Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-490-2010.pdf
PDF · 76.05 KB
Case nature
Subarea
3Er/490/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, proti povinnému Slovenská drevárska spoločnosť, s.r.o., so sídlom Kráľova Lehota 2, IČO: 36 412 457, o vymoženie 51.670,27 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi trovy exekúcie vo výške 167,98 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením zo dňa 25.5.2010 č. 5505 027268? poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 51.670,27 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave, č. k.: II/2009-3322 zo dňa 22.1.2010.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 23.9.2014 podnet na zastavenie exekúcie spolu s exekútorskym spisom, v ktorom uviedol, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo, a preto podal súdu podnet na zastavenie exekučného konania na základe § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je to iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V konaní bolo preukázané, že povinný v priebehu konania stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, nakoľko bol dňa 10.10.2012 vymazaný z obchodného na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 1K 28/2011-75 zo dňa 03.04.2012, ktorým bolo konkurzné konanie dlžníka SLOVENSKÁ DREVÁRSKA SPOLOČNOSŤ, s.r.o. zastavené pre nedostatok majetku. V zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka bol povinný z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 10.10.2012 vymazaný. Súd potom s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku uznesením konanie zastavil, nakoľko povinný nemá dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky oprávneného a zároveň je exekúcia neprípustná s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný stratil v priebehu konania spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora súd mal v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť rozhodnúť. Súd mal za to, že je splnená hypotéza podľa § 203 ods. 2 cit. zákona, pretože k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného a preto súd zaviazal k náhrade trov oprávneného.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie v sume 184,93 Eur. Pričom súdu predložil na nahliadnutie aj exekučný spis č. EX 1022/10.
V súlade s § 14 a 15 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti len v minimálnej sume 33,19 Eur. Priznaná odmena za výkon exekučnej činnosti pozostáva z úkonov odmeňovaných paušálnou sumou vo výške 3,32 eur/úkon. Súd priznal odmenu za nasledovné úkony exekučnej činnosti v zmysle § 15 vyhlášky: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie príkazu na začatie exekúcie. Zároveň aj súdny exekútor si vyúčtoval paušálnu odmenu v minimálnej výške, preto mu ju súd priznal v plnej výške.
Súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: 5 M Cdo/12/2004 z 30.06.2005, v ktorom súd konštatoval: „na odvrátenie stavu spočívajúceho vo vyčíslení exekútorom vyšších než nárokovateľných trov exekúcie (či dokonca trov nemajúcich vôbec oporu v práve) a tiež v hrozbe vymoženia takýchto trov totiž slúži iný mechanizmus rozhodovania, pri ktorom na námietku ktoréhokoľvek z účastníkov exekučného konania (zjavne s výnimkou samotného exekútora určujúceho trovy) je povinný správnosť vyčíslenia trov exekúcie preskúmať exekučný súd (ktorý tak môže riziku vymoženia trov od povinného v nesprávnej výške predísť).“
S poukazom na § 22 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 32,64 Eur, ktoré súdny exekútor účelne vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie (žiadosť o udelenie poverenia (1,5 €), upovedomenie o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému (2 x 1,5 €), exekučné príkazy vykonaním exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, príkazy na začatie exekúcie, žiadosti o poskytnutie súčinnosti (sociálna poisťovňa, daňový úrad, ODI PZ Liptovský Mikuláš), urgencia odpovede ROSH, PARKET WOOD družstvo, LANDSDALE. Sumu priznaných poštových výdavkov súd diverzifikoval podľa obdobia uskutočnenia poštového doručenia. (Priemerná sadzba za doručenie poštovej zásielky do 100 g / 1,20 €). Išlo o náhradu preukázateľne vynaloženého poštovného. Zvyšné
uplatnené poštové výdavky súd nepriznal s poukazom na to, že tieto nevyplývali z predloženého exekučného spisu, k písomnostiam založeným v exekučnom spise neboli pripojené potvrdenia o doručení („doručenky“), ktoré by preukazovali vykonanie doručenia písomnosti prostredníctvom poštového doručovateľa. Súd nemôže priznať náhradu poštových výdavkov, v prípade ak táto zo strany súdneho exekútora nie je riadne vydokladovaná príslušnými potvrdeniami o tom, že jednotlivé písomnosti exekučného konania boli súdnym exekútorom doručované prostredníctvom poštového doručovateľa. Súdny exekútor má v procese rozhodovania o náhrade trov konania postavenie účastníka konania. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje aj na nedávne odpublikované rozhodnutie Ústavného súdu SR, spis. zn.: PLz. US/1/2014, v ktorom Ústavný súd SR, poukazuje na paralelu v rámci dokazovania medzi exekučným konaním a občianskym súdnym konaním. V smere naznačeného možno poukázať na „analógiu iuris“, keď v zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku sa aj na exekučné konanie primerane použijú predchádzajúce ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, medzi inými aj ustanovenia o dokazovaní v občianskom súdnom konaní. Súdny exekútor svoju dôkaznú povinnosť pri uplatňovaní vyčíslených trov exekúcie v časti neuniesol, keď súdu riadne nepreukázal vyúčtované trovy exekúcie. Súd nepriznal vyúčtované nevyhnutné trovy exekúcie, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval a to ako tzv. „budúce výdavky“, ktoré vykoná po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Celkovo v sume: 29,85 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že tieto hotové výdavky súdny exekútor doposiaľ nepreukázal, zároveň súd konštatuje, že nič nebránilo súdnemu exekútorovi, aby tieto vyúčtované hotové výdavky uskutočnil pred tým ako podá podnet na zastavenie exekúcie a následne ich vyúčtovanie spolu s exekútorskym spisom predloží exekučnému súdu.
S poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu za cestovné výdavky a náhradu za stratu času za pracovnú cestu zo dňa 27.6.2011 (osobná návšteva povinného v mieste sídla). Pracovná cesta Púchov - Kráľova Lehota a späť, počet km: 308 km, priemerná spotreba paliva 9,7 l /100 km x cena PHM za 1 liter 1,45 + paušálna náhrada na 1 km. Náhrada za stratu času: celkovo 13 hodín x odmena za 1 začatú polhodinu 0,66 eura (§ 23 ods. 1 vyhlášky) = 17,16 eura. Priznaná náhrada cestovného spolu s náhradou za stratu času tak predstavuje čiastku: 74,15 eur. Súdny exekútor v uvedený deň podľa vyúčtovania uskutočnil celkovo tri pracovné cesty v súvislosti s ďalšími exekučnými konaniami vedenými pred jeho exekútorským úradom. Súd priznal náhradu len za pomernú časť celkových cestovných nákladov.
Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú 20 %-nú DPH z priznanej odmeny 33,19 Eur a z priznaných náhrad hotových výdavkov 106,79 Eur, a to v sume 28 Eur.
Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 167,98 eur a na ich náhradu zaviazal oprávneného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde. (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
Odvolanie možno podať do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).