Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/38/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : L. F., nar. X. X. XXXX, bytom H.Ý. Š. XXXX, zastúpená : JUDr. Róbert Šegeda, advokát, AK Záhorácka 1899/11A, Malacky, proti žalovanému : J. G., nar. XX. X. XXXX, bytom T. XXXX/XX, E., zastúpený Mgr. Katarína Berkešová, advokátka, AK Břeclavská 3, Malacky, o zaplatenie 48.900 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 7. 9. 2021 č.k. - 170, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 46.200 €, s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 30.000 € od 1. 4. 2015 do 16. 10. 2015,

- s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 29.200 € od 17. 10. 2015 do 4. 12. 2015,

- s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 28.800 € od 5. 12. 2015 do 18. 1. 2016

- s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 28.500 € od 19. 1. 2016 do 24.2. 2016

- s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 28.100 € od 25. 2. 2016 do 15. 4. 2016,

- s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 27.300 € od 16. 4. 2016 do zaplatenia, ako aj 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 18.900 € od 1. 5. 2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu žalobkyne z a m i e t a. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 89 %.

odôvodnenie:

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 48.900 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 48.900 € od 1. 4. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o jej výške rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 14.04.2015 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 48.900 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 48.900 € od 01.04.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že poskytla žalovanému pôžičku, ktorú tento uznal písomným vyhlásením zo dňa 19.09.2014 a uzavrel s ňou aj dohodu o zaplatení vymáhanej pohľadávky zo dňa 26.02.2015, v ktorej opäť svoj záväzok zaplatiť peňažnú čiastku vo výške 48.900 € uznal. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu 48.900 € zaplatiť na účet žalobkyne tak, že sumu 30.000 € uhradí do 31.03.2015 a sumu 18.900 € uhradí do 30.04.2015. Žalovaný však svoj záväzok na vrátenie pôžičky nedodržal a na úhradu žalobkyni neposkytol ani čiastočné plnenie a tým sa dostal od 01.04.2015 do omeškania s platením dlhu.

2/ Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že v skutočnosti mu žalobkyňa nikdy žiadne finančné prostriedky nepožičala. Celá vec vznikla tak, že on v minulosti kupoval nákladnú loď a syn žalobkyne, Ľ. F., sa chcel stať jeho spoločníkom. Tohto informoval, že majiteľ firmy a lode chce ešte vyplatiť sumu 20.000 €, ktorú si Ľ. F. požičal od jedného pána v Malackách a poslal ich cez účet svojej matky - žalobkyne majiteľovi lode, pánovi E.. Žalovaný ale zistil, že syn žalobkyne sa chce dostať za sumu 20.000 € k väčšinovému podielu vo firme, ktorú žalovaný kupoval, a ktorá vlastní loď. Žalovaný ďalej uviedol, že syn žalobkyne vo veľkej miere holduje alkoholu a tiež zistil, že sa chová neseriózne, až nezákonne. Preto s ním aj ukončil kontakty. V tom čase pán E. bol ochotný vrátiť späť sumu 20.000 €. Syn žalobkyne záležitosť však nedoriešil a jeho matka - žalobkyňa musela zvyšnú sumu pánovi, od ktorého si jej syn peniaze požičal, vrátiť. On preto z ľútosti nad žalobkyňou, tiež pretože je dôchodkyňa, podpísal zmluvu o pôžičke a snažil sa jej peniaze splácať za chybu jej syna. Žalovaný uviedol ďalej, že nevie o tom, že by podpisoval uznanie dlhu na sumu 48.900 €, keď ani nikdy žiadne peniaze mu žalobkyňa nepožičala. Ďalej žalovaný poukázal na to, že od roku 2013 je v platnosti právny predpis, ktorý nedovoľuje riešiť finančné transakcie v hotovosti nad 15.000 €, a pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že mu poskytla sumu vo výške, v ktorej to uvádza, mala by svoje tvrdenie doložiť bankovým prevodom (potvrdením), čo ale urobiť nemôže, lebo k žiadnej pôžičke nikdy neprišlo. Žalovaný uviedol ďalej, že žalobkyni uhradil priamymi vkladmi na jej účet sumu 8.200 €, čo dokladoval potvrdeniami banky.

3/ Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie aj na 18.03.2021 o 11,00 hod., na ktoré sa žalovaný nedostavil. Svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil, čo zdôvodnil povinnou 14 dňovou karanténou spôsobenou po styku s pozitívne testovanými osobami. Súd vytýčené pojednávanie na deň 18.03.2021 zrušil. Žalovaný zaslal súdu plnomocenstvo zo dňa 13.05.2021, ktorým splnomocnil na svoje zastupovanie advokátku JUDr. Lilianu Smieškovú Kazerooni. Advokátka žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na dňa 18.05.2021 z dôvodu OČR. Súd pojednávanie preto odročil na ďalší termín, a to na 29.06.2021. Aj z neúčasti na tomto termíne sa právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila. Napokon súd stanovil termín na 07.09.2021 o 13,00 hod., na ktorý riadne predvolal právnu zástupkyňu žalovaného a právneho zástupcu žalobkyne. Právna zástupkyňa žalovaného súdu oznámila, že listom zo dňa 20.07.2021 vypovedala plnú moc a odstúpila od zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorú mala uzavretú so žalovaným. V liste ho tiež upozornila na to, že v konaní je nariadený termín pojednávania na 07.09.2021 o 13,00 hod. Okrem iného bolo dôvodom na výpoveď plnej moci zo strany právnej zástupkyne žalovaného to, že napriek opakovaným mailovým a telefonickým urgenciám neposkytol advokátskej kancelárii súčinnosť pre riadne poskytovanie právnych služieb zo strany advokátskej kancelárie. Žalovaný dňa 06.09.2021 (deň pred pojednávaním) doručil osobne na súd písomnú žiadosť o odročenie termínu pojednávania. Zdôvodnil ju tým, že sa už asi 6 rokov lieči na ochorenie srdcovej arytmie a jeho zdravotný stav sa za posledný mesiac a pol zhoršil a musel si volať aj rýchlu zdravotnú pomoc. Na termín 13.09.2021 je objednaný na vyšetrenie. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal o odročenie termínu pojednávania.

4/ Súd prvej inštancie sa oboznámil so žalobou, s vyjadrením k žalobe, s písomným uznaním dlhu uzavretým podľa § 558 Obč. zák., s písomným uznaním záväzku a dohodou o zaplatení pohľadávky zo dňa 26.02.2015, s bankovými dokladmi o vkladoch hotovosti poukazovaných vkladateľom O. G. a J. G. v prospech žalobkyne, s výpoveďou žalobkyne a s ďalším obsahom spisu; zistil nasledovné:

5/ Podľa písomného uznania záväzku a dohody o zaplatení pohľadávky, dlžník, J. G. - žalovaný a veriteľka, L. F. - žalobkyňa, uzavreli dohodu, podľa ktorej žalovaný vyhlásil, že ku dňu podpisu dohody (zmluvy) dlhuje žalobkyni čiastku vo výške 48.900 € z titulu pôžičky a uznania dlhu zo dňa 19.09.2014 a 22.09.2014. Žalovaný sa zaviazal, že dlžnú sumu 48.900 € uhradí na účet žalobkyne, a to v splátkach tak, že sumu 30.000 € zaplatí do 31.03.2015 a sumu 18.900 € zaplatí do 30.04.2015.

6/ Z písomného uznania dlhu zo dňa 19.09.2014 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný uznal čo do dôvodu aj výšky svoj dlh voči žalobkyni vo výške 4.500 €. Tento dlh vznikol na základe pôžičky v hotovosti v roku 2013 a 2014 a žalovaný neuhradil ku dňu uznania dlhu ani len jeho časť. Žalovaný sa vtedy zaviazal uhradiť dlh jednorázovo, najneskôr do 30.09.2014. V písomnom uznaní dlhu zo dňa 19.09.2014 si jeho účastníci dohodli aj ďalšie podmienky. Ďalej z písomného uznania dlhu zo dňa 19.09.2014 súd zistil, že žalovaný uznal čo do dôvodu aj výšky svoj dlh voči žalobkyni vo výške 24.900 €. Tento dlh vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.09.2014 a žalovaný ku dňu uznania dlhu neuhradil ani len jeho časť. Podľa písomného prehlásenia o uznaní dlhu sa žalovaný zaviazal uhradiť dlh jednorázovo, najneskôr do 30.09.2014. V písomnom uznaní dlhu zo dňa 19.09.2014 si jeho účastníci dohodli aj ďalšie

podmienky. Ďalej z písomného uznania dlhu zo dňa 19.09.2014 súd zistil, že žalovaný uznal čo do dôvodu aj výšky tiež svoj dlh voči žalobkyni vo výške 5.000 €. Tento dlh vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.09.2014 a žalovaný ku dňu uznania dlhu neuhradil ani len jeho časť. Podľa písomného prehlásenia o uznaní dlhu sa žalovaný zaviazal uhradiť dlh jednorázovo, najneskôr do 30.09.2014.

7/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. , , , , , , Obč. zák., tiež nar. vlády SR č. . Z predložených listinných dôkazov zistil, že žalobkyňa požičala v roku 2014 žalovanému peňažné prostriedky v celkovej čiastke 48.900 €. Túto skutočnosť žalovaný písomne potvrdil v prehlásení zo dňa 26.02.2015 nazvanom „uznanie záväzku a dohoda o zaplatení pohľadávky“. Na základe uvedeného vyhlásenia sa žalovaný peňažnú, dlžnú sumu 48.900 € zaviazal uhradiť na účet žalobkyne, a to tak, že sumu 30.000 € zaplatí do 31.03.2015 a sumu 18.900 € do 30.04.2015.

8/ Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poprel existenciu pôžičky, ktorú si voči nemu žalobkyňa uplatňuje. Uviedol, že vzájomné vzťahy medzi ním a žalobkyňou vznikli z iných dôvodov, ako z titulu uzavretej pôžičky. Žalovaný tiež predložil súdu doklady vydané Tatra bankou, a. s. o jednotlivých vkladoch, ktoré vložili O. G. (2x) a J. G. v prospech žalobkyne v hotovosti, v celkovej sume 8.200 €. Jedná sa celkovo o 16 potvrdení o vklade v hotovosti na bežný účet. V popise transakcie sa uvádza pri niektorých dokladoch o vkladoch označenie splátky ako „splátka pôžičky“ (6x). V ostatných potvrdeniach o vklade sa žiadny údaj o dôvode platby neuvádza. Jedná sa o doklady o platbách za obdobie od 03.11.2014 do 15.04.2016.

9/ Žalovaný sa opakovane nedostavoval na nariadené pojednávania. Okrem písomného vyjadrenia k žalobe a doloženia dokladov o vkladoch peňazí v hotovosti na účet žalobkyne už žiadne iné dôkazy nepredložil. Z vyjadrenia advokátky, ktorá v určitom období žalovaného v konaní zastupovala vyplynulo, že ani advokátskej kancelárii nepredložil žiadne doklady potrebné pre svoju obranu v konaní. Žalovaný sa nedostavil na termín pojednávania stanovený na 07.09.2021. Súd posúdil návrh žalovaného na odročenie pojednávania ako nedôvodný. Jeho žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňala náležitosti podľa vyššie cit. . Súd prvej inštancie preto konal v neprítomnosti žalovaného a rozhodol na základe dôkazov, ktoré boli súdu predložené.

10/ V zmysle § 657 Obč. zák. je dlžník po uplynutí dohodnutej doby povinný vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu, ako mu boli prenechané. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobkyni vznikol nárok na úhradu dlžnej sumy vo výške 48.900 € s príslušenstvom na základe písomných vyhlásení o uznaní dlhu a písomného uznania záväzku a dohody o zaplatení pohľadávky. Nakoľko sa žalovaný s plnením svojho peňažného dlhu dostal do omeškania tým, že pôžičku peňazí v dohodnutej lehote nevrátil žalobkyni, náklady za poskytnuté plnenie nezaplatil riadne a včas, súd priznal žalobkyni vo výroku rozsudku úroky z omeškania vychádzajúc z vyššie uvedeného predpisu.

11/ Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. , , a v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný svoje odvolanie založil na tom, že neboli splnené procesné podmienky na prejednanie a rozhodnutie súdu v neprítomnosti žalovaného, ďalej, že súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napokon, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 13/ Žalovaný poukazoval v odvolaní na to, že svojím podaním zo dňa 6. 9. 2021 žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu aktuálneho zhoršenia zdravotného stavu a tiež plánovaným vyšetrením, nakoľko sa lieči na arytmiu srdca; súdu tiež doložil protokol z príjazdu rýchlej zdravotnej služby. Napriek tomu súd prvej inštancie neupovedomil žalovaného, že ním oznámený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý a že vo veci napriek žiadosti žalovaného bude konať. Na pojednávaní súdu dňa 7. 9. 2021, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalovaného, mu tak bolo znemožnené predniesť návrhy na vykonanie dokazovania a aj predniesť záverečnú reč. Tým bolo porušené základné právo žalovaného na súdnu ochranu podľa SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.

1 . Žalovaný tak nemal možnosť konfrontovať žalobkyňu pred súdom so skutkovými okolnosťami : že popiera existenciu listiny o uznaní dlhu, nevie o tom, že by takúto listinu podpísal; on z nerozvážnosti a ľútosti podpísal zmluvu o pôžičke so žalobkyňou, avšak nikdy žiadnu finančnú sumu od žalobkyne neobdržal. rovnako bolo opomenuté, že žalobkyni bolo zo strany žalovaného poskytnuté plnenie na uvedený dlh vo výške cca 8.000 €. Žalovaný tak mienil na súde prvej inštancie žiadať, aby boli vykonané dôkazy - výsluch žalobkyne, výsluch svedka Ľ. F., predloženie dôkazov o odovzdaní finančnej hotovosti žalobkyňou žalovanému, znalecké dokazovanie v oblasti písmoznalectva. Vykonanie týchto dôkazov je pre ustálenie skutkového stavu zásadné. 14/ Na uvedené odvolanie sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení poukazovala na to, že žaloba bola na súde podaná ešte dňa 14. 4. 2015; žalovaný mal možnosť prvýkrát sa k žalobe vyjadriť dňa 15. 3. 2019, kedy mu bola doručená - urobil tak podaním zo dňa 28. 3. 2019, kedy podal vo veci vyjadrenie, avšak návrhy na vykonanie dokazovania resp. výsluchy svedkov nenavrhol žiadne. Na pojednávanie dňa 17. 9. 2020 sa žalovaný nedostavil z dôvodu, že podľa zistenia súdu si žalovaný na adrese pobytu uvedeného v žalobe poštu nepreberá (T. XXXX/XX, E.), inú adresu žalovaný na doručovanie písomností neuvádza. Na pojednávanie dňa 18. 5. 2021 sa žalovaný nedostavil, keď jeho právna zástupkyňa požiadala o odročenie termínu pojednávania z dôvodu OČR, ktorý aj zdokladovala, súd takéto ospravedlnenie akceptoval. Následne právna zástupkyňa žalovaného oznámila súdu, že došlo k výpovedi plnej moci z jej strany žalovanému, z dôvodu, že tento na jej opakované emaily a telefonické urgencie nereaguje a neposkytuje jej potrebnú súčinnosť. O termíne pojednávania 7. 9. 2021 žalovaného riadne informovala. zo správania žalovaného je zrejmé, že obštrukčné chovanie je súčasťou jeho procesnej obrany. Žalovaný navrhol odročiť termín pojednávania dňa 7. 9. 2021 pre jeho zhoršený zdravotný stav, ktorý dôvod však ničím nepodložil. Dňa 6. 9. 2021, t.j. deň pred konaním pojednávania žalovaný doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na 7. 9. 2021, a to osobne do podateľne súdu. O svojom údajne zhoršenom zdravotnom stave vedel žalovaný cca jeden a pol mesiaca pred termínom pojednávania. na deň 13. 9. 2021 bol žalovaný objednaný na vyšetrenie u internistu; z potvrdenia internistu zo dňa 13. 9. 2021 (ktoré bolo súdu doložené následne) vyplýva, že toto vyšetrenie absolvoval žalovaný z dôvodu prestupu od druhého internistu a nie z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, tak ako to on sám deklaruje. Z uvedeného záznamu tiež vyplýva, že žalovaný mal problémy s nízkym tepom z dôvodu užívania lieku B., pričom z vyšetrenia plynie, že žalovaný si sám upravoval dávkovanie tohto lieku; je potom otázne, či si žalovaný prechodné zníženie tepu neprivodil sám porušením rozpisu užívania lieku určeného lekárom. Žalobkyňa tiež upozornila na to, že vyšetrenie u internistu dňa 13. 9. vychádzalo z výsledkov komplexného vyšetrenia žalovaného dňa 10. 9. 2021, ktoré sa za podmienok pandémie Covid musia objednávať aj niekoľko týždňov vopred. Žalovaný nepreukázal dôvod jeho neprítomnosti na pojednávaní, t.j. jeho žiadosť o odročenie bola len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia, na ktoré nemožno prihliadať. Podľa žalobkyne tak žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom. V odvolaní navrhuje žalovaný vykonať dôkazy, ktoré mu boli známe už v dobe doručenia žaloby. 15/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu súdu nepodali. 16/ Podľa prechodných ustanovení účinného od 1.7.2016 (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17/ Odvolací súd na základe ust. preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu v zmysle a (t.j. v celom rozsahu), na ústnom odvolacom pojednávaní (, ). Na odvolacom pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie (, ) čítaním listinných dôkazov : fotokópie príjmových dokladov o vykonaní vkladov hotovosti na bankový účet L. F. (žalobkyne) na č.l. 28 až 35 spisu : na sumu 400 € (dňa 24. 2. 2016, popis transakcie : splátka pôžičky); na sumu 800 € (dňa 15. 4. 2016, popis transakcie : splátka pôžičky); na sumu 400 € (dňa 4. 12. 2015, popis transakcie : splátka pôžičky); na sumu 300 € (dňa 18. 1. 2016, popis transakcie : splátka pôžičky); na sumu 200 € (dňa 29. 7. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 800 € (dňa 16. 10. 2015, popis transakcie : splátka pôžičky); na sumu 200 € (dňa 21. 7. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 400 € (dňa 24. 8. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 300 € (dňa 27. 5. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 300 € (dňa 22. 6. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 500 € (dňa 17. 4. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 100 € (dňa 22. 5. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 500 € (dňa 11. 2. 2015, popis transakcie : splátka pôžičky), na sumu 500 € (dňa 27. 3. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 1.000 € (dňa 3. 11. 2014, popis transakcie : splátka pôžičky); a na sumu 1.500 € (dňa 15. 1. 2015, popis transakcie : splátka pôžičky). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.

18/ Predovšetkým súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, neznemožnil mu výkon jeho procesných práv tým, že vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 7. 9. 2021 bez jeho neprítomnosti. Predvolanie na termín pojednávania bolo včas a riadne doručené vtedajšej právnej zástupkyni žalovaného, a to ešte dňa 1. 6. 2021 (doručenka pripojená na č.l. 159 spisu). Právna zástupkyňa žalovaného oznámila svojmu klientovi listom zo dňa 20. 7. 2021, že mu vypovedá plnú moc, z dôvodu, že jej žalovaný opakovane neposkytol potrebnú súčinnosť. Zároveň ho informovala o termíne pojednávania dňa 7. 9. 2021 (č.l. 167 spisu). Žalovaný dňa 6. 9. 2021 súdu prvej inštancie emailovou správou doručil žiadosť o odročenie pojednávania, ktoré bolo vytýčené na deň 7. 9. 2021 (č.l. 164 spisu), ktorú v písomnej podobe doručil tiež dňa 6. 9. 2021 aj do podateľne súdu, a to osobne (č.l. 166 spisu). Návrh na odročenie pojednávania odôvodnil žalovaný svojím zdravotným stavom, keďže sa cca 6 rokov lieči na ochorenie srdcovej arytmie, jeho zdravotný stav sa za posledný mesiac a pol zhoršil a pred týždňom si musel privolať rýchlu zdravotnú pomoc. Na termín 13. 9. 2021 je tiež objednaný u internistu resp. kardiológa za účelom riešenia jeho zdravotného stavu. V prípade potreby doloží správu o privolanej RLP a lekárske správy. 19/ Podľa prvá veta , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. 20/ Podľa , ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú je možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 21/ Ak má byť dôvodom odročenia pojednávania zdravotný stav strany sporu, potom návrh na odročenie musí obsahovať také vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav strany neumožňuje účasť na pojednávaní bez ohrozenia jej života alebo závažného zhoršenia jej zdravotného stavu. Okolnosť, že lekár napr. účasť na pojednávaní nedoporučuje, nepostačuje na to, aby súd vyhodnotil návrh na odročenie pojednávania ako dôležitý. Žalovaného návrh na odročenie pojednávania vytýčeného súdom prvej inštancie na deň 7. 9. 2021 však neobsahoval žiadne takéto vyjadrenie a rovnako tak nebol podložený žiadnou lekárskou správou či potvrdením. Súd prvej inštancie potom správne vyhodnotil návrh žalovaného na odročenie pojednávania ako taký, ktorý nespĺňa náležitosti relevantného návrhu v zmysle a konal v jeho neprítomnosti. 22/ Je pravdou, že nová právna zástupkyňa žalovaného dodatočne (už v rámci odvolacieho konania) založila do spisu fotokópie lekárskych správ žalovaného, tieto sú však všetky vystavené s dátumom po konaní ústneho pojednávania dňa 7. 9. 2021 : ide o kópiu ambulantnej správy (č.l. 186, 187 spisu) zo dňa 13. 9. 2021, z ktorej plynie, že dôvodom návštevy lekára v uvedený deň v internej ambulancii bol prestup od druhého internistu. Dňa 14. 9. 2021 absolvoval žalovaný vyšetrenie v kardiologickej ambulancii (č.l. 189 spisu), dňa 28. 9. 2021 CT vyšetrenie koronarografiou. Ani jedna z týchto (dodatočne) predložených lekárskych správ neobsahovala vyjadrenie lekára o tom, že by zdravotný stav žalovanému neumožňoval účasť na pojednávaní bez ohrozenia jeho života alebo závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu. Žalovaný tiež založil do spisu kópiu záznamu o zhodnotení jeho zdravotného stavu zo dňa 31. 8. 2021 (č.l. 188 spisu) o privolaní rýchlej lekárskej pomoci (t.j. týždeň pred konaním ústneho pojednávania dňa 10. 9. 2021), z ktorej rovnako nevyplývalo, že by sa žalovaný zo zdravotného hľadiska nemohol zúčastniť na súdnom pojednávaní; správa v závere konštatuje, že po príchode rýchlej zdravotnej služby sa už žalovaný cítil dobre. 23/ Je pravdou, že súd prvej inštancie žalovaného po obdržaní jeho návrhu na odročenie pojednávania (doručené súdu dňa 6. 9. 2021), ktoré súd vytýčil na deň 7. 9. 2021 v zmysle neupovedomil o tom, že jeho návrhu nemieni vyhovieť; odvolací súd tu poukazuje na to, že žalovaný

- hoci tvrdil, že pociťuje zhoršenie zdravotného stavu už mesiac a pol - zaslal súdu návrh na odročenie pojednávania práve z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu až tesne pred pojednávaním - len deň pred termínom ústneho pojednávania, čím súdu zásadne zúžil časový priestor na reakciu podľa ; navyše odročenie pojednávania navrhoval bez predloženia akýchkoľvek ďalších dokladov, ktoré by dôvodnosť tohto jeho návrhu potvrdzovali. Zdravotný stav žalovaného (ktorý bol počas konania striedavo zastúpený právnym zástupcom - advokátom) tiež nemohol žalovanému reálne brániť vo výkone jeho procesných práv ako strany v súdnom spore, pretože mohol buď on sám, alebo jeho právny zástupca kedykoľvek napr. písomne navrhnúť doplniť dokazovanie vykonaním dôkazov, žalovaný však zostal pasívny. Žalovaným dodatočne predložené zdravotné správy nepreukazujú existenciu takej prekážky, ktorá by mu reálne bránila v osobnej účasti na súdnom pojednávaní, pretože by predstavovala vážne ohrozenie jeho života či závažné zhoršenie jeho zdravotného stavu. 24/ Súdu prvej inštancie nebránila žiadna prekážka v tom, aby na pojednávaní dňa 7. 9. 2021 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného; týmto svojím procesným postupom žalovanému

neznemožnil výkon jeho procesných práv, a teda neporušil právo žalovaného na spravodlivý proces (, ). 25/ Žalovaný sa v konaní od počiatku bránil tvrdením, že žalobkyni nič nedlhuje, nevie o tom, že by podpisoval nejaké uznanie dlhu na sumu 48.900 €, zároveň sa ale celkom nelogicky bránil aj tým, že predsa žalobkyni vrátil titulom pôžičky sumu cca 8.200 €, čo zdokladoval predložením kópií viacerých príjmových dokladov banky o hotovostných vkladoch na účet žalobkyne. Skutočnosť, že žalovaný uznal písomne svoj dlh voči žalobkyni vo výške 48.900 €, mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za preukázané na základe listiny, obsahujúcej uznanie dlhu vo výške 48.900 € zo strany žalovaného, vystavenej v prospech žalobkyne. Písomné Uznanie záväzku a dohoda o zaplatení pohľadávky je datované dňom 26. 2. 2015 (č.l. 3, tiež č.l. 82 spisu); vyplýva z neho, že dlžník J. G. (tu žalovaný) v ňom vyhlasuje, že k danému dňu dlží veriteľovi L. F. (tu žalobkyňa) čiastku vo výške 48.900 € z titulu pôžičky a uznania dlhu (bod 1 uznania dlhu). V bode 3 sa žalovaný (dlžník) zaväzuje, že dlžnú sumu 48.900 € uhradí na účet veriteľa (žalobkyne) č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke, a.s. v dvoch splátkach : sumu 30.000 € do 31. 3. 2015 a sumu 18.900 € do 30. 4. 2015. Listina je na konci pod textom a dátumom opatrená podpismi ako veriteľky tak aj dlžníka, t.j. žalobkyne aj žalovaného. 26/ Z ust. Obč. zák. vyplýva, že uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol. Tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť obsah domnienky. 27/ Žalovaný v konaní namietal, že listinu o uznaní záväzku nepodpísal, žiadne dokazovanie na preukázanie dôvodnosti tejto jeho obrany však sám nenavrhol. Z jeho odvolania možno usudzovať, že zrejme chcel znaleckým dokazovaním preveriť pravosť podpisu (zrejme svojho) na uvedenej listine. Žalovanému však v konaní nič nebránilo, aby vykonanie takéhoto dôkazu buď navrhol, resp. (vzhľadom na zmenu procesného predpisu) si dal takýto znalecký alebo odborný posudok vyhotoviť sám a následne tento dôkaz predložil súdu. Podobne mu nič nebránilo v tom, aby či už sám, alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol (napr. písomne) vykonanie aj iných dôkazov, žalovaný však zostal pasívny. Z jeho strany neboli produkované žiadne dôkazy, príp. návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré by relevantne spochybnili vierohodnosť žalobkyňou predloženej listiny o Uznaní záväzku. Z predmetného listinného dôkazu tak mal aj odvolací súd za preukázané, že ku dňu uznania dlhu, t.j. ku dňu 26. 2. 2015 činil dlh žalovaného voči žalobkyni sumu 48.900 €. 28/ Zároveň ale žalovaný predložil súdu listinné dôkazy - príjmové doklady banky, o tom, že v prospech bankového účtu žalobkyne, ktorý je uvedený aj v listine o uznaní dlhu, vykonal niekoľko hotovostných vkladov, konkrétne išlo o nasledovné vklady : na sumu 400 € (dňa 24. 2. 2016, popis transakcie : splátka pôžičky); na sumu 800 € (dňa 15. 4. 2016, popis transakcie : splátka pôžičky); na sumu 400 € (dňa 4. 12. 2015, popis transakcie : splátka pôžičky); na sumu 300 € (dňa 18. 1. 2016, popis transakcie : splátka pôžičky); na sumu 200 € (dňa 29. 7. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 800 € (dňa 16. 10. 2015, popis transakcie : splátka pôžičky); na sumu 200 € (dňa 21. 7. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 400 € (dňa 24. 8. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 300 € (dňa 27. 5. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 300 € (dňa 22. 6. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 500 € (dňa 17. 4. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 100 € (dňa 22. 5. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 500 € (dňa 11. 2. 2015, popis transakcie : splátka pôžičky), na sumu 500 € (dňa 27. 3. 2015 - chýba popis transakcie); na sumu 1.000 € (dňa 3. 11. 2014, popis transakcie : splátka pôžičky); a na sumu 1.500 € (dňa 15. 1. 2015, popis transakcie : splátka pôžičky). 29/ Z uvedených predložených príjmových dokladov je zrejmé, že niektoré boli vykonané ešte pred uznaním záväzku žalovaným, t.j. predo dňom 26. 2. 2015, tieto boli podľa odvolacieho súdu irelevantné, nakoľko relevanciu mohli mať len také úhrady, ktoré boli vykonané počnúc 26. 2. 2015, keďže k 26. 2. 2015 predstavoval záväzok žalovaného sumu 48.900 €. Bolo už uvedené, že všetky tieto úhrady boli realizované v prospech účtu žalobkyne (doklady sú všetky označené číslom bankového účtu žalobkyne), zároveň ale nie všetky úhrady sú - pokiaľ ide o ich účel - označené ako úhrady titulom pôžičky. Odvolací súd preto nepovažoval za relevantné ani tie úhrady žalovaného, u ktorých chýbal popis transakcie z titulu pôžičky. Žalobkyni boli tieto listinné dôkazy doručené spolu s vyjadrením žalovaného dňa 16. 4. 2019, a hoci mala na to žalobkyňa dostatok času, bližšie nevysvetlila, aký bol účel úhrad, dokladovaných

predmetnými bankovými výpismi; či sa prípadne týkali inej pôžičky alebo iného záväzku, a pokiaľ áno, akej konkrétnej pôžičky či záväzku. Žalobkyňa sa obmedzila len na vyjadrenie, že jej žalovaný z titulu uplatňovaného dlhu neuhradil nič, predložené príjmové doklady si však vyžadovali bližšie vysvetlenie. Súd prvej inštancie sa s vyjadrením žalobkyne o tom, že jej žalovaný titulom uznaného záväzku doposiaľ nič neuhradil, uspokojil; s predloženými príjmovými dokladmi a ich obsahom žalobkyňu nijako nekonfrontoval, hoci boli predmetom dokazovania (zápisnica z pojednávania dňa 7. 9. 2021, č.l. 168 spisu). 30/ Za danej situácie považoval odvolací súd za potrebné zopakovať dokazovanie čítaním predmetných listinných dôkazov, t.j. príjmových dokladov Q. T., a.s., ktoré do spisu založil žalovaný, a z nich tie úhrady, ktoré boli vykonané žalovaným po 26. 2. 2015 s popisom transakcie „splátka pôžičky“ zohľadniť v prospech žalovaného a o tieto splátky znížiť dlh žalovaného voči žalobkyni. V sumáre ide o úhrady : na sumu 800 € (dňa 16. 10. 2015, popis transakcie : splátka pôžičky); na sumu 400 € (dňa 4. 12. 2015, popis transakcie : splátka pôžičky); na sumu 300 € (dňa 18. 1. 2016, popis transakcie : splátka pôžičky); na sumu 400 € (dňa 24. 2. 2016, popis transakcie : splátka pôžičky) a na sumu 800 € (dňa 15. 4. 2016, popis transakcie : splátka pôžičky), čo predstavuje úhradu celkom vo výške 2.700 €, ktorú bolo potrebné odpočítať z uplatňovanej dlžnej sumy. Peňažný dlh žalovaného potom predstavuje istinu 46.200 €. Čo do istiny 2.700 €, ktorá predstavuje žalovaným realizované úhrady, bola žaloba žalobkyne nedôvodná, keďže žalobkyňa neposkytla súdu žiadne také vysvetlenie, podľa ktorého by uvedené úhrady smerovali na zaplatenie nejakého iného dlhu či záväzku. 31/ Žalovaný bol povinný istinu 48.900 € zaplatiť v dvoch splátkach, prvú vo výške 30.000 € do 31. 3. 2015 a zvyšných 18.900 € do 30. 4. 2015. Realizované úhrady celkom vo výške 2.700 € vyššie označenými splátkami odpočítal odvolací súd z prvej dohodnutej splátky v objeme 30.000 €. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uhradil v prospech žalobkyne len čiastku celkom 2.700 €, dostal sa so zvyšným peňažným plnením do omeškania. Preto v súlade s ust. Obč. zák. v spojení s nar. vlády SR č. priznal odvolací súd žalobkyni aj právo na úroky z omeškania, ktoré diferencoval s ohľadom na jednotlivé žalovaným realizované čiastočné úhrady v splátkach. 32/ Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil ( ) tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku, s tým, že vo zvyšku (t.j. 2.700 € s príslušenstvom) žalobu žalobkyne zamietol. 33/ O trovách celého (prvoinštančného aj odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd na základe , v spojení s , , , tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému s ohľadom na pomerný úspech, ktorý vo veci dosiahla. Žalobkyňa z uplatňovaných 48.900 € bola úspešná čo do 46.200 €, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení 94,4 % úspech, a teda zároveň 5,6 % neúspech (čo je súčasne úspechom žalovaného). Potom zaokrúhlene činí úspech žalobkyne 89 % (94,4 % - 5,6 %). 34/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).