Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-749-2006.pdf
PDF · 92.05 KB
Case nature
Subarea
3Er/749/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava, IČO 00 686 930, proti povinnému P. A., N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, N. A. A. A., Š. Y. B., na vymoženie pohľadávky vo výške 3 158,25 Eur (95 145,52 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivan Šteiner, Exekútorský úrad so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. EX 1005/2006, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 173,19 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným na vymoženie pohľadávky vo výške 3 158,25 Eur (95 145,52 Sk) s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave č.k. II/2005-120 zo dňa 27.01.2006.
Poverením č. 5601 188134 * zo dňa 12.05.2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho Mgr. Ing. Ivana Šteinera, Exekútorský úrad so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1005/2006.
Súdny exekútor podal tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie voči povinnému, nakoľko tento zomrel ako nemajetný, dedičstvo bolo predĺžené a jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD XXX/XXXX F. XX/XXXX zo dňa 10.12.2007 zistil, že povinný V. A., N.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F.Ž. XXXX/XX, XXX XX A. A. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Uvedené osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2007, zároveň z predmetného osvedčenia mal súd za
preukázané, že dedičstvo nadobúda P.É. A., N.. XX.XX.XXXX, A. T. XX, XXX XX A. A.. Z predmetného uznesenia má súd preukázané, že ide o predĺžené dedičstvo.
Súd následne mal za preukázané, že povinný P. A., N.. XX.XX.XXXX, naposledy hlásený pobyt A. A. A., zomrel dňa XX.XX.XXXX bez zanechania závetu. Súd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXD XXX/XXXX-XX, F. XXX/XXXX zo dňa 09.04.2014 v zmysle § 175h ods. 1 OSP konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi zastavil, nakoľko poručiteľ nezanechal majetok.
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného? z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2011 zo dňa 29. 02. 2012).
Ak je dedičstvo predlžené, t. j. záväzky poručiteľa prevyšujú hodnotu majetku v dedičstve, právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku predpokladá dve možnosti riešenia. Buď sa dedičia s veriteľmi dohodnú na prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, alebo súd nariadi likvidáciu dedičstva. Dohoda medzi veriteľmi a dedičmi o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov má na exekučné konanie ten vplyv, že vymáhaný dlh zaniká. Exekúcia sa preto končí, resp. je daný dôvod na zastavenie exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z obsahu exekučného spisu, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Keďže sa predmetná exekúcia začala v období dňa 09.05.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, rozhodoval súd o trovách exekúcie podľa ustanovení vyhlášky účinných do 30. 04. 2008 v zmysle prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky, v zmysle ktorého v exekučných konaniach začatých pred 30. 04. 2008 patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 423,83 Eur, pozostávajúce z odmeny 269,00 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 84,19 Eur, 20% DPH, t.j. 70,64 Eur.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 92,96 Eur za 28 úkony po 3,32 Eur.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 7 x doručenie exekučného príkazu, . Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktoré mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony preštudovanie návrhu, založenie a zaregistrovanie spisu, žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, poskytnutie súčinnosti, príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz (celkom 720 min), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 uvedenej vyhlášky. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedené úkony odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora - zaregistrovanie alebo vypracovanie pri paušálnou sumou odmeňovaných úkonoch nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. Súd súdnemu exekútorovi taktiež neuznal odmenu za úkony exekučnej činnosti - a to vrátenie poverenia súdu, oznámenie o ukončení exekučného konania, vyúčtovanie trov exekúcie (300 min), keďže uvedené úkony nie sú úkonmi súdneho exekútora, ktorý smeruje k vymoženiu pohľadávky oprávneného a ani s ním priamo nesúvisí (viď právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoE/304/2011 zo dňa 23. 11. 2011). Súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon práca so spisom - žiadosť o rozhodnutie v konaní 60 min, t.j. 1 hodina p 6,64 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony výzva na splátky (30 min), správa o priebehu exekučného konania (30 min), súčinnosť - Notársky úrad (30 min), oznámenie (30 min), výzva na splátky (30 min), úradný záznam (30 min), žiadosť o udelenie súhlasu s upustením exek. (30 min), predloženie návrhu na zastavenie exekúcie (30 min).
Celkový počet začatých hodín tak súd po spočítaní minút znížil na 240 minút, t. j 4 začaté hodiny x 6,64 Eur, t.j. 26,26 Eur, viď právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 14 CoE 50/2008 - pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu, to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny exekútor si vyúčtoval hotové výdavky vo výške 84,19 Eur, z toho 45,05 Eur poštovné, 38,99 Eur ostatné výdavky, 0,15 Eur poplatok za súčinnosť banka. Súd preskúmal predložený exekučný spis EX 1005/2006 a na základe toho priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - poštovné vo výške 24,70 Eur (11 x 1,70 Eur - podľa nachádzajúcich sa doručenie v predloženom exekučnom spise, 12 x 0,50 Eur za doručovanie žiadostí o súčinnosť). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi zvyšné poštovné vo výške 13,10 Eur, nakoľko sa v predloženom exekučnom spise nenachádzala žiadna doručenka, resp. iný doklad preukazujúci doručenie vyššie uvádzanej písomnosti. Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné vo výške 7,25 Eur. Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z., preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň priznal súdnemu exekútorovi hotový výdavok poplatok za poskytnutie súčinnosti - banka vo výške 0,15 Eur. Náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 24,85 Eur.
Súd posudzoval trovy exekučného konania aj z hľadiska účelnosti a preukázateľnosti. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov označený v predloženej špecifikácii trov konania ako "ostatné" vo výške 38,99 Eur. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Po vykonaných úpravách súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 173,19 Eur, pozostávajúcich z odmeny súdneho exekútora vo výške 119,52 Eur (28 úkonov po 3,32 Eur, 4 hodiny po 6,64 Eur), náhrady hotových výdavkov vo výške 24,85 Eur a 20% DPH vo výške 28,87 Eur.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného, zaviazal na úhradu trov oprávneného v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.