Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPom/1/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci starostlivosti o maloletého B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako obaja rodičia, v striedavej osobnej starostlivosti, toho času u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, V. W. a Ing. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. V. XXX, V. N., v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -29 zo dňa 4.6.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. -29 zo dňa 4.6.2015 predbežným opatrením nariadil, aby maloletý B. N., nar. XX.X.XXXX, t.č. u otca, I. V. XXX, bol dočasne zverený do starostlivosti matky.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši predložil Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 3.6.2015 o 14.55 hod. podnet na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 75a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na odňatie maloletého dieťaťa zo starostlivosti otca a jeho dočasné odovzdanie do starostlivosti Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin, Kollárova 2. Podnet odôvodnil tým, že maloletý B. mal byť v zmysle právoplatného rozsudku súdu sp.zn. od 1.6.2015 v osobnej starostlivosti matky. Na základe oznámenia ošetrujúcej lekárky maloletého, nebola dodržaná neodkladná hospitalizácia maloletého a nebolo mu umožnené užívať nasadenú medikamentóznu liečbu. Je podozrenie na týranie blízkej a zverenej osoby. Na základe uvedeného podnetu súd prvého stupňa uznesením č.k. -27 zo dňa 4.6.2015 začal konanie o nariadenie predbežného opatrenia.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 75a ods. 1,2,3 a 4 O.s.p.

Z podnetu orgánu sociálno-právnej ochrany detí, ako aj z obsahu predložených listín, mal súd prvého stupňa zistené, že maloletý bol hospitalizovaný na pediatrickom oddelení Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu, Liptovský Mikuláš, od 22.5.2015 do 26.5.2015 s diagnostikovanou depresívnou epizódou stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tým, že po konzultácii so psychiatričkou MUDr. Zuzanou Janíkovou a Doc. MUDr. Igorom Ondrejkom, PhD. zdravotnícke zariadenie rozhodlo o preložení pacienta na detské oddelenie Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine. Z rozhodnutia otca maloletý nebol hospitalizovaný a nasadenú liečbu po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia neužíva a ani sa neustanovil na kontrolu po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia ku všeobecnej lekárke pre deti a dorast MUDr. Ivete Hlavicovej. Ošetrujúca lekárka maloletého oznámila dňa 1.6.2015 Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, že u maloletého je podozrenie na

týranie. Vyššie uvedenému predchádzalo, že maloletý bol hospitalizovaný na odporučenie ošetrujúcej všeobecnej lekárky pre deti a dorast (pediatričky) z dôvodu bolesti brucha, podbrušia, slabiny a mieška. Počas vyšetrenia si maloletý držal ruku na bruchu, prechádzal ňou na slabinu a k miešku, triasol sa, očervenel a následne zbledol. Vyšetrenia vylúčili podozrenie na zápal slepého čreva. Otec bol prítomný pri každom lekárskom vyšetrení, bol negativistický ku každému ďalšiemu vyšetreniu. Neinformoval, aké lieky maloletému podával, okrem magnézia. Obvinil pediatričku, že dôvodom bolesti brucha je vyšetrenie. Otec bol sústavne pri synovi do večerných hodín a odišiel až na výzvu lekárov. Syna neustále sprevádzal a to aj na WC, do sprchy, obliekal ho, hoci je maloletý sebestačný. Otec bol prítomný aj pri vyšetrení maloletého psychiatričkou v sobotu 23.5.2015, na oddelení strávil celú sobotu a nedeľu. Maloletý bol prepustený s tým, že dňa 27.5.2015 sa mal dostaviť na psychiatrické oddelenie Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine. Otec sa s maloletým na vyšetrenie dostavil, ale odmietol synovu hospitalizáciu. Vyššie uvedené vyplýva zo šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 1.6.2015 a je podložené prepúšťacou správou Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš. Orgán sociálnej kurately vykonal šetrenie v prostredí maloletého dieťaťa u matky i otca dňa 1.6.2015. Otec uviedol, že vybavuje synovi vyšetrenie v Banskej Bystrici, chce nezávislý posudok dvoch psychiatrov. Dieťa nie je u matky, lebo ku nej nechce ísť. Do školy nechodí dva týždne, nemá lieky a ani žiadne neužíva. Lieky mu boli predpísané na únavu. S vyšetrením súhlasí, ale je proti hospitalizácii. Maloletý sa odmietol rozprávať s pracovníčkami orgánu sociálnej kurately, potom, ako mu otec povedal, že ak nechce, rozprávať sa s nimi nemusí. Maloletý vyšiel z domu a šiel do auta, pri tom si rukou chytal podbruško a dotýkal sa medzi nohami. Bol bez mimiky. Na otázku, kde idú, otec odpovedal, že na výlet. Otec bol upozornený, aby rešpektoval rozhodnutie lekárov o liečbe a na porušovanie liečebného režimu. Okrem toho bol poučený, že podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu o striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, mal byť maloletý v tom čase v starostlivosti matky.

Matka maloletého bola v kontakte so školou, ktorú navštevuje maloletý a od triednej učiteľky sa dozvedela, že maloletý nechodí na vyučovanie. Mala problém telefonicky sa spojiť so synom a s otcom maloletého. Od starého otca maloletého sa dozvedela, že otec mu nedovoľuje chodiť vonku na ihrisko, každý deň ho čakával pred školou autom. Podľa matky s ňou syn nekomunikuje, lebo to má zakázané. Ona si po syna chodila. O zdravotnom stave maloletého sa dozvedela od jeho pediatričky. Do januára 2015, keď bol maloletý u nej od novembra 2014, sa správal normálne, bol veselý. Má dobrý vzťah s nevlastnými súrodencami, jej manželom a jeho rodinou. Maloletý sa stále učil a musela ho nútiť, aby si oddýchol a šiel vonku. Vo februári 2015 bol u otca, vtedy s ňou komunikoval. V marci 2015 pred Veľkou nocou syn prespal u nej, ale volal mu otec, že sa musí ísť domov učiť. Syn sa jej sťažoval a plakal, keď bol u nej naposledy, že má toho veľa, že otec na neho tlačí, že to má ťažké a chcel by normálneho otca. Keď sa ho chcela spýtať viac, tak sa uzavrel. Podľa matky má maloletý z otca strach. Povedal, že otec ho núti učiť sa na samé jednotky a on sa bojí ísť do školy, keď majú písomku. Syn nechcel, aby na rodičovské združenia chodila aj ona, preto sa na syna v škole informuje individuálne. Od učiteľky sa dozvedela, že syn vymeškal 75 % z celkového vyučovania a nemôže uzavrieť školský rok, bude musieť robiť komisionálne skúšky. V škole sa mu smejú, že ho otec čakáva pred školou a spolužiačky jej syna jej povedali, že otca maloletého videli na dievčenských toaletách. Matka výslovne uviedla, že trvá na hospitalizácii maloletého na Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice Martin. Matka bola informovaná o podozrení na CAN maloletého. Výchovná poradkyňa a triedna učiteľka maloletého zo Strednej zdravotníckej školy v Liptovskom Mikuláši uviedli, že otec maloletého čakával takmer denne po vyučovaní v priestoroch školy, preto bol upozornený na nevhodnosť takéhoto správania sa vzhľadom k veku žiaka. Otec žiadal, aby bol maloletý opakovane preskúšaný z predmetov, z ktorých mu vychádzala známka chválitebný. Maloletý absentoval hlavne v deň ohláseného písania písomiek, o čom boli informovaní obidvaja rodičia. Triedna učiteľka sa spojila s pediatričkou žiaka. Maloletý vykonal preskúšanie dňa 5.5.2015 a 7.5.2015, v ktorom bol úspešný a následne opäť prestal chodiť na vyučovanie. Škola dňa 28.5.2015 poslala obidvom rodičom upozornenie na nedbalú školskú dochádzku

- počet vymeškaných hodín od začiatku školského roku bol 226. Škola dňa 26.3.2015 iniciovala stretnutie s otcom maloletého za účasti psychiatričky. Otec na ponúknutú pomoc reagoval negatívne s odmietaním a prešiel do slovných útokov na vyučujúcich. Otec maloletého vybavil vyšetrenie dieťaťa u psychiatričky v Banskej Bystrici MUDr. Šajgalíkovej na deň 2.6.2015 a po vykonanom vyšetrení psychiatrička oznámila orgánu sociálnej kurately, že maloletý potrebuje nutne hospitalizáciu, otec s hospitalizáciou nesúhlasil a podpísal jej svoj nesúhlas. Psychiatrička sa spojila s MUDr. PhDr. Igorom Hrtánkom, PhD. z Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin a dohodla hospitalizáciu maloletého. Doporučila

podať trestné oznámenie na otca. Dňa 3.6.2015 orgán sociálnej kurately podal trestné oznámenie pre podozrenie trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, zanedbanie zdravotnej starostlivosti, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, ktoré konanie sa vedie pod spisovou značkou ČVS: ORP-225/2- VYS-LM-2015.

Na základe vyššie uvedené súd prvého stupňa mal za preukázané vážne ohrozenie zdravia a priaznivého vývoja maloletého dieťaťa. Napriek predchádzajúcim upozorneniam orgánu sociálnej kurately a zdravotníckych zariadení otec nezabezpečil neodkladnú a nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť o maloletého. Preto predbežným opatrením rozhodol, aby maloletý okamžite bol odňatý zo starostlivosti otca a dočasne ho zveril do starostlivosti matky, ktorá súhlasí s poskytnutím potrebnej zdravotnej starostlivosti, vrátane hospitalizácie maloletého dieťaťa v zdravotníckom zariadení. Zotrvanie maloletého v starostlivosti otca, bez uspokojenia jednej z jeho základných životných potrieb - starostlivosť o zdravie, vážne ohrozuje jeho zdravie. Tým, že súd odňal predbežným opatrením maloletého otcovi a zveril ho do dočasnej starostlivosti matke, v prípade hospitalizácie nemôže byť maloletý vydaný otcovi zdravotníckym zariadením. (bez súhlasu matky alebo rozhodnutia súdu).

Proti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia podal otec maloletého v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že nie je pravdou, že by zanedbal zdravotnú starostlivosť dieťaťa. Od začiatku prejavu zdravotných problémov navštevoval príslušné zdravotnícke zariadenia. Súd nemal preukázané nerešpektovanie záverov ošetrujúcich lekárov zo strany otca. Podľa ich doporučení absolvoval so synom potrebné vyšetrenia a to najmä vyšetrenia psychiatrické vzhľadom na určenú diagnózu. Všetky vyšetrenia absolvoval v krátkom časovom slede. V tomto smere poukazuje aj na „Odvolanie informovaného súhlasu“ zo dňa 28.5.2015, kde otec uviedol, že „neodmieta psychologické vyšetrenie a všetky vyšetrenia, ktoré pomôžu“. No zdôrazňuje, že súhlas s hospitalizáciou patrí k právam slobodného rozhodovania a to aj v prípade zákonného zástupcu. Rozhodnutie musí byť rešpektované. V tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že maloletý je vo veku blízkom veku dospelosti a je na prostredie a domácnosť otca zvyknutý. Aj keď závery lekárov o spôsobe liečby sú urobené s najlepším úmyslom a s vedomím správneho rozhodnutia, nemusia byť najlepšie z pohľadu dieťaťa a rodičov. Je viacero spôsobov liečby. Otec uprednostnil domácu liečbu. Bezodkladne po absolvovaní vyšetrenia na Psychiatrickej ambulancii v Banskej Bystrici kontaktoval detského psychiatra MUDr. Martina Naďa v Likavke, okres Ružomberok, za účelom liečenia. K vyšetreniu nedošlo, pretože bolo nariadené predbežné opatrenie o dočasnom zverení maloletého do starostlivosti matky. V odôvodnení uznesenia sú uvádzané niektoré skutočnosti, z ktorých súd vyvodil právny záver, že otec vážne ohrozil priaznivý vývoj maloletého. Škola, ktorú navštevuje maloletý, uvádza, že počet hodín, ktoré vymeškal z vyučovania, je od začiatku školského roka 226 hodín, čo by malo v percentuálnom vyjadrení 75 % z celkového vyučovania. Tento údaj je ku dňu 28.5.2015. V školskom roku 2014/2015 je počet vyučovacích hodín 187. Vymeškaní tak u maloletého predstavuje cca 19,2 % pri zohľadnení priemerného počtu 6 vyučovacích hodín na jeden deň, čo pri zdravotných komplikáciách nepreukazuje, že zo strany otca ide o ohrozenie výchovy. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého. Uviedla, že nesúhlasí s obsahom odvolania. Zdôraznila, že návrh na predbežné opatrenie bol podaný na základe vyjadrenia obvodnej lekárky MUDr. Hlavicovej. Aj napriek tomu, že existujú rôzne spôsoby liečenia, ako sa uvádza v odvolaní, obvodná lekárka, ktorá dlhodobo pozná zdravotný stav dieťaťa, je dostatočne kompetentná posúdiť, či je alebo nie je dieťa v stave, ktorý ho ohrozuje. Prijala teda opatrenie, ktoré považovala za vhodné. Zatiaľ nenastali žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali postup súdu, ktorý akceptoval návrh na vydanie predbežného opatrenia. Ani jedno z tvrdení uvádzaných v odvolaní sa neopiera o skutočnosti, ktoré by vyvracali podozrenie. Na ochranu maloletých a aj detí, ktoré sú vo veku blízkom mladistvých, je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na ich ochranu. Argument, že keby nebolo vydané predbežné opatrenie, bol by otec navštívil s dieťaťom iného detského psychiatra, neobstojí, lebo súd nemá povinnosť predvídať konanie otca maloletého, ale vychádzať zo skutočností, ktoré nasvedčujú tomu, že maloleté dieťa potrebuje ochranu. To sa aj stalo. Počet vymeškaných hodín nie je rozhodujúci. Rozhodujúce je, či bola naplnená skutková podstata trestného činu. U maloletého bola zistená prítomnosť neznámej látky v tele. Nie je zodpovedaná otázka o akú látku šlo, požitie tejto látky nebolo vysvetlené odborníkmi, či išlo o pokus samovraždy, prípadne drogy alebo o akú látku šlo a k čomu malo smerovať jej požitie. Záhaľčivý život môže mať rôzne formy a aj spôsob, ako ho umožniť. Názory rodiča v prípade, keď im

predchádza názor lekára, sú irelevantné a nemôže byť liečba posudzovaná z uhlu pohľadu rodiča, lebo nemá dostatočnú odbornú spôsobilosť, aj keď má určite právo slobodne rozhodnúť. Argument, aby boli všetky úkony lekárov robené v prítomnosti otca, evokuje skôr pocit, že chce mať všetko pod kontrólou a zasiahnuť včas tam, kde by vyšetrenie mohlo ukázať výsledky pre rodiča nevyhovujúce.

K podanému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že s rozhodnutím súdu sa plne stotožňuje a navrhuje, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané otcom maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. d) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak právne vzťahy, ktoré existujú medzi účastníkmi, vyžadujú dočasnú úpravu, aj to len vtedy, ak je táto dočasná úprava potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi nimi nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne sa do nich neprimeraným spôsobom. V preskúmavanej veci tieto predpoklady nepochybne splnené boli. Naliehavá potreba dočasnej úpravy v danej veci bola preukázaná aj s prihliadnutím na ust. § 75a ods. 1,2,3,4 O.s.p. Skutočnosti uvádzané ÚPSVaR v Liptovskom Mikuláši uvádzané v podnete na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a ods. 1 O.s.p. dostatočným spôsobom osvedčili nevyhnutnosť okamžitej potreby úpravy pomerov maloletého B., keď na základe oznámenia ošetrujúcej lekárky maloletého nebola dodržaná neodkladná hospitalizácia maloletého a nebolo mu umožnené užívať nasadenú medikamentóznu liečbu. Preto správne okresný súd nariadil predbežné opatrenie a odňal maloletého B. z rodinného prostredia otca a dočasne ho zveril do starostlivosti matky.

Odvolací súd mal zo spisového materiálu preukázané, že v prípade maloletého B. N. ide o vážne ohrozenie zdravia a priaznivého vývoja maloletého. Napriek predchádzajúcim upozorneniam orgánu sociálnej kurately a zdravotníckych zariadení, otec nezabezpečil neodkladnú a nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť o maloletého. Preto správne prvostupňový súd považoval za nevyhnutné, aby bol maloleté okamžite odňatý zo starostlivosti otca a nariadil predbežné opatrenie, ktorým ho dočasne zveril do starostlivosti matky, ktorá súhlasí s poskytnutím potrebnej zdravotnej starostlivosti vrátane hospitalizácie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie otca za dôvodné. Stotožnil sa s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v uznesení o predbežnom opatrení. Skutočnosti uvádzané ÚPSVaR pre účely nariadenia predbežného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčili nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov maloletého dieťaťa a keďže odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nezistil pochybenie, potvrdil ho z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.