Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu A. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v D., G. XX, zastúpeného JUDr. Ivanom Vankom, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Floriánska 19, proti žalovanému Krajskému dopravnému inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Oddeleniu bezpečnosti cestnej premávky a dopravnej evidencie, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.03.2020, č.: KRPZ-KE-KDI2-20/2020-P takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu osobne dňa 12.05.2020 na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.03.2020 sp. zn. KRPZ-KE-KDI2-20/2020-P (v ďalšom texte aj: „preskúmavané rozhodnutie“), ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky so sídlom v Košiciach, Rampová 7, č.: ORPZ-KE-ODI1-1821/2019-P (VS: 806165, ID: 20190000787042) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň uplatnil nárok na úplnú náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že správne orgány oboch stupňov nedostatočne zistili skutkový stav pre potreby rozhodnutia vo veci a rozhodli aj na základe nesprávneho právneho posúdenia. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného považoval žalobca za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, až arbitrárne.

3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím ako príslušný druhostupňový orgán (podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov - Správny poriadok), na základe odvolania podaného A. Š., t.j. žalobcom v tomto súdnom preskúmavacom konaní preskúmal rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 20.12.2019, č.: ORPZ-KE-ODI1-1821/2019-P (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) a toto rozhodnutie podľa Správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

4. Na odôvodnenie rozhodnutia žalovaný uviedol, že Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 200 EUR a zaviazal ho aj k úhrade trov

priestupkového konania vo výške 16 EUR (s poukazom na vyhlášky č. ). Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca dňa 09.04.2019 v čase o 9:20 hod. viedol v Košiciach po ulici Južná trieda, smerom jazdy do Košice - Barca osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, evidenčné číslo vozidla: (v ďalšom texte: „EČV“) D.V., pričom pri vjazde do križovatky ulíc Južná trieda - Rastislavova sa plne nevenoval vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke a neumožnil služobnému motorovému vozidlu zn. Volkswagen Caravelle, EČV : D.V. s právom prednostnej jazdy bezpečný a plynulý prejazd cez križovatku, následkom čoho došlo v priestore križovatky ku zrážke vozidiel, následkom čoho bolo služobné motorové vozidlo EČV: D.V. odhodené do v tom čase v križovatke stojaceho osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: D.V. vodiča A. B.. Pri nehode došlo k ľahkému zraneniu žalobcu s dobou liečenia do siedmich dní. Poškodením vozidla žalobcu vznikla škoda podľa odhadu policajta vo výške cca 1.500 EUR a pri poškodení služobného motorového vozidla podľa odhadu policajta vo výške cca 10.000 EUR. Na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Octavia podľa odhadu policajta došlo k škode vo výške 200 EUR. Požitie alkoholu u zúčastnených vodičov zistené nebolo.

5. Na základe žalobcom podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalovaný po preskúmaní spisového materiálu a zhromaždených dôkazov dospel k záveru, že žalobca spáchal daný priestupok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Zdôraznil, že z nazhromaždeného spisového materiálu vyplýva, že žalobca ako vodič motorového vozidla svojím konaním porušil , s poukázaním na , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o cestnej premávke“), v dôsledku čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase spáchania priestupku (v ďalšom texte aj: „zákon o priestupkoch“).

6. Žalovaný považoval jednotlivé odvolacie námietky žalobcu v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa za nedôvodné. Poukázal na to, že podkladom pre začatie priestupkového konania bola Správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 02.10.2019, ktorá je súčasťou spisového materiálu, a z ktorej je zrejmé, že dňa 09.04.2019 v čase o 9:20 hod. došlo k označenej dopravnej nehode, a to tak, že vodič nprap. Ľ. A. viedol služobné motorové vozidlo s EČV: D.V. so zapnutým výstražným zvukovým a svetelným znamením v Košiciach po ulici Južná trieda v smere od Barce, kde na križovatke ulíc Južná trieda/Jantárova odbočoval vľavo v smere na ulicu Rastislavovu, kde došlo k zrážke s vozidlom žalobcu, ktorý viedol plynule svoje vozidlo po ulici Južná trieda v smere do Barce, pričom do križovatky vošiel na zelený signál pre priamy smer jazdy. Podľa vypracovaného odborného vyjadrenia Ing. Ladislava Imricha, znalca z odboru doprava cestná sa vodič nprap. Ľ. A. dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke. Žalobca sa takisto plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho došlo v priestore križovatky k zrážke vozidiel. Žalovaný poukázal ďalej na to, že na základe záverov tohto odborného vyjadrenia orgán objasňujúci priestupok (oddelenie dopravných nehôd Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach) predložil oddeleniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach správu o výsledku objasňovania priestupku, ako podnet na začatie konania o priestupku ohľadom žalobcu, pretože na osobu policajta nprap. Ľ. A. sa nevzťahuje pôsobnosť priestupkového zákona, teda jeho konanie je možné prejednať len podľa osobitného predpisu, a z uvedeného dôvodu bola vec odovzdaná príslušnému nadriadenému orgánu policajta na prejednanie. K odvolacej námietke žalobcu, že v skutkovej vete rozhodnutia sa vôbec neuvádza spoluúčasť druhého účastníka dopravnej nehody, žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa nemohol vo výroku uviesť spoluúčasť druhého účastníka dopravnej nehody, a ani pojem spoluzavinenie, keďže prvostupňový správny orgán rozhodoval iba o vine žalobcu, a to zo spáchania konkrétneho priestupku na základe vyššie opísanej skutkovej situácie. Spoluzavinenie predmetnej nehody správny orgán prvého stupňa podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď poukázal najmä na závery vyplývajúce z odborného vyjadrenia obsiahnutého v spise, z ktorého je zrejmé spoluzavinenie nehody oboma účastníkmi. Žalovaný tak považoval výrok rozhodnutia správneho orgánu o priestupku za formulovaný jasne, stručne, a pritom aj určite. Neuznal ani odvolaciu námietku, že žalobca nespoluzavinil predmetnú dopravnú nehodu, pretože z obsahu predloženého spisového materiálu, ktorého súčasťou je aj odborné vyjadrenie znalca Ing. Ladislava Imricha, výslovne vyplýva, že: „…technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody boli nasledovné prvky nehodového deja:

- nesprávna technika jazdy vodiča vozidla VW Caravelle, ev.č. : D. V. Ľ. A.Č., ktorý počas jazdy s vozidlom používal typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým a červeným svetlom, a to tá skutočnosť, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia na vývoj dopravnej situácie a čoho následkom bola skutočnosť, že z technického hľadiska ohrozil vodiča vozidla Škoda Fabia;

- nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Škoda Fabia, ev. č. : D.V. A. Š., a to tá skutočnosť, že sa v úseku s najvyššou dovolenou rýchlosťou jazdy 50 km/hod. pohyboval prevádzkovou rýchlosťou jazdy cca 55 km/hod., pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávky, z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia na vývoj dopravnej situácie, čím z technického hľadiska neumožnil vozidlu VW Caravelle s právom prednostnej jazdy bezpečný a plynulý prejazd cez predmetnú križovatku.“

7. Žalovaný práve z uvedených skutočnosti uzavrel, že technickou príčinou dopravnej nehody bola tak nesprávna technika jazdy vodiča nprap. Ľ. A., ako aj nesprávna technika jazdy žalobcu. Žalovaný v tej súvislosti poukázal na pochybenie správneho orgánu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia opomenul uviesť, že vec týkajúca sa konania majúceho znaky priestupku vodiča nprap. Ľ. A. bola dňa 02.10.2019 odovzdaná podľa § 60 ods. 3 písm. c) zákona o priestupkoch príslušnému orgánu na prejednanie podľa osobitného predpisu. Uvedené pochybenie však podľa žalovaného nemá za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretože uvedená skutočnosť vyplýva z obsahu spisového materiálu, s obsahom ktorého bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 12.12.2019, ako aj následne 20.12.2019, čo potvrdil svojím podpisom.

8. K ďalšej odvolacej námietke, že ak by žalobca počul zvukové znamenie vozidla s prednosťou v jazde, ihneď by robil nevyhnutné opatrenia, aby mu umožnil prechod križovatkou, pričom žiadne zvukové znamenie nepočul, a ani nemohol počuť, lebo toto bolo zapnuté na motorovom vozidle vedenom Ľ. A. až v momente nehody, o čom svedčia aj zabezpečené kamerové záznamy, preto tvrdenia vodiča služobného motorového vozidla a svedka A. B. nezodpovedajú reálnej situácii pred nehodou, žalovaný dal do pozornosti výpoveď svedka A. B., ktorý sa zúčastnil aj na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 20.12.2019, kde situáciu pred dopravnou nehodou opísal nasledovne: „Počul som húkačka a svetelné znamenie a vozidlo Fabie buchlo doňho. Náraz z dela. Nemohol som nič urobiť. Mal som manželku a dieťa. Chvalabohu, že policajt stočil, že nebol čelný náraz. Už by som tu asi nebol. Vaše auto malo stáť. Každý stál, ešte aj vrtuľník nad nami. To je jednoznačné, mali ste stáť, všetky vozidlá stáli.“ Na otázku správneho orgánu, či počul zvukové znamenie vozidla s právom prednostnej jazdy pred nárazom, svedok A. B. uviedol: „Ešte som nevidel auto a už som počul húkačky. Vy ste s tou Fabiou vošiel do križovatky. Dávno bolo počuť zvukové znamenia. Vy ste ho museli počuť.“ Žalobca nemal na svedka B. žiadne otázky, z čoho žalovaný uzavrel, že tento svedok počul zvukové znamenie vozidla s právom prednostnej jazdy, a to už v čase, keď ho ešte ani nevidel. Aj keď žalobca mal právo klásť svedkovi otázky na ústnom pojednávaní, na ktorom bol osobne prítomný a žiadať od svedka aj vysvetlenie jeho výpovede, žalobca na svedka žiadne otázky nemal.

9. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný vyhodnotil aj jednotlivé kamerové záznamy zabezpečené pre potreby správneho konania označené ako „kamerový záznam č. 1“, ktorý zachytáva priebeh dopravnej nehody z vozidla stojaceho v ľavom jazdnom pruhu pred križovatkou na ulici Južná trieda v smere z mestskej časti Barca a „kamerový záznam č. 2“, zachytávajúci dopravnú situáciu priamo z vozidla žalobcu. Z kamerového záznamu č. 1 bolo zistené, že vozidlá v smere jazdy z mestskej časti Barca do centra umožnili vozidlu VW Caravelle s právom prednostnej jazdy bezpečný a plynulý prejazd, pričom na svetelnom signalizačnom zariadení im svietil signál s plným zeleným svetlom „voľno“. K námietke, že z videozáznamu nie je počuť zvukové výstražné znamenie, žalovaný uviedol, že kamerový záznam č. 2 zachytáva jazdu vozidla, ktoré viedol žalobca už od ulice Rastislavova až po miesto dopravnej nehody. Z tohto kamerového záznamu je zrejmé, že je počuť iba zvuky vo vozidle, a to autorádio, hovor vodiča, avšak prechádzajúce vozidlá a následne aj električky po ľavej strane z pohľadu vodiča Škody Fabia už počuť nie je, a to aj keď podľa tvrdenia žalobcu okno na strane vodiča bolo spustené. Z obsahu kamerového záznamu č. 2 je počuť až zrážku vozidiel a súčasne aj výstražné zvukové znamenie, následne počuť rozprávať osoby v blízkosti dverí vodiča vozidla Škoda Fabia, ktoré sa snažili otvoriť dvere na strane vodiča, aby mu mohli poskytnúť pomoc. Žalovaný zdôraznil, že kamerový záznam č. 2 nezachytáva zvuky prichádzajúcich vozidiel od centra mesta k miestu zrážky, ako ani ďalšie vozidlá jazdiace okolo miesta dopravnej nehody. Tento videozáznam tak zachytáva len zvuky z interiéru vozidla. Skutočnosť, že vozidlo VW Caravelle malo zapnuté výstražné zvukové znamenie

pred zrážkou, však vyplýva z výpovedí svedkov predmetnej dopravnej nehody - A. B., ako aj príslušníkov Policajného zboru.

10. Žalovaný neuznal ani námietku žalobcu, že rozhodnutie o jeho zavinení je odôvodnené len na základe znaleckého posudku znalca z odboru dopravy a svedeckej výpovede svedka A. B., pričom z ďalších dôkazov, na podklade ktorých bola uznaná jeho vina, vôbec nie je zrejmé, čo ich vykonaním bolo zistené. K tomu žalovaný zaujal stanovisko, že skutočnosť, že aj žalobca zavinil dopravnú nehodu, vyplýva najmä z odborného vyjadrenia č. 56/2019 znalca Ing. Ladislava Imricha, ktorý určil technickú príčinu dopravnej nehody, smer, spôsob, rýchlosť a techniku jazdy vozidiel a taktiež uviedol možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody oboma účastníkmi. Toto odborné vyjadrenie bolo rozhodujúcim podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a je jedným z dôkazov preukazujúcich vinu žalobcu. Ak by sa žalobca plne venoval vedeniu vozidla a dostatočne sledoval situáciu v cestnej premávke, mohol zrážke vozidiel zabrániť, čo sa však nestalo. V správnom konaní bolo preukázané, že vozidlo VW Caravelle malo pri prejazde križovatkou zapnuté zvláštne výstražné svetlo, ako aj zvláštne výstražné zvukové znamenie. Označené odborné vyjadrenie znalca bolo však len jedným z dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli, a to po zhodnotení, že úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z ostatných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli.

11. K odvolacej námietke žalobcu o zníženej rýchlosti jazdy ním vedeného vozidla, o čom svedčil údaj na tachometri po dopravnej nehode s údajom cca 30 km/hod., žalovaný uviedol, že znalec na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 20.12.2019 sa k tomu vyjadril tak, že nie vždy musí byť zaseknutý tachometer v čase zrážky. Niekedy pri odpojení prúdu vo vozidle dôjde k zaseknutiu, ak by tam aj ručička bola, nevychádza sa iba z ručičky pri znaleckom posudku. K ďalšej námietke žalobcu, že sa nikto nezaoberal ani jeho tvrdením, že po ľavej strane v smere jazdy stálo motorové vozidlo v jazdnom pruhu pre odbočovanie vľavo, ktoré mu clonilo výhľad na situáciu v cestnej premávke zľava, pričom žalobca zdôraznil, že svoju pozornosť sústredil predovšetkým na situáciu sprava, nakoľko práve pred zeleným svetelným signálom v jeho smere jazdy mali voľno na prejazd križovatkou vozidlá sprava, z jeho pohľadu žalovaný uviedol nasledovné : „... znalec sa v odbornom vyjadrení zaoberal okrem iného aj analýzou priebehu nehodového deja a pohybom vozidiel pred zrážkou (str. - 26), kde uviedol, že z technicky prijateľného výpočtu priebehu nehodového deja vyplýva, že vodič vozidla VW Caravelle sa cca 2,5 s pred zrážkou s vozidlom Škoda Fabia nachádzal s vozidlom cca 29,4 m pred miestom zrážky s vozidlom Škoda Fabia a pohyboval sa rýchlosťou jazdy cca 37 km/h, pričom rýchlosť svojej jazdy zvyšoval a na vozidle používal typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým a červeným svetlom, vodič vozidla Škoda Fabia sa v uvedenom časovom okamihu nachádzal s vozidlom pri svojom vjazde do križovatky cca 38,0 m pred miestom zrážky a pohyboval sa rýchlosťou jazdy cca 55 km/h, pričom z vykonanej simulácie priebehu nehodového deja a rovnako z kamerového záznamu vyplýva, že v danom časovom okamihu, kedy na svetelnom signalizačnom zariadení svietil pre jeho smer jazdy signál zeleného smerového svetla „Voľno", bolo vozidlo VW Caravelle pre vodiča vozidla Škoda Fabia viditeľné, pretože sa nenachádzalo v oblasti zakrytého výhľadu a rovnako bolo dostatočne viditeľné vozidlo Škoda Fabia pre vodiča vozidla VW Caravelle. Situácia je v 2D zobrazení znázornená na obrázku číslo 23 z predpokladaného možného pohľadu vodiča vozidla Škoda Fabia na obrázku číslo 24, z predpokladaného možného pohľadu vodiča vozidla VW Caravelle na obrázku 25 a z bočného pohľadu na obrázku číslo 26. Uvedené skutočnosti vyplývajú z vykonaných simulácií priebehu nehodového deja, zameraného miesta zrážky vozidiel, z konečných polôh vozidiel a ich deformácií, z kamerových záznamov a taktiež na základe výpočtu pohybu vozidiel v čase od zrážky až do ich konečných polôh. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že z pohľadu vodiča A. Š. bolo vozidlo VW Caravelle viditeľné, pretože sa nenachádzalo v oblasti zakrytého výhľadu. K námietke A. Š., že svoju pozornosť sústredil predovšetkým na situáciu sprava, nakoľko práve pred zeleným svetelným signálom v jeho smere jazdy mali voľno na prejazd križovatkou vozidla sprava, odvolací správny orgán uvádza, že A. Š. nevchádzal do križovatky ako prvý, nakoľko ako to vyplýva z kamerového záznamu č. 2, vozidlá ktoré jazdili v jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla vodiča A. Š. (priamy smer) už križovatku opustili a A. Š. ešte len ku križovatke prichádzal, teda nevchádzal do križovatky v poradí ako prvý, a preto sa nemožno stotožniť s jeho tvrdením, že sa sústredil predovšetkým na situáciu sprava z dôvodu, že práve pred zeleným svetelným signálom v jeho smere jazdy mali voľno na prejazd križovatkou vozidla sprava. Odvolací správny orgán uvádza, že A. Š.W. bol povinný ako vodič v zmysle ustanovenia zákona NR SR číslo o cestnej premávke a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.“

12. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu smerujúcou k opätovnému znaleckému dokazovaniu iným znalcom, a nie Ing. Ladislavom Imrichom, ktorého závery znaleckého posudku považoval za nepoužiteľné, pretože sú len v povahe teoretickej úrovne a vôbec neriešia priebeh konkrétnej dopravnej situácie, ktorá vyústila do dopravnej nehody. Žalovaný k tomu uviedol, že obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou správneho orgánu, ktorý pritom postupuje v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Je vecou úvahy správneho orgánu, či navrhnutý dôkaz vykoná, alebo či použije pre rozhodnutie iný podklad. Správny orgán hodnotí znalecký posudok rovnako ako iné ostatné dôkazy, a to v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Z odborného vyjadrenia znalca vyplynulo, že analýza priebehu nehodového deja bola vykonaná v dvoch základných fázach pohybu vozidiel, a to zrážka vozidiel a pohyb vozidiel po zrážke do konečných polôh, ako aj pohyb vozidiel pred zrážkou. Predpokladaný priebeh dopravnej nehody znalec nasimuloval aj vo výpočtovom programe PC-Crash 12.1, ktorý tvorí súčasť spisového materiálu. Vykonanie ďalšieho dokazovania, vrátane nového znaleckého dokazovania na preukázanie zavinenia žalobcu na vzniku dopravnej nehody tak žalovaný nepovažoval za potrebné. Poukázal aj na to, že znalec vo svojom vyjadrení na str. 23 odborného vyjadrenia uviedol, že rýchlosť jazdy vozidla Škoda Fabia bola v časovom okamihu zrážky s vozidlom VW Caravelle cca 55 km/hod., a zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalobca pred zrážkou žiadnym spôsobom nereagoval na pohyb služobného motorového vozidla. Znalec pritom v odbornom vyjadrení uviedol, že vypočítané hodnoty energeticky ekvivalentnej rýchlosti (EES) jednotlivých vozidiel korešpondujú so stanovenými a prepočítanými hodnotami podľa katalógových listov Európskeho združenia pre výskum a analýz dopravných nehôd, a taktiež s hodnotami EES katalógu programu PC-Crash 12.1.

13. Žalovaný v závere preskúmavaného rozhodnutia zhodnotil, že zavinenie žalobcu na vzniku predmetnej dopravnej nehody bolo v rámci správneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom riadne preukázané a žalobca sa skutočne dopustil priestupku, ktorý je podrobne špecifikovaný v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu. Zároveň sa odvolací správny orgán pri preskúmavaní rozhodnutia venoval podrobne aj postupu prvostupňového správneho orgánu pri ukladaní sankcie za priestupok a dospel k záveru, že táto sankcia bola uložená v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch, keď uviedol : „Správny orgán určil druh a výmer uloženej sankcie podľa platnej právnej úpravy, pričom pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa, jeho postoj k spáchanému skutku a pohnútku, ktorá ho viedla k spáchaniu protiprávneho konania. Z evidenčnej karty vodiča A. Š. bolo zistené, že má udelené vodičské oprávnenie skupiny „B“ od dňa 19.12.1977, pričom za sledované obdobie 24 mesiacov sa nedopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čo správny orgán považuje za poľahčujúcu okolnosť pri ukladaní sankcie za priestupok. Správny orgán prihliadol na skutočnosť, že podobného skutku sa menovaný v minulosti nedopustil. Ako poľahčujúcu okolnosť správny orgán zobral do úvahy okrem iného aj to, že obvinený A. Š. sa na ústne pojednávanie dostavil a so správnym orgánom počas celej doby spolupracoval. Správny orgán prihliadol aj na závažnosť a okolnosti spáchania priestupku a osobné pomery obvineného, ktoré uviedol na ústnom pojednávaní. Správny orgán prihliadol aj na skutočnosť, že uvedením konaním došlo k poškodeniu zdravia iba u vodiča A. Š.. Pri posudzovaní závažnosti priestupku správny orgán zobral do úvahy aj subjektívne a objektívne okolnosti, ktoré závažnosť priestupku znižujú alebo zvyšujú, ako aj mieru zavinenia, kde v danom prípade došlo k dopravnej nehode zavineným konaním oboch účastníkov cestnej premávky. Z vyššie uvedeného správny orgán uložil sankciu - pokutu v spodnej hranici a od zákazu činnosti vedenia motorového vozidla upustil, nakoľko predpokladá, že samotné prejednanie skutku a výška uloženej pokuty budú mať na obvineného dostatočný nápravný účinok. Sankcia je opatrenie štátneho donútenia a ukladaná príslušným štátnym orgánom za priestupok jeho páchateľovi, pričom spôsobuje určitú ujmu. Zároveň vyslovuje morálne odsúdenie jednak priestupku a jednaj aj jeho páchateľa. Sankcia je právnym následkom spáchania priestupku. Postih za priestupok musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinnosti. Pri úvahách o druhu a výmere sankcie bral prvostupňový správny orgán do úvahy, že základným cieľom sankcie je ochrana spoločnosti pred priestupkami a ich páchateľmi. Zmysel existencie a aplikácie noriem priestupkového práva spočíva v tom, aby sa priestupky buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Správny orgán prihliadal na už uvedený spôsob a okolnosti spáchania priestupku, jeho

následky, osobné a majetkové pomery páchateľa, ako aj na skutočnosti, ktoré uviedol pri prejednaní priestupku, pričom dospel k záveru, že uložená sankcia za priestupok je primeraná a bude dostatočne pôsobiť na osobu páchateľa, nakoľko správny orgán mohol za uvedený skutok uložiť pokutu od 150 do 800 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu do 3 rokov.“

14. Žalovaný k tomu zdôraznil, že považuje druh a výmeru sankcie uloženú prvostupňovým správnym orgánom za primeranú a jej výšku aj za dostatočne odôvodnenú.

15. Žalobca v podanej správnej žalobe predovšetkým namietal skutkové závery administratívneho orgánu, že dopravnú nehodu zavinil výlučne sám, a to tým, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke a neumožnil služobnému motorovému vozidlu s právom prednostnej jazdy bezpečný a plynulý prejazd cez križovatku. Zdôraznil, že vodičské oprávnenie vlastní od roku 1977 a ako vodič z povolania najazdil bez nehody viac ako päť miliónov km. V prípade, ak by počul zvukové znamenie vozidla s prednosťou v jazde, ihneď by robil nevyhnutné opatrenia tak, aby mu umožnil voľný prechod cez križovatku. Žiadne zvukové znamenie však nepočul, a ani nemohol počuť, pretože toto bolo zapnuté na motorovom vozidle vedenom policajtom až v momente nehody. Tvrdil, že o tejto skutočnosti svedčia aj zabezpečené kamerové záznamy, preto tvrdenia vodiča služobného motorového vozidla a svedka A. B. nezodpovedajú reálnej situácii pred nehodou. Dôrazne sa preto odvolal na zábery z kamery umiestnenej v jeho motorovom vozidle, ako aj na videozáznam z kamery, ktorá bola na motorovom vozidle smerujúcom do centra, ktoré uverejnil jeho majiteľ na internete. Zároveň považoval žalobca znalecký posudok znalca z odboru dopravy za nepoužiteľný, pretože tento znalec sa odvoláva na počítačový program a na výsledky, ktoré mu vyšli jeho použitím. Rýchlosť motorového vozidla žalobcu znalec vypočítal len na základe počítačového programu, pričom nezobral do úvahy známe dve veličiny, a to čas a vzdialenosť. Ako jediný pri dopravnej nehode utrpel zranenia, následkom nehody bol aj v bezvedomí, a preto si logicky na momenty po strete motorových vozidiel nemôže pamätať. Pamätá si však chvíľu pred dopravnou nehodou, kde do križovatky vchádzal na zelený svetelný signál na semafore pre priamy smer jazdy. Do križovatky vošiel tesne po tom, čo vozidlá, ktoré jazdili pred ním v jeho smere jazdy, na zelený signál sa pohli a nezastali, a nedali ani prednosť v jazde vozidlu s právom prednostnej jazdy a bezpečne križovatkou prešli. Podľa žalobcu to len svedčí o pravdivosti jeho tvrdenia, že vodič služobného motorového vozidla na ním vedenom vozidle nemal pred nehodou zapnuté zvukové znamenie a v momente, keď ním vedené vozidlo zbadal, okrem brzdenia už nič iné robiť nemohol. Žalobca ďalej namietal, že ani vyšetrovateľ nehody sa nezapodieval kamerovými záznamami, kde aj podľa kamery zo stojaceho vozidla je zrejmé, že vozidlá smerujúce do centra zastavili až po vizuálnom kontakte. Podľa žalobcu o znížení rýchlosti jazdy ním vedeného vozidla svedčí aj zafixovaný údaj na tachometri jeho vozidla v hodnote cca 30 km/hod.. Z uvedeného tak vyplýva, že rýchlosť jeho jazdy nebola vyššia, ako je v obci povolená, teda 50 km/hod.. Ďalej namietal, že nikto sa nezaoberal ani jeho tvrdením, že po ľavej strane v smere jeho jazdy stálo motorové vozidlo v jazdnom pruhu pre odbočovanie vľavo, ktoré mu clonilo výhľad na situáciu v cestnej premávke zľava. Opakovane zdôraznil, že svoju pozornosť pred dopravnou nehodou sústredil predovšetkým na situáciu sprava, pretože práve pred zeleným svetelným signálom v jeho smere jazdy mali voľno na prejazd križovatkou vozidlá sprava z jeho pohľadu. V čase dopravnej nehody mal otvorené okno na vozidle na jeho strane, pokiaľ by na vozidle vedenom policajtom bolo zapnuté zvukové výstražné znamenie, určite by zbystril svoju pozornosť tak, aby napriek zelenému svetelnému signálu na semafore pre jeho smer jazdy umožnil vozidlu s prednosťou v jazde prejazd križovatkou. Na vozidlo vedené policajtom však začal reagovať až v momente, keď ho opticky zbadal, a to brzdením tak, aby nedošlo k nehode. Podľa žalobcu nebol vôbec zisťovaný moment, kedy skutočne zbadal motorové vozidlo vedené Ľ. A., preto v celom rozsahu namietal správnosť a úplnosť zistenia skutkového stavu veci, napriek tomu, že do konania bol pribratý znalec z odboru dopravy, pretože tento matematicky urobil také výpočty, na podklade ktorých boli prijaté závery, že nehodu zavinil nesledovaním situácie v cestnej premávke, čo nezodpovedá skutočnosti.

16. Ďalej v správnej žalobe namietal, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ktoré skutočnosti správny orgán vyhodnotil, a akým spôsobom, ktoré skutkové okolnosti zistil, z toho ktorého dôkazu, a či sú vo vzájomnej zhode alebo si vzájomne odporujú. Správny orgán ani dostatočne nešpecifikoval jednotlivé dôkazy v ich zozname uvedenom v odôvodnení, pričom nie všetky dôkazy (a to aj tie, ktoré sú pre rozhodnutie relevantné), boli konfrontované so svedeckou výpoveďou svedka B.. Správny orgán nezadovážil ani dôkaz o oprávnenosti použiť signalizačné zariadenia služobného motorového vozidla s právom prednosti v jazde v danom čase, napr. pokyn služobne nadriadeného, a pod.. V kontexte s uvedenými námietkami a argumentmi podľa žalobcu

napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj záver správneho orgánu sú predčasné a prijaté bez náležite zisteného skutkového stavu, a taktiež zmätočné. Práve z týchto podstatných dôvodov žalobca žiadal preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť a priestupkové konanie voči jeho osobe zastaviť, lebo nehodu žiadnym spôsobom nezavinil. Naopak cítil sa byť poškodeným, pretože nehodu zavinil vodič služobného motorového vozidla, a to porušením § 40 ods. 1 zákona o cestnej premávke.

17. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca podrobne opísal chronológiu udalosti vedúcich k vzniku dopravnej nehody dňa 09.04.2019 v čase o 9:20 hod. a v podstate zopakoval vyššie uvedené žalobné dôvody, svedčiace podľa jeho názoru o tom, že dopravnú nehodu nezavinil, resp. nespoluzavinil, teda za jej vznik nenesie žiadnu zodpovednosť. Svoju argumentáciu voči odbornému posudku znalca Ing. Imricha doplnil tým, že tento je majiteľom autoškoly, pričom prichádza (ako aj jeho zamestnanci) do kontaktu s príslušníkmi policajného zboru Slovenskej republiky, preto existuje dôvodná obava, že nechcel poškodiť elitného policajta. Pri prejednaní priestupku si naviac znalec a vyšetrujúci príslušník policajného zboru Slovenskej republiky tykali, pričom znalec nebol na chodbe, ale niekde v kanceláriách. Aj z tohto dôvodu preto navrhol žalovanému preskúmanie nehody iným znalcom, čo však žalovaný neakceptoval. Namietal aj nesprávny procesný postup pri prejednaní priestupku, keď podľa jeho tvrdenia neboli protokolované do zápisnice všetky ním namietané skutočnosti, ako napr. skutočnosť, prečo po náraze nevypol vodič služobného motorového vozidla sirénu, ktorá mohla zmiasť iných účastníkov cestnej premávky.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.12.2022 k správnej žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zdôraznil, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o priestupku v cestnej doprave u žalobcu vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a dôkazné prostriedky zhromaždené v spisovom materiáli boli dostačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Tento po zhodnotení všetkých dôkazov, a to každého jednotlivo a všetkých vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že žalobca porušením , s poukázaním na ustanovenie a o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa zákona o priestupkoch platného a účinného v čase spáchania priestupku, pretože dňa 09.04.2019 v čase o 9:20 hod. sa ako vodič motorového vozidla tov. zn. Škoda Fabia, EČV: D. pri vjazde do križovatky ulíc Južná trieda / Rastislavova plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke a neumožnil služobnému motorovému vozidlu s právom prednostnej jazdy bezpečný a plynulý prejazd, následkom čoho došlo v priestore križovatky ku zrážke vozidiel. Služobné motorové vozidlo bolo odhodené po nehode do v tom čase v križovatke stojaceho iného osobného motorového vozidla vodiča A. B.. Následkom dopravnej nehody došlo k ľahkému zraneniu žalobcu, ako aj k poškodeniu zúčastnených motorových vozidiel.

19. K jednotlivým žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že tieto sú vo svojej podstate totožné s odvolacími námietkami proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, s ktorými sa žalovaný podrobne zaoberal v preskúmavanom rozhodnutí a zaujal k nim aj svoje stanovisko. Podľa žalovaného žiadna podstatná námietka zo strany žalobcu nezostala bez povšimnutia a vo vyjadrení zaujal žalovaný k týmto žalobným dôvodom opakovane stanovisko, zhodné s argumentáciou uvedenou v preskúmavanom rozhodnutí.

20. K námietke žalobcu, že odvolací orgán sa vôbec nezaoberal kamerovými záznamami, žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe argumentoval: „...Odvolací správny orgán taktiež uvádza, že predložený spisový materiál obsahuje dva kamerové záznamy, z ktorých prvý zachytáva priebeh dopravnej nehody z vozidla stojaceho v ľavom jazdnom pruhu pred križovatkou na ulici Južná trieda v smere z mestskej časti Barca (ďalej len „kamerový záznam č. 1“) a druhý kamerový záznam zachytáva dopravnú situáciu priamo z vozidla Škoda Fabia zúčastneného na dopravnej nehode (ďalej len „kamerový záznam č. 2“). Z kamerového záznamu č. 1 vyplýva, že vozidlá v smere jazdy z mestskej časti Barca do centra umožnili vozidlu VW Caravelle s právom prednostnej jazdy bezpečný a plynulý prejazd, pričom na svetelnom signalizačnom zariadení im svietil signál s plným zeleným svetlom „Voľno“. K námietke, že z videozáznamu nie je počuť zvukové výstražné znamenie odvolací správny orgán uvádza, že kamerový záznam č. 2 zachytáva jazdu vozidla, ktoré viedol A. Š. už od ulice Rastislavova až po miesto dopravnej nehody. Z predmetného kamerového záznamu č. 2 je zrejmé, že počuť je iba zvuky vo vozidle, a to autorádio, hovor vodiča, avšak prechádzajúce vozidlá a následne aj električky po ľavej strane z pohľadu vodiča vozidla Škoda

Fabia už počuť nie je, pričom ako uvádza samotný A. Š., okno na strane vodiča bolo, cit. „spustené“. Z obsahu kamerového záznamu č. 2 je počuť až zrážku vozidiel a súčasne aj výstražné zvukové znamenie, následne je počuť rozprávať osoby v blízkosti dverí vodiča vozidla Škoda Fabia, ktoré sa snažili otvoriť dvere na strane vodiča, aby mohli poskytnúť vodičovi vo vozidle pomoc. V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukazuje na tú skutočnosť, že kamerový záznam č. 2 nezachytáva zvuky prichádzajúcich vozidiel od centra mesta k miestu zrážky, ako ani ďalšie vozidlá jazdiace okolo miesta dopravnej nehody. Predmetný videozáznam teda zachytáva len zvuky z interiéru vozidla. Skutočnosť, že vozidlo VW Caravelle malo zapnuté výstražné zvukové znamenie aj pred zrážkou, vyplýva z výpovedi svedkov predmetnej dopravnej nehody a to A., ako aj príslušníkov PZ.“. Odvolací správny orgán ďalej v rozhodnutí o odvolaní pod č.: KRPZ-KE-KDI2-20/2020-P zo dňa 10.03.2020 (na str. 11), uviedol, cit.: „...Vzhľadom k tomu, že A. Š. sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, pričom viditeľnosť nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok a rozhľadové podmienky boli dobré, čo vyplýva aj z fotodokumentácie dopravnej nehody ako aj z kamerového záznamu č. 1 a č. 2, vyplynula jeho oneskorená reakcia na vývoj dopravnej situácie, čím neumožnil vozidlu VW Caravelle s právom prednostnej jazdy bezpečný a plynulý prejazd cez predmetnú križovatku.“. Odvolací správny orgán ďalej v rozhodnutí o odvolaní pod č,: KRPZ-KE-KDI2-20/2020-P zo dňa 10.03.2020 (na str. 13, 14), uviedol, cit.: „...odvolací správny orgán uvádza, že z kamerového záznamu č. 1 je zrejmé, že v čase, kedy vozidlo VW Caravelle vchádza do križovatky so zapnutým výstražným svetlom, vozidlá jazdiace pred vozidlom A. Š. už pred križovatkou nestoja, ani do nej nevchádzajú, ale ju už opustili, na rozdiel od A. Š., ktorý ku križovatke ešte len prichádza. Uvedené je zrejmé aj z odborného vyjadrenia (strana 16, obrázok č. 11), z ktorého vyplýva vzájomná poloha vozidiel v čase 03:83 (časový okamih kamerového záznamu zo stojaceho vozidla v ľavom jazdnom pruhu smerom od Barce), kde vozidlo VW Caravelle vchádza do predmetnej križovatky po vykonaní úkonu otáčania, kde na vozidle VW Caravelle je v činnosti zvláštne výstražné svetlo, pričom zároveň je možné identifikovať polohu vozidla Škoda Fabia a stav vozidiel v križovatke, t.j. v križovatke sa už nenachádza žiadne vozidlo v smere jazdy Škoda Fabia. Na základe vyššie uvedeného sa nemožno podľa názoru odvolacieho správneho orgánu stotožniť s námietkou obvineného A. Š., cit.:,, po tom čo vozidlá jazdiace predo mnou v mojom smere jazdy na zelený signál sa pohli, nezastali, nedali prednosť v jazde vozidlu s právom prednostnej jazdy a bezpečne križovatkou prešli.“, nakoľko predmetné vozidlá v čase vchádzania vozidla s právom prednostnej jazdy do križovatky, boli už za križovatkou /strana 16, obrázok č. 11/. K námietke, cit.: „Nik ani vyšetrovateľ nehody sa nezapodieval kamerovými záznamami kde aj podľa kamery zo stojaceho vozidla je zrejmé, že vozidla smerujúce do centra zastavili až po vizuálnom kontakte.“ odvolací správny orgán opakovane poukazuje na svedeckú výpoveď A. B., ktorý uviedol, že bol to práve A. Š., ktorý vošiel do križovatky v čase, keď všetky vozidlá stáli a dávno bolo počuť húkačky. Čo sa týka námietky, že vozidlá smerujúce do centra zastavili až po vizuálnom kontakte, odvolací správny orgán uvádza, že z kamerového záznamu č. 1 nie je zrejmé, či vozidlá zastavili až po vizuálnom kontakte. Z kamerového záznamu je ale zrejmé, že vozidlo VW Caravelle používalo zvláštne výstražné svetlo a vozidlá v smere jazdy z mestskej časti Barca do centra, ktorým na svetelnom signalizačnom zariadení svietil signál s plným zeleným svetlom „Voľno“, umožnili vozidlu VW Caravelle s právom prednostnej jazdy bezpečný a plynulý prejazd križovatkou. ... K námietke A. Š., že svoju pozornosť sústredil predovšetkým na situáciu sprava, nakoľko práve pred zeleným svetelným signálom v jeho smere jazdy mali voľno na prejazd križovatkou vozidla sprava, odvolací správny orgán uvádza, že A. Š. nevchádzal do križovatky ako prvý, nakoľko ako to vyplýva z kamerového záznamu č. 2, vozidlá ktoré jazdili v jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla vodiča A. Š. /priamy smer/ už križovatku opustili a A. Š. ešte len ku križovatke prichádzal, teda nevchádzal do križovatky v poradí ako prvý, a preto sa nemožno stotožniť s jeho tvrdením, že sa sústredil predovšetkým na situáciu sprava z dôvodu, že práve pred zeleným svetelným signálom v jeho smere jazdy mali voľno na prejazd križovatkou vozidla sprava. ...“ Vzhľadom na vyššie uvedené sa nemožno stotožniť s námietkou A. Š., že odvolací správny orgán sa vôbec nezaoberal kamerovými záznamami.“ 21. Ďalej žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že nemá pochybnosti o správnosti odborného vyjadrenia znalca, a preto nevidel dôvod na vykonanie opätovného znaleckého dokazovania, a to za prítomnosti iného znalca. Z obsahu odborného stanoviska vyplýva priebeh konkrétnej dopravnej situácie, ktorá vyústila do dopravnej nehody, v odbornom vyjadrení bola vykonaná analýza priebehu nehodového deja, a to v dvoch základných fázach pohybu vozidiel (zrážka vozidiel a pohyb vozidiel po zrážke do konečných polôh, ako aj pohyb vozidiel pred zrážkou). Predpokladaný priebeh dopravnej nehody znalec nasimuloval aj vo výpočtovom programe PC-Crash 12.1, ktorý tvorí súčasť spisového materiálu, a s ktorým sa žalobca v celom rozsahu oboznámil. Žalovaný zdôraznil aj tú skutočnosť, že odborné vyjadrenie znalca Ing. Ladislava Imricha bolo len jedným z dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli, z

ktorého vychádzal správny orgán pri hodnotení dôkazov, ako aj k prijatiu skutkového záveru, že žalobca porušil zákonom uložené povinnosti, následkom ktorých došlo ku vzniku dopravnej nehody. Správny orgán posudzoval, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z ostatných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli, a nezistil žiaden rozpor, v dôsledku ktorého by bolo prípadne potrebné doplniť dokazovanie iným znalcom. Na odstránenie pochybností žalobcu o záveroch vyplývajúcich z odborného vyjadrenia prvostupňový správny orgán uskutočnil dňa 20.12.2019 ústne pojednávanie za prítomnosti tak žalobcu, ako aj znalca Ing. Ladislava Imricha a svedka A. B., o čom bola spísaná zápisnica, z obsahu ktorej vyplýva, že znalec trval v celom rozsahu na svojich stanoviskách, a to aj po tom, čo žalobca mu kládol konkrétne otázky, na ktoré znalec priamo zápisnične odpovedal.

22. K tvrdeniam žalobcu zo správnej žaloby, že znalec Ing. Imrich je majiteľom autoškoly, pričom on, resp. jeho zamestnanci prichádzajú s príslušníkmi policajného zboru do pravidelného kontaktu a existuje tak dôvodná obava, že nechcel poškodiť elitného policajta, ako aj to, že znalec si s vyšetrujúcim príslušníkom policajného zboru v čase pojednávania tykali a znalec nebol na chodbe, ale niekde v kanceláriách, žalovaný zdôraznil, že tieto skutočnosti v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uvedené neboli, preto sa nimi odvolací správny orgán v rozhodnutí o odvolaní ani nemohol zaoberať. V odvolaní žalobca len namietal, že navrhuje vykonať opätovné znalecké dokazovanie, a to za prítomnosti iného znalca, a nie Ing. Ladislava Imricha, ktorého závery považoval za nepoužiteľné, pretože sú len v povahe teoretickej úrovne a vôbec neriešia priebeh konkrétnej dopravnej situácie, ktorá vyústila do dopravnej nehody. V tej súvislosti žalovaný zdôraznil povinnosti znalca, ktoré mu vyplývajú priamo z príslušných ustanovení o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to, že znalec je povinný vykonať znaleckú činnosť osobne, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne. Z tohto dôvodu považoval žalobnú námietku žalobcu za nedôvodnú. Žalovaný sa ďalej nemohol zaoberať v preskúmavanom rozhodnutí ani námietkou žalobcu, prečo po náraze vodič služobného motorového vozidla nevypol zvukové signalizačné zariadenie, ktoré mohlo zmiasť iných účastníkov cestnej premávky, pretože túto skutočnosť v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca takisto nenamietal. K tvrdeniu žalobcu, že nebol zabezpečený súhlas nadriadeného pre použitie výstražných znamení u služobného motorového vozidla, žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že touto skutočnosťou sa zaoberal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, keď zo záznamu o podaní vysvetlenia Ľ. A. zo dňa 12.04.2019 vyplýva, že bol prostredníctvom stálej služby vyslaný, aby sa urýchlene presunul k zimnému štadiónu Steel Aréna na ulici Žriedlovej, a z uvedeného dôvodu použil na zrýchlený presun výstražné a zvukové zariadenie. Z uvedeného tak vyplýva, že o použití zvláštneho výstražného znamenia rozhodol priamo policajt Ľ. A., a to zo služobného dôvodu. Predmetný záznam o podaní vysvetlenia je súčasťou spisového materiálu, s ktorým bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 12.12.2019, ako aj 20.12.2019, čo potvrdil svojím podpisom. Podstatným podľa žalovaného bolo to, že vozidlo policajného zboru bolo vozidlom s právom prednostnej jazdy, používalo v čase nehody zvláštne výstražné znamenie pri plnení špeciálnych úloh a žalobca bol povinný v zmysle zákona o cestnej premávke umožniť takémuto vozidlu s právom prednostnej jazdy bezpečný a plynulý prejazd, čo sa však zo strany žalobcu a účastníka cestnej premávky nestalo, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, ktorý je skutkovo, ako aj právne vymedzený v administratívnom rozhodnutí žalovaného.

23. K vyjadreniu žalovaného zaujal žalobca svoje stanovisko replikou zo dňa 05.02.2021 (podanou osobne Krajskému súdu v Košiciach dňa 08.02.2021), v ktorej nesúhlasil so závermi žalovaného, pretože: „…všeobecne snaží mne pričítať zavinenie na dopravnej nehode, hoci ju jednoznačne a výlučne zavinil vodič služobného motorového vozidla Ľ. A.. Nič na tom nemôže zmeniť ani do konania pribratý znalec Ing. Ladislav Imrich, ktorý podal vo veci odborné vyjadrenie, s ktorými závermi som nesúhlasil, a ani nesúhlasím, nakoľko znalca podľa môjho názoru priberať nebolo treba, nehodu zavinil výlučne vodič Ľ. A. porušením ustanovenia - zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a pokiaľ znalec podal odborné vyjadrenie, neriešil dopravnú nehodu komplexne, a to predovšetkým z pohľadu výrazného a výlučného porušenia povinností druhého účastníka dopravnej nehody - Ľ. A.. Navyše považujem za nutné zdôrazniť, že osobu znalca som namietal, ako osobu zaujatú a o tejto námietke zákonným spôsobom nebolo rozhodnuté, a preto toto odborné vyjadrenie tohto znalca, hoci žalovaná strana uvádza, že išlo o dôkaz ako každý iný, nemalo byť použité ako dôkaz v konaní proti mojej osobe.“ V ostatnom v replike žalobca tvrdil rovnaké skutočnosti ako v správnej žalobe a v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.

24. Žalovaný v duplike zo dňa 04.03.2021 k replike žalobcu uviedol, že trvá na svojich záveroch vyplývajúcich tak z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj z vyjadrenia k správnej žalobe a doplnil, že v priebehu administratívneho konania žalobca osobu znalca nenamietal, nové znalecké dokazovanie navrhoval vykonať za prítomnosti iného znalca len z dôvodu, že nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, ktorý zabezpečil pre potreby správneho konania správny orgán prvého stupňa. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s odborným vyjadrením znalca však neznamená, že závery z tohto vyjadrenia nemôžu byť použité ako dôkaz, najmä za situácie, že žalobca svoje tvrdenia nepodporil žiadnym iným dôkazom (napr. ním predloženým odborným vyjadrením alebo znaleckým posudkom). V prípade nesprávneho označenia služobného motorového vozidla značky Volkswagen Caravelle, EČV: D.V. žalovaný pripustil, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia došlo k chybe v písaní, preto žalovaný vykonal v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku opravu predmetného rozhodnutia o odvolaní, o čom písomne informoval žalobcu listom č. KRPZ-KE-KDI2-20/2020-P zo dňa 04.03.2021, ktorý zaslal súdu v prílohe.

25. Duplika žalovaného bola zaslaná žalobcovi na vedomie spolu s prípisom súdu zo dňa 12.03.2021, ktoré prevzal žalobca dňa 17.03.2021, k duplike svoje stanovisko nezaujal.

26. Správny súd v konaní podľa (ďalej len „“), posudzujúc správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa a nasl. , po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s úplným administratívnym spisom žalovaného (vrátane zabezpečených kamerových záznamov zachycujúcich priebeh dopravnej nehody), na nariadenom pojednávaní dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

27. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v rámci správneho trestania viedli k vydaniu rozhodnutia o uložení sankcie žalobcovi vo výške 200,- EUR za priestupok podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to porušením ust. , , s poukazom na ust. a o cestnej premávke v znení neskorších predpisov tým, že ako účastník cestnej premávky, vodič osobného motorového vozidla EČV : D. dňa 09.04.2019 o 9:20 hod. pri vjazde do križovatky ulíc Južná trieda / Rastislavova sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, neumožnil služobnému motorovému vozidlu EČV: D. s právom prednostnej jazdy bezpečný a plynulý prejazd križovatkou, následkom čoho došlo v priestore križovatky ku zrážke vozidiel, pri ktorej služobné motorové vozidlo bolo odhodené do v tom čase v križovatke stojaceho osobného motorového vozidla EČV: D.. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu žalobcu s dobou liečenia do sedem dní a poškodeniu zúčastnených motorových vozidiel s odhadovanou škodou cca 11.700 EUR.

28. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

29. Podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

30. Podľa § 40 ods. 8 zákona o cestnej premávke, vodič iného vozidla je povinný vozidlu s právom prednostnej jazdy a vozidlu, ktoré sprevádza, umožniť bezpečný a plynulý prejazd, a ak je to potrebné, aj zastaviť vozidlo na takom mieste, aby im neprekážalo. Do skupiny vozidiel tvorenej vozidlami s právom prednostnej jazdy a vozidlami, ktoré sprevádzajú, sa vodič iného vozidla nesmie zaraďovať.

31. Podľa § 40 ods. 1 zákona o cestnej premávke, vodič vozidla s právom prednostnej jazdy nie je povinný dodržiavať povinnosti a zákazy ustanovené týmto zákonom okrem povinností podľa § 3 ods.

2 písm. c/ a § 4 ods. 2 písm. a/ až f/, pričom je povinný dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil.

32. Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ a k/ zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti a neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.

33. Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu 09. 04.2019), priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.

34. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) a i) možno uložiť pokutu od 150 EUR do 800 EUR a zákaz činnosti do troch rokov.

35. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

36. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

37. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

38. Podľa § 10 ods. 1 zákona o priestupkoch, osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona.

39. Podľa - Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

40. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa ods. 5 označeného ustanovenia zákona, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

41. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

42. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

43. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Okresný dopravný inšpektorát v Košiciach zaslalo dňa 02.10.2019 Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Okresnému dopravnému inšpektorátu, oddelenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

Správu o výsledku objasňovania priestupku - predloženie č. ORPZ-KE-ODI2-106/2019-P, v ktorej sa konštatuje skutkový stav pri dopravnej nehode dňa 09.04.2019 v čase o 9:20 hod., s tým, že vodiči zúčastnení na tejto dopravnej nehode boli podrobení dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu s negatívnym výsledkom. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu žalobcu, pričom podľa vypracovaného odborného vyjadrenia znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie utrpel ľahké zranenie, a to pomliaždenie ľavého lakťa ľahkého stupňa s povrchovou kožnou odreninou s dobou liečenia do sedem dní. Na vozidlách vznikla celková odhadovaná škoda vo výške cca 11.700 EUR. Z obsahu správy o výsledku objasňovania priestupku ďalej vyplýva, že zo zavinenia dopravnej nehody bol podozrivý vodič nprap. Ľ. A., ktorý sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čím porušil a tým sa dopustil priestupku podľa zákona o priestupkoch, ako aj žalobca, ktorý sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čím porušil a tým sa dopustil priestupku podľa zákona o priestupkoch. Uvedená správa o výsledku objasňovania priestupku bola predložená ako podnet na začatie správneho konania o priestupku. Zároveň z jej obsahu vyplýva, že konanie vodiča Ľ. A. je možné v zmysle zákona o priestupkoch prejednať len podľa osobitného predpisu, a preto v zmysle zákona o priestupkoch bola vec odovzdaná príslušnému orgánu na prejednanie. Z jednotlivých záznamov o podaní vysvetlenia podľa zákona o priestupkoch za účelom podania vysvetlenia k dopravnej nehode zo dňa 09.04.2019 žalobca po zákonnom poučení uviedol, že dňa 09.04.2019 v čase o 9:20 hod. viedol svoje motorové vozidlo Škoda Fabia, EČV: D. v Košiciach po ulici Južná trieda v smere do mestskej časti Barca, a na križovatke s ulicami Južná trieda/Rastislavova mal na semafore zelený signál, preto pokračoval v jazde, pričom nešiel rýchlo. Na križovatke stálo nejaké auto, ktoré malo červený signál pre odbočenie doľava a premávka bola plynulá. Keď s vozidlom vošiel do križovatky tak z ľavej strany vo vyššej rýchlosti prišla čierna dodávka, ktorá podľa neho nemala zapnutú sirénu, nestihol zareagovať, a preto došlo k zrážke. Čo bolo bezprostredne po nehode opísať nevedel, pretože si udrel hlavu a stratil vedomie, precitol až v nemocnici. Vo vozidle Škoda Fabia mal v tom čase zapnutú kameru, a zo záznamu je jasne vidieť, ako čierna dodávka v rýchlosti prišla z jeho ľavej strany a na zázname kamery nie je počuť sirénu. Podľa jeho názoru siréna bola zapnutá až tesne po zrážke. K veci ďalej uviedol, že predmetné vozidlo nevidel prichádzať, nemalo označenie vozidla s právom prednostnej jazdy a nevidel ani žiadne majáky a naviac prechádzal cez križovatku na zelené svetlo, preto nemohol zrážke žiadnym spôsobom zabrániť. Videozáznam zo svojho motorového vozidla poskytol polícii pre potreby správneho konania. Ľ. A. podal vysvetlenie do záznamu dňa 12.04.2019, v ktorom opísal udalosti uvedeného dňa pred vznikom dopravnej nehody tak, že v čase okolo 9:10 hod. bol prostredníctvom stálej služby vyslaný, aby sa urýchlene presunul k zimnému štadiónu Steel Aréna na ulici Žriedlovej, a z tohto dôvodu použil na zrýchlený presun výstražné a zvukové zariadenie. Pri prechode križovatkou ulíc Južná trieda / Rastislavova odbočoval na ulicu Rastislavovu, kde stáli v križovatke vozidlá, a preto pokračoval ďalej v jazde na označenú ulicu. Keď už prešiel takmer celou križovatkou, tak z ulice Južná trieda v smere na mestskú časť Barca spozoroval červené vozidlo Škoda Fabia, ktoré akoby znižovalo rýchlosť, preto s vozidlom zrýchlil. Označené vozidlo Škoda Fabia však nezastavilo a narazilo do jeho pravej strany služobného vozidla VW Caravelle. Po zrážke bolo jeho vozidlo odhodené smerom na ulicu Rastislavovu, pričom zostalo stáť v protismernej časti vozovky, kde narazilo do prednej časti motorového vozidla Škoda Octavia zelenej farby, ktoré tam stálo na križovatke na červený signál. Po zrážke ihneď pomáhal vodičovi vozidla Škoda Fabia, ktorý bol v bezvedomí a nekomunikoval. Policajt z osádky služobného vozidla privolal záchrannú službu a s ďalšími osobami násilím otvorili vozidlo žalobcu tak, aby mohli z neho žalobcu vyslobodiť. Poukázal na to, že nemá vedomosť, ako by mohol zrážke zabrániť, pretože všetky vozidlá v uvedenej križovatke stáli a teda registrovali vozidlo s právom prednostnej jazdy, a z tohto dôvodu aj pokračoval v jazde až do uvedenej zrážky. A. B. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 09.04.2019 sa vyjadril k udalostiam pred vznikom dopravnej nehody, pretože v tom čase stál so svojím vozidlom Škoda Octavia, EČV: D. v Košiciach na ulici Rastislavovej v smere na ulicu Južná trieda v ľavom jazdnom pruhu na odbočenie smerom do centra mesta. Stál tam z dôvodu, že na semafore mal červený signál. Všimol si v tom čase z pravej strany od Barce prichádzať čiernu dodávku, ktorá prešla cez chodník a následne odbočila smerom k jeho vozidlu na ulicu Rastislavova. Toto vozidlo videl už z diaľky, bolo ho počuť húkať a malo aj maják na streche a aj v prednej časti a ostatné vozidlá mu dávali prednosť. Pri prechode tejto dodávky cez križovatku z ľavej strany do nej narazila červená Fabia, pričom dodávka prešla ešte zopár metrov, až narazila do jeho vozidla, s ktorým tam stál. Podľa jeho názoru vodič dodávky Fabiu nevidel. Potom, čo dodávka zastavila, vyskákali z nej policajti v kuklách a pomáhali vodičovi Fabie, ktorý zostal vo vozidle v bezvedomí a zakliesnený. K samotnej dopravnej nehode podali vysvetlenie do záznamu aj policajti, ktorí v čase nehody tvorili posádku služobného motorového vozidla

EČV: D., a to Ing. S. D., O. O., I. A. a A. I., ktorí všetci potvrdili, že na zrýchlený presun pred dopravnou nehodou vodič dodávky použil výstražné a zvukové zariadenie, z tohto dôvodu vozidlá v križovatke stáli, okrem vozidla žalobcu, ktorý do nich v križovatke narazil.

44. Súčasťou administratívneho spisu je aj Záznam z dopravnej nehody vyhotovený dňa 09.04.2019, obsahujúci náčrtok miesta dopravnej nehody, kde je podrobne zachytená situácia týkajúca sa vzniku tejto dopravnej nehody, ako aj postavenia motorových vozidiel po dopravnej nehode. Z miesta nehody bola zároveň vyhotovená podrobná fotodokumentácia, ktorá je obsiahnutá v administratívnom spise.

45. Pre potreby správneho konania bolo vypracované znalcom Ing. Ladislavom Imrichom (zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, znalec v odbore doprava cestná, v odvetviach technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel pod ev. č. 914625) odborné vyjadrenie č. 56/2019, v ktorom úlohou znalca bolo zaoberať sa príčinou vzniku dopravnej nehody, smerom, spôsobom, rýchlosťou a technikou jazdy vozidiel a taktiež aj možnosťou odvrátenia vzniku dopravnej nehody jej účastníkmi. Podkladom pre vypracovanie tohto odborného vyjadrenia boli podklady dodané zadávateľom, t.j. správnym orgánom prvého stupňa, a to spisový materiál č. ORPZ-KE-ODI2-106/2019- P, evidenčná karta vozidla Škoda Fabia, EČV: D., evidenčná karta vozidla Škoda Octavia EČV: D., videozáznamy z priebehu dopravnej nehody, ako aj fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody a podklady obstarané znalcom, a to programové vybavenie - PC-Crash 12.1., EES katalóg programu (energeticky ekvivalentná rýchlosť) PC-Crash 12.1 a odborná literatúra.

46. Zo záverov Odborného vyjadrenia znalca Ing. Ladislava Imricha č. 56/2019 v odpovedi na zadanú otázku vyplýva, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody boli nasledovné prvky nehodového deja: „- nesprávna technika jazdy vodiča: VW Caravelle, ev. č.: D. XXXJI, Ľ. A., ktorý počas jazdy s vozidlom používal typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým a červeným svetlom, a to tá skutočnosť, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia na vývoj dopravnej situácie, čoho následkom bola skutočnosť, že z technického hľadiska ohrozil vodiča vozidla Škoda Fabia; -nesprávna technika jazdy vodiča Škody Fabia, ev. č.: D., A. Š., a to tá skutočnosť, že sa v úseku s najvyššou dovolenou rýchlosťou jazdy 50 km/hod. pohyboval prevádzkovou rýchlosťou jazdy cca 55 km/ hod., pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia na vývoj dopravnej situácie, čím z technického hľadiska neumožnil vozidlu VW Caravelle s právom prednostnej jazdy bezpečný a plynulý prejazd cez predmetnú križovatku.“

47. Z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania pred správnym orgánom prvého stupňa zo dňa 12.12.2019, č. ORPZ-KE-ODI1-1821/2018-P vyplýva, že na prejednaní priestupku bol osobne prítomný žalobca, ktorý po zákonnom poučení nesúhlasil so závermi znalca, že je spoluvinníkom dopravnej nehody a žiadal, aby bol konfrontovaný so znalcom, pretože mal výhrady voči jeho odbornému vyjadreniu, ako aj k spôsobu vypracovania tohto vyjadrenia. Mal na neho otázky, či už o rýchlosti a kamerových záznamoch, mŕtvych uhlov a nesúhlasil so spoluvinou. Zároveň žalobca bol na tomto ústnom pojednávaní oboznámený s celým spisovým materiálom správneho orgánu a pre objektívne posúdenie veci správny orgán pojednávanie o priestupku odročil tak, aby toto ústne pojednávanie mohlo pokračovať za prítomnosti znalca, ktorému žalobca bude môcť klásť otázky. Na ústnom pojednávaní dňa 20.12.2019 za prítomnosti žalobcu, znalca Ing. Ladislava Imricha, ako aj svedka A. B. žalobca uviedol: „ Namietam znalecký posudok v takom znení, ako je napísaný vzhľadom na to, že vodič motorového vozidla nemal modro - červené svetlo a nepoužil zvukové znamenie, čo je evidentné z kamery môjho vozidla a pri podrobnom skúmaní z kamery, ktorá stála v podniku Ryba, je to na vážkach, pretože vozidlá zastavili až z vizuálneho kontaktu. Znalec túto okolnosť nezobral do úvahy, znalec mi dal za vinu, napriek tomu, že bolo okno na mojom vozidle dokorán spustené a nepočul som žiadne zvukové znamenie. Z techniky jazdy sa znalec nezaoberal mŕtvymi uhlami a nezaoberal sa mŕtvym uhlom, kde bol stĺpik v mojom vozidle a vozidlo odbočujúce vľavo, ktoré mi bránilo vo výhľade na ľavú stranu. Neviem, ako vyrátal znalec moju rýchlosť, keď moja brzdná dráha nebola žiadna a premeral som si to 8-krát a z časového hľadiska, ktoré bolo na hodinách v Astórii, podľa záznamu kamery som prešiel trasu za 59 sekúnd od OC Astória až po miesto nárazu na Južnej triede. Pri opätovnom meraní a nastavení stabilnej rýchlosti 50 km/hod. som túto vzdialenosť prechádzal 56 sekúnd. Nemohol som prekročiť rýchlosť,

nakoľko z kamery som ani nezvyšoval, ani neznižoval rýchlosť. Znalec mi dáva za vinu nevenovanie sa motorovému vozidlu, čo neprichádza do úvahy, nakoľko som od zastávky električky videl červené svetlo na semafore v mojom smere jazdy, takže som nemal dôvod zvyšovať rýchlosť, nakoľko v mojom a vedľajšom pruhu stáli vozidlá na červenú. Tak som plynulo išiel do križovatky pre smer jazdy rovno a vozidlo predo mnou sa pohlo, a ja som si strážil pravú stranu križovatky, aby nevošiel nejaký vodič na červenú do križovatky, do ktorej som vchádzal ja. Predtým bol z tejto strany zelený signál, tam som bol opatrný. Policajné vozidlo som nevidel pre výhľad pre vozidlo, ktoré odbočovalo vľavo a malo červenú. Chcem upozorniť na to, že vodič policajného vozidla hrubo porušil ustanovenie § 40 ods. 1, kde sa on nevenoval vedeniu vozidla, nakoľko sedel vyššie a musel ma vidieť. Vodič, ktorý riadi vozidlo so svetelným a zvukovým znamením nesmie ohroziť iných účastníkov cestnej premávky. Teda je zjavné, že to bol on, čo sa nevenoval vedeniu vozidla a spôsobil mi ľahkú ujmu na zdraví, nakoľko som bol v bezvedomí 2 hodiny. Znalec neadekvátne rozhodol, čo sa týka signalizácie policajného vozidla a nevenovaniu sa vedeniu vozidla. Z priložených videí v spise je zrejmé, že vodič policajného motorového vozidla zapol zvukové znamenia v čase, keď došlo k nehode a tesne pred nárazom teda chybil iba on. Žiadam, aby znalec prehodnotil na základe priložených záznamov svoj posudok a tiež rýchlosti jeho výpočtov, ktoré sú v tomto zavádzajúce. Ľudia, ktorí odviezli vozidlo, mi povedali, že tachometer bol zaseknutý na čísle 30. Vzhľadom na to, že som mal spustené okno, určite by som počul zvukové znamenie a vozidlá zastavovali len na základe vizuálneho kontaktu.“

48. Znalec aj po týchto námietkach zo strany žalobcu trval na vypracovanom odbornom vyjadrení a na otázku žalobcu zdôraznil, že vpredu na policajnej dodávke bolo viditeľné výstražné svetlo, a toto potvrdil aj nezávislý svedok, ktorý okrem toho uviedol, že počul aj zvukové znamenie. Svedok A. B. na ústnom pojednávaní pred správnym orgánom prvého stupňa vypovedal, že pred dopravnou nehodou počul zvukové výstražné znamenie prichádzajúceho policajného motorového vozidla, ako aj jeho svetelné znamenie, pričom žalobca svojím vozidlom narazil do tejto služobnej dodávky. Služobné vozidlo bolo odhodené do jeho auta, v ktorom mal svoju manželku, aj dieťa. Opakovane vo výpovedi zdôraznil, že ešte nevidel služobné auto a už počul jeho húkačky. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že žalobca k tomuto svedkovi nemal žiadne otázky, ani žiadne pripomienky k obsahu jeho výpovede.

49. Správny súd sa stotožňuje so zistením a ustálením skutkového stavu pri dopravnej nehode zo dňa 09.04.2019 v čase od 9:20 hod. v Košiciach na križovatke ulíc Južná trieda / Rastislavova ulica tak, ako je to uvedené v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Uvedené skutočnosti boli zisťované pomerne rozsiahlym dokazovaním, na základe informácií, ktoré boli poskytnuté zúčastnenými osobami, preukázané kamerovým záznamami a vyhodnotenými v Odbornom vyjadrení č. 56/2019 znalca Ing. Ladislava Imricha.

50. Za rozhodujúcu skutočnosť pre prijatie záveru o porušení zákonom stanovených povinností žalobcom ako účastníkom cestnej premávky, považoval správny súd preukázanie toho, či v čase dopravnej nehody malo policajné vozidlo zapnuté výstražné svetelné a zvukové znamenia, tak, aby účastníkom cestnej premávky (vrátane žalobcu) bolo jednoznačne zrejmé, že ide o vozidlo s právom prednostnej jazdy a je ich povinnosťou umožniť mu bezpečný a plynulý prejazd, v prípade potreby aj zastavením vozidla na takom mieste, aby mu neprekážali.

51. K uvedenej skutočnosti správny súd poukazuje na to, že účastníci dopravnej nehody, a to svedok A. B., ktorého vozidlo bolo pri nehode poškodené, ako aj osádka policajného vozidla vypovedali, že zvukové, ako aj svetelné výstražné zariadenie na služobnom motorovom vozidle pred dopravnou nehodou bolo zapnuté, v dôsledku čoho ostatné vozidlá v križovatke zostali stáť. Znalec v odbornom vyjadrení taktiež sa zaoberal otázkou svetelného výstražného znamenia na služobnom motorovom vozidle, keď v časti 2.2.6.2. analýza priebehu nehodového deja, pohyb vozidiel pred zrážkou výslovne uvádza : „- z technicky prijateľného výpočtu priebehu nehodového deja s najväčšou pravdepodobnosťou vyplýva, že vodič vozidla VW Caravelle sa cca 2,5 s pred zrážkou z vozidlom Škoda Fabia nachádzal s vozidlom cca 29,4 m pred miestom zrážky s vozidlom Škoda Fabia a pohyboval sa rýchlosťou jazdy cca 37 km/h, pričom rýchlosť svojej jazdy zvyšoval a na vozidle používal typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým a červeným svetlom, vodič vozidla Škoda Fabia sa v uvedenom časovom okamihu nachádzal s vozidlom pri svojom vjazde do križovatky cca 38,0 m pred miestom zrážky a pohyboval sa rýchlosťou jazdy cca 55 km/h, pričom z vykonanej simulácie priebehu nehodového deja a rovnako z kamerového záznamu vyplýva, že v danom časovom okamihu, kedy na svetelnom signalizačnom zariadení svietil pre jeho smer jazdy signál zeleného smerového svetla

„Voľno“, bolo vozidlo VW Caravelle pre vodiča vozidla Škoda Fabia viditeľné, pretože sa nenachádzalo v oblasti zakrytého výhľadu a rovnako bolo dostatočne viditeľné vozidlo Škoda Fabia pre vodiča vozidla VW Caravelle.“ Znalec zároveň v odbornom vyjadrení vyhodnotením jednotlivých záberov z kamerových záznamov, ktoré mal k dispozícii, preukázal, že v čase nehody malo služobné motorové vozidlo zapnuté svetelné výstražné znamenie červenej a modrej farby (obrázok č. 16 a 17 odborného vyjadrenia). Podľa názoru súdu neobstojí ani tvrdenie a námietka žalobcu, že v čase nehody vozidlo nemalo zapnuté zvukové výstražné znamenie, pretože takémuto tvrdeniu žalobcu priamo odporuje výpoveď účastníka nehody A. B., ako aj policajtov tvoriacich osádku služobného motorového vozidla. A. B. priamo vypovedal, že: „.....toto vozidlo videl už z diaľky, nakoľko ho bolo počuť húkať a malo aj maják na streche aj z prednej časti a ostatné vozidlá mu dávali prednosť“. Správny súd k tomu dodáva, že v rámci prípravy na pojednávanie (po tom, čo v poradí prvé pojednávanie bolo odročené) sa oboznámil s obsahom dostupných kamerových záznamov obsiahnutých v administratívnom spise, ako aj predložených zástupcom žalobcu na USB kľúči a aj podľa názoru súdu z uvedených záznamov nemožno prijať záver, že zvukové výstražné znamenie nebolo v čase nehody na služobnom motorovom vozidle zapnuté, ale k jeho zapnutiu došlo až v okamihu zrážky, tak, ako to tvrdí žalobca.

52. Za takéhoto stavu aj podľa názoru správneho súdu mal žalobca dodržať povinnosti vyplývajúce z ust. § 40 ods. 8 zákona o cestnej premávke a umožniť vozidlu s právom prednostnej jazdy bezpečný a plynulý prejazd predmetnou križovatkou, čo sa však nestalo, pretože tak, ako to je uvedené aj v závere Odborného vyjadrenia č. 56/2019: „ ... sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia na vývoj dopravnej situácie, čím z technického hľadiska neumožnil vozidlu VW Caravelle s právom prednostnej jazdy bezpečný a plynulý prejazd cez predmetnú križovatku.“

53. K pochybnostiam žalobcu uplatneným v správnej žalobe o zaujatosti znalca pri vypracovávaní Odborného vyjadrenia č. 56/2019 správny súd uvádza, že tieto skutočnosti žalobca nenamietal v priebehu administratívneho konania, pretože aj keď žiadal žalovaného o vypracovanie nového znaleckého posudku, resp. odborného vyjadrenia, tak túto žiadosť odôvodnil nepoužiteľnosťou odborného vyjadrenia, pretože závery znalca sú len v povahe teoretickej úrovne a vôbec neriešia priebeh konkrétnej dopravnej situácie, ktorá vyústila do dopravnej nehody. Správny súd na tomto mieste poznamenáva, že povinnosti znalca vyplývajú priamo z príslušných ustanovení o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom povinnosťou znalca je vykonávať znaleckú činnosť okrem iného nestranne. Žalobca žiadnym konkrétnym spôsobom v administratívnom konaní nezaujato znalca nespochybnil, a jeho tvrdenia nie sú spôsobilé spochybniť nestrannosť znalca ani v rámci súdneho preskúmavacieho konania. Po preskúmaní tohto odborného vyjadrenia správnym súdom je možné konštatovať, že znalec pristúpil k jeho vypracovaniu zodpovedným spôsobom a odborne, s použitím príslušných počítačových programov vyhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti tak, aby zodpovedal na správnym orgánom položené otázky. Úvahy znalca v odbornom vyjadrení zodpovedajú zásadám logiky a taktiež aj skutkovým záverom vyplývajúcim z ostatných dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise, preto tento výsledok činnosti znalca aj podľa názoru správneho súdu je vierohodným a dostatočným podkladom (okrem ďalších podkladov obsiahnutých v administratívnom spise) pre prijatie záveru o porušení zákonných povinností žalobcu ako účastníka cestnej premávky a jeho zavinení na dopravnej nehode.

54. Uvedené zároveň dáva odpoveď na žalobný dôvod žalobcu, ak tvrdí, že neporušil žiadne zákonom uložené povinnosti a vznik dopravnej nehody nezavinil, ale za vznik dopravnej nehody je výlučne zodpovedný príslušník polície, ktorý viedol služobné motorové vozidlo. K tomu správny súd dodáva, že aj keď § 40 ods. 1 zákona o cestnej premávke ukladá povinnosť vodičovi vozidla s právom prednostnej jazdy dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil, a nesprávna technika jazdy tohto vodiča je konštatovaná aj v záveroch Odborného vyjadrenia č. 56/2019, uvedené podľa názoru súdu nezbavuje priestupkovej zodpovednosti žalobcu za jeho porušenie povinností účastníka cestnej premávky, ktoré mu vyplývajú z ust. § 40 ods. 8 zákona o cestnej premávke, v spojení s ust. § 137 ods. 2 písm. c/ a k/ označeného zákona.

55. V závere správny súd poukazuje na to, že uložená sankcia za vytýkané porušenie zákona o priestupkoch bolo administratívnym orgánom dostatočne odôvodnené a súd sa vo vzťahu k výške uloženej sankcie s takýmto odôvodnením stotožňuje.

56. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto žalobu s poukazom na ustanovenie zamietol.

57. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).