Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-42-2015.pdf
PDF · 129.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2T/42/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému F.. Q. S.Q. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a iné Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. júla 2015, takto
rozhodol:
Obžalovaný: F.. Q. S.,
J.. XX. XX. XXXX I. V.U., Y. G. V., I.. U. XXXX/X, Q. V., L. M. I. Q. K. M. S. N. U. N., N..V..Q.., G., V.,
j e v i n n ý , ž e
dňa XX. XX. XXXX Q. XX.XX E. I. V. J. W. Y.. I., pred vchodom do pivárne S., na jej terase, fyzicky napadol F.. Z. X. tak, že ho udrel päsťou ruky do oblasti tváre a do oblasti krku, v dôsledku čoho narazil do stĺpa terasy a spadol na zem, kde ho nie menej ako štyrikrát kopol do oblasti rebier a brucha a slabín z vnútornej strany nôh, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív tváre na pravom líci, pomliaždenie pravej a ľavej strany hrudníka a pomliaždenie ľavého ramena, na ktoré zranenia bol liečený a práceneschopný do 30.09.2014, t. j. 10 dní,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
t ý m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému F.. Z. X.M., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. S. X. XXX, škodu vo výške 660,- € (šesťstošesťdesiat eur).
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného F.. Z. X., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. S. X. XXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 05.03.2015 na tunajší súd obžalobu na obžalovaného Ing. Ondreja Majoroša pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 a iné Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného Ing. Júliusa Laššana, svedkov Márie Gallovej, Erkina Metohajra, Martina Pribolu, Lucie Kučerákovej, Štefana Renčoka a znalca MUDr. Dušana Hrubalu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že 21.9.2014 boli na oslave u jedného známeho, odkiaľ sa okolo 23.00 hod presunuli s kamarátmi Metohajrom, Repiským a Pribolom do pivárne Mamut, kde všetci sedeli spolu pri stole. Celý ten deň pracoval na záhrade a o 21.00 hod vypil 4 štamperlíky domácej pálenky, potom zjedol guľáš a potom v Mamute vypil jedno pivo. Okolo pol noci išiel sa vyvetrať na terase a keď bol na schodíkoch tej terasy, všimol si ako asi 5-6 metrov odo neho v tme leží niekto na zemi. Keďže nevidel dobre, že kto to je, pristúpil bližšie, a tak spoznal Ing. Laššana, ktorého osobne poznal. Zrejme ako počul, že k nemu niekto prišiel tak Ing. Laššan vykrikoval, že „toto je útok na verejného činiteľa“. Potom prišla tými istými dverami a po tých istých schodíkoch jedna žena, ktorú vtedy nepoznal. Prišla k nim a kričala Ing. Laššanovi, že „tebe je len dobre“, zrejme to myslela tak, že pod vplyvom alkoholu si ľahol, aby si oddýchol. Vyzeralo to, že ona ho pozná, tak potom odtiaľ odišiel. Vzal si bundu a odišiel z pivárne, lebo bol už predtým na odchode, chvíľku mu trvalo, kým sa pobral od jeho známych preč, pretože tam bolo veľa ľudí a pri odchode z budovy stretol Ing. Laššana, ktorý mu povedal, že „toto ťa vyjde draho chlapče“.
Na otázky odpovedal, že v čase, keď bol v pivárni Mamut, registroval, že sa tam nachádza Ing. Laššan a videl ako prechádza s pohárikom v ruke popri nich. Nebol si istý, či v priebehu toho večera, keď sedel pri stole, či videl Ing. Laššana, ako ide na terasu. K motívu Ing. Laššana, ktorý ho krivo obviňuje uviedol, že zrejme sa jedná o jeho bývalú priateľku JUDr. Martinu Dufalovú, s ktorou sa v auguste 2013 rozišiel, ale keďže riešili nejaké majetkové vysporiadanie, stretávali sa ešte aj v septembri, aj v auguste 2014 kvôli tomu a on si myslí, že Ing. Laššan možno na neho žiarlil, pretože sa kvôli JUDr. Martine Dufalovej aj rozviedol, a keďže im vzťah s JUDr. Martinou Dufalovou nevyšiel, tak si toto konanie vysvetľuje ako nejakú formu žiarlivosti. V čase skutku už obžalovaný nebol spolu s JUDr. Dufalovou, boli viac ako rok rozídení a nemal dôvod na poškodeného žiarliť. Počul nejaké reči počas jeho vzťahu s JUDr. Dufalovou, mal aj nejaké pochybnosti ohľadne nej a Ing. Laššana, ale nemal o tom žiadne dôkazy, ale keďže mali veľa dôvodov na rozchod, nepovažoval tento problém s Ing. Laššanom za dôvod rozchodu, boli oveľa dôležitejšie problémy medzi nimi. Na tej terase bol celkovo asi 15 sekúnd, bolo mu zvláštne, že na zemi leží človek, myslel si, že pod vplyvom alkoholu sa mu niečo stalo alebo sa potkol, takže mu chcel isť pomôcť v prvom momente, ale napokon mu fyzicky nijak nepomohol, pretože začal kričať, že „je to útok na verejného činiteľa“, čiže jeho to zaskočilo a potom už prišla nejaká pani, ktorej meno nevedel, a keďže sa k nemu prihlásila, myslel si, že je to jeho známa, že sú tam spolu, a preto odišiel preč. Tá pani, ktorá prišla na terasu nebola p. Gallová, pretože ju by spoznal. Viditeľnosť z vnútra pivárne na terasu v tom čase bola určite zlá, na terase nesvietilo svetlo, bola tma, navyše dvere na terasu boli určite polepené plagátmi, bola tam nejaká akcia. Na Ing. Laššanovi si vtedy na terase a ani pri odchode, kedy ho stretol vo dverách, žiadne zranenia nevšimol. Svedok poškodený Ing. Július Laššan pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že chodil s priateľkou obžalovaného JUDr. Martinou Dufalovou asi od roku 2011 do júna 2014. V predmetný deň sa s väčšou partiou asi 20 ľudí išiel zabaviť do pivárne Mamut, kde prišli okolo 19.30 - 20.00 hod. Pil vodku,
možno vypil 4 vodky, tancovali, zabávali sa. Niekoľkokrát počas toho večera si išiel zapáliť na terasu a aj preto, lebo sa chcel vyvetrať. Obžalovaný sedel pri stole s Metohajrom, Pribolom a Repiským, ktorých on poznal a aj si s nimi podal ruku a opýtal sa ich, že ako sa majú. S obžalovaným si ruku nepodal, pretože mali v minulosti taký rozhovor, niekedy v roku 2013, kedy sa mu obžalovaný vyhrážal tým, že mu to spočíta ak s tým neprestane, lebo mal vzťah s jeho vtedajšou priateľkou JUDr. Dufalovou, s ktorou obžalovaný chodil 10 rokov a bývali spolu približne od roku 2012. Keďže obžalovaný vedel, že s ňou svedok má nejaký vzťah, tak sa mu vyhrážal a on mu sľúbil, že to skončia, ale ten vzťah bol silnejší ako on. Na tú terasu išiel fajčiť sám, videl, ako cez dvere na terasu vyšiel obžalovaný, mierne sa pootočil chrbtom, aby neprovokoval, resp. aby sa s ním nemusel rozprávať. Počul zrýchlený krok od tých schodov, vtedy bol od neho asi 2-3 metre, tak otočil hlavu doľava k obžalovanému a vtedy dostal od neho úder päsťou do pravej časti tváre, nevedel ktorou rukou, druhý úder tiež päsťou smeroval do oblasti krku, nevedel ktorou rukou, na základe čoho sa on udrel do zátylku o stĺp, ktorý stál za ním a spadol na zem. Potom ho obžalovaný kopal, čo si pamätal tak asi štyrikrát, ale viac si už nepamätal, nevedel, či stratil vedomie. Keďže si rukami chránil hlavu, nevidel presne, ako ho kopal, ale cítil kopance na rebrách, bruchu, možno smeroval kopanec aj do hlavy, ale keďže si ju kryl rukami, tak možno aj do ruky. Potom počul hlas p. Renčoka, ktorý ho aj dvíhal na nohy. Potom išiel k tomu stolu, kde sedel obžalovaný a povedal Metohajrovi a Pribolovi, že ho Ing. Majoroš napadol. Kamarátka Marika Gallová prišla za ním k tomu stolu, kde sedeli títo chlapci, pýtali od majiteľa pivárne aj nejaké kamerové záznamy, nespomínal si už presne na tie udalosti, bol otrasený. Potom prišli policajti a odviezli ho na vyšetrenie, bolela ho hlavne tvár a hlava. Na druhý deň sa mu to zhoršilo, bolelo ho celé telo, brucho, rebrá, bolela ho aj vnútorná strana stehien, zrejme ho chcel kopnúť medzi nohy. Tie bolesti trvali dlho, ešte aj teraz cíti na ľavej strane rebier sem, tam nejakú bolesť pri určitých pohyboch. K motívu obžalovaného uviedol toľko, že zrejme sa jednalo o vzťah s jeho priateľkou, s ktorou mal svedok vzťah 4 roky počas toho, ako oni spolu chodili. Chcel si zrejme niečo dokázať, ale nevedel prečo, lebo4 od júla 2014 JUDr. Martina Dufalová žila s p. Bábelom. Ak dnes uviedol úder do pravého líca a v zápisnici o jeho výsluchu z prípravného konania je uvedené ľavé líce, nevedel to vysvetliť, prečo je to napísané takto, možno sa s vyšetrovateľom nerozumeli. Obžalovaný vedel o ich vzťahu s JUDr. Dufalovou a počul, že aj Puhallu riešil, s ktorým mala mať ona vzťah a od JUDr. Dufalovej vedel, že mal údajne sledovať jeho dom, keď bola u neho Dufalová. K tomu stretnutiu s obžalovaným došlo v aute na jar 2012. Obžalovaný zavolal jemu, aby sa stretli, JUDr. Dufalová nechcela, aby sa s ním stretol, ale napriek tomu sa s ním stretol. Bavili sa len o vzťahu svedka Laššana s JUDr. Dufalovou, kedy mu obžalovaný hovoril, aby prestal. Vravel, že „ak neprestaneš tak uvidíš, že to nerozchodíš“ a tieto slová chápal ako vyhrážky voči jeho osobe. Chcel mu vyhovieť, povedal, že urobí všetko preto, aby to skončilo s Dufalovou. Aj sa tak rozhodli s Dufalovou, že sa rozídu, ale napokon sa im to nepodarilo a ostali ešte spolu. Vtedy v pivárni Mamut sa nenachádzala nijaké osoba, s ktorou by mal v tom čase nejaký problém a trval na tom, že to bol obžalovaný, kto ho napadol, keďže ho videl pri tom útoku.
K vyjadreniu svedkyne Kučerákovej a k tomu, že mal vypiť 4 až 5 dvojitých vodiek, trval na tom, že mal aj obyčajný pohárik vodky a až neskôr si dal dvojitú. Nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- eur žiada hlavne z dôvodu ujmy na povesti, a to tým, že celé mesto vedelo, že bol dobitý, tak to považuje za ujmu na povesti.
Svedkyňa Mária Gallová uviedla, že s obžalovaným sa nikdy nerozprávali, chodil s jej kamarátkou JUDr. Dufalovou, odtiaľ ho pozná. Poškodeného pozná veľmi dobre a sú kamaráti. V predmetný deň prišla do pivárne Mamut s poškodeným aj s ďalšími ľuďmi po 20.00 hod večer, mali objednanú separátnu miestnosť a Ing. Laššan chodil často na terasu. Na tú terasu chodili aj viacerí, ale okolo pol noci išiel Ing. Laššan na terasu sám. Išla po nejakých minútach za ním a už cez dvere videla, ako ležiaceho Ing. Laššana kope obžalovaný, a to predtým ako vyšla na terasu, pričom bola od dverí na terasu vzdialená 3 metre a on bol tak isto 3 metre vzdialený od dverí z druhej strany. Ing. Laššan ležal na pravom boku schúlený a obžalovaný ho kopal do oblasti brucha a hlavy a poškodený ležal a nevidela, že by sa rukami nejako bránil a chránil si rukami hlavu. Potom ako toto videla, nešla hneď vonku, išla pohľadať kamarátov a oznámiť čo sa deje. Trvalo jej to viac ako minútku a už vo dverách na terasu stretla Ing. Laššana, ktorý bol otrasený a puchla mu tvár a na terase videla stáť muža pána Renčoka. Pýtala sa Ing. Laššana aké má zranenia, bol rozrušený, nevedel jej to presne povedať, iba povedal, že ho napadol Ing. Majoroš, povedal že ho napadol zozadu a ona potom už videla ako ho kopol. Keď išli späť na terasu aj s Ing. Lašanom, tak Renčok povedal, že on ho
dvíhal zo zeme a zdvihol pravú ruku a povedal, že videl ako ho kopal a on to aj dosvedčí. Potom sa ešte s majiteľom podniku rozprávali a on im prisľúbil kamerový záznam, a potom niekto z ich skupiny zavolal policajtov a záchranku. Potom v tom podniku na poškodeného čakali kým bol v nemocnici, keďže sa o neho báli. Po nejakej hodine, až dvoch sa vrátil a povedal, že mu je zle, že ho všetko bolí, celé telo, aj tvár, ale že neostal v nemocnici, že ide domov. Napriek tomu, čo svedok Metohajro aj svedkyňa Kučeráková uviedli v prípravnom konaní, že na terase nebolo žiadne osvetlenie, a že aj zvnútra nebolo dobre vidieť na terasu, trvala na tom, že bolo vidieť dosť dobre na terasu, a videla Ing. Majoroša, ako útočí na Ing. Laššana. Nevedela, prečo je v zápisnici o jej výsluchu z prípravného konania napísané, že to videla cez okno, lebo ona to určite videla cez sklenené dvere na terasu.
Svedok Erkin Metohajro uviedol, že obžalovaný je jeho kamarát a poškodeného Ing. Laššana pozná, sú známi. Poškodeného si všimol, bol vzadu, kde bola živá hudba a zábava. Potom sa aj dvakrát pristavil pri ich stole, aby ich pozdravil, pričom vypité mal, ale netackal sa, bavil sa s pohárikom v ruke. On nebol svedkom žiadneho incidentu, sedel na jednom mieste celý čas. Potom neskôr sa aj pristavil znovu poškodený pri ich stole a povedal, že ho napadol Ondro, ale oni sa k tomu nevedeli vyjadriť, nepostrehol u Ing. Laššana žiadne zranenia. Povedal to a o hodinu prišiel zase a povedal, že podal trestné oznámenie a zabával sa ďalej. Nepostrehol na poškodenom nič nezvyčajné, keď ho videl, ako odchádza ráno preč z Mamuta. Svedok za celý večer vypil asi 5 pív, lebo o 20:30 hod ešte zatváral prevádzku zmrzliny a obžalovaného videl vypiť štamperlík ako prípitok na oslave a v Mamute vypil možno 2 pivá. Keď sa po tom ako nám oznámil poškodený, že ho mal obžalovaný zbiť, a vrátil sa ku nám ku stolu, držal v ruke pohár s tmavou tekutinou, predpokladal som že o bol alkohol, aj keď je pravda, že on zvykne piť vodku, alebo teda svetlý alkohol. Svedok sedel asi 2 metre od dverí na terasu a nevšimol si, že by sa na tej terase malo niečo udiať. Poškodeného si všimol, keď išiel na terasu, lebo zakaždým sa pristavil pri nich, keďže sedeli blízko tých dverí na terasu. P. Gallovú nevidel ísť na terasu, videl ju len tancovať na parkete, v druhej miestnosti. Nevšimol si, ani na obžalovanom, ani na poškodenom, že by malo dôjsť k nejakej bitke, ani že by mali byť nervóznejší alebo niečo podobné.
Svedok Martin Pribola uviedol, že obžalovaný je jeho známy, stretávajú sa na akciách so spoločnými známymi a Ing. Laššana pozná osobne ako starostu obce Mokrá Lúka. Do pivárne Mamut prišli s obžalovaným, Metohajrom a Repiským. Sedeli pri prvom stole pri dverách na terasu, on sedel chrbtom k dverám, vedľa Metohajra. Sedeli tam asi 3 hodiny a počas toho si nevšimol nič, čo by sa stalo, tak ako bolo napísané v obžalobe, ktorú čítal prokurátor. Nič zvláštneho si na obžalovanom nevšimol. Ing. Laššan prišiel prvýkrát za nimi k stolu, keď bol na parkete, keď prišli, podali si ruky, potom druhýkrát prišiel znova asi po hodine, keď prišiel opäť k stolu a podal im ruky a tretíkrát asi pol hodinu po druhom raze, strčil do neho aj do p. Metohajra odzadu a povedal, že „čo to malo znamenať“. A keď sa ho opýtal, že v čom je problém, tak mu povedal, že „zbil ma Ondro“. V tom čase už Ing. Majoroš nebol pri stole, ale nevyzeral ako dobitý, iba vravel, že z toho bude trestné oznámenie a vtedy za ním z parketu dobehla p. Gallová, že čo sa stalo, keď išiel on k baru. Po tom, ako do nich Ing. Laššan strkol, už Ing. Majoroša nevidel, čo mu nebolo divné, lebo aj nejaký ďalší ľudia odišli skôr. Počul v Mokrej Lúke od občanov, že dostal starosta bitku. V tej pivárni bolo vtedy možno aj sto ľudí a nič nenasvedčovalo, že by malo dôjsť k takejto bitke. Všimol si jedine to, že Ing. Laššan bol nervóznejší, keď do nich strčil. Vypité nikto z nich nemal nejak extra veľa, len to správanie Ing. Laššana bral ako agresívum voči jeho osobe.
Svedkyňa Lucia Kučeráková uviedla, že vtedy bola piváreň plná, mohlo tam byť aj 100 ľudí. Nevedela nič o údajnej bitke, ktorá sa mala odohrať v priestoroch pivárne, alebo na jej terase. Ing. Laššan sa zabával v nefajčiarskej miestnosti, kde hrala hudba a obžalovaný sedel pri dverách na terasu v druhej miestnosti. Poškodený Ing. Laššan prišiel okolo 19.30 hod, lebo vtedy začala hrať hudba a záverečnú mali o 24.00 hod, ale keď sú ľudia, tak nezatvoria, ale nepodávajú alkohol po polnoci. Ing. Laššan odišiel a vrátil sa okolo pol noci, a jej šéf p. Viest jej povedal, aby Ing. Laššanovi a ešte jednému pánovi naliala, vtedy naliala jednu vodku nikolausku a whisky, to čo bolo na p. Viesta. Nevedela, či to Ing. Laššan vypil, mal pohárik v ruke.
Svedok Štefan Renčok pri výsluchu uviedol, že v predmetný deň išiel od kamaráta popri terase pohostinstva Mamut a videl, ako tam leží človek. Nevidel tam nikoho iného, ležal tvárou k zemi, keďže
svedok je banský záchranár, skúsil, že či má tep, Ing. Laššan dýchal, ale keď ho potriasol, nereagoval, bol ako keby v bezvedomí. Dal mu aj facku, nereagoval, keď mu dal druhú facku, tak sa prebral. Potom prišla aj svedkyňa Gallová a on ho postavil, ale nevedel, čo sa stalo. Nejavil známky, že by bol opitý, nevšimol si na ňom žiadne zranenia, ale hovoril, že ho všetko bolí, vravel, že „joj moja hlava“ a chytil sa za zátylok. S p. Gallovou, ktorá tam prišla, svedok komunikoval, pýtala sa ho, či niečo videl, on jej povedal, že ho našiel ako leží nie na terase, ale na verejnom chodníku, lebo terasa má cca. 3,5 metra a potom sú schodíky a potom je chodník, kde ležal a nohy mal na svetle a tvár mal v tme a až keď ho otočil, tak ho spoznal.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. Dušan Hrubala, ktorý uviedol, že v plnom rozsahu trvá na záveroch predmetného znaleckého posudku, ktorý vypracoval na základe zdravotnej dokumentácie a vyšetrenia Ing. Laššan dňa 21.9.2014, ktorý utrpel tieto poranenia; pomliaždenie mäkkých tkanív tváre na pravom líci, pomliaždenie pravej a ľavej strany hrudníka a pomliaždenie ľavého ramena. Všetky tieto poranenia sú z medicínskeho hľadiska poraneniami ľahkými. Na základe zdravotnej dokumentácie a štúdie spisového materiálu je možné uviesť, že pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo, bolo najpravdepodobnejšie spôsobené úderom päsťou, silou menšej intenzity, prípadne na rozhraní menšej a strednej intenzity. Pomliaždenia hrudnej steny vpravo i vľavo najpravdepodobnejšie vznikli kopancami do pravej a ľavej strany hrudníka, čiže dvoma pôsobeniami násilia. Sila, ktorou bolo spôsobené toto zranenie boli na rozhraní menšej až strednej intenzity. Pomliaždenie pravého ramena mohlo vzniknúť pri páde, nárazom na zem, ale i kopnutím, keď poškodený ležal na zemi. Obidva tieto mechanizmy sú rovnako pravdepodobné a v tomto prípade sa nedajú jednoznačne oddiferencovať. Sila, ktorou poranenie ramena vzniklo musela byť na rozhnaní menšej a strednej intenzity. Doba liečenia a práceneschopnosť je určujúca s tým najvážnejším poradením z kompletu poranení, ktoré poškodený utrpel, a to je pomliaždenie hrudnej steny v pravo i vľavo a táto doba liečenia a práceneschopnosť trvala od 21.9.2014 do 30.9.2014, t.j. 10 dní. Uvedená doba liečenia a práceneschopnosť je adekvátna k poraneniu, ktoré poškodený mal a býva obvyklá pri takýchto poraneniach. Ostatné poranenia, keby boli prítomné samostatne, by si vyžadovali nasledovné doby liečenia a práceneschopnosť: pomliaždenie pravého ramena 3-5 dní, pomliaždenie mäkkých tkaním na tvári 3-5 dní. Úraz, ktorý poškodený utrpel nezanechal žiadne trvalé následky, a tak isto pri danej intenzite, smere a predmete útoku nedošlo k ťažkému ublíženiu na zdraví, ani bezprostredne k ohrozeniu životne dôležitého orgánu ľudského tela. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré poškodenému týmto úrazom prislúcha je 40 bodov, čo vo finančnom vyjadrení činí 660,- €. Prvotné vyšetrenie poškodeného zo dňa 21.9.2014 urobené MUDr. Vozárom považoval znalec za nie dostatočné, nie exaktné, preto sa aj vo svojom znaleckom posudku nevyjadroval k možnému otrasu mozgu, ku ktorému teoreticky mohlo skutkom dôjsť, a preto sa nevyjadroval ani k možnej strate pamäti u poškodeného. Je možné, aby počas incidentu na chvíľku stratil vedomie, následne sa mu vedomie vrátilo. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom MUDr. Lisánskeho uviedol, že keď si niekto prečíta základnú literatúru, ktorá hovorí o tupých poraneniach, toto zranenie. sa prejavuje bolesťou, niekedy opuchom a niekedy aj krvnou podliatinou. Nie vždy vznikne pri pomliaždení krvná podliatina, napriek tomu to pomliaždenie je. Nie vždy vznikne masívny opuch a pomliaždenina je. Opuch sa niekedy prejaví až po niekoľkých hodinách a krvná pomliaždenina aj po niekoľkých hodinách, až dňoch, takže ošetrujúci lekár tieto symptómy ešte nemusí mať zreteľné. Lekár, ktorý vyšetruje pacienta, vyšetrí pacienta pohmatom a zistí, či je tam bolestivosť, to je vyšetrenie, ktoré skúsený lekár urobí k zisteniu citlivosti mäkkých tkanív, toto je základná literatúra o poraneniach. Skúsený lekár pri vyšetrení odhalí simuláciu pacienta, konkrétne chirurg, tým spôsobom, že tlakom na bolestivom mieste vidí, či skutočne je toto miesto pre pacienta bolestivé, alebo nie je. Teoreticky mohlo dôjsť k pomliaždeniu mäkkých tkaním tváre aj pri tom, ako sa nejaký svedok snažil fackami prebrať poškodeného k vedomiu. Incident je dynamický proces, keď sa poškodený bráni a kedy mení pri bránení polohu tela a počas tohto vývoja môže dôjsť k zasiahnutiu rôznych častí tela, aj k zasiahnutiu hrudnej steny. Všetky zranenia tváre, ramena aj zranenie hrudníka sú zraneniami ľahkými a pomliaždenie hrudníka z oboch strán je najzávažnejšie zranenie z týchto, s minimálnou dobou liečenia 10 dní a nemajú na to vplyv subjektívne pocity pacienta. Pomliaždenie hrudníka má za následok bolesti pri dýchaní, kašlaní, hlbokom kašlaní, pri určitých pohyboch, obmedzujú ho pri spaní na jednej strane.
Po prečítaní vyjadrení MUDr. Lisánkého k obmedzeniu obvyklého spôsobu života ako aj k neprimerane dlhej práceneschopnosti znalec uviedol, že nie je to tak, pretože pomliaždenie hrudníka je veľmi bolestivé zranenie, a tak ako v znaleckom posudku uviedol, bolesti bývajú až 5 týždňov pri takomto poranení. Niekedy môže byť aj zlomenina rebra, ktorá nie je preukázateľná. Pri pomliaždení sú výrazné bolesti, niekedy pre pacienta skľučujúce, na to je tiež lekár, ktorý ho kontroloval, neurológ a obvodný lekár, ktorý uznal dobu práceneschopnosti 10 dní, a to je spodná hranica. Ak by mal pacient prácu ako baník, alebo na stavbe, mohla by byť práceneschopnosť aj 4-5 týždňov. K tomu, čo hovorí MUDr. Lisánský, že mal poškodený chronické zmeny krčnej chrbtice, tu ide o pomliaždenie hrudníka, nie o poranenie chrbtice, tieto chronické zmeny krčnej chrbtice nie sú ani zahrnuté v tomto znaleckom posudku. Aj keď pri údere do tváre mohli sa jeho chronické ťažkosti chrbtice zvýrazniť, ale ja to neviem odhadnúť, preto ho vo svojom znaleckom posudku neuvádzal. Je možné, že ešte aj v máji 2015 mohol pociťovať poškodený bolesti v oblasti rebier aj keď menšej intenzity. Napriek postave obžalovaného a vzhľadom na vyjadrenie poškodeného mohlo dôjsť k tým zraneniam, ktoré uviedol vo svojom znaleckom posudku. Je možné, že aj po takomto napadnutí nemuseli svedkovia bezprostredne po incidente vidieť na poškodenom zranenia. V lekárskej správe, náleze MUDr. Vozára z tohto dňa incidentu sa nespomína alkohol vo vzťahu k poškodenému a nie je ani povinnosťou lekára pri vyšetrení uviesť, či poškodený mal vypité, bol opitý, alebo v akom stave vo vzťahu k alkoholu sa nachádzal. K zraneniu ramena by teoreticky mohlo dôjsť pri páde zo schodov, avšak k zraneniu obidvoch strán hrudného koša takejto intenzity by nemohlo dôjsť bez toho, aby poškodený pri tom páde nevykazoval znaky iných zranení, ako napr. odreninu kolena, lakťov, celkovo rukách, aj na tvári. Takéto odreniny neboli v lekárskych správach, ktoré mal k dispozícii a lekár takéto zranenie je povinný napísať do nálezu. Je iné spadnúť priamo na rovnú plochu a iné je spadnúť a gúľať sa z niekoľkých schodov, takže pomliaždenie hrudného koša na obidvoch stranách by nemohlo dôjsť pri páde na rovnú plochu.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané takisto listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné skutočnosti:
Pri konfrontácii medzi sebou obžalovaný aj poškodený zotrvali na svojich tvrdeniach a tvrdenia toho druhého označili za výmysly.
Poškodený sa po skutku podrobil liečbe, ktorú mu odporučili odborní lekári, pričom v jeho prípade išlo hlavne o problémy v oblasti pravého líca, hrudníka po oboch stranách, ľavého ramena ako aj bolestí hlavy.
Znalecký posudok vypracovaný MUDr. Hrubalom je v jeho záveroch totožný so závermi znalca, ktoré prezentoval na hlavnom pojednávaní.
K znaleckému posudku MUDr. Lisánskeho, predloženého obhajobou, hlavne k jeho záverom, sa na hlavnom pojednávaní vyčerpávajúco vyjadril MUDr. Hrubala, znalec pribratý do konania orgánmi činnými v trestnom konaní.
Obžalovaný nebol okrem v minulosti súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý, Mesto Revúca ho bližšie nehodnotí a jeho zamestnávateľ ho hodnotení veľmi kladne.
V súlade s § 2 ods. 6 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
V súlade s § 220 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Vykonané dokazovanie, hlavne výsluch poškodeného, svedka Renčoka a znalca MUDr. Hrubalu, pri ich samostatnom hodnotení ako aj pri hodnotení v ich súhrne odôvodňujú obžalobu podanú na obžalovaného. Poškodený jednoznačne označil za útočníka obžalovaného s tým, že presne popísal priebeh napadnutia, následné svoje zranenia a ťažkosti, pričom všetky jeho tvrdenia boli v súlade so závermi znalca MUDr. Hrubalu uvedenými v jeho znaleckom posudku ako aj pri jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní. Pri svedeckej výpovedi poškodeného súd konštatuje, že nebol vykonaný dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia akokoľvek spochybňoval, preto súd nemal dôvod spochybňovať výpoveď poškodeného.
Znalec MUDr. Hrubala bol vo svojich vyjadreniach jednoznačný a bez akýchkoľvek pochybností odpovedal na všetky otázky a rovnako jednoznačne sa vysporiadal aj so závermi MUDr. Lisánskeho, ktorého posudok si nechala vypracovať obhajoba. Zranenia jednotlivo rozdelil, ku každému priradil počet dní liečby, pričom za najvážnejšie zranenie určil pomliaždenia hrudného koša na obdivoch stranách s dĺžkou liečby minimálne 10 dní, ktoré odôvodňovalo dĺžku práceneschopnosti poškodeného uvedenú v obžalobe. Dĺžku sťaženia obvyklého života pri pomliaždení hrudného koša na obdivoch stranách určil dokonca na dobu určite dlhšiu ako 10 dní.
MUDr. Hrubala vylúčil skutočnosť, že by poškodený mohol prísť ku zraneniam hrudného koša pádom so schodov, ktoré sa skutočne na mieste činu, teda na terase pohostinstva Mamut nachádzajú, nakoľko by pri takomto páde museli byť na tele poškodeného aj jasne viditeľné odreniny po takomto páde, ktoré však vyšetreniami, ktoré poškodený absolvoval, zistené neboli. Na základe týchto zistení znalca teda súd konštatuje, že poškodený v predmetný deň bol s určitosťou napadnutý, pričom sa jednalo o napadnutie úderom rukou do tváre a kopancami do oblasti hrude a prípadne aj ramena, aj keď zranenie ramena ako uviedol znalec mohlo byť spôsobené aj pádom na zem.
Výpovede svedkov Metohajra, Pribolu a Kučerákovej súd vyhodnotil ako dôveryhodné, každý z nich popísal priebeh toho večera podľa toho, ako ho vnímali, Metohajro s Pribolom ako kamaráti obžalovaného, ktorý s ním sedeli pri stole a Kučeráková ako obsluhujúca čašníčka, avšak ani jedna z týchto výpovedí nespochybnila kľúčovú výpoveď poškodeného. Ani jeden zo svedkov si ten večer v pohostinstve nevšimol, že by došlo k nejakej bitke, čo však nie je voči svedeckej výpovedi poškodeného až také podstatné, nakoľko k bitke došlo na terase a nie vo vnútri. Udalosti po údajnej bitke opisovali títo svedkovia tak, že si na poškodenom nič nevšimli, iba to, že na dlhšiu dobu z baru odišiel a po návrate na ňom neboli zjavné známky zranení a dokonca mal v ruke držať pohárik pravdepodobne s alkoholom. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že MUDr. Hrubala jednoznačne uviedol, že predmetné druhy zranení poškodeného nemuseli byť ani doktorovi a už vôbec nie laickej verejnosti znateľné s pohľadu na poškodeného a skutočnosť, že poškodený mal v ruke držať pohár s alkoholickým nápojom, prípadne ho aj vypiť, považuje súd k predmetnému skutku a následkom skutku za irelevantný a môže nanajvýš znamenať to, že poškodený v tom čase zrejme bolesť nepociťoval tak silno, ako na druhý deň prípadne ďalšie dni po zranení, čo odôvodňuje aj vyjadrenie znalca.
Výpoveď svedkyne Gallovej ohľadne predmetného skutku považuje súd vzhľadom na obsah a spôsob jej výpovede za tendenčný s cieľom pomôcť poškodenému ako svojmu kamarátovi usvedčiť poškodeného. Nelogickosti jej výpovede vyplýva hlavne pri jej hodnotení s výpoveďami svedkyne Kučerákovej a svedkov Pribolu a Metohajra ohľadne toho, že svedkyňa Gallová podľa jej vyjadrení mala z vnútra vysvietenej miestnosti baru už zo vzdialenosti 3 metrov od východu na terasu vidieť na bitku, tak ,že jednoznačne identifikovala útočníka ako obžalovaného a mala vidieť aj presný spôsob napadnutia poškodeného, a to kopancami. K útoku malo dôjsť 3 metre od východu na terasu, ktorá sa nachádza vonku pred barom, pričom z vonku táto terasa nie je vôbec osvetlená osobitným svetlom, svetlo prechádza na terasu iba z vnútra baru. Za pomoci výpovedí svedkov Kučerákovej, Pribolu a Metohajra ako aj jednoduchý logickým zamyslením sa je zjavné, že osoba nachádzajúca sa vo vysvietenej miestnosti nemôže cez sklo vidieť do druhej miestnosti alebo ako tomu bolo v tomto prípade na terasu, ktorá nemá vlastný zdroj osvetlenia. Rovnako nelogická bola aj ďalšia časť výpovede svedkyne Gallovej, kedy po tom, ako mala údajne vidieť predmetnú bitku, ani nevyšla na terasu a utekala cez celý bar po pomoc bez toho, aby čo len zakričala alebo inak sa snažila prerušiť kopanie obžalovaného do poškodeného, ktoré ako sama uviedla videla na vlastné oči. Kým prišla spať k terase už aj s tou
údajnou pomocou, mohla to trvať aj minútu alebo dve, čo súd považuje aj pri úplne základnom pudovom konaní údajného svedka bitky, kedy útočník kope do ležiaceho človeka, za absolútne nereálny spôsob zachovania sa v takejto situácii, kedy v prvom rade sa svedok snaží zabrániť ďalšiemu takémuto konaniu a predísť tak ďalším možným zraneniam obete. Aj vzhľadom na výpoveď svedka Renčoka súd dospel k záveru, svedkyňa Gallová prišla na miesto činu až po napadnutí.
Svedok Renčok, ktorý našiel poškodeného na verejnom chodníku opísal jeho stav ako nie opitého, s možnými prejavmi straty vedomia, ale bez zjavných známok po zraneniach s tým, že poškodený verbálne prejavoval bolesť, čo súd vyhodnotil ako výpoveď, ktorá nespochybňuje ani výpoveď poškodeného ani závery znaleckého posudku MUDr. Hrubalu.
Obhajoba sa v tomto prípade bránila tým, že obžalovaný poprel, že by mal poškodeného napadnúť s tým, že poškodeného našiel na terase baru Mamut v ležiacom stave s tým, že si myslel, že je poškodený opitý a po príchode neznámej pani z terasy odišiel a išiel potom z baru domov. Tento opis udalostí z predmetného večera je v rozpore jednak z tvrdeniami poškodeného, ktorý jednoznačne ako útočníka opísal obžalovaného ako aj s výpoveďou svedka Renčoka, ktorý našiel poškodeného po bitke ako prvý a až následne prišla za poškodeným z vnútra baru svedkyňa Gallová. Súd preto vyhodnotil výpoveď obžalovaného za účelovú s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za predmetný skutok.
Prokurátor počas hlavného pojednávania navrhujem prekvalifikovať konanie obžalovaného na prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. Zákona, pretože sa ho mal údajne dopustiť s osobitného motívu, a to pomsty. Dokazovaním však nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný konal tak ako je uvedené v obžalobe z dôvodu pomsty za to, že poškodený mal mať s bývalou manželkou obžalovaného vzťah. Túto skutočnosť nepotvrdil žiadny so svedkov a ani poškodený sa nevyjadril jednoznačne, že napadnutie malo priamy súvis s touto skutočnosťou. Poškodený síce uviedol, že kvôli tejto skutočnosti sa dostal v minulosti s obžalovaným do konfliktu, avšak k tomu malo dôjsť ešte v roku 2012 alebo 2013, čím však nedal skutok opísaný v obžalobe do priameho súvisu s týmito udalosťami starými 2 roky.
Pri hodnotení listinných dôkazov súd konštatuje, že poškodený sa zo zranení liečil tak, ako mu bolo lekármi predpísané, dodržiaval termíny kontrolných vyšetrení a dĺžka liečby zranení, ktoré utrpel konaní obžalovaného, boli znalcom objektívne stanovené na viac ako 7 dní, presne minimálne 10 dní, čím konanie obžalovaného naplnilo skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví v zmysle § 156 ods. 1 Trestného zákona. Skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona obžalovaný naplnil tým, že poškodeného napadol na terase pohostinstva, teda mieste jednoznačne verejnosti prístupnom. Posudok vypracovaný MUDr. Lisánskym bol spoľahlivo znalcom MUDr. Hrubalom vyvrátený tým, že nie vždy vznikne pri pomliaždení krvná podliatina alebo opuch, napriek tomu to pomliaždenie je, pričom hlavne na túto skutočnosť sa MUDr. Lisánsky vo svojom posudku sústredil, čím chcel spochybniť tvrdenia znalca ohľadne zranenia hrudníka poškodeného a následne celkovú dĺžku liečby ako aj obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že poškodený bol napadnutý spôsobom uvedeným v obžalobe, útočníkom bol obžalovaný, pričom celkové konanie obžalovaného a následky vo forme zranení objektívne napĺňajú skutkové podstaty vyššie uvedených prečinov. Na základe týchto zistení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poškodený si riadne a včas uplatnil náhradu škody, a to vo forme bolestného podľa ohodnotenia znalca ako aj vo forme nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur. Súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody poškodenému za vzniknuté zrania na základe znaleckého bodového ohodnotenia zranení znalcom MUDr. Hrubalom, pričom však nepriznal poškodenému náhradu škody za nemajetkovú ujmu. Ujma na spoločenskej vážnosti, na ktorú vo svojom návrhu na náhradu nemajetkovej škody apeloval poškodený, nebola dostatočne preukázaná. Samotná skutočnosť, že poškodený, ktorý je verejne činnou osobou, bol napadnutý a dobitý, či už známym alebo neznámym páchateľom, neodôvodňuje priznanie nemajetkovej ujmy za poškodenie na cti, resp. ani inú nemajetkovú ujmu. Ak však takúto ujmu na cti spôsobil údajný dôvod tohto napadnutia, napr. ako žiarlivosť obžalovaného, ktorý však dokazovaním nebol preukázaný, nemožno túto skutočnosť dať na úkor obžalovanému, ale skôr doterajšiemu spôsobu života poškodeného. Ak je niekto dobitý, a je teda obeťou trestného činu, takáto skutočnosť môže
vyvolať v očiach verejnosti, na ktorú apeluje poškodený, skôr empaticky vyvolané sympatie spojené so súcitom a ľútosťou nad tým, čo sa poškodenému stalo. Ak však verejnosť dáva napadnutie poškodeného automaticky do súvisu s určitými udalosťami v predchádzajúcom osobnom živote poškodeného, ktoré nespôsobil obžalovaný, nemožno ani priznať poškodenému od obžalovaného náhradu škody vzniknutej na takto poškodenej cti poškodeného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.