Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6C/126/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľky: T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX K. G. K., proti odporcovi: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom: Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v Registri spoločnosti Britských Panenských ostrovov (British Virgin Islands) pod č. 1503447, zastúpenému JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá ako súčasť zmluvy o úvere medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a. s. z 02.05.2006 (číslo zmluvy 9240821706) a dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá ako súčasť zmluvy o úvere medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a. s. z 27.11.2006 (číslo zmluvy 6147545006) sú n e p l a t n é .

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 8.9.2014 a doplneným na výzvu súdu dňa 23.9.2014 domáhala, aby súd rozhodol o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, a to dohody, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere s Poštovou bankou, a.s., z 27.4.2006 č. 9240821706 a dohody, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere s Poštovou bankou č. 6147545006. V pôvodnom návrhu navrhovateľka uviedla, že žiada o určenie neplatnosti dohody o zrážke zo mzdy, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a o primerané finančné zadosťučinenie. V doplnení návrhu na výzvu súdu však už uviedla len že žiada o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Súd sa preto zaoberal iba určením neplatnosti dohody (resp. dohôd) o zrážkach zo mzdy.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že dňa 27.4.2006 uzavrela s Poštovou bankou zmluvu o úvere č. 9240821706 a dňa 20.11.2006 uzavrela taktiež s Poštovou bankou zmluvu o úvere č. 614754 5006. Spolu jej bol poskytnutý úver vo výške 3 319,39 eur. Svoje záväzky riadne splácala od 2.5.2006 do marca 2007. Potom pri zmene banky zabudla nahlásiť tieto trvalé príkazy, preto jej neodchádzali platby. Na túto skutočnosť Poštová banka reagovala tým, že jej zamestnávateľa, spoločnosť Zornica Banko Fashion a.s. listami z 28.5.2007 a z 11.6.2007 žiadala o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe týchto žiadostí jej zamestnávateľ realizoval zrážky zo mzdy na obidva úvery. Do 31.5.2012 sa na úverovú zmluvu č. 6147545006 vyzrážalo spolu 2 808,07 eur a na úverovú zmluvu č. 9240821706 spolu 2 643 eur. Spolu sa jej teda v práci vyzrážalo 5 451,07 eur. Po pripočítaní platieb, ktoré riadne uhrádzala, celková suma 6 157 eur prevyšuje sumu, ktorú mala uhradiť za obidva úvery (cca 5 640 eur). Ku koncu roka 2012 odišla do iného zamestnania, avšak od januára 2014 opäť pracuje vo firme Zornica Banko Fashion a.s. Dňa 4.8.2014 dostal jej zamestnávateľ od spoločnosti Pro Civitas s.r.o. list, kde táto spoločnosť žiadala, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy na základe úverov uzatvorených s Poštovou bankou, ktoré jej už raz boli zrážané na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za takú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej

neprospech, pretože umožňuje siahnuť na jej majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi vykonávať tieto zrážky. Nemôže tomu zabrániť napriek tomu, že žiaden súd postihnutie jej majetku neschválil. Nebráni sa tomu, aby si Poštová banka uplatňovala svoje právo, ale nesúhlasí s tým, aby bolo uplatnené bez rozhodnutia súdu. Ďalej navrhovateľka uviedla, že vznáša námietku premlčania. Úver číslo 9240821706 bol zosplatnený dňa 2.8.2007 a úver číslo 6147545006 bol zosplatnený dňa 19.7.2007, uplynulo teda už viac ako 6 rokov.

Pôvodný odporca, Pro Civitas s.r.o., v písomnom vyjadrení k návrhu vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu prejednať tento spor. K tomu uviedol, že daný spor je spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom súde, nakoľko spĺňa podmienky § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 244/2005 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom v zmysle zmluvy, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka, je príslušný na prejednanie sporu Stály rozhodcovský súd. Odporca ďalej namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže má za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvorí nerozlučné procesné spoločenstvo. Vzhľadom na ustanovenie § 53 a ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na odporcu, ale predovšetkým na dodávateľa, Poštovú banku a.s. Odporca namietal aj nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p., keďže k vykonaniu zrážok už došlo, a teda pokiaľ by súd návrhu vyhovel, navrhovateľka by následne podala ďalší návrh na splnenie povinnosti. O vykonaní zrážky zo mzdy v čase podania návrhu už navrhovateľka vedomosť mala. Nie je teda splnený základný predpoklad pre úspešnosť určovacej žaloby. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľka nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani neuviedol, v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nejde teda o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale o uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Pokiaľ by zákonodarca mal pri implementácii smernice záujem vylúčiť zabezpečovanie spotrebiteľský záväzkov týmto inštitútom, bol by to v zákone uviedol. Ani tým najextenzívnejším výkladom nie je možné dospieť k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve by bola neplatná. Je v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Pri takomto výklade by akékoľvek zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľských vzťahov nebolo prípustné. Pokiaľ by to malo byť účelom a cieľom smernice, nepochybne by to v nej bolo uvedené. Ani smernica ani vnútroštátne normy však nevylučujú zabezpečiť záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Odporca ďalej odkázal na článok 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Podľa navrhovateľa gramatickým výkladom § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde je definovaná podmienka ako právna skutočnosť, je odôvodnený záver, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ako právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, ale samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá slobodne a vážne v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom práva, ktorý má v prvom rade zabezpečovací charakter a v žiadnom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľka nijako nešpecifikuje, v čom vytvára zabezpečovací inštitút hrubý nepomer právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Pôvodný odporca podaním doručeným súdu dňa 31.3.2015 navrhol zmenu účastníkov konania na strane odporcu, k čomu priložil aj zmluvu o postúpení pohľadávky. Súd preto uznesením č. k. -98 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho odporcu Pro Civitas, s.r.o., vstúpila ako odporca spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED.

Na pojednávaní dňa 13.7.2015 právny zástupca odporcu predložil súdu písomné vyjadrenie k návrhu. Okrem skutočností citovaných už vyššie (z vyjadrenia pôvodného odporcu) v ňom k námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu uviedol, že v návrhu absentuje odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ je spotrebiteľ, nespĺňa túto podmienku. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená s bankovou inštitúciou, ktorá je pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Poštová banka je na základe právnych predpisov povinná spĺňať prísne kritériá nevyhnutné pre vykonávanie bankových činností, preto akákoľvek argumentácia viažuca sa na nebankové subjekty je absolútne neprípustná. Navrhovateľka si slobodne vybrala právneho predchodcu odporcu napriek tomu, že na trhu je pomerne široký výber iných bankových inštitúcii a produktov, a akceptovala vykonávanie zrážok právnym predchodcom odporcu. Navrhovateľka

sa s ustanoveniami zmluvy o úvere oboznámila. Navrhovateľka podstatne porušila dohodnuté zmluvné podmienky tým, že neplatila splátky úveru riadne a včas, na základe čoho došlo k predčasnému zosplatneniu úverových zmlúv.

Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou nedostatku právomoci súdu, ktorú vzniesol odporca pri prvom úkone. Z listín založených v spise nevyplýva právomoc žiadneho rozhodcovského súdu. Ak odporca uvádzal, že súčasťou zmluvy (zmlúv) bola rozhodcovská doložka, v samotnom texte oboch zmlúv žiadna rozhodcovská doložka nie je; iné zmluvné ustanovenia (napríklad všeobecné obchodné podmienky) odporca súdu nepredložil. Súd teda nemohol ani preskúmať prijateľnosť resp. neprijateľnosť rozhodcovskej doložky (ak odporca argumentoval ustanovením § 93b ods. 1 zákona o bankách, súd k tomu uvádza, že toto ustanovenie obsahuje povinnosť bánk ponúknuť, nie však vnútiť svojim klientom rozhodcovskú zmluvu; nie je v rozpore s týmto ustanovením, ak súd aj pri spotrebiteľských zmluvách, kde dodávateľom je banka, preskúmava, či rozhodcovské zmluvy resp. rozhodcovské doložky nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami).

Po zistení, že má právomoc vec prejednať, súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spise, a to najmä: potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky o zrážkach zo mzdy z 9.7.2012 a z 20.9.2013, potvrdenia mzdovej učtárne za mesiace 7/2007 až 1/2008, sťažnosť na postup jednania Poštovej banky z 22.7.2013 adresovaná Poštovej banke, a.s., vyrozumenie Poštovej banky, a.s. z 2.9.2013, predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy z 3.7.2014 (k obom zmluvám o úvere), výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy, podnet č. - odmietnutie podnetu bankovou ombudsmankou, žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky z 12.7.2012 adresovaná Poštovej banke, a.s., výzva na úhradu pohľadávky - žalobná upomienka z 9.10.2013 (k obom zmluvám o úvere), zmluva o úvere z 27.11.2006, zmluva o úvere z 2.5.2006, žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy z 28.5.2007 a z 11.6.2007, výpis e- mailovej komunikácie medzi Zuzanou Marchevskou a Janou Vitekovou, postup pri skenovaní (Bencont Investments s.r.o., Pro Civitas, s.r.o.), zrážka na pohľadávku (tabuľka predložená navrhovateľkou), zmluva o postúpení pohľadávky datovaná 30.4.2015, písomné vyjadrenie odporcu k žalobe z 10.7.2015, výzva na splatenie úveru s príslušenstvom z 19.7.2007 s doručenkou, výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom z 2.8.2007 s obálkou.

Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav: Právny predchodca odporcu, Poštová banka, a.s., uzavrela s navrhovateľkou zmluvy o úvere z 2.5.2006 a z 27.11.2006. V oboch zmluvách bola dohodnutá výška úveru 50 000,- Sk a splácanie úveru v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 1 422,- Sk, resp. 1 410,- Sk. Súčasťou oboch zmlúv o úvere bolo ustanovenie: ,,Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy Klienta." Obe dohody o zrážkach zo mzdy predložil platiteľovi mzdy navrhovateľky (Zornica Banko Fashion, a.s.) právny predchodca odporcu (Poštová banka, a.s.) spolu so žiadosťami z 27.5.2007, resp. z 17.6.2007 o realizáciu týchto dohôd, ako aj spoločnosť Pro Civitas, s.r.o. (listami, obidva z 3.7.2014). Súd mal z listinných dôkazov preukázané zrážky zo mzdy navrhovateľky v sumách 2 808,07,- eur resp. 2 643,- eur (potvrdenie Zornica Banko fashion z 9.7.2012). Toto vyjadrenie platiteľa mzdy navrhovateľky odporca nespochybnil. Za nesporné považoval súd tiež zosplatnenie oboch úverov Poštovou bankou, a to dňa 19.7.2007, resp. 2.8.2007 (vyplýva to z vyrozumenia Poštovej banky z 2.9.2013). Hoci navrhovateľka namietala v tomto konaní premlčanie dlhu, premlčanie nebolo pre predmet tohto konania relevantné, preto sa súd touto námietkou nezaoberal. Súd ďalej zistil, že Poštová banka, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok z 5.6.2014 postúpila pohľadávku voči navrhovateľke na BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED. Táto spoločnosť zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.6.2014 postúpila pohľadávku voči navrhovateľke na PRO CIVITAS, s.r.o. a táto spoločnosť následne zmluvou o postúpení pohľadávky z 30.3.2015 postúpila pohľadávku voči navrhovateľke na súčasného odporcu.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase podpisu oboch zmlúv o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

Pôvodný odporca namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľky [§ 80 písm. c) O.s.p.] (nový odporca uviedol, že v návrhu absentuje odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, čo je však inštitút súvisiaci len s predbežným opatrením). Súd sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem je daný. Navrhovateľka preukázala, že odporca resp. jeho právni predchodcovia svoju pohľadávku voči navrhovateľke skutočne uplatňovali. Už to, že po Poštovej banke uplatňovala dohody o zrážkach zo mzdy aj spoločnosť Pro Civitas, svedčí, že právni predchodcovia odporcu nepovažovali dlh za splatený, teda že mali v úmysle pokračovať v zrážkach zo mzdy navrhovateľky (ani z vyjadrení odporcu nevyplýva, že by nemal v úmysle uplatňovať dohody o zrážkach zo mzdy u platiteľa mzdy navrhovateľky, resp. že by považoval dlh za uhradený). Vyslovenie neplatnosti dohôd by preto pre navrhovateľku znamenalo zmenu jej právneho postavenia. Zo žiadneho z vyjadrení navrhovateľky nevyplýva, že chce podať žalobu na plnenie, ako to naznačoval odporca. Naopak, navrhovateľka uviedla, že sa nebráni tomu, aby si Poštová banka uplatňovala svoje právo, ale chce, aby o tomto práve Poštovej banky (resp. jej právnych nástupcov) rozhodol súd. Navrhovateľka nemôže dosiahnuť súdnu kontrolu vymáhania pohľadávky Poštovej banky inak než práve uplatnenou žalobou o neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy.

Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu, resp. námietku, že na strane odporcu má vystupovať aj Poštová banka, súd uvádza, že nie je sporný rad postúpení pohľadávok od Poštovej banky k súčasnému odporcovi. Poštová banka po postúpení pohľadávky už nie je oprávnená uplatňovať pohľadávku voči navrhovateľke, a to ani predložením Dohôd o zrážkach zo mzdy. Z toho dôvodu súd nepovažuje Poštovú banku za subjekt, ktorý by bol dotknutý výrokom o neplatnosti týchto dohôd.

Súd dospel k záveru, že obe zmluvy o úvere medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a.s. (z 2.5.2006 a z 27.11.2006) je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvu. Išlo o formulárové zmluvy, ktoré uzatvárala Poštová banka v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (v zmluvách bola navrhovateľka identifikovaná menom a priezviskom, adresou, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu - nič v zmluvách ani vo vyjadreniach účastníkov konania nenasvedčuje tomu, že

by navrhovateľka konala v rámci akejkoľvek obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). V súlade s prechodnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 879j) sa právne vzťahy vzniknuté na základe oboch zmlúv spravujú od 1.1.2008 ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinnými od 1.1.2008, vrátane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, pretože zmluvy spĺňajú definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho o spotrebiteľské zmluvy ide aj v zmysle ustanovení § 23a ods. 1 a § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom už v čase podpisu oboch zmlúv.

Na rozdiel od tvrdenia odporcu, že dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nejde o podmienku v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd uvádza, že pojem "zmluvná podmienka" nie je totožný s pojmom "podmienka (odkladacia alebo rozväzovacia) podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať za jednu zo zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Aj keď nepochybne dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút vo všeobecnosti aprobovaný zákonom, to neznamená, že v konkrétnych súvislostiach (ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy) ju nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Hoci smernica nie je priamo prameňom práva SR, je povinnosťou súdu vykladať vnútroštátne právo eurokonformne, teda tak, aby v rámci zákonných limitov zohľadňoval únijné právo, vrátane smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného spotrebiteľského práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Práve tým dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade navrhovateľka, ktorá mala záujem získať od právneho predchodcu odporcu úver, musela sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke upravenej v zmluve o úvere bez toho, aby s ňou odporca túto podmienku individuálne dohodol. Argumentáciu odporcu, že navrhovateľka si mohla vybrať iný úverový produkt alebo inú banku, sú nepochopením princípov ochrany spotrebiteľa. Každý spotrebiteľ vždy má možnosť konkrétnu zmluvu uzavrieť alebo neuzavrieť, avšak keďže je v zmluvných vzťahoch v slabšej pozícii (bežný spotrebiteľ nedisponuje odborným právnym zázemím, ako je to bežné napríklad u bánk), spotrebiteľské právo má zabrániť práve tomu, aby pri uzatváraní zmluvy boli spotrebiteľovi vnútené také ustanovenia, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech spotrebiteľa.

Okrem toho však, bez ohľadu na to, či konkrétne dohody o zrážkach zo mzdy v zmluvách o úvere medzi Poštovou bankou a navrhovateľkou sú alebo nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, dohoda o zrážkach zo mzdy je natoľko závažným inštitútom, že nemožno akceptovať jej uzavretie ako súčasť záverečných ustanovení zmluvy o úvere. V záverečných ustanoveniach bežný spotrebiteľ oprávnene očakáva len menej podstatné dojednania (počet vyhotovení zmlúv, právo či právny predpis, ktorým sa právny vzťah spravuje, vyjadrenie súhlasu účastníkov byť viazaný zmluvou, prípadne odkaz na všeobecné obchodné podmienky a podobne), preto im venuje menšiu pozornosť než ostatným ustanoveniam zmluvy. Ak dodávateľ (v tomto prípade právny predchodca odporcu), ktorý nepochybne celú zmluvu o úvere formuloval, práve v záverečných ustanoveniach "ukryje" tak podstatnú zmluvnú podmienku ako je zabezpečenie nárokov vyplývajúcich zo zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, treba to považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorá v tomto kontexte nepožíva ochranu, aj keď je inak povoleným zabezpečovacím inštitútom. Z formulára oboch zmlúv o úvere vyplýva skôr snaha právneho predchodcu odporcu ukryť dohodu o zrážkach zo mzdy, než uzavretie tejto dohody na základe slobodného prejavu vôle oboch účastníkov zmluvy vedomých si právnych dôsledkov tohto právneho úkonu (čomu by zodpovedalo napríklad uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy osobitne písomnou formou a s výslovným súhlasom dlžníka viažucim sa práve na tento právny úkon). K námietke odporcu, že navrhovateľka sama vo vyjadrení adresovanom Poštovej banke uviedla, že súhlasila so zrážkami zo mzdy, súd uvádza, že v tomto vyjadrení navrhovateľka píše, že so zrážkami súhlasila v telefonickom rozhovore s pracovníčkou Poštovej banky po troch mesiacoch od nesplácania. Neznamená to teda, že so zrážkami zo mzdy súhlasila pri podpise úverových zmlúv.

Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval dohody o zrážkach zo mzdy, uzavreté v oboch zmluvách o úvere medzi Poštovou bankou, a.s. a navrhovateľkou, za neplatné.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže však odporkyňa, ktorá bola v spore plne úspešná, nežiadala o náhradu trov konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v dvoch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.