Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_15C-166-2015.pdf
PDF · 108.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/166/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, práv. zast.: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: K. I., V.. X.X.XXXX, P. K.. Q. XXX/ XX/A, Q. A., o zaplatenie 481,95 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 63,05 Eur, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 36,82 Eur od 18.3.2012 do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 7,46 Eur od 18.4.2012 do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 18,77 Eur od 19.5.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 481,95 Eur, 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 36,82 Eur od 18.3.2012 do zaplatenia, 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 7,46 Eur od 18.4.2012 do zaplatenia, 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 18,77 Eur od 19.5.2012 do zaplatenia a 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 418,90 Eur od 19.6.2012 do zaplatenia. Uplatnil si trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., uzavrel so žalovaným dňa 6.2.2012 Zmluvu o pripojení v zmysle zák.č. 610/2003 Z.z., predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program MAGIO SAT KOMPLET spolu so zariadením Magio Box s príslušenstvom s lehotou viazanosti 24 mesiacov. Na základe uzavretej zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému služby riadne a včas. Za poskytnuté služby mu vystavil faktúru č. 2737015971 splatnú 17.3.2012 na sumu 36,82 Eur; faktúru č. 3738007451, splatnú 17.4.2012 na sumu 7,46 Eur; faktúru č. 5738997820, splatnú 18.5.2012 na sumu 18,77 Eur. Nakoľko žalovaný v stanovenej lehote faktúry nezaplatil, žalobca si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 8739988725, splatnou 18.6.2012 na sumu 418,90 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2013, uzavretou medzi žalobcom a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., prešla pohľadávka voči žalovanému na žalobcu.
Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 26.5.2015, nevyjadril.
Vzhľadom k tomu, že predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,-Eur, súd podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. a ust. § 115a ods. 2 O.s.p., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, faktúrami č. 2737015971, 3738007451, 5738997820 a 8739988725, oznámení o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav: Dňa 6.2.2012 bola medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Bratislava a žalovaným uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej televízie, program MAGIO SAT Komplet spolu so zariadením Magio Box s príslušenstvom a s lehotou viazanosti 24 mesiacov. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal prenechať žalovanému, ako nájomcovi, do užívania zariadenie Magio Box s HDD a žalovaný sa zaviazal platiť cenu nájmu KZ (nájomné) podľa platného cenníka. Podľa bodu zmluvy označenom ako „Nájom koncového zariadenia“ bol dohodnutý nájom koncového zariadenia Magio Sat Boxu bez HDD mesačne po 1,99 Eur. Podľa Tabuľky č. 1 citovanej zmluvy, akciová cena platná počas 1. - 3. mesiaca pri 24-mesačnej viazanosti za program Magio Sat Komplet je zarátaná v cene za službu za štvrtý mesiac, akciová cena platná počas 4. mesiaca predstavuje 9,98 a akciová cena platná počas 5. - 30. mesiaca predstavuje 14,99 Eur. Podľa bodu Zmluvy označenej ako „Akciová cena programu služby Magio“ si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu 199,-Eur za porušenie záväzku účastníka užívať službu Magio Sat počas dohodnutej doby viazanosti a to najmä tým, že vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom je poskytovanie služby Magio Sat, opätovne požiada o zmenu programu služby Magio Sat na program s nižším paušálnym poplatkom počas prvých štyroch mesiacov doby viazanosti a takýto program mu bude po dohode s podnikom aktivovaný, alebo svojím konaním resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je podnik oprávnený od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom je poskytovanie služby Magio Sat odstúpiť. V časti zmluvy označenej ako „Nájom koncového zariadenia“ si zmluvné strany pre prípad porušenia povinnosti vrátiť koncové zariadenie s príslušenstvom z dôvodu vypovedania zmluvy v lehote do 10 dní od zániku zmluvy dohodli zmluvnú pokutu uvedenú v Cenníku KZ, ak nie je v Zmluve o nájme uvedené inak.
Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za zúčtovacie obdobie od 1.2.2012 do 29.2.2012 faktúru č. 2737015971, splatnú 17.3.2012, na sumu 36,82 Eur; za zúčtovacie obdobie od 1.3.2012 do 31.3.2012 faktúru č. 3738007451, splatnú 17.4.2012, na sumu 7,46 Eur; za zúčtovacie obdobie od 1.4.2012 do 30.4.2012 faktúru č. 5738997820, splatnú 18.5.2012, na sumu 18,77 Eur. Faktúrou č. 8739988725, splatnou 18.6.2012, vyfakturoval žalobca žalovanému sumu 418,90 Eur, ktorá pozostáva z Magio Sat pokuty vo výške 199,-Eur, pokuty za Magio box 1MTZMCHG vo výške 150,- Eur, pokuty za diaľkový ovládač 1MTZMCHG vo výške 20,-Eur, pokuty za kartu 1MTZMCHG vo výške 19,95 Eur, pokuty za ostatné príslušenstvo 1MTZMCHG vo výške 29,95 Eur. Žalovaný faktúry nezaplatil.
Listom zo dňa 25.11.2013 žalobca žalovanému oznámil, že Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 20.11.2013 medzi žalobcom a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., prešla pohľadávka voči žalovanému na žalobcu, čím bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Žalobca preložil súdu Oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 15.5.2012 adresované žalovanému. Doklad o doručení tohto oznámenia, resp. doklad o jeho odoslaní absentuje. Podľa ust. § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného od 1.11.2011, zmluvou o poskytovaní zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z., zmluva o poskytovaní verejných služieb musí okrem iného obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb. Podľa ust. § 44 ods. 4 zák. č. 351/2011 Z.z., ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri
prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Podľa ust. § 44 ods. 8 zák. č. 351/2011 Z.z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Podľa ust. § 44 ods. 10 zák. č. 351/2011 Z.z., podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Zmluvy uzavreté medzi žalobcom, obchodnou spoločnosťou a žalovaným je potrebné hodnotiť ako spotrebiteľské zmluvy v súlade s § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa ust. § 545 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elekronických komunikáciách. Žalobca pri uzavretí tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvy ako fyzická osoba, pre svoje súkromné účely. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa obsahu zmluvy ide o tzv. typovú zmluvu, vyhotovenú pre širší, neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou zmysle cit. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného premetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
V zmysle § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Podľa ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd pri rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, ktoré poskytol žalovanému vo výške 63,05 Eur. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia ceny telekomunikačných služieb v celkovej výške 63,05 Eur je dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalovaný využíval služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytoval. Žalovaný za služby, ktoré mu boli poskytované nezaplatil fakturovanú cenu služieb vo výške 63,05 Eur, ako to vyplýva z faktúr, ktoré sa nachádzajú v spise. Súd preto uložil žalovanému, ako dlžníkovi, povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnuté služby vo výške 63,05 Eur, v ktorej výške pohľadávku za služby žalobca nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok. Podľa ust. § 599 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa ust. §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaný nezaplatil pohľadávku žalobcu riadne a včas, čím sa dostal do omeškania, súd ho preto z uvedených dôvodov a v zmysle vyššie citovaných ustanovení zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške, 9% ročne zo sumy 36,82 Eur od 18.3.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 7,46 Eur od 18.4.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 18,77 Eur od 19.5.2012 do zaplatenia,, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, podľa návrhu žalobcu.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj zaplatenia zmluvných pokút vo výške 418,90 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 19.6.2012 do zaplatenia, vyúčtovaných faktúrou č. 8739988725, splatnou 18.6.2012.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že Zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat, ktorú žalovaný uzavrel dňa 6.2.2012 s právnym predchodcom žalobcu je treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd mal za preukázané, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je svojim rozsahom, štruktúrou ako i voľbou písma štandardnou typovou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom, s odkazom na zmluvné podmienky, Cenový výmer, Cenník a Tarifu, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu niekoľkých strán, teda má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah
nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Spotrebiteľ je v tomto zmluvnom vzťahu z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície evidentne slabšou zmluvnou stranou. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom len Smernica). Túto Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv. V zmysle č. 3 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súd v súlade so Smernicou a vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, preskúmal zmluvu uzavretú medzi účastníkmi a zistil, že táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré upravujú zmluvné pokuty. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd vidí v znevýhodnenom postavení žalovaného ako spotrebiteľa, oproti právnemu predchodcovi žalobcu, dodávateľovi, najmä v súvislosti s vyjednávacou silou účastníkov a úrovňou informovanosti žalovaného, ako spotrebiteľa. Žalovaný nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah uzavretej zmluvy, nakoľko ide o pripravené tlačivo zmluvy. Navyše, zmluvná pokuta má v zmysle ust. § 544 Občianskeho zákonníka, zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti účastníkov zmluvy. V prípade formulárových zmlúv, tak ako v prejednávanom prípade, sú zmluvné pokuty dohodnuté len pre prípad nesplnenia povinnosti žalovaného, pritom pre prípad nesplnenia povinnosti žalobcu nebola dohodnutá žiadna sankcia. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach vedie k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v ktorej bola určená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta uvedená v zmluve vôbec nerozlišuje mieru závažnosti porušenia zmluvnej podmienky, pri porušení ktorej má žalovaný pokutu zaplatiť, z čoho vyplýva i neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Podstatným pre posúdenie nerovnováhy sa súdu javí aj skutočnosť, že zmluvné pokuty za nedodržanie doby viazanosti zaväzujú žalovaného k zaplateniu rovnakej pokuty počas celej doby viazanosti. Dohodu o zmluvnej pokute nemožno označiť ako dohodnutú individuálne, nakoľko žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá už bola vo vopred pripravenej zmluve priamo uvedená a navyše neprehľadným a nezrozumiteľným spôsobom. Aj keď žalovaný podpisom zmluvy potvrdil, že súhlasí so zmluvnými podmienkami, podľa názoru súdu jej však ako priemerný spotrebiteľ nemohol ani porozumieť. Súd nespochybňuje právo právneho predchodcu žalobcu, ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti žalovaným, ako odberateľom služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, no nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Podľa názoru súdu sankcia musí vždy zodpovedať závažnosti porušenia povinnosti a musí zohľadňovať charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, ako aj ujmu, ktorá porušením povinnosti účastníkom vznikne. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto nemôže požívať právnu ochranu a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.
Navyše súd poukazuje i na to, že zmluvná pokuta rovnakého významu uplatňovaná žalobcom v obdobných súdnych konaniach bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (rozsudok OS Nitra sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 5.9.2014, rozsudok OS Rimavská Sobota sp. zn. XXC/XXX/ XXXX zo dňa 14.4.2015, rozsudok OS Banská Bystrica XC/XXX/XXXX). Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná ( § 53 ods. 5 OZ; ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EU a práva EU na ochrane práv spotrebiteľa. Preto súd návrh žalobcu na uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 199,-Eur v zmysle ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ako nedôvodný zamietol.
Pre úplnosť súd uvádza, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, je teda na účastníkoch, aby tvrdili a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho účastníka, v záujme ktorého je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, ktorú účastník v konaní tvrdí, preukázal. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech účastníka. Žalobca bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p..
Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. všetky dôkazy účastníci musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a O.s.p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené alebo predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Pokiaľ ide o zmluvné pokuty označené vo faktúre ako „pokuta za Magio box 1MTZMCHG vo výške 150,-Eur“, „pokuta za diaľkový ovládač 1MTZMCHG vo výške 20,-Eur“, „pokuta za kartu 1MTZMCHG vo výške 19,95 Eur“, „pokuta za ostatné príslušenstvo 1MTZMCHG vo výške 29,95 Eur“ žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani netvrdil, že by mu vznikol nárok na tieto zmluvné pokuty. V žalobcom predložených listinných dôkazoch sa dojednanie o týchto zmluvných pokutách nenachádza a teda nie je splnená požiadavka písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 2 OZ. Súd konštatuje, že následkom neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena (t.j. nepreukázania tvrdených skutočností) je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j. nepredložil, alebo nevedel predložiť také dôkazy, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Žalobca bol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť dôkazy najneskôr do rozhodnutia vo veci samej. V predmetnej veci ide o drobný spor, preto súd v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. nemal povinnosť nariadiť pojednávanie na prejednanie veci samej a to bez ohľadu na súhlas, resp. nesúhlas žalobcu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. V danom prípade je žalobca v konaní zastúpený advokátom. Súd preto s poukazom na ust. § 5 ods. 2 O.s.p. nemal povinnosť poučovať žalobcu o jeho procesných právach a povinnostiach.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 418,90 Eur zamietol ako nedôvodný. Keďže súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút, zamietol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z uplatnených zmluvných pokút.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pri celkovej žalovanej sume 481,95 Eur bol žalobca úspešný v sume 63,05 Eur, čo predstavuje 13,08%, jeho neúspech predstavuje 86,92%; teda medzi pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechom je rozdiel v jeho neprospech. Keďže žalovaný, ktorý mal úspech v prevažnej časti, si žiadne trovy neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1). Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.