Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26P-194-2013.pdf
PDF · 92.3 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/194/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: W., nar. XX.X.XXXX a A. De Q., nar. X.X.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, deti rodičov: V. A. De Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpená JUDr. Mariánom Mackom, advokátom so sídlom v Nitre, Koceľova 2 a T. De Q. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan A. federatívnej republiky, naposledy bytom XXX K. X., K., F. XX, K., t.č. na neznámom mieste, zastúpený Mestom Nitra ako súdom ustanoveným opatrovníkom, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloleté deti A.: W. A., nar. XX.X.XXXX a A. De Q. A., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí počnúc od 1.8.2014 a to na každé maloleté dieťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré otec je povinný platiť vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca na mal. X.X.XXXXA., nar. XX.X.XXXX za čas od 1.8.2014 do 30.6.2015 činí sumu 298,43 eur, ktorú sa otec z a v ä z u j e zaplatiť matke v hotovosti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zročné výživné otca na mal. A. De Q. A.,nar. X.X.XXXX za čas od 1.8.2014 do 30.6.2015 činí sumu 298,43 eur, ktorú sa otec z a v ä z u j e zaplatiť matke v hotovosti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 06.06.2013 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh navrhovateľky - matky maloletých detí, ktorým sa domáhala, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom A.: W., nar. XX.X.XXXX a A. De Q. A., nar. X.X.XXXX tak, že mal. deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na výživu mal. W. sumou 200 eur mesačne a na mal. A. sumou 200 eur mesačne. Ďalej žiadala, aby styk detí s otcom bol umožnený po dohode rodičov, no len za prítomnosti matky a vycestovanie detí z územia SR bolo podmienené súhlasom matky. S otcom mal. detí sú manželia od roku 2010, avšak od 22.02.2013 nežijú v spoločnej domácnosti. Otec mal. detí je štátnym občanom Brazílskej republiky, no žije v Írsku, kde žili spoločne. Otec si našiel nový vzťah, preto sa matka s deťmi presťahovala naspäť ku svojim rodičom.
Súd v predmetnej veci vykonával šetrenie týkajúce sa zistenia pobytu otca mal. detí a jeho vypočutie prostredníctvom príslušného justičného orgánu v Írsku, pričom sa pobyt otca nepodarilo zistiť a doručované písomnosti za otcovi nepodarilo doručiť, preto súd ustanovil otcovi na zastupovanie v konaní opatrovníka, ktorým je Mesto Nitra.
Na pojednávanie sa nedostavil ustanovený opatrovník otca maloletého dieťaťa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, preto súd vec prejednal a rozhodol v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti ustanoveného opatrovníka otca maloletého dieťaťa.
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní dňa 11.02.213 uviedla, že s otcom detí sú manželia od 10. júna 2010, sobášny list je aj zapísaný v osobitnej matrike OM/XX, ročník XXXX, strana XX, pod por. číslom XX. Z manželstva pochádzajú dve deti a to W., nar. XX.X.XXXX a syn A., nar. X.X.XXXX. S otcom detí žili do roku 2013, žili spolu v Írsku v Dubline. Vo februári 2013 opustila spoločnú domácnosť a odišla na Slovensko, tu je až doteraz. Ten prvý rok, kedy opustila spoločnú domácnosť, tu bol 3-krát na Slovensku, prvý rok posielal každý mesiac peniaze, vychádzalo to do 600 eur na mesiac. Prestal platiť v júli 2014. Od tohto obdobia nemá o otcovi žiadnu zmienku. Nevie uviesť, kde sa zdržuje, nakoľko si mení bydlisko aj zamestnanie. S otcom detí nemá žiaden kontakt, ani písomný ani telefonický, len vie, že v máji oslavoval narodeniny a z facebooku, kde majú spoločného priateľa, videla, že by mal byť niekde v Írsku. Je zamestnaná od apríla tohto roku, pracuje v NITRAZDROJi ako pokladníčka s príjmom vo výške zhruba 300 eur, o čom zakladá potvrdenie do spisu. Deti navštevujú materskú škôlku v Žiranoch, kde mesačne uhrádzala školné aj stravné, stravné sa platí okolo 25 eur, čo závisí od počtu dní v škôlke. Dcéra bude od septembra 2015 navštevovať 1. ročník ZŠ v Žiranoch, s čím vznikli výdaje na nákup školských pomôcok. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je riadne zamestnaná. Bývajú v 3-izb. rodinnom dome, kde má mesačne zhruba výdaje vo výške 110 eur. Sú to výdaje za odber vody, čo sa platí polročne, poplatok za kanalizáciu sa platí na rok, ďalej platila daň z nehnuteľností, elektrika mesačne vo výške 42,13 eur, poistka na rodinný dom polročne vo výške 43 eur, televízia a internet mesačne 39,96 eur, ďalej sú to výdaje v súvislosti s cestovným, nakoľko dochádza do práce do Nitry, čo je 50 eur mesačne. V súvislosti so zdravotným stavom nemá žiadne zvýšené výdaje. Kolízny opatrovník na pojednávaní na základe vykonaného dokazovania navrhol upraviť práva a povinnosti k mal. deťom tak, že deti zveriť do starostlivosti matky, čo sa týka výživného navrhol výživné určiť v minimálnej výške.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením sa s obsahom návrhu zo dňa 06.06.2013 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov: rodné listy mal. detí, sobášny list, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o výške rodinných prídavkov, potvrdenie o výške nákladov, ktoré má matka v súvislosti s bývaním, potvrdenie o príjme osôb, s ktorými žije matka v spoločnej domácnosti a zistil tento skutkový a právny stav:
Maloleté deti A.: W., XX.X.XXXX a A. De Q., nar. X.X.XXXX pochádzajú z partnerského a manželského vzťahu A.. a T. De Q., ktoré manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Brazílii, nakoľko otec je štátnym občanom Brazílie. Manželstvo je zapísané v Osobitnej matrike MV SR v Bratislave vo zväzku OM/72, ročník 2010, strana XX pod poradovým číslom XX. Manželstvo doposiaľ trvá, avšak rodičia maloletých detí ukončili svoje spolužitie dňa 22.02.2013, kedy matka spoločne s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedli v Írsku a vrátila sa naspäť na Slovensko ku svojim rodičom. Otec ostal bývať v Írsku, do júla 2014 riadne prispieval na výživu maloletých detí sumou do 600 eur mesačne. V súčasnosti nie sú rodičia v žiadnom kontakte, otec na výživu od 08/2014 riadne neprispieva.
Matka býva spoločne s maloletými deťmi od februára 2013 v spoločnej domácnosti so svojou matkou, bývajú v 3 izbovom rodinnom dome. Mesačné výdavky na bývanie predstavujú zhruba 110 eur, pozostávajú z poplatku za odber vody 123,96 eur ročne, poplatok za kanalizáciu 30 eur ročne, poplatok za TKO (komunálny odpad) 51 eur ročne, daň z nehnuteľnosti 23,48 eur ročne, poistka domu 43 eur polročne, elektrika 42,13 eur mesačne, TV a internet 39,96 eur mesačne. Ďalšie výdavky predstavuje cestovné do práce cca 50 eur mesačne. Matka je riadne zamestnaná, pracuje ako predavačka v spoločnosti NITRAZDROJ, a.s., kde dosahuje priemerný čistý príjem 300 eur mesačne. Podľa potvrdenia ZŠ s MŠ Žirany výdavky na maloleté deti pozostávajú zo stravného v škôlke 42,70 eur mesačne na obe deti, výdavky na poistné, pracovné zošity, triedny fond, príspevok ZR, výlety, kultúrne podujatia a zošity a pomôcky do 1. ročníka pre mal. W. predstavovali sumu 114 eur na obe deti (t.j. 11,40 eur mesačne) a okrem toho to bol príspevok pre mal. A. na čiastočnú úhradu nákladov na dieťa materskej školy v sume 50 eur. Stará matka maloletých detí je riadne zamestnaná a dosahuje priemerný čistý príjem 529,61 eur mesačne (priemer za obdobie 7/2014 - 4/2015).
Otec maloletých detí je štátny občan Brazílskej federatívnej republiky, ale dlhodobo žije a pracuje v Írsku. Aktuálnu adresu pobytu otca sa súdu vykonaným šetrením nepodarilo vypátrať. Otec maloletých detí neprejavuje od 08/2014 o deti žiadny záujem, v tomto mesiaci prestal prispievať na ich výživu. Súdu sa nepodarilo zistiť, či je otec zamestnaný, ani sa nepodarilo vykonaným dokazovaním bližšie zistiť jeho rodinné, majetkové a zárobkové pomery.
Predmetom tohto konania je úprava rodičovských práva a povinností k mal. deťom A., pričom matka i maloleté deti majú svoj obvyklý pobyt na Slovensku, avšak otec maloletých detí je štátny občan Brazílskej federatívnej republiky, preto sa súd musel v prvom rade vysporiadať s otázkou právomoci súdu vo veci konať. Otec mal. detí má svoj obvyklý pobyt v Írsku. Nakoľko medzi SR a Brazíliou nie je uzatvorená žiadna zmluva o výkone rodičovských práv a povinností a Brazília nie je ani signatárom Dohovoru č. 344/2002 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, platí teda zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa § 24 a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné. Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. (ďalej len O.s.p.) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len Zákon o rodine), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom bol podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že rodičia detí spolu nežijú, ani spoločne nehospodária. Od návratu matky s maloletými deťmi späť na Slovensko vo februári 2013 zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti výlučne matka, v ktorej starostlivosti súd nezistil žiadne nedostatky. Otec maloletých detí sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, s maloletými nie je vôbec v kontakte. Počas prvého roku pobytu navštívil otec maloleté deti trikrát, avšak od 08/2014 o deti neprejavuje žiadny záujem, žiadnym spôsobom ich nekontaktuje. Vzhľadom k tomu, že sa súdu nepodarilo zistiť osobné, majetkové a zárobkové pomery otca, najmä výšku jeho príjmu, súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné v minimálnej zákonnej výške v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine na každé dieťa, ktoré je každý rodič povinný plniť bez ohľadu na svoje majetkové možnosti a schopnosti, pričom výška minimálneho výživného predstavuje od 01.07.2013 sumu 27,13 eur.
Počiatok vyživovacej povinnosti súd určil od augusta 2014, kedy otec prestal podľa vyjadrenia matky prispievať na výživu mal. detí, čim vzniklo otcovi za obdobie od 01.08.2014 do 30.06.2015 zameškané výživné vo výške 298,43 eur na každé dieťa jednotlivo (t. j. 11 mesiacov x 27,13 eur = 298,43 eur), ktoré je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd dáva záverom do pozornosti fakt, že vo výroku rozsudku vyhlásenom na pojednávaní bolo potrebné opraviť výšku zročného výživného, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní v nesprávnej výške 352,69 eur na každé dieťa. Z vyššie uvedeného výpočtu zročného výživného (11 x 27,13 eur = 298,43 eur) vyplýva, že na pojednávaní došlo pri výpočte zročného výživného k zrejmej chybe v počítaní, preto súd
postupoval v zmysle § 164 O.s.p. a túto chybu v počítaní opravil aj bez návrhu priamo v písomnom vyhotovení rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.