Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/41/2015

Potvrdené rozhodnutím 7Sžo/274/2015
„Identifikačné číslo spisu: 6015200398 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6015200398.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: Horský hotel Minciar, s.r.o., Partizánska dolina 531/21, 967 01 Kremnica, IČO: 43 787 177, zast. JUDr. Adriánou Šebestovou, advokátkou so sídlom AK Ul. SNP 600/96, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, číslo OPS/BEZ/2015/2208, O-590/2014 zo dňa 21. januára 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. júla 2015, č.k. 24S/41/2015-78, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. júla 2015, č.k. 24S/41/2015-78 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Horský hotel Minciar, s.r.o., Partizánska dolina 531/21, 967 01 Kremnica, IČO: 43 787 177, zast. JUDr. Adriánou Šebestovou, advokátkou so sídlom AK Chrásteka 25, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného číslo OPS/BEZ/2015/2208 zo dňa 21. januára 2015, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) svojím rozhodnutím č. 225/14-1.0/pok/r. zo dňa 14. novembra 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 19 ods. 2 bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o inšpekcii práce“ alebo „zákon č. 125/2006 Z.z.“) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 tak; že „za porušenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ Horský hotel Minciar, s.r.o. Partizánska dolina 531/21, 967 01 Kremnica porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby:

- F. P., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt M. W. 5, XXX XX N. A. M., Dohoda o vykonaní práce zo dňa 27.12.2013 - dňa 6.1.2014 od 20:00 hod. do 22:00 hod. a dňa 7.1.2014 od 5:30 hod. do 15:11 hod. a

- P. T., nar. XX.X.XXXX. trvalý pobyt A. T. XXX/XX, XXX XX N. A. M., Dohoda o vykonaní práce zo dňa 27.12.2013 - dňa 5.1.2014 od 16:00 hod. do 20:30 hod., dňa 6.1.2014 od 6:30 hod. do 21:30 hod. a dňa 7.1.2014 od 5:50 hod. do 15:26 hod., ktorí pre zamestnávateľa vykonávali pracovné činnosti - obsluha hostí a pomocné práce v kuchyni na pracovisku v Horskom hoteli Minciar, s.r.o., Partizánska dolina 531/21, 967 01 Kremnica, mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č.311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu - zákona č.461/2003 Z.z. zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov“ uložil pokutu vo výške 5.000,- Eur splatnú do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že v rámci výkonu inšpekcie zameranej na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorú začal dňa 24. januára 2014 mal na základe listinných dôkazov preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, nakoľko účastník konania založil so zamestnancami P. T. a F. P. pracovnoprávny vzťah dohodou o vykonaní práce, avšak do registra Sociálnej poisťovne ich prihlásil až po začatí výkonu závislej činnosti. Účastník konania tak nesplnil povinnosť uloženú zákonom včas a za porušenie tejto

povinnosti, ktorú zákon definuje ako správny delikt, zákon jednoznačne prikazuje inšpektorátu práce, ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie vyvodiť postih v zmysle zákona o inšpekcii práce. Z uvedených dôvodov prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,- Eur s poukazom na § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce. Vo vzťahu k výške pokuty podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový správny orgán zohľadnil dobu protiprávnosti, počet zamestnancov účastníka konania, ako aj počet zamestnancov, ktorých účastník konania nelegálne zamestnával. Aj napriek skutočnosti, že zodpovednosť za správny delikt je konštruovaná ako objektívna, a teda správny orgán neposudzuje, či k porušeniu povinnosti došlo na základe zavineného alebo nezavineného konania účastníka konania, a teda okolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti nemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za toto porušenie, prvostupňový správny orgán zohľadnil vo výške pokuty problémy s elektronickým prihlásením do registra Sociálnej poisťovne. Zohľadnil tiež skutočnosť, že účastník konania odstránil zistený nedostatok ešte pred začiatkom výkonu inšpekcie práce a nejedná sa o opakovaný výskyt nedostatku. Správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré žalovaný svojím rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/2208, O-590/2014 zo dňa 21. januára 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Podľa odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia odvolací orgán po preskúmaní individuálneho správneho aktu a odvolacieho spisu dospel s ohľadom na zistené skutočnosti a s ohľadom na popísaný skutkový stav k právnemu záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu stanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“ alebo „Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“). Z listinných dôkazov - predložených registračných listov FO - prihlášky, jednoznačne vyplýva, že žalobca ako účastník správneho konania si svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni vo vzťahu k zamestnancom F. P. a P. T. nesplnil včas, čo vo svojom odvolaní aj potvrdil a ako účastník konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti Po komplexnom posúdení právneho prípadu mal žalovaný zato, že prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov predložených k výkonu inšpekcie práce. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že pri pochybení nastal technický problém so strany Sociálnej poisťovne žalovaný poukázal na tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, na základe ktorého je zamestnávateľ (žalobca) zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či ide o zavinené, alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa, alebo iných subjektov, ako zamestnávateľa. Účastník konania mal dostatok časového priestoru, aby prihlásenie (zamestnancov) uskutočnil do začiatku výkonu prác zamestnancov napriek technických problémom zo strany Sociálnej poisťovne, nakoľko dohody o vykonaní práce uzavrel už 27. decembra 2013, pričom mal niekoľko možností, ako možno zamestnanca prihlásiť. Lehota na splnenie povinnosti by bola zachovaná aj vtedy, ak by sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou, alebo ak by bola informácia odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy, prípadne osobne. Vo vzťahu k výške sankcie žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že sankcia vo výške 5.000,- Eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu, pričom ani prvostupňový správny orgán nemôže znížiť pokutu pod zákonom stanovenú hranicu, nakoľko by to bolo v rozpore so Zákonom o inšpekcii práce. Žalovaný mal zato, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, kde podkladom pre rozhodovanie boli písomné doklady nachádzajúce sa v odvolacom spise, v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 2-4, § 32 a § 34 Správneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2208 zo dňa 21. januára 2015 vrátane prvostupňového rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) a e) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na nové prejedanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby súd žalovaného zaviazal k náhrade trov konania. Žalobca v žalobe považoval žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Tvrdil, že ním bol ukrátený na svojich subjektívnych právach. Namietol nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v tom, že toto rozhodnutie nevymedzuje vo svojom výroku konkretizáciu skutku žalobcu, ktorým malo dôjsť k porušeniu zákonnej povinnosti. Prvostupňový správny orgán neuviedol

konkretizáciu deliktuálneho skutku žalobcu a to z dôvodu formulácie, že si „nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z.z.“)“, nakoľko uvedený zákon obsahuje vo svojich ustanoveniach množstvo rôznych povinností na strane zamestnávateľa a nie je možné vôbec usúdiť, ktorú povinnosť mal zamestnávateľ porušiť. Prvostupňový správny orgán do výrokovej časti svojho rozhodnutia vôbec nepremietol skutočnosť, že v rozhodnutí menovaní zamestnanci neboli pred začatím výkonu závislej práce prehlásení v registri Sociálnej poisťovne. Len výlučne z odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia bolo možné usúdiť, v čom mal spočívať delikt žalobcu. Žalobca zdôraznil, že každý výrok rozhodnutia správneho orgánu musí predovšetkým obsahovať podrobný popis skutku, v rozsahu miesto, čas a spôsob spáchania deliktu, spolu s uvedením takých skutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným, obzvlášť, keď následkom takéhoto deliktu je na strane správneho orgánu možnosť uložiť tak vysokú sankciu, ako to bolo v prípade žalobcu. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie žalovaného, žalobca jeho nezákonnosť videl v tom, že žalovaný mal pri svojom rozhodovaní o odvolaní túto skutočnosť vyhodnotiť ako vadu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, nakoľko takéto pochybenie malo za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezákonnosť a nedostatok dôvodov. Táto právna skutočnosť zakladala zákonnú dôvodnosť ak nie na zrušenie odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia, tak minimálne na zmenu takéhoto vadného individuálneho správneho aktu prvostupňového správneho orgánu a nie jeho potvrdenie tak, ako to učinil napadnutým rozhodnutím žalovaný.

Pokiaľ žalovaný výrokom svojho rozhodnutia potvrdil v plnom rozsahu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, má žalobca zato, že jeho postup pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia nebol v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi normami, keď sa v plnom rozsahu stotožnil s vadným rozhodnutím prvostupňového orgánu. Svojím rozhodnutím žalovaný potvrdil v plnom rozsahu výrok neobsahujúci skutkovú vetu a teda výrok bez opisu deliktuálneho skutku, ktorým malo prísť k porušeniu právnej povinnosti na strane žalobcu a bez správnej konkretizácie tejto právnej povinnosti. Žalovaný zároveň v napadnutom rozhodnutí uvádza zjavné rozdiely v skutkových zisteniach prvostupňového správneho orgánu (chýbajúci údaj zamestnávania u P. T.), doplnil prvostupňové rozhodnutie o špecifikáciu porušenia konkrétnej povinnosti podľa osobitného zákona č. 461/2003 Z.z. (a to o § 231 ods. 1 písm. b). Pokiaľ žalovaný zjavne takýmto postupom prejavil určitú snahu konvalidovať prvostupňové správne rozhodnutie, neurobil tak zákonom predpísanou formou, a to vydaním zmeňujúceho rozhodnutia, ktorým by pôvodný, vadou trpiaci výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil tak, aby tento v plnom rozsahu zodpovedal zásadám zákonného ustanovenia § 47 ods. Správneho poriadku. Ani takto však žalovaný neodstránil namietanú vadu, nakoľko neuviedol, ktorú konkrétnu povinnosť si žalobca nesplnil, pretože § 231 ods. 1 písm. b) v sebe obsahuje niekoľko bodov a až niekoľko druhov oznamovacích povinností zamestnávateľa. Absencia presného a určitého formulovania deliktuálneho skutku vo výrokoch prvostupňového ako aj žalobou napadnutého rozhodnutia správnych orgánov je tak porušením § 47 ods. 2 Správneho poriadku, čo je dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. pre ich nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov, následne aj podľa § 250j ods. 2 písm. a) pre nesprávne právne posúdenie ako aj podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p..

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30. apríla 2015 navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Zdôraznil, že sankcionovanie žalobcu sa viazalo na porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania definovaného v § 2 ods.2 písm. b) zákona č.82/2005 Z.z. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia sú zrejmé všetky skutočnosti, z ktorých inšpektorát práce pri vyvodzovaní zodpovednosti žalobcu za správny delikt vychádzal, pričom ich špecifikácia je natoľko presná, aby skutok nemohol byť zamenený s iným protiprávnym konaním. Oporu výroku poskytuje odôvodnenie rozhodnutia. Samotný fakt, že prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia na margo porušenej povinnosti uviedol len odkaz na príslušný právny predpis, nemôže podľa žalovaného vyvolať právnu neistotu žalobcu, ani spochybniť legitímnosť uloženia sankcie za nelegálne zamestnávanie p. P. a p. T.. Žalobca v priebehu správneho konania ani raz nenamietol, že by mu protiprávne konanie, ktorú sa mu vytýka, bolo nejasné a nezrozumiteľné. Aj bez výslovného zakotvenia skutočnosti, že dotknuté osoby neboli pred začatím výkonu závislej práce prihlásené v registri Sociálnej poisťovni, obsahuje výrok rozhodnutia natoľko presný popis skutku (s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania deliktu), že je vylúčené, aby bolo možné protiprávne konanie žalobcu zameniť s iným. Z obsahovej náležitosti rozhodnutia jasne vyplýva, aké ustanovenie právneho predpisu žalobca porušil i o to, v čom porušenie zákona spočíva. Odvolávanie sa na § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. predstavuje

len konkretizáciu skutkovej podstaty, ktorej absencia vo výroku rozhodnutia nemôže meniť zmyslel ani obsah rozhodnutia a ani zakladať jeho nezákonnosť. Pokiaľ žalobca v žalobe namieta zjavné rozdiely v skutkových zisteniach prvostupňového správneho orgánu oproti skutkovým zisteniam uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia, úlohou žalovaného ako odvolacieho orgánu bolo rozhodnúť o odvolaní žalobcu jedným zo spôsobov uvedených v § 59 ods.2 a 3 Správneho poriadku. Ak žalobca poukazuje na to, že pri formulácii skutku žalovaný opomenul uviesť jeden deň, počas ktorého bola p. T.alobcom nelegálne zamestnávaná, táto skutočnosť nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko z neho jasne vyplýva, ako bolo v danej veci rozhodnuté. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia usúdil, že argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, v dôsledku čoho prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Po zistení, že písomné vyhotovenie rozhodnutia žalovaného obsahuje vo výroku vyššie uvedenú nesprávnosť, vykonal žalovaný v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku opravu chyby v písaní, o čom žalovaného upovedomil listom zo dňa 24. apríla 2015, pričom sa riadil úvahou, že vynechanie jedného dňa z rozhodujúceho obdobia trvania nelegálneho zamestnávania p. T. predstavuje svojou povahou len technickú chybu formálneho charakteru, ktorá nemení zmysel a obsah rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že zo strany prvostupňového správneho orgánu bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. tým, že využíval v rozhodnom období závislú prácu fyzických osôb - F. P. a P. T., mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu () a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu, zákona č. 461/2003 Z.z. (§ 231 ods.1 písm. b).

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na dôvodoch žaloby. Postup žalovaného, ktorým sa snažil opraviť chybu spočívajúcu v opomenutí uvedenia jedného dňa, v ktorom pani T. vykonávala prácu nelegálne považovala za nezákonný. Poukázala na to, že výrok prvostupňového, ani napadnutého rozhodnutia, konkretizáciu skutku neobsahuje, pričom túto skutočnosť žalobca namietal už v odvolaní. Žalovaný mal prvostupňové rozhodnutie zrušiť, alebo mu vrátiť rozhodnutie na opravu alebo doplnenie, alebo mal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmeniť tak, že mal do výroku uviesť konkrétne skutok tak, ako je uvedené v žalobe. Ak tak neurobil, nepostupoval v súlade so zákonom. Ani konkretizácia porušenia povinnosti žalobcu odkazom na ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) zákona nie je dostatočnou konkretizáciou, nakoľko predmetné ustanovenie obsahuje viacero povinností a žalobca tak nevie z výroku rozhodnutia, akú konkrétnu povinnosť porušil. Právna zástupkyňa na pojednávaní navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušil a žalovaného zaviazať nahradiť žalobcovi trovy konania.

Žalovaný na pojednávaní považoval výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj výrok prvostupňového správneho rozhodnutia za konkrétny. Skutok bol v rozhodnutiach dostatočne špecifikovaný tak, že nie je zameniteľný s iným skutkom. Odkaz na zákon len bližšie konkretizuje uvedený skutok. Žalobca v celom správnom konaní nenamietal, že by nevedel, akého správneho deliktu sa dopustil. Výrok rozhodnutia podporuje odôvodnenie oboch rozhodnutí (vydaných v správnom konaní) tak, aby bolo možné skutok považovať za dostatočne a konkrétne určený. Pokiaľ ide o opravu rozhodnutia, postupoval správny orgán v súlade so Správnym poriadkom, nakoľko ide len o technickú chybu pri vyhotovovaní rozhodnutia a táto nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Navrhol žalobu zamietnuť.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18. augusta 2014 bol vydaný Inšpektorátom práce Banská Bystrica Protokol o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1-5 zákona č. 125/2006 Z.z. č. IBB-201-62-2.7/P-A28-14. Inšpekcia bola vykonaná v dňoch 23. januára 2014, 22. apríla 2014, 1. júla 2014, 14. augusta 2014 a 18. augusta 2014 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica a dňa 24. januára 2014 na pracovisku v Horskom hoteli Minciar s.r.o., za účasti konateľky žalobcu, a bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania osôb. Bolo zistené, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby, F. P. a P. T. v protokole špecifikovanom období, ktorí pre zamestnávateľa vykonávali pracovné činnosti, mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce a žalobca nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - zákona č. 461/2003 Z.z.,

čo je porušením ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. Konateľka žalobcu vo vyjadrení k zisteniam uviedla, že k neskoršiemu prihláseniu zamestnancov došlo z dôvodu, že nefungoval elektronický systém prihlášok v Sociálnej poisťovni. K obsahu protokolu sa žalobca prostredníctvom konateľky vyjadril i písomne. Mal zato, že k úmyselnému nelegálnemu zamestnávaniu nedošlo; došlo k nemu z dôvodu zlyhania informačného systému, čo žalobca zistil z dôvodu sviatkov až o niekoľko dní neskôr. Za zamestnancov bolo riadne vykázané a odvedené poistné.

Prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil začatie správneho konania o správnom delikte listom zo dňa 17. septembra 2014, žiadal žalovaného vyjadriť sa k návrhu a predložiť správnemu orgánu dôkazy na objasnenie skutkového stavu a miery svojej zodpovednosti s poučením, že ak sa žalovaný nevyjadrí, prvostupňový správny orgán bude mať zato, že žalobca je oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie a že nemá žiadne námietky a návrhy na dokazovanie a správny orgán vydá rozhodnutie o uložení pokuty. Žalobca v písomnom vyjadrení argumentoval, že v prípade vyššie uvádzaných zamestnancov nešlo o nelegálnu prácu, nakoľko so zamestnancami bol riadne a včas uzavretý pracovný pomer, bola vedená evidencia dochádzky, bol vyhotovený registračný list FO s nástupom od 1. januára 2014 a len z technických dôvodov bol registračný list exportovaný elektronickou registračnou podateľňou 7. januára 2014. Ak by išlo o nelegálnu prácu, zamestnanci by nemali uzatvorený pracovný pomer a v čase vykonávania inšpekcie by neboli riadne prihlásení v Sociálnej poisťovni.

Na základe žiadosti prvostupňového správneho orgánu Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom listom zo 14. novembra 2014 potvrdila, že na prelome rokov 2013 a 2014, najmä dňa 2. januára 2014, evidovala problém s registráciou v informačnom systéme Sociálnej poisťovne z dôvodu preťaženosti informačného systému.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní výslovne uviedol, že nepopiera, že z jeho strany došlo k omeškaniu s prihlásením u dvoch jeho zamestnancov do verejných poistných systémov. Nesúhlasil s tým, aby toto jeho konania, resp. opomenutie bolo posudzované ako nelegálne zamestnávanie. V čase výkonu inšpekcie dňa 24. januára 2014 boli už zamestnanci riadne prihlásení do registra dôchodkového, nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti s dátumom vzniku poistenia 1. januára 2014. Z obsahu samotného registračného listu vyplýva, že bol žalobcom vystavený v dostatočnom časovom predstihu (2. januára 2014) a teda ešte pred samotným výkonom práce. Zdôraznil, že z uvedeného vyplýva, že žalobca ako zamestnávateľ mal skutočnú a úprimnú snahu ho v lehote (pred začatím výkonu práce) aj elektronicky odoslať a doručiť Sociálnej poisťovni, čo sa z technických príčin existujúcich v uvedený deň v elektronickom systéme Sociálnej poisťovne nedalo uskutočniť. Žalobca ako odvolateľ mal zato, že toto omeškanie nemalo žiadne negatívne účinky ani vo sfére zamestnancov, ani vo verejných poistných systémoch. Postup správneho orgánu sa žalobcovi javil ako šikanózny. Mal zato, že účelom Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k aplikácii zákona v praxi musí byť striktne materiálny a nie formálny. V podanom odvolaní sa žalobca nestotožnil s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a kvalifikovaním skutku ako naplnením skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania. Samotné oneskorené odoslanie registračných listov fyzických osôb by bolo podľa odvolateľa možné kvalifikovať výlučne ako porušenie povinnosti zamestnávateľa v súlade s ustanovením § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v platnom znení.

Po právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný listom zo dňa 24. apríla 2015 oznámil právnej zástupkyni žalobcu postup podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku - opravu chyby v texte napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že pri písomnom vyhotovení rozhodnutia došlo k zrejmej chybe v písaní spočívajúcej v nesprávnom znení výroku rozhodnutia. Postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku došlo k uvedeniu špecifikácie porušenia povinnosti žalovaného v zhode s prvostupňovým rozhodnutím.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Podľa § 250j ods. 2 písm. a), d), e) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, a) ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1/ Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Podľa § 19 ods.6 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 3 ods.1-3 zákona č. 82/2005 Z.z., o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. (2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. (3) Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.

Podľa § 231 ods. 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej

dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

Podľa § 7 ods. 3 písm. i) Zákona o inšpekcii práce, Inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods.1 písm. b) Zákona o inšpekcii práce, Národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.

Podľa § 21 ods.3 Zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods.1-3 Správneho poriadku, (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 47 ods.6 Správneho poriadku, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

Podľa § 59 ods.1, 2 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni, (2) Ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu videl v tom, že prvostupňové správne rozhodnutie nevymedzuje vo svojom výroku konkretizáciu deliktuálneho skutku žalobcu, keďže prvostupňový správny orgán neuviedol, akú konkrétnu povinnosť podľa osobitného predpisu (Zákona o sociálnom poistení) mal žalobca porušiť, resp. akú konkrétnu povinnosť nemal splniť. Namietal, že prvostupňový správny orgán vôbec nepremietol do výrokovej časti svojho rozhodnutia skutočnosť, že v rozhodnutí menovaní zamestnanci neboli pred začatím výkonu závislej práce žalobcom prihlásení do Sociálnej poisťovne a túto skutočnosť možno vyvodiť len z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Mal zato, že už v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu absentuje v jeho výroku skutková veta. Vo vzťahu k nezákonnosti

žalobou napadnutého rozhodnutia mal žalobca zato, že žalovaný pri svojom rozhodovaní mal akútnu absenciu uvedenia deliktuálneho skutku vo výrokovej časti vyhodnotiť ako vadu prvostupňového správneho rozhodnutia a táto právna skutočnosť zakladala dôvod minimálne na zmenu vadného individuálneho správneho aktu prvostupňového správneho orgánu, ak nie na zrušenie rozhodnutia napadnutého odvolaním. Pokiaľ sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil s vadným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, potvrdil tak v plnom rozsahu výrok, neobsahujúci skutkovú vetu a teda výrok bez opisu deliktuálneho skutku, ktorým malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti na strane žalobcu a bez správnej konkretizácie tento právnej povinnosti. Žalobca mal zato, že postup žalovaného vykazuje aj inú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď žalovaný svojím postupom prejavil snahu o určitú konvalidáciu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, neurobil tak však zákonnou formou a to vydaním zmeňujúceho rozhodnutia, ktorým by pôvodný výrok zmenil tak, aby tento v plnom rozsahu zodpovedal zásadám zákonného ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Ani žalovaný však sám vadu prvostupňového rozhodnutia neodstránil, nakoľko ani sám neuviedol akú konkrétnu povinnosť žalobca nesplnil, pretože ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení obsahuje niekoľko druhov oznamovacích povinností zamestnávateľa.

Zo žalobných dôvodov vyplýva, že žalobca nijakým spôsobom nenamieta, že na jeho strane došlo k oneskorenému prihláseniu zamestnancov do registra poistencov, ktoré je potrebné v zmysle platnej právnej úpravy (§ 231 ods. 2 písm. b) Zákona o sociálnom poistení) urobiť najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. V priebehu správneho konania žalobca namietal, že došlo k nelegálnemu zamestnávaniu, tak ako ho definoval prvostupňový správny orgán, pričom poukazoval na skutočnosti, za ktorých došlo k omeškaniu s prihlásením zamestnancov (výpadok servera Sociálnej poisťovne), a vzhľadom k uvedenému v správnom konaní považoval postup správneho orgánu za šikanózny a formalistický. V žalobe však ako žalobný dôvod takúto skutočnosť neuviedol, nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov videl v tvrdených procesných pochybeniach žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu, keď podľa názoru žalobcu nebola vymedzená konkretizácia deliktuálneho skutku žalobcu a teda nebolo uvedené, ktorú konkrétnu povinnosť žalobca porušil.

V preskúmavanej veci nebolo sporné, že vo veci rozhodovali oprávnené správne orgány a to Inšpektorát práce Banská Bystrica (§ 7 ods. 3 písm. i/ Zákona o inšpekcii práce) rozhodujúci v prvom stupni o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (§ 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 Zákona o inšpekcii práce) a Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán (§ 6 ods. 1 písm. b/ Zákona o inšpekcii práce). Nebolo sporné, že prvostupňový správny orgán konštatoval porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (§ 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) v nadväznosti na vymedzenie pojmu nelegálneho zamestnávania (§ 2 ods. 2 písm. b/ Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). V správnom konaní tak rozhodoval príslušný orgán a rozhodol na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý v konaní namietaný nebol.

Sporné bolo, či vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v spojení s rozhodnutím žalovaného bol dostatočne konkretizovaný skutok tak, aby nebol zameniteľný s iným deliktom. Náležitosti rozhodnutia upravuje v ustanovení § 47 ods.1; rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie v prejednávanej veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo a pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku).

Súdna prax dospela vo vzťahu k správnym deliktom k záveru, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným deliktom, čo je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku.

Pokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a jeho výroky, nemožno konštatovať, že by správny orgán porušil ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Súd po preskúmaní rozhodnutia mal zato, že rozhodnutie a jeho výroky obsahujú všetky podstatné náležitosti, výrok obsahuje rozhodnutie v prejednávanej veci, uvedenie ustanovenia právneho predpisu, výšku uloženej pokuty, ako aj lehotu jej

splatnosti. Podstatnou námietkou žalobcu bola námietka, že vo výroku nebola vymedzená konkretizácia deliktuálneho skutku žalobcu.

Prvostupňový správny orgán pritom vo výroku svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalobca svojím konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Citované ustanovenie (§ 3 ods. 2) pritom ustanovuje zákaz nelegálneho zamestnávania právnickou osobou a fyzickou osobou - podnikateľom, ktorého sa táto osoba dopúšťa vtedy, ak

- využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. b/) alebo

- štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. c/). Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vo vzťahu k osobitnému predpisu v § 2 ods. 2 písm. b) odkazuje na ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, ktoré zakotvuje povinnosť zamestnávateľa prihlásiť svojich zamestnancov do registra poistencov pred vznikom týchto poistení, a to najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Zároveň ustanovuje povinnosť zamestnávateľa odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení. Výrok rozhodnutia jasne definuje, ktorú základnú zákonnú povinnosť vo vzťahu k správnemu deliktu žalobca ako zamestnávateľ porušil - a teda zákaz nelegálneho zamestnávania spôsobom uvedeným v § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o sociálnom poistení. Výrok rozhodnutia pritom dostatočne špecifikuje, že k nelegálnemu zamestnávaniu došlo:

- využívaním závislej práce fyzických osôb: p. F. P. a p. P. T.,

- s ktorými mal žalobca založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce na základe Dohôd o vykonaní práce,

- ku ktorému došlo vo výroku rozhodnutia uvedených časových intervaloch (v rámci ktorých tieto osoby pre žalobcu vykonávali pracovné činnosti),

- s uvedením druhu pracovných činností (obsluha hostí a pomocné práce),

- ako aj miesta, kde tieto činnosti vykonávali (pracovisko v Horskom hoteli Minciar s.r.o.),

- a tieto osoby vykonávali pre žalobcu práce bez toho, aby si žalobca splnil svoju povinnosť podľa osobitného predpisu - Zákona sociálnom poistení. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že nelegálneho zamestnávania sa zamestnávateľ môže v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní dopustiť iba a výlučne porušením ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ prvostupňový správny orgán takýmto spôsobom špecifikoval delikt žalobcu, za ktorý mu bola uložená pokuta, dostatočným spôsobom popísal skutok s uvedením miesta, času ako aj spôsobu jeho spáchania tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom žalobcu ako zamestnávateľa. V naznačenom smere nie je možné považovať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné. Žalobná námietka preto nie je dôvodná.

Zjednodušene povedané, žalobca sa správneho deliktu nedopustil tým, že nesplnil oznamovaciu povinnosť ustanovenú v § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení. Správnym deliktom je porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorého sa žalobca dopustil spôsobom dostatočne špecifikovaným vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

Žalovaný ako odvolací správny orgán po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia mohol podľa Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo odvolanie zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť.

Žalobou vytýkanou vadou rozhodnutia žalovaného je tvrdenie, že žalovaný mal pri svojom rozhodovaní o odvolaní žalobcu absenciu uvedenia deliktuálneho skutku vo výrokovej časti vyhodnotiť ako vadu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a táto vada zakladala dôvod minimálne na zmenu vadného prvostupňového správneho rozhodnutia, v žiadnom prípade nie jeho potvrdenie. Pokiaľ súd vyhodnotil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, že jeho výrok rozhodnutia jasne definuje, ktorú základnú zákonnú povinnosť vo vzťahu k správnemu deliktu žalobca ako zamestnávateľ porušil, a zároveň výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu špecifikoval delikt žalobcu, za ktorý mu bola uložená pokuta a dostatočným spôsobom popísal skutok s uvedením miesta, času ako aj spôsobu jeho spáchania tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom žalobcu ako zamestnávateľa,

nemohol konštatovať inak, než že uvedená žalobná námietka žalobcu nie je dôvodná. Prvostupňové rozhodnutie a ani rozhodnutie žalovaného vytýkanou vadou netrpí.

Pokiaľ ide o výrok žalobou napadnutého rozhodnutia, tento znie nasledovne: „Národný inšpektorát práce podľa ustanovenia § 59 ods.2 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „“), odvolanie účastníka konania zamieta a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.: 225/14-1.0/pok.r. zo dňa 14.11.2014 potvrdzuje.“

Týmto výrokom žalovaný nemenil špecifikáciu deliktu žalobcu, pre ktorý mu bola uložená pokuta vo výške uvedenej v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Je pravdou, že skutkový opis konania žalobcu uvedený v žalobou napadnutom rozhodnutí sa mierne odlišuje od jeho špecifikácie v prvostupňovom rozhodnutí, v prípade rozhodnutia žalovaného však nie je súčasťou výroku rozhodnutia, ktorý by bol pre účastníka konania záväzným. Súd sa v tomto smere priklonil k stanovisku žalovaného, že skutočnosť, že v rámci formulácie skutku žalovaným tento opomenul uviesť jeden deň, počas ktorého bola p. T. nelegálne zamestnávaná, nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Ani skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí doplnil konkrétne ustanovenie Zákona o sociálnom poistení neznamená, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu trpelo vadou - absenciou uvedenia deliktuálneho skutku vo výrokovej časti. Uvedená skutočnosť platí o to viac, že žalovaný po zistení nesprávnosti vo svojom rozhodnutí túto vyhodnotil ako zrejmú nesprávnosť a podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku vykonal opravu chyby v písaní, na čo bol v zmysle zákona oprávnený a účastníka o oprave upovedomil. Oprava chyby vykonaná podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku sa stáva súčasťou rozhodnutia, postup žalovaného bol zákonný a námietka žalobcu vo vzťahu k vykonanej oprave nie je dôvodná. Vykonanou opravou žalovaný nezasiahol do rozhodnutia spôsobom, ktorým by došlo k zmene právnej situácie, založenej vydaným rozhodnutím a nedošlo k zmene obsahu a zmyslu rozhodnutia. Definícia správneho deliktu a výška uloženej sankcie ostala nedotknutá.

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.