Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-418-2014.pdf
PDF · 95.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3Er/418/2014
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v exekučnej veci oprávneného: Mesto Prievidza - Mestský úrad, IČO: 00 318 442, so sídlom v Prievidzi, Námestie slobody 14, proti povinnému: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. H., D., T.. Q.M. XXXX, štátny občan Českej republiky, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Trenčíne - Opatová, Potočná 650/135B, o vymoženie 60 522,75 €, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.09.2014 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 60 522,75 € na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz daňových nedoplatkov Mesta Prievidza č.k. 2.2.4.-3137-2014/5257 zo dňa 28.03.2014, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 28.03.2014. Súd dňa 29.10.2014 poveril vykonaním exekúcie Mgr. Klaudiu Boorovú Dzurikovú, súdnu exekútorku so sídlom v Bánovciach nad Bebravou. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 3Er/418/2014-32 zo dňa 28.01.2015 súd námietky povinného proti exekúcii zamietol a námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2015. Poverená súdna exekútorka dňa 27.02.2015 vydala opravné upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 05.03.2015. Dňa 18.03.2015 podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu na Pošte Dubnica nad Váhom 10 námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie. Námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie boli podané včas. Námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu dňa 31.03.2015. Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že v opravnom upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor vyčíslil svoju odmenu vrátane odmeny za zriadenie exekučných záložných práv na 9 nehnuteľností. Má za to, že exekúcia je vykonávaná nezákonným spôsobom, v rozpore s § 61a ods. 2 Exekučného poriadku a v rozpore s § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka. Obe uvedené ustanovenia podmieňujú vedenie exekučného konania na záloh súhlasom záložného veriteľa. V predmetnej veci však podľa informácií povinného nebol záložný veriteľ nikdy kontaktovaný súdnym exekútorom vo veci získania súhlasu na vedenie exekučného konania na záloh, ku ktorému je záložným veriteľom. Absencia takéhoto súhlasu znamená, že exekúcia je vedená nezákonným spôsobom, čo vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. júla 2014, sp. zn. III. ÚS 51/2014 . Uvedený nález konštatuje povinnosť súdu skúmať, či došlo k udeleniu súhlasu záložného veriteľa a zároveň uvádza, že vyžiadanie takéhoto súhlasu sa nevzťahuje len na výkon exekučného záložného práva formou speňaženia zálohu, ale je potrebný aj na zriadenie exekučného záložného práva, ktoré je taktiež súčasťou procesu exekučného konania. Ak takýto súhlas na zriadenie exekučného záložného práva udelený nebol, znamená to, že ďalší výkon exekúcie je neprípustný, čím je podľa názoru povinného naplnená podmienka na vyhovenie námietkam proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku. Ďalej
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 20/05, z ktorého vyplýva, že je v zásade jedno, v akom štádiu exekučného konania nastane situácia, pri ktorej je exekúcia vedená v rozpore so zákonom pre absenciu súhlasu záložného veriteľa, vždy však má za následok zastavenie exekúcie pre neprípustnosť. V prípade, ak sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie z dôvodu absencie súhlasu záložného veriteľa s vedením exekúcie na záloh, má byť exekúcia zastavená v celom rozsahu. Z uvedeného možno zároveň usudzovať, že ak vo veci existuje dôvod na zastavenie exekúcie, je tento dôvod zároveň aj dôvodom na to, aby bolo vyhovené námietkam proti exekúcii. Ďalej povinný podal námietky proti trovám exekúcie, v ktorých súdny exekútor vyčíslil svoju odmenu vo výške 298,71 € za zriadenie exekučných záložných práv na 9 nehnuteľností. Zriadenie záložných práv je v tomto rozsahu neprimerané, v rozpore s ustanovením § 61b Exekučného poriadku. Súdneho exekútora k tomu pravdepodobne vedie snaha o vlastné obohatenie sa formou odmeny za zriadenie exekučného záložného práva, čím však dôjde k neodôvodnenému navýšeniu trov konania, ktoré by mal povinný uhradiť. Výška vymáhanej pohľadávky je 60 522,75 € s príslušenstvom a táto suma je oproti hodnote nehnuteľností, ku ktorým chce súdny exekútor zriadiť exekučné záložné práva mnohonásobne nižšia. Preto tento postup súdneho exekútora považuje povinný za nezákonný a hrubo a zjavne neprimeraný účelu ustanovenia § 61b Exekučného poriadku. V závere navrhol, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie. Súdna exekútorka vo svojom vyjadrení k námietkam povinného uviedla, že podľa výšky istiny danej exekúcie neporušuje ustanovenie § 61b Exekučného poriadku, na počet zriadení exekučných záložných práv ju neobmedzuje žiadne ustanovenie a povinný má vo vlastníctve oveľa viac nehnuteľností na území Slovenska, teda súdna exekútorka by mohla vykonať oveľa väčší počet zriadení exekučných záložných práv. Poukázala na ustanovenie § 6 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., podľa ktorého odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 € za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť. Teda exekútor má podľa zákona nárok na takúto odmenu. Zriadením 9 exekučných záložných práv chce dosiahnuť, aby bola pohľadávka riadne zabezpečená, keďže istina predstavuje 60 522,75 €. Taktiež poznamenala, že pokiaľ by povinný pohľadávku uhradil do 14 dní od prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné záložné právo na nehnuteľnosti by nebolo zriadené, taktiež i zákonná odmena exekútora by bola nižšia a exekúcia by bola skončená. K námietkam povinného ohľadom súhlasu oprávneného s predajom nehnuteľnosti povinného súdna exekútorka uviedla, že týmto súhlasom povinného disponuje, oprávnený súhlas vyhotovil dňa 20.11.2014 a exekútorskému úradu bol doručený dňa 23.11.2014. Oprávnený sa k námietkam povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie v lehote stanovenej súdom nevyjadril. Tunajší súd uznesením č.k. 3Er/418/2014-47 zo dňa 22.04.2015 námietky povinného proti exekúcii zamietol (výrok I.), námietkam povinného proti trovám exekúcie v časti náhrady hotových výdavkov v sume 53,92 € vyhovel (výrok II.) a v prevyšujúcej časti (3,20 €) námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol (výrok III.). Citované uznesenie nadobudlo vo výroku II. a III. právoplatnosť dňa 15.05.2015. Voči výroku I. uznesenia tunajšieho súdu č.k. 3Er/418/2014-47 zo dňa 22.04.2015 podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní opätovne poukázal na nález Ústavného súdu SR z 01. júla 2014, sp. zn. III. ÚS 51/2014 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/05. Ustanovenie § 61b ods. 1 Exekučného poriadku určuje rozsah exekúcie, takže nerieši spôsoby vykonania exekúcie. Exekučný súd si nesprávne vyložil povinným uvádzané rozhodnutia Ústavného súdu SR. Povinný vo svojich námietkach nehovoril o tom, že by mal založené nehnuteľnosti v prospech oprávneného, ale uvádzal, keďže súdna exekútorka presne neurčila, na ktoré nehnuteľnosti zriadi exekučné záložné právo a povinný má vedomosť o tom, že k niektorým nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve je zapísaný prednostný záložný veriteľ, je v takomto prípade potrebný súhlas tohto prednostného záložného veriteľa na zriadenie exekučného záložného práva k takýmto nehnuteľnostiam. Povinný poukazoval na skutočnosť, že absentuje súhlas záložného veriteľa. Taktiež nesúhlasil s názorom exekučného súdu, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku neobmedzuje súdneho exekútora v počte zriadení exekučných záložných práv. Podľa názoru povinného je súdny exekútor pri zriadení exekučných záložných práv limitovaný práve ustanovením § 61b ods. 1 Exekučného poriadku a má za to, že pri zachovaní odbornej starostlivosti musí byť súdnej exekútorke zrejmé, že výška vymáhanej pohľadávky v exekučnom konaní je v hrubom a zjavnom nepomere k hodnote nehnuteľností vo vlastníctve povinného, ku ktorým zamýšľa zriadiť exekučné záložné právo. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž 25/96 zo dňa 25.03.1996, z ktorého vyplýva, že treba dbať na to, aby vlastnícke právo nebolo záložným veriteľom neprimerane obmedzené. Ďalej uviedol, že posúdenie, či hodnota nehnuteľností je primeraná hodnote vymáhanej pohľadávky je ponechaná na úvahe súdnej exekútorky, avšak v prípade zriadenia záložného práva k 9 nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného v porovnaní s hodnotou
vymáhanej istiny je bez hlbších odborných znalostí jasné, že nie je potrebné zriaďovať záložné právo k 9 nehnuteľnostiam, keďže ich hodnota je niekoľkonásobne vyššia ako výška vymáhanej pohľadávky, teda postupom súdnej exekútorky by bolo zasiahnuté do vlastníctva povinného nad mieru prípustnú zákonom. V závere poukázal na skutočnosť, že oprávnený má postavenie správcu dane a ak udelil súhlas s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľností, mal tento ako správca dane postupovať v súlade s ustanovením § 81 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého má správca dane dbať na to, aby hodnota predmetu záložného práva bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje a ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd uznesenie č.k. 3Er/418/2014-47 zo dňa 22.04.2015 vydané vyšším súdnym úradníkom zrušil a opätovne o ňom rozhodol podľa § 274 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Súdna exekútorka dňa 07.07.2015 doručila tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach povinného zo dňa 20.11.2014 a uviedla, že v zmysle § 168 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku bude zriadené exekučné záložné právo na predmetné nehnuteľnosti. Povinný má na daných nehnuteľnostiach už viacero exekučných záložných práv, a teda je na mieste, aby sa zabezpečilo splnenie pohľadávky záložným právom na viacerých nehnuteľnostiach, keďže pravdepodobne povinný nie je schopný riadne a včas plniť svoje záväzky. Na základe uvedených skutočností nie je zriadenie exekučných záložných práv neprimerané a nedôvodné vzhľadom na výšku vymáhaného nároku a počtu skoršie zriadených exekučných záložných práv. Súhlasmi záložných veriteľov daných nehnuteľností nedisponuje, nakoľko v čase začatia exekúcie, v štádiu vydania upovedomenia o začatí exekúcie to zákon neukladá. Ďalej uviedla, že zriadenie exekučného záložného práva slúži ako zabezpečovací prostriedok exekúcie, a teda vykonaním exekučných záložných práv na nehnuteľnostiach povinného sa len zabezpečí majetok povinného do budúcna, aby povinný svojvoľne nenakladal so svojim majetkom, pokiaľ nebude vyplatená predmetná pohľadávka. Jeho vlastnícke právo bude obmedzené exekučným záložným právom len z časti a primerane. Oprávnený navrhol zriadiť exekučné záložné práva a súčasne udelil súhlas s predajom nehnuteľnosti povinného, no v prípade súhlasu s predajom nehnuteľnosti išlo len o opatrenie do budúcnosti. V štádiu vydania upovedomenia o začatí exekúcie nebolo potrebné žiadať súhlasy veriteľov, ako to uvádza povinný vo svojich námietkach. Tieto súhlasy sú potrebné až v prípade, ak povinný nezaplatí svoj záväzok, a to sa v čase začatia exekúcie, v štádiu upovedomenia o začatí exekúcie nedá nikdy vylúčiť. Ustanovenie § 61a ods. 2 Exekučného poriadku upravuje začatie výkonu záložného práva a súvisí s hmotno-právnou úpravou záložného práva (§ 151 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa Exekučného poriadku, ak Občiansky zákonník (§ 151m ods. 8) alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora v lehote stanovenej súdom nevyjadril. Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Proti výroku I. uznesenia tunajšieho súdu č.k. 3Er/418/2014-47 zo dňa 22.04.2015 o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Uznesenie však vydal vyšší súdny úradník, preto v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku sa rozhodnutie vo výroku I. o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii podaním odvolania zrušuje a vo veci opätovne rozhoduje sudca. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Podľa § 61a ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložným veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Podľa § 61b ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Podľa § 201 ods. 1 druhá a tretia veta Exekučného poriadku v rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Súd sa oboznámil s obsahom námietok proti exekúcii, obsahom podaného odvolania a príslušným spisovým materiálom a zistil, že námietkam povinného nie je možné vyhovieť. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, nemožno ich uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Súdna exekútorka dňa 27.02.2015 vydala opravné upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom v súlade s § 201 ods. 1 Exekučného poriadku vyčíslila predbežné trovy exekúcie a zároveň povinného upozornila, že ak dlh nesplní, trovy exekúcie môžu byť vyššie a predbežne vyčíslila ich výšku. V prípade nesplnenia dlhu vyčíslila trovy exekúcie tak, že trovy exekúcie budú pozostávať z 20% odmeny a náhrady hotových výdavkov, ktoré okrem iného zahŕňajú i odmenu za zriadenie exekučných záložných práv na 9 nehnuteľností vo vlastníctve povinného. Exekučný súd má za to, že súdnej exekútorke v danom štádiu konania, teda v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie zákon neukladá, aby už v tomto štádiu konania disponovala návrhom oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva a súhlasom oprávneného s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinného. V danom štádiu konania súdna exekútorka ešte len zamýšľa v budúcnosti (t.j. ak povinný nezaplatí pohľadávku oprávneného do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie), že zriadi exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Zákon súhlas oprávneného nevyžaduje v danom štádiu konania aj preto, že v prípade zaplatenia pohľadávky oprávneného by nebolo potrebné zriaďovať exekučné záložné právo a exekúcia sa skončí vymožením pohľadávky oprávneného. Súd preto dáva do pozornosti, že zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam je exekučným prostriedkom (spôsobom exekúcie), ktorý má len zabezpečovaciu funkciu. Zabezpečuje peňažný nárok oprávneného, ktorý je obsahom exekučného titulu, celou hodnotou takto zexekvovanej nehnuteľnosti. Súdna exekútorka teda zatiaľ exekučné záložné právo na nehnuteľnosti povinného nezriadila, ani nezačala vykonávať úkony smerujúce k jeho zriadeniu, ani jej nevznikol nárok na odmenu za zriadenie exekučného záložného práva, iba v súlade s § 201 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku predbežne vyčíslila výšku trov exekúcie, ak povinný dlh nesplní. Podľa § 61b ods. 1 pred bodkočiarkou Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade nesplnenia dlhu povinným súdna exekútorka zamýšľa zriadiť exekučné záložné právo na 9 nehnuteľností vo vlastníctve povinného, pričom ako súd už uviedol, v danom štádiu konania ešte nie je isté, či skutočne k zriadeniu 9 záložných práv vôbec dôjde. Súd z výpisu z katastra nehnuteľností zistil, že povinný na území SR vlastní nehnuteľnosti zapísané celkovo na 29 listoch vlastníctva (a to LV č. 3873, 1338, 1950, 9478, 10390, 3003, 2941, 5315, 4316, 9473, 9400, 2555, 3649, 60, 1874, 3687, 4637, 12976, 4592, 4308, 1685, 805, 770, 1932, 913, 9018, 6099, 3892, 657). Predmetom vykonania exekúcie je vymoženie sumy 60 522,75 €, pričom posúdenie pomeru, resp. zrejmého nepomeru medzi vymáhanou pohľadávkou a hodnotou (zjavne trhovou) veci alebo vecí, ktoré mieni súdny exekútor exekvovať, je vecou voľnej úvahy súdneho exekútora pri zriadení exekučného záložného práva nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, pričom vzhľadom na výšku vymáhaného nároku a počtu skoršie zriadených exekučných záložných práv má súd za to, že súdnou exekútorkou zamýšľané zriadenie exekučných záložných práv nie je neprimerané. Súd sa oboznámil so všetkými nehnuteľnosťami vo vlastníctve povinného zapísanými na listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností a zistil, že povinný nemá všetky nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve založené v prospech záložných veriteľov (napr. nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3873, 1950, 1685, 805, 770, 1932, 913, 3892, 657), pričom na tieto nehnuteľnosti bude možné v prípade neuhradenia
pohľadávky oprávneného zriadiť exekučné záložné právo (bez súhlasu záložných veriteľov, keďže tieto nehnuteľnosti nie sú založené v prospech záložných veriteľov) na návrh oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Povinný v námietkach proti exekúcii a odvolaní poukazuje na nálezy Ústavného súdu SR z 01. júla 2014, sp. zn. III. ÚS 51/2014 a sp. zn. PL. ÚS 20/05. Nález Ústavného súdu SR z 01. júla 2014, sp. zn. III. ÚS 51/2014 konštatuje povinnosť súdu skúmať, či došlo k udeleniu súhlasu záložného veriteľa a tento súhlas je potrebný už pri zriadení exekučného záložného práva. Podľa názoru povinného, ak takýto súhlas udelený prednostným záložným veriteľom nebol, ďalší výkon exekúcie je neprípustný a je splnená podmienka pre vyhovenie námietkam proti exekúcii. Súd sa oboznámil s predmetným nálezom Ústavného súdu SR a zistil, že daný nález nemožno aplikovať na prejednávanú exekučnú vec vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a aj vzhľadom k tomu, že vo veci uvedenej predmetným nálezom sa konanie nachádza už v štádiu, kedy bolo vydané upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného (sťažovateľa) bez súhlasu záložného veriteľa, avšak v prejednávanej veci bolo zatiaľ vydané iba upovedomenie o začatí exekúcie a súdna exekútorka ešte nezačala vykonávať úkony smerujúce k zriadeniu exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Nálezom sp. zn. PL. ÚS 20/05 Ústavný súd SR poukazuje na to, že ak záložný veriteľ (bez postavenia oprávneného) nesúhlasí s exekúciou, nemožno ju viesť a exekučný súd nesmie vydať súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ak exekútor nepredloží aj súhlas záložného veriteľa. V prípade, že by napriek nedostatku súhlasu záložného veriteľa došlo k vydaniu poverenia, tento nedostatok súhlasu by viedol k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Toto obmedzenie rozsahu exekúcie súvisí s hmotnoprávnou úpravou záložného práva (§ 151a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa Exekučného poriadku, ak Občiansky zákonník (§ 151m ods. 8) alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Na predmet zálohu možno viesť exekúciu aj vtedy, ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Tento súhlas treba považovať za súčasť vzniku práva na súdnu a inú právnu ochranu v exekučnom konaní a za predpoklad na úspešné začatie a vedenie exekúcie. Zmyslom tohto súhlasu je hmotnoprávna ochrana postavenia záložného veriteľa. Vzhľadom k tomu, že povinný vlastní nehnuteľnosti na území SR, ktoré sú zapísané celkovo na 29 listoch vlastníctva, pričom nie všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného sú založené v prospech záložných veriteľov, ale na 9 nehnuteľnostiach nie je zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa, nemožno na prejednávanú vec aplikovať ani nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/05. Exekučný súd má za to, že vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam nemožno v danom štádiu konania námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť, preto súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol. Pre úplnosť súd pripomína, že dôvody uvádzané povinným (teda či sa exekúcia vedie zákonne vzhľadom k zriadeniu exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného) by bolo dôvodné skúmať v štádiu konania, kedy by reálne došlo k zriadeniu exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.