uvedené vyššie exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Za nesprávny úradný postup sa považuje napr. porušenie povinnosti súdneho exekútora urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, jeho nečinnosť pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov. Ak teda exekútor v exekučnom konaní nesprávne postupoval , nemožno sa vrátenia neoprávnene zaplatenej sumy domáhať žalobou o náhradu škody proti exekútorovi, ale žalobou o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, pričom za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti zodpovedá štát. Odporca teda nebol v danej veci pasívne vecne legitimovaný a preto z uvedeného dôvodu súd žalobu navrhovateľa zamietol, keď už sa ďalej nezaoberal meritom veci, nakoľko toto by vzhľadom na vyslovený právny názor- nedostatok pasívnej vecnej legitimácie - prekračovalo rámec tohto konania.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s , o ktorých súd rozhoduje na návrh. Odporca bol v konaní úspešný, trovy konania si neuplatnil a súd na jeho strane ani vznik žiadnych trov konania nezistil, preto o trovách konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).