Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-28-2014.pdf
PDF · 180.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4P/28/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. E. nar. X.X.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov Ľ. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, L., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, Železničná 90/12, Považská Bystrica a K.. R. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXXX/X, T., právne zastúpeného JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom, Stred 60/55, Považská Bystrica v konaní o návrhu matky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého E. C., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. výživným vo výške 160,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. E. každý párny týždeň v mesiaci od piatku 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 7,30 hod., kedy si dieťa v piatok o 15.00 hod. prevezme spred bydliska matky a v pondelok nasledujúceho týždňa o 7.30 hod. dieťa privedie do školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. E. každý nepárny týždeň v mesiaci v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., kedy si dieťa v utorok a vo štvrtok o 15.00 hod. prevezme spred bydliska matky a v utorok a štvrtok o 18.00 hod. dieťa pred bydlisko privedie a dieťa matke odovzdá.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. E. počas letných prázdnin v mesiaci júl od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a v mesiaci august od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., kedy si dieťa 1.7. a 1.8. o 9.00 hod. prevezme spred bydliska matky a 15.7. a 15.8. o 18.00 hod. dieťa pred bydlisko matky privedie a dieťa matke odovzdá.
Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 3.10.2012, sp. zn. 8P/90/2012
- 48 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému E..
odôvodnenie:
Matka maloletého E. C., nar. X.X.XXXX domáhala sa zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca vo výške 200 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Ďalej sa domáhala, aby súd upravil styk otca s maloletým tak, že bude oprávnený tráviť s maloletým každý párny víkend v mesiaci tak, že si dieťa v piatok o 17.00 hod. prevezme pred bytom matky a v nedeľu o 17.00 hod. dieťa matke k jej rukám odovzdá. Zároveň bude otec oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v mesiaci od utorka, kedy si dieťa prevezme z predškolského zariadenia , resp. školy a dieťa vo štvrtok príslušného týždňa ráno o 7.30 hod. odvedie do predškolského zariadenia resp. školy. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8P/90/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.10.2012, bol maloletý E. zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že starostlivosť sa bude realizovať v 4 dňových intervaloch tak, ako je uvedené v rozsudku a zároveň bola schválená dohoda, ktorou sa otec zaviazal uhrádzať výživné vo výške 100 Eur mesačne. Uviedla ďalej, že od právoplatnosti rozsudku dôsledne dodržiavala uvedené rozhodnutie, avšak naopak otec zásadne porušuje dohodu a teda rozsudok. Najmä jej včas dieťa nevracia späť do osobnej starostlivosti, často mení hodinu, ale najmä aj dni odovzdania, čím spôsobuje u dieťaťa chaos a u matky strach. Taktiež otec nedodržuje rozsudok a výživným 100 Eur mesačne neprispieva včas a neplatí si vyživovaciu povinnosť riadne, naopak neuhrádza výživné 3 mesiace a potom pošle jednu splátku a dokonca sa stalo, že oklamal príslušníka polície po podaní trestného oznámenia a to tak, že mu uviedol a predložil šek o zaplatení výživného, ktoré jej nebolo doručené a na pošte jej uviedli, že otec následne platbu stornoval. Poukázala na to, že otec maloletého neustále porušuje podmienky striedavej starostlivosti, čo nevhodne pôsobí na maloletého, avšak naliehavosť zrušenia striedavej výchovy pre nezodpovedné správanie otca vyplynulo aj z toho dôvodu, že maloletý od septembra nastúpi do I. ročníka ZŠ a nie je možné si predstaviť, akým spôsobom pri správaní otca bude možné zabezpečovať starostlivosť o syna, jeho denno-dennú prípravu do školy a na mimoškolské aktivity. Viackrát otcovi uviedla a prosila ho, aby dodržiaval rozsudok a dieťa včas preberal a jej odovzdával, aby bola v styku pravidelnosť a najmä, aby nastala u dieťaťa istota, kedy sa vráti a kedy odíde. Otec naopak absolútne a ľahkomyseľne si rieši styk po svojom a ako uviedla, neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť tak, ako má a dokonca zavádza aj políciu.
Otec sa návrhom matky na zverenie maloletého E. do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného a úpravy styku nesúhlasil. Uviedol, že dôvodom, pre ktorý žiada matka zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti je tá skutočnosť, že má porušovať rozsudok a nedodržiavať úpravu styku, keď má meniť neustále čas, ale aj dni odovzdania maloletého E. matke. V tomto smere potom matka uvádza, že od septembra maloletý nastupuje do školy, a preto je nevyhnutné, aby mal tento vytvorené stabilné prostredie, čo má znemožňovať jeho nezodpovedné správanie. Taktiež matka vo svojom návrhu uvádza, že jej nepravidelne platí výživné. Následne žiada určiť mu výživné vo výške 200 Eur mesačne. Uviedol, že s tvrdeniami matky, ktoré uvádza vo svojom návrhu, nesúhlasí, nakoľko tieto sú nepravdivé a matka ani nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by ich preukázala. On má za to, že dostatočne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého E. v čase určenom rozsudkom. V danom čase zabezpečuje pre maloletého viaceré aktivity ako napríklad tábor, hasičský krúžok a rôzne výlety. Taktiež si však svedomito plní aj rodičovské povinnosti, keď v prípade potreby s maloletým navštevuje lekára. Tu poukázal na to, že matka bola s maloletým u lekára za posledné tri roky len raz, pričom on bol s maloletým u lekára minimálne 17 krát. Taktiež s maloletým navštevuje logopédiu a pravidelne sa informuje na jeho výsledky v škôlke, ako sa správa a ako je hodnotený. Pokiaľ sa týka tvrdení matky, že nedodržiava styk nariadený rozsudkom, keď nevracia maloletého E. včas, tak k vráteniu maloletého po určenom čase došlo len na základe dohody s matkou, a to nie svojvoľne. Dôvodom oneskorenia bolo napríklad to, že maloletý Alexander bol v tábore, u lekára alebo na návšteve logopédie, pričom o tomto vždy matku informoval. Napokon k oneskorenému vráteniu dochádzalo aj zo strany matky, pričom on s tým tiež súhlasil. To, že sa riadne stará o maloletého, preukazuje taktiež čestné prehlásenie riaditeľky Materskej školy Y.. Y. F., ktorú tento navštevuje a taktiež čestné prehlásenie od krstného otca maloletého E. K.. Y. V. a rodinnej známej R.. R. L.. O maloletého E. je schopný sa postarať aj z pohľadu materiálneho zabezpečenia, keďže vlastní dvojizbový byt, v ktorom býva sám, pričom maloletý tu má vlastnú detskú izbu. Tento byť je pritom len 50 metrov od bytu jeho rodičov, pričom maloletý navštevuje svojich starých rodičov a oni navštevujú ich. Preto ani v tomto smere neexistujú žiadne prekážky, ktoré by mu bránili v riadnej osobnej starostlivosti o maloletého E.. Napokon poukázal na lekárske potvrdenie, z ktorého vyplýva, že matka udrela maloletého po tvári a poškriabala ho nechtom, preto je na zvážení ako zabezpečuje starostlivosť o maloletého matka. Uviedol, že si je vedomý tej skutočnosti, že maloletý nastupuje od septembra do školy a čakajú ho zmeny, avšak chce sa naďalej podieľať osobne na jeho výchove. Z dôvodu, aby nebola narušená jeho príprava do školy, navrhol zmenu rozsahu osobnej
striedavej starostlivosti rodičov a to tak, že by sa striedali maloletého po týždni. Počas celého týždňa by mal tak maloletý vytvorené stabilné podmienky, keď by tohto vozil do školy, z tejto by ho vyzdvihol a taktiež by si s ním robil domáce úlohy. Napokon aj v súčasnosti zabezpečuje tieto povinnosti vo vzťahu k škôlke, čo potvrdzuje uvedené prehlásenie riaditeľky materskej školy. Takisto poukázal na to, že požiadal Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva v Púchove na základe výsledkov testov v materskej škole, ktoré boli nepostačujúce o absolvovanie opakovaných testov grafomotoriky, pričom so synom precvičoval túto grafomotoriku spočívajúcu v držaní pera, obkresľovaní rôznych vecí a písmen. Následne maloletý Alexander úspešne tieto testy absolvoval a bol prijatý do prvého ročníka základnej školy. Uviedol ďalej, že pokiaľ sa týka výživného, je pravdou, že v minulosti meškal s jeho platením matke, avšak z dôvodu, že prerábal detskú izbu, kupoval pre maloletého posteľ alebo mu izbu maľoval, aby mal u neho vytvorené vhodné podmienky. Výživné však vždy matke doplatil, a to nasledujúci mesiac alebo do dvoch mesiacov jej uhradil celú zameškanú sumu výživného. Nie je teda pravdou, že by neplatil výživné k rukám matky zámerne, nakoľko peniaze vždy použil pre potreby maloletého. S výškou výživného , ktoré matka navrhla vo svojom návrhu, nesúhlasil. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že i v prípade matky došlo k zmene pomerov, keď matka je zamestnaná ako predavačka a má teda svoj príjem. Matka pritom býva v spoločnej domácnosti s rodičmi. Taktiež pokiaľ sa týka zabezpečovania školských potrieb, ako aj ostatných potrieb pre maloletého, tieto by v prípade týždennej osobnej striedavej starostlivosti zabezpečovali obaja. Poukázal ďalej na to, že založil maloletému sporiaci účet, kde mu pravidelne mesačne prispieva. Má teda za to, že pokiaľ bude maloletý v týždennej striedavej starostlivosti oboch rodičov, budú obaja znášať náklady na starostlivosť v rovnakom pomere a preto nie je matkin nárok na výživné dôvodný a už vôbec nie vo výške 200 Eur mesačne.
Opatrovník doporučil návrhu matky po tom ako bolo nariadené znalecké dokazovanie a vypočutý znalec vyhovieť z dôvodu, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a jej právnej zástupkyne, výsluchom otca a jeho právneho zástupcu, opatrovníka a znalca PhDr. Andreja Benkoviča, svedkov MUDr. Oľgy Bašovej, R.. R. L., Y.. E. Y. a Y. C., oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8P/90/2012, čestným prehlásením R.. R. L. zo dňa 22.4.2014, prehlásením K.. Y. V. zo dňa 23.4.2014, čestným prehlásením Y. F. zo dňa 16.4.2014, Rozhodnutím Základnej školy, Hlavná 83, Streženice zo dňa 10.3.2014 , Rozhodnutím Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Námestie slobody 1657/13, Púchov zo dňa 26.3.2014, uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9.6.2014, sp. zn. 4P/28/2014 - 33, hodnotením Materskej školy, Hlavná 83, Streženice, znaleckým posudkom PhDr. Andreja Benkoviča znalca z odboru klinickej psychológie č. 50/2014 zo dňa 11.11.2014, správou Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, OO PZ v Púchove ORPZ-PB-OPP4-10-175/2014 zo dňa 20.1.2015 , uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici zo dňa 28.11.2014, č. ČVS: ORP-949/PU-PU-2014, potvrdeniami o výške zárobku otca od spoločnosti S. S. L., E..L.. F., správou Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, OO PZ v Púchove č. ORPZ-PB-OPP4-10-132/2015 zo dňa 20.2.2015, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, odbor kriminálnej polície č: ČVS: ORP-41/1-VYS-PB-2015 zo dňa 9.2.2015, ČVS: ORP-691/OVK-PB-2013 zo dňa 21.11.2013, úradným záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov zo dňa 16.2.2015 a 22.4.2014 , Informáciou o PROGRAME PRIORITY 2015 zo dňa 30.4.2015, potvrdeniami Základnej školy, Q. XX, L. zo dňa 30.4.2015 a 5.5.2015, zápisnicou o trestnom oznámení Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, OO PZ v Púchove zo dňa 28.10.2014, potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo dňa 1.7.2015, potvrdením o zárobku matky od spoločnosti T. Z. L., L..C..I.. T., potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa zo dňa 10.2.2015 a dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 22.1.2015 od spoločnosti H. H., L..C..I.. F., vyjadrením Základnej školy, Q. XX, L. zo dňa 8.7.2015.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého E.a nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 3.10.2012, sp. zn. 8P/90/2012 - 48, právoplatným 9.10.2012 , súd schválil medzi rodičmi dohodu, na základe ktorej bol mal. E. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok, a to tak, že matka a otec budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo v 4 - dňových intervaloch počnúc 1.11.2012 tak, že prvý deň 4- dňového cyklus si otec prevezme dieťa pred bytom matky vždy o 18.30 hod. a v prvý deň nasledujúceho 4- dňového cyklu ho matke odovzdá pred dverami jej bytu o 8.30 hod.. Bez ohľadu na cyklus striedania je otec oprávnený tráviť s mal. E.
Štedrý deň od 10.00 hod. do 18.30 hod. každý párny rok a matka každý nepárny rok od 10.00 hod. do 18.30 hod. Rodičia sa zaviazali odovzdanie a preberanie dieťaťa realizovať v dohodnutom čase. Otec sa zaviazal platiť na mal. E. výživné vo výške l00 Eur mesačne od 1.11.2012 k rukám matky maloletého, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zo spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8P/90/2012 mal súd za preukázané, že v čase rozhodovania súdu o zverení do striedavej osobnej starostlivosti mal. E. navštevoval Materskú školu v L.. Matka bola nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, zároveň pracovala na základe Dohody o vykonaní práce pre zamestnávateľa C. E..L.. N.É. C. od 1.1.2012 do 31.12.2012 so zárobkom 57,80 Eur, poberala rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 22,54 Eur. Okrem mal. E. inú vyživovaciu povinnosť nemala.
Otec v čase rozhodovania súdu o zverení mal. Alexandra do striedavej osobnej starostlivosti pracoval ako technik požiarnej ochrany v spoločnosti S.Z. S. L. E..L.., F. so zárobkom 631,12 Eur. Okrem mal. E. inú vyživovaciu povinnosť nemal.
Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že vzťahy medzi rodičmi maloletého E. sú komplikované, nezhody medzi nimi sa prejavujú predovšetkým vo vzájomnom osočovaní, nerešpektovaní druhého rodiča, znevažovaní jeho starostlivosti. Túto skutočnosť súd zistil z výsluchov účastníkov konania, ktorých komunikácia na pojednávaní bola nepriateľská, rodičia sa nevedeli zhodnúť na základných momentoch starostlivosti o maloleté dieťa, nerešpektovali starostlivosť druhého rodičia o dieťa a nerešpektovali názor druhého rodiča na budúcu formu starostlivosti o maloletého. Nezhody medzi rodičmi pretrvávali aj v čase, kedy bola schválená dohoda rodičov o zverení mal. E. do striedavej osobnej starostlivosti v konaní 8P/90/2012, keď matka podala v tomto konaní návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala dočasného zverenia mal. Alexandra do jej osobnej starostlivosti, ktorému návrhu súd vyhovel a uznesením zo dňa 5.9.2012 sp. zn. 8P/90/2012 - 15 nariadil otcovi, aby dočasne odovzdal mal. E. do starostlivosti matky až do právoplatného skončenia vo veci samej. Už v tom čase matka poukazovala na zhoršujúce sa vzťahy medzi rodičmi, ktoré vznikajú kvôli neplateniu výživného a styku medzi nimi.
Nezhody medzi rodičmi pri realizácií striedavej osobnej starostlivosti mal súd za preukázané aj z podaní rodičov na OR PZ Považská Bystrica, kde uznesením Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica, odbor kriminálnej polície Považská Bystrica, ČVS:ORP-41/1-VYS-PB2015 zo dňa 9.2.2015 bolo odmietnuté podanie - trestné oznámenie matky vo veci podozrenia z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť otec tým, že v rozpore s vydaným súdnym rozhodnutím o určení striedavej starostlivosti o mal. E. ( rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 8P/90/2012 - 48 zo dňa 3.10.2012, právoplatný a vykonateľný dňa 9.10.2012), napriek tomu, že mala mať mal. E. vo svojej starostlivosti od 18.30 hod. dňa 4.1.2015 do 18.30 hod. dňa 18.1.2015, otec v čase od 11.20 hod. dňa 16.1.2015 svojvoľne dieťa vybral zo školy v obci L. a odviedol ho k sebe. Trestné oznámenie bolo odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 1 Tr. por..
Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov zo dňa 16.2.2015 súd zistil, že na ÚPSVaR Považská Bystrica, pracovisko Púchov sa dostavila matka a uviedla, že dňa 11.2.2015 si v čase o 18.30 hod. neprišiel otec pre maloletého E. v rámci striedavej osobnej starostlivosti ani ju nekontaktoval, pričom dieťa otcovi riadne prichystala a keďže otec neoznámil dôvod, prečo neprišiel, telefonicky sa ho snažila kontaktovať ale otec telefón nezdvíhal. Otec si maloletého vyzdvihol až na druhý deň po skončení vyučovania. Neuviedol, prečo neprišiel. Oznámila mu, že dieťa očakáva po skončení striedavej osobnej starostlivosti v nedeľu t.j. dňa 15.2.2015. Otec jej pri preberaní syna oznámil, že maloletého jej aj tak neodovzdá v nedeľu, pričom jej ho ani neodovzdal. V piatok t.j. dňa 13.2.2015 jej SMS správou oznámil, že či si myslí, že s dieťaťom bude chodiť po doktoroch iba on. Dňa 15.2.2015 jej maloletého neodovzdal, pričom ho ešte o 17.00 hodine telefonicky kontaktovala, že syna očakáva, otec jej ani neuviedol, kedy syna vráti ani neoznámil, čo dieťaťu je.
Nezhody medzi rodičmi vznikli aj napr. dňa 30.4.2015, keď si otec prevzal mal. E. z plaveckého výcviku, s čím matka nesúhlasila a otec tento jej nesúhlas nerešpektoval.
Uznesením ORPZ Považská Bystrica, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality Považská Bystrica, ČVS:ORP-691/OVK-PB-2013 zo dňa 21.11.2013 bolo odmietnuté trestné oznámenie matky pre podozrenie z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť otec tým, že nerešpektoval rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. 8P/90/2012 - 48 zo dňa 3.10.2012, kde podľa matky dňa 4.11.2013 ( posledný deň 4.dňového cyklu ) mala mať syna do 18.30 hod, pričom tohto ráno o 8.00 hod. doviedla do školy v obci L., kde mal byť do 13.00 hodiny, no hneď o 12.00 hod. prišla z práce domov, videla ako otec odvádza syna z domu, pričom jej povedal, že ide s ním k logopédovi Y.. L., pričom keď si toto overila, zistila, že otec bol skutočne u logopedičky, ale nebol objednaný a bol len syna preobjednať z dátumu 14.11.2013 na 6.11.2013, teda jeho prítomnosť nebola potrebná.
Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov zo dňa 22.4.2014 mal súd za preukázané, že dňa 21.4.2014 prišiel v rámci striedavej osobnej starostlivosti otec oznámiť, že keď bolo dieťa v jeho starostlivosti pri prezliekaní si pyžama si všimol, že maloletý mal na sebe dvojdňové slipy, na ktorých bolo badať, že je zanedbaná hygiena dieťaťa. Čo sa týka odovzdávania dieťaťa matke, toto si on plní riadne v rámci rozsudku, stalo sa že maloletého priviedol matke načas, avšak táto nebola doma, preto dieťa vrátil až o 20.00 hod..
Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 28.10.2014 súd zistil, že dňa 28.10.2014 sa bez predvolania za účelom oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, dostavil otec, ktorý uviedol, že dňa 18.10.2014 prišla matka k bytu jeho matky Y. C., kde sa v tej dobe nachádzal mal. E. v čase okolo 13.00 hod., kde bez udania dôvodu zobrala maloletého a odviedla k sebe domov. V tento deň mal syna odovzdať k jej rukám až večer o 18.30 hod.. Mal za to, že matka svojvoľne porušuje rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, čo nie je prvýkrát. Matka sústavne porušuje rozsudok tým, že si ani nepreberá ani neodovzdáva dieťa tak ako je to uvedené v rozsudku.
Zo správy ÚPSVaR Považská Bystrica zo dňa 30.4.2015 súd zistil, že rodina otca a matky bol a vybraná Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, pre ďalšiu účasť v programe PRIORITY 2015, nakoľko v prípade maloletého E. bude program pre rodičov nápomocný pri riešení problémov. Účelom programu je riešiť problémy vznikajúce pri rôznych životných situáciách, ktoré v rodine nastanú. Akreditovaný subjekt pracuje v problémových oblastiach týkajúcich sa realizácii styku v zmysle súdneho rozhodnutia, odstraňovania komunikačných bariér, nácviku neurážajúcej, neosočujúcej komunikácie rodičov, s cieľom dosiahnuť bezproblémový priebeh styku v rámci súdneho rozhodnutia, pri riešení krízových rodinných a životných situácií a pri pomoci podpore a poradenstve pri výchove a starostlivosti o deti.
Zo správy Základnej školy, Q. XX, L. vypracovanej riaditeľkou školy a triednou učiteľkou maloletého Y.. E. Y. zo dňa 8.7.2015, predloženou otcom v priebehu konania, súd zistil, že mal. E. bol na vyučovaní matematiky, čítania a ostatných vyučovacích predmetov pripravený dôsledne bez ohľadu na to, u koho z rodičov bol v starostlivosti. V poslednom štvrťroku školského roka postrehla triedna učiteľka zhoršenie v domácej príprave z písania v čase, keď bol v starostlivosti matky, o čom bola matka informovaná a snažila sa o nápravu tohto stavu. Z jej pohľadu triednej učiteľky je dobre, že má dieťa striedavú starostlivosť oboch rodičov a bolo by vhodnejšie, ak by bola doba starostlivosti striedavo v rozsahu jedného týždňa nepretržite u každého z rodičov, vzhľadom na lepšiu komunikáciu pri plnení školských úloh, ktoré treba riešiť v priebehu jedného týždňa.
Z výsluchu svedkyne Y.. I. F. súd zistil, že svedkyňa je ošetrujúca lekárka maloletého E.. Uviedla, že pri starostlivosti o dieťa prichádzala do styku s oboma rodičmi. Nespomínala si, že by v minulosti riešila prípad, že by zo strany niektorého z rodičov došlo k porušeniu povinnosti pri starostlivosti o maloletého. Vo svojej praxi nezistila, že by dieťa odmietalo niektorého z rodičov alebo že by malo k jednému alebo k druhému rodičovi horší vzťah. Dieťa nikdy neprišlo špinavé. S rodičmi sa nikdy nerozprávala o fungovaní striedavej osobnej starostlivosti, pred rodičmi sa nikdy nevyjadrila o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti pre dieťa. Nespozorovala taktiež zmenu správania sa dieťaťa v prítomnosti matky alebo otca v jej ambulancii. O tom, že je dieťa v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa dozvedela, keď ÚPSVaR žiadal vypracovať posudok ohľadom zdravotného stavu dieťaťa, návštev v ambulancii, dodržiavanie liečebného režimu, preventívnych prehliadok, povinných očkovaní. Nespozorovala negatívny vplyv striedavej osobnej starostlivosti u mal. E.. Minulý rok dieťa navštívilo jej ambulanciu 4 - 5x buď z dôvodu ochorenia alebo preventívnej prehliadky. V poslednom
období, od minulého roku, ambulanciu navštevoval viac otec s dieťaťom. Pokiaľ príde dieťa s jedným z rodičov, dieťa vyšetrí a nerieši, prečo neprišlo práve s druhým rodičom. Otec jej viackrát pri návšteve v jej ambulancii uviedol, že matka sa o dieťa nestará asi v zmysle tom, že keď je choré, nejde s ním k lekárovi. Nie vždy však bolo nutné, aby maloletý navštívil jej ambulanciu, jeho zdravotný stav si to nijako nevyžadoval. Keď bolo dieťa menšie, rovnako chodila na vyšetrenie matka a otec, pričom nie s každým infektom je potrebné navštíviť lekára.
Svedkyňa R.. R. L. uviedla, že pomerne často navštevuje rodičov otca maloletého. Domácnosť otca maloletého dieťaťa nenavštevuje. Stretáva sa s maloletým buď u jeho starých rodičov alebo keď ide po meste alebo v požiarnej zbrojnici. Maloletý má u svojich starých rodičov vytvorené veľmi vhodné podmienky pre výchovu. uviedla, že keď bol maloletý v prítomnosti otca, vždy bol slušne oblečený, dieťa jej rozprávalo napr., že bolo s otcom na nákupe a čo kúpili, dieťa je veľmi citovo viazané na hasičský areál a na celý hasičský zbor, je v družstve malých detí, ktoré dosahujú veľmi dobré výsledky za mesto Púchov.
Svedkyňa Y.. E. Y., uviedla, že otec a matka sú rodičia jej žiaka mal. E., ona je jeho triedna učiteľka. Vie o tom, že dieťa je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom nevidí žiadne rozdiely v príprave na vyučovanie, v čistote, obliekaní, hygiene v prípade, keď je v starostlivosti matky alebo otca, obaja rodičia sa rovnako zajímajú o prospech maloletého, obidvaja sa informujú o prospechu a správaní dieťaťa, keď im oznámi, že je rodičovské združenie. Keď prídu po dieťa do školy, tak sa taktiež informujú o dieťati, v prípade potreby, keď im chce oznámiť nejakú informáciu o maloletom, sú vždy ochotní ju vypočuť. Dieťa do školy vodia rodičia podľa toho, u ktorého sa momentálne dieťa nachádza, pre dieťa zo školy buď chodia rodičia a podľa toho, u ktorého sa momentálne dieťa v tom čase nachádza, pripadne starí rodičia, resp. stará matka zo strany matky a starý otec zo strany otca. Uviedla, že má už 30 - ročnú prax, prvýkrát sa stretla s dieťaťom, ktoré je v striedavej osobnej starostlivosti u maloletého Alexandra a je toho názoru, že takýto model striedavej osobnej starostlivosti je pre dieťa úplne vyhovujúci, nakoľko dieťa nerieši striedavú osobnú starostlivosť, takto má oboch rodičov. Nie je vystavené ani posmechu, ani zlobe detí. Vysmievali by sa napr., keby bol len pri matke alebo len pri otcovi, deti by sa mu mohli smiať, kde má druhého rodiča. Mala za to, že maloletý je na model striedavej osobnej starostlivosti zvyknutý, neberie do úvahy ani inú alternatívu a jej osobný názor bol taký, že pokiaľ by bol v starostlivosti len niektorého z rodičov, bolo by to pre neho na škodu, prišiel by o otca alebo o matku, takto má obidvoch. Dieťa zvládlo prechod z MŠ do ZŠ úplne bez problémov, na vysvedčení malo samé jednotky. Maloletý je veľmi milý a tichý chlapec. Keď sa oboznámi s kolektívom, funguje bez problémov. Z jej pohľadu by bola ideálna striedavá osobná starostlivosť v intervale jednotýždňovom alebo aspoň od piatku do piatku. Z vyučovacieho procesu je skôr nevyhovujúce striedanie počas týždňa, kedy dieťa musí vysvetľovať rodičovi, ktorý ho bude mať v osobnej starostlivosti, čo preberali v škole za uplynulé dni.
Svedkyňa Y.C. C., sestra otca uviedla, sa domnieva, že otec maloletého manipuluje, nespráva sa adekvátne na svoj vek. Otec má výbuchy hnevu, je mu jedno či je v jeho prítomnosti dieťa. Bola svedkom takéhoto jeho správania, je agresívny a nevie sa ovládať a to aj pred maloletým E.. Aj pred ňou aj pred maloletým sa veľmi hanlivo a nevhodne vyjadruje o matke maloletého. Maloletý má svojho otca rád. Uviedla, že jej rodičia absolútne otcovi maloletého E. veria aj keď ich ona upozorňuje na to, že nie všetko, čo otec pre nimi hovorí je pravda. Otec manipuluje aj ich. Otec maloletého sa nevie ovládať, je agresívny a je otázka času, kedy niekomu ublíži. V styku s dieťaťom sa snaží vyvarovať a to preto, že otec jej vyčíta a robí v celej rodine problém, že išla niekde s dieťaťom a vybrala si spoločnosť matky maloletého E., ktorá je jej kamarátkou.
Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25.6.2014, sp. zn. 4P/28/2014 - 39, súd ustanovil znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. Andreja Benkoviča, ktorému uložil zhodnotiť celkový psychosociálny vývin matky a otca vo vzťahu k posudzovanej veci a zodpovedať, aké sú vzájomné vzťahy medzi maloletým E. a jeho rodičmi, v prípade odmietavého postoja k niektorému z rodičov zistiť príčinu tohto postoja, či je mal. E. ovplyvňovaný zo strany otca alebo matky vo vzťahu k druhému rodičovi, či sú rodičia jednotlivo schopný poskytovať maloletému potrebnú starostlivosť, aký vplyv má striedavá osobná starostlivosť na maloletého E. v zmysle jeho vnímania druhého rodiča v čase, keď sa nachádza v starostlivosti matky alebo otca, či doporučuje zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu t.j. zmenu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zmysle návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti.
Zo záveru znaleckého posudku č. 50/2014 PhDr. Andreja Benkoviča zo dňa 12.10.2014, doručenému súdu dňa 11.11.2014 súd zistil, že otec , matka a maloletý sa dostavili na psychologické vyšetrenie dňa 29.9.2014. Otec na vyšetrenie sa dostavil spoločne s mal. E., bol naviazaný kontakt, psychomotoricky bol stabilný, pohyby koordinované, pracovné tempo primerané, pozornosť počas vyšetrenia nestála. Na otázky odpovedal priliehavo, osobnostne bol zdieľny, vystupovanie sebaisté, suverénne. Počas konfrontácie rodičov vznetlivý, direktívny, zastáva dominantnú úlohu, usmerňuje matku, aby mu nevstupovala do reči, pričom on sám matke do reči vstupuje. Vyžaduje od nej, aby ho nechala dopovedať, pričom on jej túto možnosť nedáva. Bol orientovaný vlastnou osobou, miestom, časom, situáciou a orientovaný vo vlastnej telesnej schéme. Vnímanie bez kvalitatívnych a kvantitatívnych porúch vnímania. Intelektové výkony v nonvebrálnom teste inteligencie sa aktuálne nachádzajú v pásme populačného priemeru, intelektové schopnosti sa aktuálne nachádzajú vo vyššom pásme priemernej inteligencie ( IQ 100-109). Znalec uviedol, že na základe uvedeného sa dá konštatovať, že rozumová, ( mentálna chápavosť otca) je na úrovni populačného priemeru. Osobnosť je štrukturovaná v smere extraverzie , aktuálne emociálne labilný, impulzívny, osobnosť typu cholerik, nemá vytvorený dostatočne sebakritický náhľad na vlastnú osobu a svoje konanie. Má tendenciu k fabulácii v pozitívnom resp. negatívnom smere hodnotenia seba resp. situácie. Zmiešava pocity s myslením, čo má následne negatívny vplyv pri riešení situácií. Má obmedzené vnútorné zdroje na vyrovnávanie sa so záťažou, z čoho vyplýva náchylnosť k impulzivite v správaní, myslení a aj afektivite. Osobnosť otca je menej zrelá, má obmedzené sociálne zručnosti, ktoré sa prejavujú v problémoch interpersonálnej oblasti. Vzťahy s druhými sú povrchnejšie, je menej citlivý k potrebám a záujmom druhých. Sebahodnotenie otca je nestále, nedokáže si udržať adekvátne sebahodnotenie. Sebaobraz je založený hlavne na fantazijných obrazoch alebo distorzií , jedná sa o skreslené predstavy o vlastnej osobe, je menej zrelý. V modulovaní emočných prejavov je menej prísny, jedná sa o labilitu emócií, emočná expresia v niektorých situáciách je neprimeraná, často na seba strháva pozornosť intenzitou svojich emočných prejavov. Úsilie vynakladané dosiahnuť viac značne prevyšuje jeho funkčnú kapacitu. Má tendenciu k mediačným rozhodnutiam, ktoré neberú ohľad na sociálne požiadavky alebo očakávania , je to vyššia pravdepodobnosť nekonvenčnejšieho správania aj keď nie je nutne neprijateľného alebo antisociálneho.
Matka sa na vyšetrenie dostavila v stanovenom termíne, prišla upravená, správanie primerané k situácii vyšetrenia, pracovala s primeranou motiváciou. Osobnostne prípustná, zdieľna, priliehavá k situácii, kľudná, pokojná, komunikatívna, počas vyšetrenia spontánna, orientovaná vlastnou osobou, miestom, časom, situáciou a orientovaná vo vlastnej telesnej schéme. Vnímanie bez kvalitatívnych a kvantitatívnych porúch vnímania. Psychomotoricky stabilná, pohyby koordinované, pracovné tempo primerané, primerané vôľové konanie resp. výkonová motivácia, na otázky odpovedá priliehavo, slovná zásoba primeraná, reč zrozumiteľná, čistá, emocionálne počas vyšetrenia stabilná, nálada eutýmna. Intelektové výkony v nonverbálnom teste inteligencie sa nachádzajú v pásme populačného priemeru, intelektové schopnosti sa nachádzajú vo vyššom pásme priemernej inteligencie ( IQ 100-110 ). Osobnosť je štruktúrovaná v smere extravezie, aktuálne emocionálne labilná, osobnosť typu cholerik, často upadajúca do subdepresívnej nálady, plnú obáv. Takéto prežívanie môže súvisieť s prejednávanou vecou, pociťuje úzkosť a beznádej, vyplývajúcu z patoplastickej klímy v bývalom partnerstve, následných nezhodách s bývalým partnerom. Nemá vytvorený dostatočne sebakritický náhľad na vlastnú osobu a svoje konanie. Má tendenciu k fabulácii, v pozitívnom resp. negatívnom smere, hodnotenie seba resp. situácii a udalostí vzťahujúcich sa k jej osobe. Nemá vytvorené dostatočné vnútorné zdroje na vyrovnávanie sa so záťažou, má nižšiu kapacitu pre voľnú kontrolu zvládania stresu. Osoba matky je menej zrelá, má obmedzené sociálne zručnosti. V interpersonálnom kontakte používa formy správania, ktoré budú pre danú situáciu pravdepodobne adaptívne. Má tendenciu vyhnúť sa emočným podnetom. Nemá sklony k afektívnej impulzivite, avšak aktuálne môže byť u nej subdepresívne ladenie, pociťuje beznádej a úzkosť, čo môže byť spôsobené vplyvom konfliktných situácií s bývalým partnerom - otcom maloletého. Úsilie vynakladané dosiahnuť viac značne prevyšuje funkčnú kapacitu matky, má tendenciu k mediačným rozhodnutiam, ktoré neberú ohľad na sociálne požiadavky alebo očakávania, čo môže byť dôsledkom konfliktu s prostredím, alebo dôsledkom systému hodnôt, ktorý je značne odlišný od systému hodnôt prostredia.
Znalec ďalej uviedol, že maloletý sa v rámci znaleckého vyšetrenia zmienil, že sa mu všetko páči na otcovi aj na matke, že inými slovami nie je nič také, čo by sa mu na rodičoch nepáčilo. Rodičia sú podľa neho dobrí. Sám by si želal, aby rodičia bývali spolu, aby nemusel chodiť hore-dole. Teraz býva s otcom aj matkou, 4 dni je u matky a 4 dni je u otca. U oboch rodičov je mu dobre, takto to podľa neho už dlhšie funguje. Keď je s matkou, tak najradšej chodieva na ihrisko, keď je s otcom, tak chodieva
na futbal. Maloletý kreslí členov v poradí: otec, matka, maloletý, starí rodičia. Aj z uvedenej kresby je možné sledovať, že maloletý má vytvorenú primeranú vzťahovú väzbu k obom rodičom. Vzťah s rodičmi je dostatočne emocionálne sýtený, maloletý vo vzťahu s rodičmi jednotlivo, aktuálne nepociťuje nijaké strádanie. Vykazuje typickú rodinnú prezentáciu ako nesúdržnú, s nízkou kohéziou rodiny ako celku. Hierarchia rodinného systému je prevrátená, maloletý hodnotí svoj vplyv na rodinný systém ako rovnako intenzívny ako majú samotní rodičia. Môžeme hovoriť o celkovo oslabených vzťahových štruktúrach. Maloletý osobu otca a osobu matky radí na kontradiktórne pozície. Seba radí do stredu ako znak ambivalencie ( nerozhodnosti), je rovnako citovo pripútaný k obom rodičom. Ako ideálnu reprezentáciu rodiny si predstavuje vysokú kohéziu, kde všetci členovia rodiny tvoria jeden súdržný celok. Vykazuje prianie znovupriblíženia rodinných členov. Maloletý sa rámci znaleckého vyšetrenia zmienil, že rodičia sa veľa krát hádajú ale sám nevie o čom. Domnieva sa, že kvôli peniazom. Podľa maloletého sa stáva, že otec sa pred ním negatívne vyjadruje na osobu matky, resp. sa o nej vyjadruje hanlivo. Uvedené správanie sa maloletému na otcovi nepáči. Znalec znaleckým vyšetrením zistil, že otec maloletého kontaminuje negatívnym názorom o matke, nevhodným vyjadrovaním sa o matke sa devalvuje hodnota matky v očiach maloletého, čo môže mať negatívny dopad na postoj maloletého voči matke v ďalšom období vývinu maloletého. Aj vzhľadom k tomu, že znalec u maloletého zistil začínajúce problémy v správaní sa, je potrebné, aby mal o svojich rodičoch dobré mienenie, rodičia pre maloletého v zmysle jeho výchovy by mali byť dostatočnou autoritou a správanie sa otca resp. jeho vyjadrovanie sa o matke pred samotným maloletým je nevhodné a to najmä ak má byť realizovaná striedavá osobná starostlivosť.
Znalec ďalej uviedol, že rodičia sú jednotlivo schopní poskytovať potrebnú starostlivosť a aj napriek tomu, že otec sa pred maloletým vyjadruje hanlivo o matke, znaleckým vyšetrením nezistil, že by maloletý vnímal druhého rodiča negatívne. Matka sa zmienila, že otec zakázal maloletému rozprávať sa s matkou, čo matka musela riešiť až so psychológom. Taktiež sa zmienila, že otec sa negatívne vyjadruje na adresu starých rodičov matky maloletého, kde starého otca nazval pred maloletým smetiarom. Z vyjadrenia maloletého počas znaleckého vyšetrenia ako aj zo správania sa otca po tom ako skončil rozhovor s matkou, a išiel hneď za maloletým a nevhodne ho konfrontoval s tým, čo pred chvíľou riešil s jeho matkou, je možné usudzovať, že matka má v tomto prípade pravdu, keď tvrdí, že otec negatívne ovplyvňuje maloletého v zmysle nevhodného sa vyjadrovania voči jej osobe a členom rodiny matky pred maloletým.
Znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že znaleckým vyšetrením dospel k tomu záveru, že otec má zvýraznenú tendenciu sa správať impulzívne, jeho správanie je iritabilné a nevhodne sa vyjadruje o druhom rodičovi maloletého. Uvedené správanie sa otca negatívne vstupuje do interakcie rodičov navzájom, a taktiež to vplýva aj na spôsob výchovy maloletého otcom. Maloletý vykazuje známky porúch správania sa, ktoré sa aj počas vyšetrenia prejavovali v nedostatočnej sebaregulácii správania sa, presadzovaniu si svojho , nedostatočného podriadenia sa a rešpektovania. Znalec bol toho názoru že maloletý bude potrebovať stabilné rodinné prostredie, dostatočné výchovné usmernenie, striedavá osobná starostlivosť je vzhľadom k aktuálnemu vývinu maloletého, v ktorom pozoruje známky menej adaptívneho správania sa, menej vhodnou formou starostlivosti. Priklonil sa k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matke. Uviedol však, že ak napriek tomu, vychádzajúc z verbálne vyjadrených potrieb maloletého, je striedavá forma starostlivosti rodičov u maloletého pre neho najviac vyhovujúca, aj keď by bol ešte radšej, keby rodičia bývali spolu. Vychádzajúc z potrieb a predstáv maloletého považoval za potrebné uviesť vyššie zmienené riziká, navrhoval ponechať striedavú osobnú starostlivosť ale v týždňových intervaloch.
Voči znaleckému posudku PhDr. Benkoviča vzniesla námietky matka, preto súd vypočul znalca na pojednávaní za prítomnosti oboch rodičov, ich právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka.
Znalec uviedol, že aktuálny psychický stav maloletého v čase vyšetrenia poukazoval na začínajúce známky všeobecných porúch správania, na ktoré nie je možné nazerať, že je to vplyvom prostredia ale prostredie má významný vplyv pri prejavoch aj začínajúcich porúch správania sa detí jeho veku. Bol toho názoru, že nerovnomerné postavenie rodičov vo výchove, ktoré sa prejavuje aj tým, že otec maloletého koná voči matke maloletého „ ako voči dieťaťu“, ktoré chce poučovať a vychovávať, otec sa aj takýmto spôsobom vyjadruje resp. sa aj správa pred maloletým, má dopad aj ten, že maloletý vykazuje v správaní nedostatok, resp. menší rešpekt voči matke, čo matka maloletého zmieňovala aj v podobe toho, keď mu otec povedal, aby s ňou nekomunikoval, tak maloletý nekomunikoval alebo sa vyjadroval o jej rodine, že starý otec je smetiar. Pre také dieťa ako je maloletý E. aj s jeho schopnosťou sebaregulácie správania je tento postoj, resp. táto disharmónia vo výchovnom vplývaní a to aj v zmysle dodržiavania striedavej
osobnej starostlivosti, ktorá všeobecne by mohla vyhovovať obom rodičom, keby bola dodržiavaná, táto dodržiavaná nie je. Už v čase vyšetrenia maloletého sa matka zmieňovala, že otec čas určený v rámci striedavej osobnej starostlivosti neúmerne predlžuje vo svoj prospech, matka má problém sa dostať k dieťaťu, čiže v prípade, že striedavá osobná starostlivosť nie je pevne dodržiavaná, a to nie verbálne ale konaním účastníkov, teda rodičov, má pre mal. Alexandra a jeho aktuálny psychický vývin negatívny vplyv a vo vyššom veku hlavne období pubercencie sa môže prejavovať ako výraznejší problém v rešpektovaní autorít, dodržiavaní určitých pravidiel, čo je aj jednou z dôležitých faktorov pri posudzovaní výchovného prostredia, štýlu výchovy a starostlivosti o mal. deti v zmysle zverenia resp. úpravy styku. Znalec ďalej uviedol, že v danom prípade je potrebné rozlíšiť minimálne dva aspekty, jeden je samotné vyšetrenie rodičov - otca a matky, kde zo psychologického objektívneho zisťovania aj bez subjektívnych názorov psychológa, obaja rodičia spĺňali predpoklady k výchove maloletého. Domnieval sa, že v tejto veci je skôr významnejší druhý aspekt a to je samotné správanie sa rodičov, čo síce nie je možné v plnej miere považovať za protizákonné alebo správanie, ktoré by bolo asociálne, takéto črty v ich osobnostiach nezistil ale druhý faktor spočíva v tom, že správanie ako rodičia napĺňajú určité dohody vo vzťahu k maloletému ako aj vo vzťahu jeden k druhému ako aj príliš posudzujúci a devalvujúci postoj otca k matke je z tohto druhého aspektu posudzovania a správania sa, aj vzťahom k tomu, že maloletý vyjadroval k obom rodičov pozitívnu citovú väzbu, jedine u otca sa vyjadril v tom zmysle, že sa mu nepáči, že sa o matke vyjadruje hanlivo. Je minimálne podivuhodné, že otec aj napriek tomu, že maloletý sám o sebe sa nevyjadroval negatívne k striedavej osobnej starostlivosti v zmysle, že je v kontakte s jedným aj druhým rodičom, je podivuhodné, že otec koná tak, že nepomáha v striedavej osobnej starostlivosti, ale naopak, v zmysle práv v rámci striedavej osobnej starostlivosti matku ukracuje v zmysle času, tak z hľadiska tohto v zabezpečovaní výchovy starostlivosti má lepšie predispozície matka. Ideálna predstava dieťaťa je, aby rodičia zostali byť spolu, čo len poukazuje na to, že maloletý neprechováva ani k jednému z rodičov výrazne negatívny postoj ale vzhľadom k jeho začínajúcim problémom v správaní sa ako znalec a psychológ vyjadril v tom zmysle, pokiaľ neexistuje dobrá komunikácia medzi rodičmi, pokiaľ nie sú dodržiavané určité pravidlá, na ktoré bolo poukazované na pojednávaní a ktoré boli už aj v čase vypracovávania znaleckého posudku, vyjadril názor, že striedavá osobná starostlivosť nie je pre maloletého vhodná a za tejto situácie doporučil zverenie maloletého matke, pretože striedavá osobná starostlivosť, ktorú maloletý neodmietal, sa zdá byť konaním otca znefunkčnená a nedodržiavanie určitých pravidiel a zásad správania sa aj v tomto zmysle, je pre výchovu maloletého nevhodná. Uviedol, že možnosťou na ďalší kontakt s dieťaťom môže byť aj forma krátkeho aj predĺženého víkendu - od piatku -do nedele - alebo v pondelok ráno otec odovzdá dieťa do školy. Pokiaľ sa týka styku otca s dieťaťom počas bežného týždňa, doporučil, vzhľadom na to, že dieťa navštevuje školu, styk otca s dieťaťom počas bežného týždňa bez prespania tak ako bude dieťa chcieť. Pokiaľ sa týka ďalšej terapie rodičov spoločne s odborníkmi, v prípade rodičov mal. E. v nej nevidel prínos, keďže postoj otca k matke je taký, že matku v jej kompetenciách neoprávnene podceňuje. Na základe vyšetrenia, otec je nevyvrátiteľné presvedčený o správnosti svojich výchovných postupov voči maloletému a nevyvrátiteľne presvedčený o nesprávnosti matkiných výchovných postupov k maloletému. V rámci vyšetrenia maloletého, maloletý vykazuje problémy v správaní. Takýto stav aký je, je výrazne nevhodný pre jeho výchovu a preto aj kritériá - postoj dieťaťa, ktoré sa vyjadrilo, že je mu dobre u oboch rodičov a predispozície rodičov, v zásade psychologicky spĺňajú obidvaja predpoklady, by dal do úzadia a uprednostnil by kritérium zabezpečenia stabilného prostredia, ktoré pre ďalší vývin maloletého aj vzhľadom k jeho veku bude dôležitý.
Po oboznámení znalca s vyjadrením svedkov a to triednej učiteľky maloletého Y.. Y. a ošetrujúcej lekárky Y.. F. znalec uviedol, že striedavá osobná starostlivosť v čase vypracovávania znaleckého posudku aj v súčasnej dobe formálne nefunguje. Výsluch svedkov korešpondoval s obsahom striedavej osobnej starostlivosti. Podľa jeho názoru problém nie je v samotnom obsahu napĺňania striedavej osobnej starostlivosti, ale formálne dodržiavanie určitých pravidiel. Práve pre striedavú osobnú starostlivosť by bolo vhodné, aby aj formálna stránka striedavej osobnej starostlivosti bola naplnená. Striedavá osobná starostlivosť by mala fungovať tak , že nie je narúšaná fungovaním tak, že si jeden rodič uplatňuje väčšie práva, minimálne časové, na úkor druhého rodiča. To, že sa nedodržiava striedavá osobná starostlivosť vychádzal z toho, čo bolo uvádzané v spisovej dokumentácií a z vyjadrenia matky a vyjadrení otca v tom zmysle, že otec ospravedlňoval nedodržiavanie harmonogramu striedavej osobnej starostlivosti ním mienenými objektívnymi skutočnosťami, pre ktoré tak musel konať. Keďže rodičia tak blízko seba bývajú, považoval to za neobjektívne.
Znalec poukázal ďalej na to, že ak hovoríme o striedavej osobnej starostlivosti, je faktor vyjadrenia sa dieťaťa menej podstatný, lebo je potrebné nazerať na celú vec tak, aby bolo čo najlepšie zabezpečené výchovné prostredie a nedodržiavanie pravidiel v rámci striedavej osobnej starostlivosti negatívne vplýva na vývin a výchovu dieťaťa. Ak sú nejaké dôvody, že by dieťa malo svoj názor, jeho vypočutie by nebolo zlé, ak dieťa vyjadruje ten istý názor, že mu vyhovuje striedavá osobná starostlivosť, tak potom by sa malo konať tak, aby striedavá osobná starostlivosť bola reálne napĺňaná a k tomu, či tí, ktorí majú napĺňať striedavú osobnú starostlivosť, nie je potrebné k tomu žiadne psychologické vyšetrenia ale sledovať správanie sa rodičov v zmysle dodržiavania pravidiel. Vo vyjadrení školy aj MŠ, ohľadom správania sa maloletého, kde nie sú zmienené jeho poruchy správania sa, ale minimálne v prípade maloletého E. sa poruchy správania prejavujú v rámci rodinného prostredia a aj takéto poruchy správania sú z hľadiska diagnostických klasifikácií známe a v týchto poruchách môže zohrávať vplyv aj nestabilita prostredia alebo správania sa tých, ktorí výchovu zabezpečujú, čo by dal skôr do popredia. Podstatou je to, že tí, ktorí výchovu zabezpečujú, sú vzorom pre deti lebo aj otec aj matka nevykazovali podľa jeho názoru také odchýlky v psychickom stave, ktoré by boli v kontraindikácií so zabezpečovaním starostlivosti a tiež zdôraznil, že maloletý pozitívne vníma oboch rodičov a sám povedal, že sa mu nepáči ako sa otec vyjadruje o matke, čo sa môže v tomto veku prejavovať voči matke ako ochrana z jeho strany, vo vyššom veku ako odmietanie alebo podceňovanie matky ako osoby.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka býva v súčasnej dobe s maloletým v dome svojich rodičov, podľa jej vyjadrenia na bývanie prispieva sumou 50 Eur mesačne, na stravu sumou 50 Eur mesačne a podľa potreby prispieva na poplatky za elektriku, uhlie, vodu v jednej tretine. Od 10.2.2014 do 31.1.2015 pracovala v spoločnosti H. H. L..C..I.. F. so zárobkom 420,23 Eur. Od 1.2.2015 je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR, od 1.2.2015 do 31.5.2015 poberala dávky v nezamestnanosti, za mesiac február vo výške 176,10 Eur, za mesiac marec vo výške 194,90 Eur, za mesiac apríl vo výške 188,60 Eur a za mesiac máj vo výške 194,90 Eur. Nárok na dávku v nezamestnanosti má do 31.7.2015. Zároveň matka pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti Z. L., L..C..I.. so zárobkom 74 Eur netto.
Maloletý E. ukončil I. ročník základnej školy, v súvislosti s jeho výchovou a jeho starostlivosťou nemajú rodičia zvýšené výdavky.
Otec naďalej pracuje v spoločnosti S. S. L. E..L.., F. s priemerným mesačným zárobkom 672,17 Eur. Býva v 2-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov, za bývanie platí podľa jeho vyjadrenia 202 Eur mesačne, asi 200 - 250 Eur minie mesačne na stravu. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému si plní nepravidelne, v dôsledku čoho podala matka na otca trestné oznámenie týkajúce sa prečinu zanedbania povinnej výživy, za čo bolo otcovi dňa 28.11.2014 v zmysle § 206 ods. 1 Tr. poriadku vznesené obvinenie. Matka podala aj návrh na výkon rozhodnutia, v rámci ktorého otec zameškané výživné doplatil.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 26 Zákona o rodine Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh matky je dôvodný. Je nesporné, že mal. E. bol na základe schválenej rodičovskej dohody, rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 3.10.2012, sp. zn. 8P/90/2012 - 48 právoplatným 9.10.2012 zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok, a to tak, že matka a otec budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo v 4 - dňových intervaloch počnúc 1.11.2012 tak, že prvý deň 4-dňového cyklu si otec prevezme dieťa pred bytom matky vždy o 18.30 hod. a v prvý deň nasledujúceho 4- dňového cyklu ho matke odovzdá pred dverami jej bytu o 8.30 hod.. Bez ohľadu na cyklus striedania bol otec oprávnený tráviť s mal. E. štedrý deň od 10.00 hod. do 18.30 hod. každý párny rok a matka každý nepárny rok od 10.00 hod. do 18.30 hod. Rodičia sa zaviazali odovzdanie a preberanie dieťaťa realizovať v dohodnutom čase. Otec sa zaviazal platiť na mal. E. výživné vo výške l00 Eur mesačne od 1.11.2012 k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
V zmysle zhora citovaného rozhodnutia rodičia zabezpečujú starostlivosť o mal. E. striedavo v štvordňových intervaloch aj v súčasnej dobe. V čase poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, mal. E. navštevoval materskú školu, v súčasnej dobe ukončil l. ročník základnej školy v L.. Pretože medzi rodičmi došlo k nezhodám vo výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu, matka podala návrh na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany otca a úpravu styku otca s dieťaťom.
Keďže medzi rodičmi neustále pretrvávali nezhody, keď každý z nich prejavoval iný názor na vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pretože na posúdenie vzájomných vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom a vhodnosti výchovného prostredia bolo potrebné odborné znalosti.
Sud v konaní ustanovil znalca PhDr. Andreja Benkoviča, znalca z odboru psychológie, ktorý vo svojom znaleckom posudku, o správnosti záveru ktorého nemal súd dôvod pochybovať, vyjadril záver, že maloletý bude potrebovať stabilné rodinné prostredie, dostatočné výchovné usmernenie a striedavá osobná starostlivosť je vzhľadom k aktuálnemu vývinu maloletého, v ktorom pozoruje známky menej adaptívneho správania menej vhodnou formou starostlivosti. Priklonil sa k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matke. Uviedol však, že ak napriek tomu, vychádzajúc z verbálne vyjadrených potrieb maloletého, je striedavá forma starostlivosti rodičov u maloletého pre neho najviac vyhovujúca, aj keď by bol ešte radšej, keby rodičia bývali spolu. Vychádzajúc z potrieb a predstáv maloletého považoval za potrebné uviesť vyššie zmienené riziká, navrhoval ponechať striedavú osobnú starostlivosť ale v týždňových intervaloch.
Voči znaleckému posudku PhDr. Benkoviča vzniesla námietky matka a preto súd znalca vypočul na pojednávaní za prítomnosti rodičov, ich právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka.
Vo všeobecnosti striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom pravidelnom časovom intervale. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoko ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad , že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa i obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení spoločnej domácnosti. Zachovanie takéhoto vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len inými, vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré ( vzhľadom na osobnosť rodiča alebo osobnosť dieťaťa ) prevážia nad týmto záujmom. V prípade, ak sa potom z nejakého dôvodu destabilizuje výchovné prostredie u jedného z rodičov, nie je prechod do výchovného prostredia druhého rodiča pre dieťa taký traumatizujúci.
Hmotno-právnymi podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti kumulatívne sú ak obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať ( nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného pôsobenia, neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča a podobne ), ďalej že obidvaja rodičia majú osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa ( je záujmom dieťaťa v prvom rade právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, pričom treba prihliadnuť na najmä na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom) a že budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Nestačí však zistenie, že dieťa striedavú osobnú starostlivosť nechce, treba skúmať dôvody pre toto jeho rozhodnutie je vyhodnotiť ich s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Jedným z predpokladov pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy a cyklicky umiestňované do iného prostredia.
Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov, ktoré súd v tomto konaní vykonal, je zrejmé, že zachovanie striedavej osobnej starostlivosti v čase rozhodovania súdu nie je najvhodnejším riešením úpravy práv a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu. Súd má za to, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k mal. E. došlo k takej zmene pomerov na strane dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu dohody rodičov o výkone rodičovských práv v zmysle návrhu matky. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým zo záveru znaleckého posudku PhDr. Benkoviča, ktorý podrobne vypočul a vyšetril oboch rodičov ako aj maloleté dieťa a doporučil zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému E. t.j. zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. V závere znaleckého posudku sa znalec síce priklonil aj k možnosti ponechania striedavej osobnej starostlivosti, vychádzajúc z verbálne vyjadrených potrieb maloletého, pre ktorého je striedavá forma starostlivosti u rodičov najviac vyhovujúca, pričom uvedené tvrdenie o vhodnosti zachovania striedavej osobnej súd považuje za objasnené samotnou výpoveďou znalca, ktorý poukazoval na to, že v danom prípade je potrebné rozlíšiť samotné vyšetrenie rodičov - otca a matky, kde zo psychologického objektívneho zisťovania, obaja rodičia spĺňali predpoklady k výchove, avšak významnejší je skôr druhý aspekt a to je samotné správanie sa rodičov, pretože pokiaľ neexistuje dobrá komunikácia medzi rodičmi, pokiaľ nie sú dodržiavané určité pravidlá, striedavá osobná starostlivosť nie je pre maloletého vhodná a za tejto situácie doporučil zverenie maloletého matke. Znalec poukázal ďalej na to, že ak hovoríme o striedavej osobnej starostlivosti, je faktor vyjadrenia sa dieťaťa menej podstatný, lebo je potrebné nazerať na celú vec tak, aby bolo čo najlepšie zabezpečené výchovné prostredie a nedodržiavanie pravidiel v rámci striedavej osobnej starostlivosti negatívne vplýva na vývin a výchovu dieťaťa. Ak sú nejaké dôvody, že by dieťa malo svoj názor, jeho vypočutie by nebolo zlé, ak dieťa vyjadruje ten istý názor, že mu vyhovuje striedavá osobná starostlivosť, tak potom by sa malo konať tak, aby striedavá osobná starostlivosť bola reálne napĺňaná a k tomu, či tí, ktorí majú napĺňať striedavú osobnú starostlivosť, nie je potrebné k tomu žiadne psychologické vyšetrenia ale sledovať správanie sa rodičov v zmysle dodržiavania pravidiel. Podstatou je to, že tí, ktorí výchovu zabezpečujú, sú vzorom pre deti lebo v danom prípade aj otec aj matka nevykazovali také odchýlky v psychickom stave, ktoré by boli v kontraindikácií so zabezpečovaním starostlivosti a tiež zdôraznil, že maloletý pozitívne vníma oboch rodičov a sám povedal že sa mu nepáči ako sa otec vyjadruje o matke, čo sa môže v tomto veku prejavovať voči matke ako ochrana z jeho strany, vo vyššom veku ako odmietanie alebo podceňovanie matky ako osoby.
Súd považoval za potrebné vypočuť maloletého E. po tom ako bol podaný znalecký posudok PhDr. Benkoviča s tým, že účasť maloletého na pojednávaní mal zabezpečiť ten z rodičov, v ktorého starostlivosti sa maloletý v čase nariadeného pojednávania nachádzal. Zhodou okolnosti zakaždým, keď bolo nariadené pojednávanie, maloletý sa nachádzal v starostlivosti otca. Otec ani na jeden vytýčený termín pojednávania účasť maloletého nezabezpečil, pretože z rôznych dôvodov ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní. Po tom ako bol vypočutý znalec PhDr. Benkovič, súd už výsluch maloletého nepovažoval za potrebný, pretože pre posúdenie danej veci tak ako sa vyjadril znalec, je kritérium názoru dieťaťa až tým posledným kritériom pre rozhodovanie o ďalšom výchovnom prostrední.
Je nesporné, že mal. E. má rád oboch rodičov, a najradšej by si želal, aby rodičia žili spolu, čo niekoľkokrát zdôraznil aj znalec v znaleckom posudku a pri výsluchu v priebehu konania. Je nesporné aj to, že obaja rodičia sú schopní tak po osobnostnej ako i materiálnej stránke zabezpečiť dieťaťu potrebnú výchovu a starostlivosť, čo potvrdili v konaní vypočutý svedkovia R.. L., Y.. F. , Y.. Y. a vyplývajú z predložených prehlásení K.. Y. V. a Y. F..
Na druhej strane je však rozhodujúca aj skutočnosť, či zachovanie striedavej osobnej starostlivosti je v záujme maloletého dieťaťa za situácie, keď vzťahy medzi rodičmi sú konfliktné a vyúsťujú do neustálych verbálnych osočovaní, nedôvery, znevažovaní druhého rodiča, podávaní trestných oznámení, nerešpektovaní rozhodnutí súdu o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu a zo strany otca aj preukázateľne vnucujúcim negatívnym postojom k matke maloletého, ktorý prezentuje pre dieťaťom samotným. Konfliktné vzťahy medzi rodičmi existovali už v čase schválenia dohody rodičov o striedavej osobnej starostlivosti a pretrvávali počas celú dobu konania, v ktorom sa matka domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Znalec poukázal na to, že u maloletého sa prejavujú poruchy správania sa, hlavne v rodinnom prostredí, tieto nemusia byť badateľné pri správaní sa v škole, preto pokiaľ otec opieral svoj názor o vhodnosti zachovania striedavej osobnej starostlivosti o vyjadrenie riaditeľky základnej školy, ktorú maloletý navštevuje, práve vyjadrenie znalca o tom, že poruchy správania sa dieťaťa sa nemusia prejavovať v školskom prostredí nasvedčujú len tomu, že striedavá osobná starostlivosť môže mať pre dieťa len ďalšie negatívne dôsledky. Rodičia, ktorí nevedia spolu komunikovať, dodržiavať rozhodnutie súdu, nemôžu vychovávať dieťa v striedavej osobnej starostlivosti, ktorá si vyžaduje nielen spokojnosť maloletého dieťaťa, ale významnú mieru pri jej fungovaní zohráva aj bezkonfliktné a ústretové správanie sa rodičov navzájom. Pokiaľ každý z rodičov bude presvedčený o správnosti svojho spôsobu realizácie striedavej osobnej starostlivosti a ani jeden z nich nebude schopný ustúpiť a prípadne riešiť problém aj za pomoci odborníkov, potom striedavá osobná starostlivosť nemôže byť fungujúcim systémom starostlivosti rodičov o dieťa a byť v záujme maloletého dieťaťa aj pokiaľ samo dieťa so striedavou starostlivosťou oboch rodičov súhlasí. V záujme maloletého E. bude, aby mal vytvorené stabilné prostredie u jedného z rodičov, v danom prípade u matky, pretože v súčasnej dobe zachovanie striedavej osobnej starostlivosti jednoznačne v záujme mal. E. nie je.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd má za to, že v záujme mal. dieťaťa je, aby zmeny, ktoré nastali vo vzťahu medzi jeho rodičmi, nezasiahli do osobnosti maloletého dieťaťa, aby do budúcna bol narušený jeho vzťah s niektorým z rodičov, ( čo pripustil aj znalec vo svojej výpovedi vo vzťahu k matke) ale v záujme dieťaťa je, aby tieto zmeny čo najmenej zasiahli do jeho života. Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov bola spochybnená jednak znaleckým dokazovaním a výsluchom znalca, pričom zrušenie striedavej osobnej starostlivosti bolo doporučené aj kolíznym opatrovníkom, ktorý maloleté dieťa zastupoval v tomto konaní.
Prihliadnuc na všetky zhora uvedené skutočnosti, keď súd nezistil nedostatky v starostlivosti matky o dieťa, zveril mal. E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 160 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku a to s poukazom na osobné a majetkové pomery matky, ktorá je nezamestnaná, pracuje len na základe Dohody o vykonaní práce so zárobkom 74 Eur mesačne, od 1.8.2015 prestane poberať aj dávky v nezamestnanosti ako aj na osobné a majetkové pomery otca, ktorý pracuje v spoločnosti S. S. L. E..L.., F. s priemerným mesačným zárobkom 672,17 Eur. Súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného zohľadnil aj odôvodnené potreby mal. dieťaťa, prihliadnuc na jeho vek, kedy od poslednej úpravy výživného je maloletý jednoznačne vekovo starší a vyspelejší, oproti poslednej úprave výživného, keď navštevoval materskú školu a v súčasnej dobe navštevuje základnú školu, podstatne vzrástli aj náklady na jeho výchovu a starostlivosť. Súd je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého výživným tak ako súd určil, ktorá suma zodpovedá
potrebám maloletého dieťaťa a osobným a majetkovým pomerom tak matky ako aj otca. Keďže matka sa domáhala určenia výživného zo strany otca vo výške 200 Eur mesačne a súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným o výške 160 Eur mesačne, od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd návrh matky zamietol.
Vzhľadom k tomu, že matka sa domáhala úpravy styku otca s maloletým E. a k dohode ohľadom úpravy styku v priebehu konania nedošlo, keď otec jednoznačne zotrvával na zachovaní striedavej osobnej starostlivosti, súd upravil styk otca s maloletým v čo najširšom možnom rozsahu, vychádzajúc z doposiaľ realizovanej striedavej osobnej starostlivosti a vzťahu maloletého k obom rodičom tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s mal. E. každý párny týždeň v mesiaci od piatku 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 7.30 hod. ako aj každý nepárny týždeň v mesiaci v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. Zároveň súd upravil aj styk otca s maloletým počas letných prázdnin v trvaní dvoch týždňov v mesiaci júl a dvoch týždňov v mesiaci august, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Úpravou styku otca s maloletým v rozsahu ako bol upravený súdom, je zároveň zachovaný vzťah dieťaťa k otcovi, rešpektované právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s oboma rodičmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.