Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2456-2013.pdf
PDF · 115.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/2456/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s. r. o., so sídlom Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, zast. Ernst & Young Law s. r. o., Hodžovo námestie 1A, 811 06 Bratislava, proti povinnému 1/ MAJKtrans, s.r.o. so sídlom Sládkovičova 94, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 039 292, zast. ATTORNEYS GROUP s.r.o., Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica a povinnému 2/ T. V., W.. XX. XX. XXXX, L. F. C. Z. XX, XXX XX F. F., Š. I.E. L. C., na vymoženie pohľadávky vo výške 20.275,80 Eur spoločne a nerozdielne s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom so sídlom exekútorského úradu Baštová 44, 080 01 Prešov pod spis. zn. EX 239/13, o námietkach povinného 1/ proti exekúcii a o návrhu povinného 1/ na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného 1/ proti exekúcii z a m i e t a . Súd návrh povinného 1/ na odklad exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením číslo konania 4Er/2456/2013-60 zo dňa 10.06.2014, ktoré vydal vyšší súdny úradník, námietky povinného 1) proti exekúcii zamietol a návrh povinného 1) na odklad exekúcie zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný 1). Uviedol, že z exekučného spisu jednoznačne vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené do vlastných rúk len povinnému v rade 1/, t.j. právnickej osobe, pričom toto upovedomenie nebolo do dnešného dňa doručené povinnému v rade 2/, t.j. fyzickej osobe do vlastných rúk. Z tohto dôvodu nemohli ani nastať účinky, ktoré zákon s takýmto doručením upovedomenia o začatí exekúcie spája, nakoľko by týmto boli hrubým spôsobom porušené zákonné práva povinného, najmä právo na podanie námietok proti upovedomeniu. Povinný 1) ďalej uviedol, že proti exekučnému titulu, t.j. proti rozhodcovskému rozsudku podal žalobu na Okresný súd Bratislava I, ktorou sa domáhal zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku. Toto konanie bolo uznesením č.k. 35Cb/74/2013-34 zo dňa 20.11.2013, právoplatným a vykonateľným dňa 22.02.2014, zastavené v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku. Povinnému v rade 1) ako žalobcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, pod č.k. 35Cb/74/2013 nebolo do dnešného dňa doručené nielen uznesenie č.k. 35Cb/74/2013-34 zo dňa 20.11.2013 o zastavení konania, ale ani žiadna výzva alebo uznesenie, ktorým by bol konajúcim súdom vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku. O zastavení predmetného konania sa povinný v rade 1/ dozvedel až z napádaného uznesenia. Povinný má za to, že týmto konaním Okresného súdu Bratislava I mu bola ako žalobcovi odňatá možnosť konania pred súdom, čo má priamy následok na toto exekučné konanie, a to tak na námietky povinného v rade 1), ako aj na jeho žiadosť o povolenie odkladu exekúcie. Povinný v rade 1) chce v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, pod č.k. 35Cb/74/2013 ďalej pokračovať, pričom voči predmetnému uzneseniu o zastavení konania sa bude ďalej odvolávať z dôvodu, že mu ako účastníkovi konania bolo odňaté právo konať vo veci. Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinného 1) uviedol, že tvrdenie povinného 1) v podanom odvolaní je len účelovou dezinterpretáciou odôvodnenia uznesenia. Upovedomenie o začatí exekúcie
sa v súlade s § 49 ods. 1 Exekučného poriadku doručovalo oprávnenému a každému z povinných samostatne do vlastných rúk. Povinný 1) v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku uplatnil svoje právo podaním námietok proti exekúcii, o ktorých súd rozhodol uznesením. Podľa vedomosti oprávneného sa súdnemu exekútorovi doteraz nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie povinnému 2) do vlastných rúk. To znamená, že vo vzťahu k povinnému 2) nezačala plynúť lehota na uplatnenie práva podať námietky proti exekúcii. Je teda zrejmé, že nijaké práva povinného 2) neboli a ani nemohli byť porušené. Povinný 1) už v námietkach zmätočne argumentoval tým, že podal žalobu proti rozhodcovskému rozsudku, na základe ktorej sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn. 35Cb/74/2013 domáha určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky. Oprávnený opätovne zdôrazňuje, že tieto námietky sa týkajú iného konania a iného exekučného titulu, konkrétne rozhodcovského rozsudku JUDr. Milana Šveca, rozhodcu zapísaného v zozname rozhodcov vedenom asociáciou leasingových spoločností Slovenskej republiky, spis. Zn. RK/19/ALS/11 zo dňa 02.05.2012, a vo vzťahu k tomuto exekučnému konaniu sú irelevantné. Oprávnený nespochybňuje, že v súvislosti s exekučným titulom podal povinný 1) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá sa týka rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory vo veci sp.zn. Rsp V-113/2011. Konanie iniciované žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vedené na Okresnom súde Bratislava I medzi povinným 1) ako žalobcom a oprávneným ako žalovaným pod sp.zn. 34Cb/51/2013. Dňa 15.07.2014 sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku konalo pojednávanie, na ktorom sudkyňa vyhlásila rozsudok, ktorým zamietla žalobu o zrušenie exekučného titulu. To len potvrdzuje, že akékoľvek námietky povinného 1/ týkajúce sa rozhodcovského rozsudku boli neopodstatnené. Rozhodcovský rozsudok je právoplatný a vykonateľný a na jeho základe je možné vykonať exekúciu v súlade s Exekučným poriadkom. Preto oprávnený nepovažuje za účelné vyjadrovať sa ku konkrétnym tvrdeniam povinného 1) týkajúcim sa konania v minulosti vedeného na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn. 35Cb/74/2013, ktorého výsledok nie je spôsobilý nijako ovplyvniť toto exekučné konanie, či samotný exekučný titul. Neexistuje preto ani dôvod na podanie odvolania povinným 1), že postupom Okresného súdu Bratislava I mu bola odňatá možnosť konania pred súdom. Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“( na výkon rozhodnutia a exekuené konanie pod3a osobitného predpisu (Exekuený poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich eastí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Pod3a § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justieného eakate3a je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justiený eakate3, môže v celom rozsahu vyhovie? sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupoa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justieného eakate3a, proti ktorému zákon odvolanie nepripúš?a (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (Zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok). Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentum a contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch, ak zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) tak výslovne ustanovuje. V danom prípade vyšší súdny úradník rozhodoval o námietkach vznesených proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, a keďže sa v ňom výslovne neustanovuje, že proti výroku súdu, ktorým boli námietky zamietnuté je prípustné odvolanie, treba mať za to, že proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Odvolanie nie je prípustné ani proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol ( § 56 ods. 8 Exekučného poriadku ). Z týchto dôvodov potom podaním odvolania zo strany povinného 2) došlo zo zákona k zrušeniu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu a vo veci musel opätovne rozhodnúť sudca. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému 1/ a 2/ na vymoženie pohľadávky vo výške 20.275,80 Eur spoločne a nerozdielne s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory č. k. Rsp V-113/2011 zo dňa 25. 03. 2013.
Poverením č. 5601 104162 zo dňa 23. 08. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu so sídlom exekútorského úradu Baštová 44, 080 01 Prešov, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 239/13. Súdny exekútor podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 10. 2013, postúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného 1/, ktorým podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu námietky proti exekúcii a zároveň návrh na povolenie odkladu exekúcie. Povinný 1/ vo svojom podaní zo dňa 25. 10. 2013 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor uviedol, že exekučné konanie je vedené proti povinnému v rade 1/ a povinnému v rade 2/, avšak už na druhej strane upovedomenia uviedol, že "povinného vyzývam, aby v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uspokojil....", pričom neuviedol, či sa má jednať o povinného 1/ alebo 2/. Uvedené podľa povinného 1/ spôsobilo nejasnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého upovedomenia. Zo znenia § 48 Exekučného poriadku vyplýva, že označenie povinného je obligatórnou náležitosťou upovedomenia o začatí exekúcie, avšak ak je povinných viac, ich presné označenie aj v ďalších častiach upovedomeniach je podľa povinného 1/ nevyhnutné. Keďže v dôsledku uvedeného nie je zrejmé, ktorý zo spôsobov exekúcie súdny exekútor proti tomu ktorému povinnému využíva, upovedomenie sa stáva nepreskúmateľným a nezákonným. K samotnému exekučnému titulu povinný 1/ uviedol, že na Okresný súd Banská Bystrica podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá bola dňa 12. 04. 2013 postúpená Okresnému súdu Bratislava I ako miestne príslušnému súdu. Povinný 1/ v predmetnom konaní taktiež požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok, zanikne exekučný titul. V predmetnom konaní sa povinný 1/ zároveň domáha určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu obsahových náležitostí. Povinný 1/ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3 M Cdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009, podľa ktorého predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval." Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú skutočnosť nebolo povinnému 2/ umožnené namietať v rozhodcovskom konaní, je rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul podľa jeho názoru vydaný v rozpore so zákonom a zaväzuje na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu povinný 1/ žiada, aby súd preskúmal rozhodcovský rozsudok a konanie predchádzajúce jeho vydaniu a následne rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Povinný 1/ taktiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove spis. zn. 3CoE/29/2010 zo dňa 05. 05. 2010, podľa ktorého "účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je tak potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 268 O.s.p. (resp. súčasnom § 57 Ex. por.), či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach." Na základe uvedeného povinný 1/ navrhol, aby súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil. V prípade, ak súd exekúciu nezastaví, povinný 1/ navrhol, aby súd v zmysle § 56 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie proti povinnému 1/ do doby vydania právoplatného rozhodnutia o potvrdení resp. zrušení rozhodcovského rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 35Cb/74/2013. Povinný 1/ na výzvu súdu predložil fotokópiu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, oznámenia o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava I a doplnenia podania - žaloby zo dňa 25. 06. 2013.
Oprávnený vo vyjadrení k podaniu povinného 1/ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 48 Exekučného poriadku, povinní sú v upovedomení jednoznačne identifikovaní. Z textu upovedomenia jednoznačne vyplýva, že pod pojmom "povinný" súdny exekútor jednoznačne rozumie oboch povinných. Väčšinou ide o citácie príslušných ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa na oboch povinných, pričom v prípade, že sa má povinnosť vzťahovať len na niektorého z povinných súdny exekútor k pojmu "povinný" pripája aj číselné označenie. Námietky povinného preto oprávnený v tejto časti považuje za neopodstatnené a účelové. Čo sa týka námietok povinného 1/ k exekučnému titulu, oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5 Cdo 291/2010 zo dňa 29. 03. 2011, podľa ktorého "námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie." Oprávnený zdôraznil, že v námietkach proti exekúcii môže povinný v námietkach namietať iba skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Oprávnený potvrdil, že povinný 1/ podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 34Cb/51/2013. Na základe výzvy Okresného súdu Bratislava I sa oprávnený vyjadril k žalobe, v písomnom podaní odôvodnil neexistenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Podľa oprávneného neexistujú žiadne dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a tvrdenia povinného 1/ sú účelové so zámerom oddialiť splnenie záväzkov. Oprávnený nemá vedomosť o tom, že by bola odložená vykonateľnosť exekučného titulu, tento je teda aj naďalej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený ďalej uviedol, že v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku povinný 1/ nevyslovil žiadne pochybnosti týkajúce sa rozhodcovskej doložky. Exekučný titul vydal orgán na to oprávnený. Rozhodcovská doložka je platná, svoju právomoc potvrdil v rozhodcovskom konaní aj samotný rozhodcovský súd. Tvrdenie povinného 1/, že nemal možnosť namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, oprávnený označil za absurdné a nepravdivé, nakoľko povinný 1/ sa viackrát písomne vyjadril k podaniam oprávneného, na ústnych pojednávaniach sa nezúčastnil, a to bez ospravedlnenia z dôležitých dôvodov, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Naopak, povinný 1/ v rozhodcovskom konaní tvrdil, že k záväzku ako takému výhrady nemá. Povinný 1/ nijako nešpecifikoval, v čom by mal spočívať údajný rozpor rozhodcovskej doložky so zákonom. Podľa oprávneného je exekučný titul právoplatný a vykonateľný, vydal ho orgán na to príslušný, v súvislosti s jeho vydaním neboli porušené žiadne ustanovenia právnych predpisov. Rozhodcovské doložky sú platné, spĺňajú všetky zákonné náležitosti týkajúce sa obsahu aj formy. Na základe uvedených skutočností podľa oprávneného nie sú splnené podmienky na zastavenie ani odklad exekúcie. Oprávnený preto žiada súd, aby námietky povinného 1/ zamietol, návrh povinného 1/ na odklad a zastavenie exekúcie zamietol a uložil povinnému 1/ povinnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 231,45 Eur vrátane DPH. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V súlade s ustanovením § 50 ods. l Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie ( § 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Je potrebné vychádzať z charakteru námietok ako inštitútu procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie, či už celkom alebo sčasti, z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky nemožno chápať ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, na podklade ktorého sa exekúcia vedie, teda proti samotnému exekučnému titulu. Smerujú proti exekúcii, ( nie proti exekučnému titulu ), proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť teda skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže v námietkach namietať len skutočnosti, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu a ktoré spočívajú v zániku nároku, v okolnostiach brániacich vymáhateľnosti nároku, v okolnostiach svedčiacich o tom, že oprávnený, alebo povinný nie sú právnymi
nástupcami uvedenej v exekučnom titule a v iných okolnostiach, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný 1/ podané námietky odôvodnil skutočnosťou, že v upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor uviedol, že exekučné konanie je vedené proti povinnému v rade 1/ a povinnému v rade 2/, avšak už na druhej strane upovedomenia uviedol, že "povinného vyzývam, aby v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uspokojil....", pričom neuviedol, či sa má jednať o povinného 1/ alebo 2/, ktorá skutočnosť podľa povinného 1/ spôsobila nejasnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého upovedomenia. Upovedomenie o začatí exekúcie musí obligatórne obsahovať náležitosti uvedené v § 48 písm. a) až e) Exekučného poriadku. Upovedomenie o začatí exekúcie , ktoré vydal súdny exekútor Mgr. Róbert Segľa dňa 24.09.2013 obsahuje označenie exekútora, ktorý ho vydal, exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, oprávneného a povinných 1/ a 2/, vymáhaného nároku, ako aj poučenie o námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie a o lehote na ich vznesenie. Pokiaľ povinný 1/ namieta, že v dôsledku uvedeného nie je zrejmé, ktorý zo spôsobov exekúcie súdny exekútor proti tomu ktorému povinnému využíva, súd konštatuje, že v upovedomení súdny exekútor uviedol, že vydáva príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného 2/, a teda je zrejmé, že vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy sa týka povinného 2/ ako fyzickej osoby. Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie je iba fakultatívnou náležitosťou upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor môže určiť spôsob vykonania exekúcie už v upovedomení o jej začatí, môže tu určiť viacero viacero spôsobov jej vykonania, prípadne zatiaľ nemusí určiť, akým spôsobom exekúciu vykoná. Tiež môže neskôr vydať samostatné upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie. Pokiaľ súdny exekútor pri ostatných spôsoboch exekúcie neuviedol, ktorého konkrétneho povinného sa predmetný spôsob exekúcie týka, súd má za to, že daná skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť upovedomenia o začatí exekúcie. Súd námietky povinného 1/ v tejto časti považoval za nedôvodné, nakoľko predmetná skutočnosť namietaná povinným nespôsobila zánik vymáhaného nároku, nebráni jeho vymáhateľnosti, ani nie je dôvodom, pre ktoré je exekúcia neprípustná. V tomto smere súd dal za pravdu oprávnenému, ktorý vo vyjadrení k námietkam povinného 1/ uviedol, že z textu upovedomenia jednoznačne vyplýva, že pod pojmom "povinný" súdny exekútor jednoznačne rozumie oboch povinných, pričom väčšinou ide o citácie príslušných ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa na oboch povinných s tým, že v prípade, že sa má povinnosť vzťahovať len na niektorého z povinných súdny exekútor k pojmu "povinný" pripája aj číselné označenie. Tak, ako to konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení spis. zn. 5 Cdo 291/2010 zo dňa 29. 03. 2011, na ktoré vo svojom vyjadrení poukázal oprávnený, námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom proti upovedomeniu o začatí exekúcie, sú procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Povinný 1/ podané námietky odôvodnil taktiež skutočnosťou, že podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom v predmetnom konaní taktiež požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a domáhal sa určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu obsahových náležitostí. Povinný 1/ v námietkach proti exekúcii žiada, aby súd preskúmal rozhodcovský rozsudok a konanie predchádzajúce jeho vydaniu. Pokiaľ povinný 1/ v tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3 M Cdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009 a uznesenie Krajského súdu v Prešove spis. zn. 3CoE/29/2010 zo dňa 05. 05. 2010, súd konštatuje, že tieto sa týkajú situácie, kedy bola rozhodcovská doložka súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, a teda nie sú aplikovateľné v predmetnej veci. Súd z listinných dôkazov predložených zo strany povinného 1/, a to z fotokópie žaloby zo dňa 25. 06. 2013, fotokópie výzvy Okresného súdu Bratislava I na odstránenie vád podania zo dňa 22. 05. 2013 a fotokópie "Doplnenia podania - žaloby zo dňa 25. 06. 201" zo dňa 19. 07. 2013 zistil, že povinný 1/ žalobou zo dňa 25. 06. 2013, doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 06. 07. 2012, inicioval konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu), ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 35Cb/74/2013. V podaní označenom ako "Doplnenia podania - žaloby zo dňa 25. 06. 201" zo dňa 19. 07. 2013 zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Z predmetných podaní nevyplýva, že by povinný 1/ v predmetnom konaní namietal neplatnosť rozhodcovskej doložky. Súd z uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/74/2013-34 zo dňa 20. 11. 2013 zistil, že súd konanie o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 02. 2014. Vzhľadom na tvrdenie povinného 2/ v podanom odvolaní, že „povinnému v rade 1) ako žalobcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, pod č.k. 35Cb/74/2013 nebolo do dnešného dňa doručené nielen uznesenie č.k. 35Cb/74/2013-34 zo dňa 20.11.2013 o zastavení konania, ale ani žiadna výzva alebo uznesenie, ktorým by bol konajúcim súdom vyzvaný na zaplatenie súdneho
poplatku“, súd opätovne dopytom na Okresný súd Bratislava I zisťoval, medzi ktorými účastníkmi je na súde vedené konanie pod spis. značkou 35Cb/74/2013, čoho sa navrhovateľ v predmetnej veci domáha, t. j. či bol v predmetnej veci z jeho strany podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave č. k. Rsp V-113/2011 zo dňa 25. 03. 2013 alebo návrh na zrušenie rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol tento vydaný, či v predmetnej veci došlo k vydaniu rozhodnutia a či nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Okresný súd Bratislava I dňa 09.07.2015 tunajšiemu súdu oznámil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 35Cb/74/2013 o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory č. Rsp. V-113/2011 zo dňa 25.03.2013, sú účastníkmi konania navrhovateľ MAJKtrans, s.r.o. a odporca Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s. r. o., pričom vec bola právoplatne skončená uznesením č.k. 35Cb/74/2013-34 dňa 20.11.2013, ktorým súd konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia poplatku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.02.2014. Z exekučného spisu ďalej vyplýva, že oprávnený predložil súdu dňa 23.10.2014 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/51/2013-340 zo dňa 15.07.2014, ktorým súd žalobu žalobcu MAJKtrans, s.r.o. so sídlom Sládkovičova 94, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 039 292, proti žalovanému Mercedes- Benz Financial Services Slovakia s. r. o., so sídlom Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory č. Rsp. V-113/2011 zo dňa 25.03.2013 zamietol. Podľa vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti je tento výrok rozhodnutia právoplatný a vykonateľný dňom 11.09.2014. Tunajší súd dopytom na Okresný súd Bratislava I overoval správnosť vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti aj na tomto rozhodnutí. Oznámením zo dňa 08.07.2015 Okresný súd Bratislava I potvrdil, že rozsudok 34 Cb/51/2013-340 zo dňa 15.07.2014 je právoplatný a vykonateľný dňom 11.09.2014, v časti výroku o trovách konania je vykonateľný 15.09.2014. Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí ( exekučných titulov ) sa musí skúmať tak z materiálnej, ako aj z formálnej stránky. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym normám, presné vymedzenie práv a povinností, prípadne ich vzájomnú podmienenosť, rozsah a obsah plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu - rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory č. k. Rsp V-113/2011 zo dňa 25. 03. 2013, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného 1/ a povinného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 20.275,80 Eur spolu s príslušenstvom. Po oboznámení sa s exekučným titulom súd dospel k záveru, že tento je vykonateľný tak po materiálnej ako aj formálnej stránke. Podľa vyjadrenia oprávneného, povinný 1/ ani povinný 2/ dobrovoľne nesplnili, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie. Keďže povinní dobrovoľne nesplnili to, čo im ukladá tento exekučný titul, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti nároku oprávneného, preto súd námietky povinného 1/ proti exekúcii zamietol. Povinný 1/ podal okrem námietok proti exekúcii aj návrh na odklad exekúcie. V návrhu na odklad exekúcie povinný 1/ navrhol, aby súd v zmysle § 56 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie proti povinnému 1/ do doby vydania právoplatného rozhodnutia o potvrdení resp. zrušení rozhodcovského rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 35Cb/74/2013. V zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 56 ods.). Povolenie odkladu exekúcie exekučným súdom môže byť podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku spojené s tým, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v § 57 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku. Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní podľa § 56 Exekučného poriadku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Keďže podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a povinností účastníkov exekučného konania, rozhodovanie o tejto veci je zverené do právomoci súdov. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená jedným zo spôsobov uvedených v § 57 citovaného zákona. Zákon bližšie nerozvádza slovné spojenie "ak možno očakávať", že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo všeobecnosti by malo byť aspoň osvedčené pred povolením odkladu podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie (viď nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 60/04 zo dňa 19. 05. 2004). Súd podľa celého stavu veci vždy zvažuje pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného, vyvolaného eventuálnym odkladom exekúcie. Súd zvažuje proporcionalitu medzi odkladom exekúcie a sledovaním legitímnych cieľov všeobecného záujmu, dôsledkami odkladu na postavenie oprávneného, ktorý je odkladom výrazne znevýhodnený proti povinnému. Musia teda existovať dostatočné a relevantné dôvody na povolenie odkladu exekúcie, a to vzhľadom na účel Exekučného poriadku, ktorým je predovšetkým ochrana oprávneného. Európsky súd pre ľudské práva vyslovil v kauze Scollo v. Taliansko a Spadea a Scalabrino v. Taliansko stanovisko, že „...musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom...“ (rozsudky ESĽP z 28.09.1994: Scollo v. Taliansko 24/1994/471/552, Spadea a Scalabrino v. Taliansko 23/1994/470/551). Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že v prípade ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, odklad exekúcie je spojený s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Musí ísť teda o pozitívne posúdenie tohto predpokladu, čo v tomto štádiu konania nie je možné, keďže z uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/74/2013-34 zo dňa 20. 11. 2013 vyplýva, že súd konanie o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 02. 2014. Súd nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých možno dôvodne očakávať, že exekúcia bude zastavená, keďže výsledok súdneho konania, na ktoré poukázal povinný1/ v jeho návrhu na odklad exekúcie, nemôže spôsobiť zastavenie exekúcie. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení návrh povinného 1/ na odklad exekúcie zamietol. Oprávnený si uplatnil trovy právneho zastúpenia v konaní. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Keďže v predmetnej veci súd nerozhodol o zastavení exekúcie, v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením o návrhu oprávneného na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia nerozhodoval. Súd má za to, že pokiaľ v priebehu exekúcie oprávnenému vzniknú ďalšie trovy právneho zastúpenia, súdny exekútor vznik týchto trov oznámi povinnému prostredníctvom upovedomenia o ďalších trovách exekúcie a následne tieto trovy od povinného vymôže.
Poučenie:
Proti tomto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.