Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-135-2012.pdf
PDF · 130.54 KB
No categories available
19C/135/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, a.s., IČO: 31 701 914, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, zastúpeného AK JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, IČO: 47 240 369, proti žalovanej: U. O., nar. X.X.XXXX, bytom v O., M. X, zastúpenej T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, o zaplatenie 55,55 EUR s príslušenstvom a trov konania, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 55,55 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 05.01.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 66,22 EUR, z čoho suma 48,02 EUR predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 18,20 EUR iné trovy, a to na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 25.10.2011 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 55,55 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 5.1.2011 do zaplatenia a tiež trov konania titulom nezaplateného cestovného za použitie dopravného prostriedku žalobcu dňa 4.1.2011.
Žalovaná žiadala žalobný návrh zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav vecí.
Zo žalobného návrhu a tiež z pripojeného Hlásenia o porušení tarifných prepravných podmienok vyplýva, že žalovaná cestovala bez cestovného lístka ako cestujúca dňa 4.1.2011 o 11.40 hod. na linke A 12 dopravným prostriedkom žalobcu - autobusom. Z predmetného hlásenia ďalej vyplýva, že prepravným kontrolórom bol T. Š. a svedkom G. W. s tým, že do poznámky tohto hlásenia bolo uvedené „ cestujúca neoznačila CL, údaje poskytla PZ “.
Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu poukázala na to, že žalobca neudáva pravdivé skutočnosti. Uviedla, že pri nástupe do autobusu mala v úmysle cestovný lístok označiť, miesto nezaujala, ale označovač bol v priebehu niekoľkých sekúnd zablokovaný a preto si lístok označila ihneď, ako jej to bolo umožnené. Revízor jej odovzdal tlačivo Potvrdenie, na ktorom je uvedený dátum, číslo autobusu, nečitateľné číslo odznaku pracovníka bez jeho mena, podpisu a žiadny časový údaj, čo je podľa jej názoru nedostatočný doklad. Súčasne uviedla, že osobné údaje revízorovi poskytla a tieto následne boli overené a potvrdená ich správnosť policajnou hliadkou. V ďalšom poukázala na to, že na nasledujúci deň prišla na oddelenie prepravnej kontroly DPMK a.s., kde chcela svoje „údajné cestovanie bez lístka“ riešiť a kde žiadala o nahliadnutie do hlásenia (ktoré nedostala), avšak pracovníčka pri prekážke jej ho
odmietla s tým, že má „potvrdenie od revízora“ a hlásenie je iba pre potreby DPMK. Na základe toho napísala sťažnosť na vedenie DPMK na správanie sa pracovníkov, pričom ich odpoveď na sťažnosť ju neuspokojila. Zo strany žalobcu bola klasifikovaná ako neopodstatnená, s čím naďalej nesúhlasí. Na potvrdení DPMK nie je uvedený žiadny čas, na následnej upomienke na zaplatenie je uvedený čas 11.40 hod., na hlásení DPMK taktiež čas 11.40, čo je v úplnom rozpore s časovým údajom na ňou označenom cestovnom lístku kde je uvedený čas 11.36 hod..
Žalovaná súčasne pripojila ako listinný dôkaz Potvrdenie vydané žalobcom v súvislosti s vykonanou kontrolou z ktorého vyplýva, že dňa 4.1.2011 na linke č. 12 bez uvedenia hodiny odobral pracovník prepravnej kontroly, číslo kontrolného odznaku (nečitateľné), neplatný cestovný lístok. Súčasťou potvrdenia je tiež údaj o tom, že úhradu a cestovné je možné zaplatiť v pokladni žalobcu nasledujúci pracovný deň a že reklamácie, sťažnosti sa podávajú písomnou formou na bližšie uvedené adresu.
Žalovaná vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 14.12.2012 uviedla, že dňa 4.1.2011 nastúpila do autobusu č. 12 pri Krajskom úrade, okrem nej nenastupovali na tejto zastávke žiadni cestujúci a takisto nastupovala do tohto autobusu sama. Hneď sa autobus pohol, preto sa najprv chytila, aby nespadla, kým sa držala, a kým autobus prešiel do plynulej prevádzky položila si ruksak na sedadlo, vybrala si okuliare, vybrala lístok a išla si ho označiť, avšak príslušný prístroj už bol zablokovaný zrejme revízorom, ktorý tam stál a začal si od nej pýtať identifikačný preukaz. Odpovedala mu, že občiansky preukaz pri sebe nemá, pretože tento nikdy nenosí, avšak ukázala mu svoju dôchodcovskú preukážku. To mu nestačilo a preto na overenie jej osobných údajov revízor zavolal políciu. Potom čo jej osobné údaje boli overené a ona videla, že prístroj už nie je zablokovaný, pretože nesvietilo červené svetlo, označila si lístok s časom 11.46 hod., pričom žalobca paradoxne uvádza, že neoznačený lístok mala v čase o 11.40 hod.. Poukázala teda jednak na to, že nesedia tieto časy a jednak podľa jej názoru nemohla si rýchlejšie označiť tento cestovný lístok, aj s poukazom na jej určitý vek. To znamená, aby si mohla označiť lístok, potrebovala ho jednak vybrať, ďalej zložiť rukavice, pretože išlo o zimné obdobie, bolo možno mínus 8 stupňov, ďalej vybrať okuliare z ruksaku, pričom to všetko trvá určitú dobu a hneď ako prišla k príslušnému zariadeniu, to už bolo zablokované, preto si nemala možnosť cestovný lístok označiť. Nevedela upresniť, aká doba mohla ubehnúť od momentu, kedy nastúpila do vozidla a kedy prišla k zariadeniu s úmyslom označiť si cestovný lístok. Tiež poukázala na to, že pri kontrole jej revízor nepovedal, že má zaplatiť nejakú pokutu, ani jej nedal žiadne potvrdenie o tom, že bola kontrolovaná a s akým výsledkom, resp. dostala od neho nejaký zdrap papiera, podľa jej názoru nedostatočné Potvrdenie, z ktorého vyplýva len nejaký dátum, číslo linky a nečitateľné číslo kontrolného odznaku. Až následne obdržala od žalobcu výzvu z 10.1.2011 na zaplatenie dlžnej čiastky, na ktorú reagovala písomne a tie okolnosti, ktoré namieta súčasne v tomto súdnom konaní. Postup revízora považuje za úmyselné konanie, pretože podľa jej názoru revízor si zaumienil, že bezprostredne potom, čo nastúpila do autobusu nebude mať možnosť si označiť lístok.
Zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 14.12.2012 uviedol, že na druhý deň po tejto kontrole žalovaná išlo do dopravného podniku za nejakou pracovníčkou, aby jej táto v súvislosti s predmetnou kontrolou ukázala príslušné hlásenie, pracovníčka jej hlásenie odmietla ukázať, na základe čoho žalovaná spolu so svojim manželom vypracovali sťažnosť, podali ju žalobcovi, ktorý na ňu reagoval zamietavým spôsobom a v ktorom sa žalobca odvolával na nejaké údaje GPS palubného počítača vozidla, pričom im takéto údaje poskytnuté neboli. V tejto súvislosti navrhol, aby žalobca predložil príslušný výpis z GPS, na ktorý sa žalobca pri posúdení ich sťažnosti odvolával a ktorým by sa dalo preukázať alebo vyvrátiť, či žalovaná mala dostatočný čas na označenie cestovného lístka. Tiež vyslovil názor, že je tu určitý typ revízorov, ktorí si takýmto spôsobom vyhľadávajú tzv. obete, keď nepočkajú, aby cestujúci mal možnosť sa pripraviť, určitým spôsobom označiť cestovný lístok. Upresnil, že žalovaná, jeho manželka používa okuliare vzhľadom na svoj vek a keďže je nevyhnutné, aby cestovný lístok bol označený v konkrétnom smere šípky, ona bez tých okuliarov jednoducho nevie správnym spôsobom zasunúť cestovný lístok do príslušného prístroja. Tiež poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná ako cestujúca mala so sebou batožinu na chrbte, túto si podľa prepravného poriadku mala zložiť, takisto prepravný poriadok hovorí o tom, že cestujúci je povinný držať sa počas jazdy a podobne, tak toto všetko sú momenty, po posúdení ktorých je možné zhodnotiť, či žalovaná mala dostatočný čas alebo nemala dostatočný priestor na označenie cestovného.
Z listu zo dňa 8.1.2011 vo veci sťažnosti, ktorú napísala žalovaná vyplýva nasledovný text :
„Dňa 4.1.2011 asi o 11.30 hod. som nastúpila na zástavke Krajský úrad do autobusu č. 12, smer Podhradová. Ešte som bola na schodíkoch autobusu, keď sa zavreli dvere a autobus prudko vyštartoval zo zastávky a vzápätí sa razantne zaradil do ľavého jazdného pruhu. Počas týchto manévrov autobusu som sa voľnou rukou pridržiavala zábradlia, aby som nestratila rovnováhu a nespadla. Vzhľadom na môj vek je pre mňa dôležité udržať stabilitu do doby plynulej jazdy autobusu. Hneď po vyrovnaní jazdy autobusu som si vybrala z vrecka pripravený cestovný lístok, ktorý som si chcela označiť. Nebolo mi to umožnené, nakoľko označovacie zariadenie bolo už zablokované. Od môjho nástupu do autobusu do tej doby uplynulo len niekoľko málo sekúnd. Cestovný lístok som si označila hneď, akonáhle bolo zariadenie odblokované. Keďže som pri sebe nemala občiansky preukaz, čo mimochodom nie je moja povinnosť, potvrdila moju totožnosť podľa mnou uvedených údajov privolaná hliadka polície“. V ďalšom texte sťažnosť obsahuje informáciu o tom, ako sa nasledujúci deň dožadovala od pracovníčky nahliadnutia do hlásenia prepravnej kontroly, keďže na potvrdenie, ani na hlásenie od prepravnej kontroly sa nemala možnosť písomne vyjadriť. Poukázala na neľudský postup revízorov voči starším ľuďom, s ktorým sa ešte nestretla, hoci autobusom cestuje často. Predmetná sťažnosť bola doručená žalobcovi dňa 10.1.2011.
Z vyjadrenia kontrolóra č. 240/1 (pána T. Š.) zo dňa 13.1.2011 vyplýva nasledovný text : „Cestujúca pri nástupe do vozidla neoznačila CL. Vo vozidle zaujala miesto. Keď bola vyhlásená kontrola, po vyhlásení nasledujúcej zastávky chcela si cestujúca označiť CL. Tvrdila, že má jednu celú zastávku na označenie CL. Nechcela uznať, že má označiť CL pri nástupe na zastávke“.
Z listu vo veci „Odpoveď na sťažnosť“ zo dňa 17.1.2011 adresovaného žalovanej zo strany žalobcu vyplýva, že žalobca prešetril písomné podanie žalovanej zo dňa 10.1.2011 s nasledovným stanoviskom : „Boli predvolaní prepravný kontrolór a referentka oddelenia predpredaja a prepravnej kontroly, aby sa k predmetnej udalosti ( údajne neoprávnene uložená pokuta ) vyjadrili. Z ich písomného vyjadrenia, ako aj z písomnej dokumentácie vyplýva, že dňa 4.1.2011 ste cestovali autobusom linky č. 12 a pri kontrole sa nevedeli preukázať platným cestovným lístkom. Do vozidla ste nastúpili na zastávke Krajský úrad a zaujali ste svoje miesto. Z výpisu z palubného počítača vozidla ( GPS údajov ) vyplýva, že na označenie cestovného lístka ste mali dostatok času, aj napriek tomu ste si ho neodkladne po nastúpení do vozidla neoznačili. Snahu o označenie ste začali javiť až po vyhlásení kontroly vo vozidle a zablokovaní označovačov“. V ostatnej časti predmetný list obsahuje oznámenie o tom, že žalobca z týchto dôvodov považuje jej písomné podanie za neopodstatnené.
Z prepravného poriadku Dopravného podniku mesta Košice a.s. pre mestskú autobusovú, električkovú a trolejbusovú dopravu, z článku 13, bodu 15. vyplýva : Cestujúci je povinný si zaobstarať a pripraviť cestovný lístok pred nástupom do vozidla (s výnimkou doplnkového predaja cestovných lístkov u vodiča) a neodkladne po nastúpení do vozidla cestovný lístok označiť v označovacom zariadení vo vozidle. Čas neodkladného označenia cestovného lístka nezahrňuje dobu, ktorú cestujúci potrebuje k tomu, aby zaujal svoje miesto k sedeniu, vyhľadaniu nepripraveného cestovného lístka, manipuláciu s batožinou, alebo vykonaniu inej činnosti nesúvisiacej s neodkladným označením cestovného lístka. Poznámka : Pripravený cestovný lístok drží cestujúci v ruke už pri nástupe.
Z Organizačnej smernice OS-06-Q vydanej v roku 2009 vyplýva, že ide o interný dokument žalobcu upravujúci zásady pre výkon prepravnej kontroly v DPMK a.s. a je záväzný pre zamestnancov vykonávajúcich prepravnú kontrolu v dopravných prostriedkoch MHD v Košiciach.
Svedok T. Š. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 18.1.2011 - bývalý zamestnanec žalobcu uviedol, že ako bývalý zamestnanec u žalobcu robil prepravné kontroly, pričom prepravná kontrola začína a prebieha asi tak, že potom, čo sa dopravný prostriedok rozbehne a je vyhlásená nasledujúca zástavka, vyhlási sa prepravná kontrola, zablokujú sa označovače a realizuje sa prepravná kontrola, pričom do tohto času, t. j. do zablokovania označovačov, cestujúci sú povinní si riadne označiť cestovné lístky. Na otázku, ako dlho môže trvať zablokovanie označovačov uviedol, že v každom autobuse je to nastavené inak
- niekde to môže trvať pol minúty, niekde 20 sekúnd, keďže v dopravných prostriedkoch je to rôzne. Vo vzťahu k organizačnej smernici OS-06-Q s názvom Zásady pre výkon prepravnej kontroly uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by v nej boli pokyny v súvislosti so začiatkom prepravnej kontroly, alebo že by tieto pokyny stanovili konkrétny čas a teda dobu, od ktorej je možné začať prepravnú kontrolu s
nejakým stanovením časového úseku na minúty, na sekundy a podobne. Podotkol súčasne, že pokiaľ revízor vidí, že je tam cestujúci, ktorý napríklad má so sebou veľa batožín alebo má nejaký zdravotný problém, takže označenie cestovného lístka by mu malo trvať dlhšie, revízor, aj povedzme napriek tomu, že medzičasom bolo realizované zablokovanie, pristupuje v takomto prípade subjektívne a to tak, že povedzme takémuto cestujúcemu poskytne ešte nejaký primeraný čas. Jemu osobne sa tiež stalo, že takýmto ľudským prístupom postupoval vo viacerých prípadoch. Vo vzťahu k predmetnej prepravnej kontrole, na ktorú si pamätal iba matne uviedol, že revízor vždy vidí, či cestujúci urobí úkony k tomu, aby si označil cestovný lístok, alebo buď si priamo sadne alebo sa síce postaví, ale pozerá sa von z vozidla a teda nejaví žiadne nejaké známky úmyslu označiť si cestovný lístok. V tomto prípade mal tak zafixované, že žalovaná ako cestujúca vyčkávala a teda neoznačila si lístok. Nevyvíjala žiadnu takú aktivitu, ktorá by nasvedčovala tomu, že si chce tento lístok označiť. K časovým nezrovnalostiam, na ktoré poukazovala žalovaná svedok uviedol, že mohlo dôjsť k nezrovnalostiam týchto časov kvôli tomu, že časový údaj z hlásenia je len orientačný, nemusí byť presný a práve kvôli tomu mohli vzniknúť tieto časové nezrovnalosti, pretože revízor predmetné hlásenie vypĺňa až v kancelárii, čiže nie priamo pri kontrole. Upresňuje, že nastavené a priamo naprogramované je vyhlásenie nasledujúcej zastávky a že po tomto ohlásení nasledujúcej zastávky revízor by mal bezodkladne zablokovať príslušné zariadenie. Potvrdil, že mali by existovať určité údaje z GPS dopravného prostriedky, z ktorého by mala vyplývať doba, ktorá prešla od uzavretia dverí na dopravnom prostriedku po vyhlásenie nasledujúcej zastávky, od momentu vyhlásenia nasledujúcej zástavky do zablokovania príslušného prístroja a podobne - všetko v elektronickej podobe.
Svedkyňa G. W. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 18.1.2013 uviedla, že je zamestnaná u žalobcu ako dopravný kontrolór od roku 1999 až po súčasnosť, pričom na konkrétny kontrolný prípad si nepamätala. Potom, čo mala možnosť si prečítať predmetné hlásenie o prepravnej kontrole uviedla, že ona osobne kontrolu s pani žalovanou nevykonávala, bola iba v rámci zadelenia v daný deň pridelená k svojmu vtedajšiemu kolegovi, preto sa nevedela vyjadriť k otázke, či žalovaná ako cestujúca mala pripravený cestovný lístok, či si ho označila včas alebo nie. Ona osobne nezablokovala príslušné označovacie zariadenie, urobila to jej kolegyňa, ktorá sa tiež zúčastnila prepravnej kontroly.
Na pojednávaní konanom dňa 13.09.2013 právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalovaná porušila povinnosť ustanovenú v článku 13 bod 15 strany 12 Prepravného poriadku, ktorá skutočnosť vyplýva aj z jej sťažnosti z 08.01.2011, ktorú adresovala žalobcovi, pokiaľ v samotnej sťažnosti uvádza: „Hneď po vyrovnaní jazdy autobusu som si vybrala z vrecka pripravený cestovný lístok, ktorý som si chcela označiť.“ Uzavrel, že nemala bezprostredne po nastúpení pripravený cestovný lístok a tento mala mať pripravený držiac ho v ruke, tak ako znie prepravný poriadok. Tiež považoval za nepravdivé tvrdenie žalovanej, že si nestihla označiť cestovný lístok z dôvodu okamžitej jazdy autobusu, ktorú nepravdivosť vyvrátil listinným dokladom - výpisom z palubného počítača, pokiaľ ide o príslušné vozidlo na danej trase v rozhodný deň, z ktorého vyplýva, že autobus prišiel na zastávku, na ktorej žalovaná nastúpila o 11:30 a jednej sekunde a odchádzal o 11:30 a 36. sekunde. Z listinného dokladu tiež vyplýva, že kontrolór zablokoval označovacie zariadenie o 11:30 a 39. sekunde, pričom postup je taký, že tým, že sa kontrolór prihlásil vo vozidle, že vykonáva kontrolu, súčasne v tomto momente blokuje označovacie zariadenia. Minimálne do odchodu autobusu mala žalovaná 35 sekúnd na označenie cestovného lístka, čo žalobca považuje za dostatočný čas, pokiaľ by samozrejme cestovný lístok mala riadne pripravený, aby si tento mohla označiť a súčasne sama tvrdila, že nikto iný okrem nej nenastupoval, t. z. že nešlo o prípad preplnenosti autobusu, išlo o prevádzku alebo jazdu mimo špičky a teda do zablokovania mala celkovo od nástupu k dispozícií 38 sekúnd.
Z výsluchu svedka G.. H. T. - zamestnanca žalobcu, toho času na pozícii vedúci oddelenia údržby systémov vozidlových zariadení vrátane palubných počítačov súd zistil, že systém pracuje nezávisle od vôle vodiča a od vôle cestujúcich; každá zastávka alebo údaj na zastávke sa riadi aktuálnym časom podľa údajov GPS, t.j. že každá zastávka je zameraná v súradniciach GPS. K výpisu z palubného počítača predmetného prípadu (prípad 201100168) uviedol, že išlo o dátum zo 04.01.2011 od času 10:55 do 11:37, na ktorom sú zaznamenávané príchody na zastávku, odchody zo zastávky. Z materiálu tiež vyplýva, že boli realizované viaceré kontroly revízormi, čo je evidentné z údaja prihlásenie revízora, a to je vlastne súčasne okamih, keď sa zablokujú všetky zariadenia, súčasne akusticky sa vyhlasuje, že ide o prepravnú kontrolu, ide o vyhlásenie pre cestujúcich, v tomto momente už nie je možné vykonávať žiadnu manipuláciu s cestovným lístkom alebo kartou, pokiaľ ide o načítacie zariadenie. Svedok na otázku zástupcu žalobcu, aby uviedol, či má niekto možnosť zasahovať do týchto údajov, pokiaľ ide o
výpis z palubného počítača, svedok uviedol, že takúto možnosť vylučuje. Svedok vo vzťahu k predmetnej udalosti uviedol, že treba vychádzať z údajov z výpisu z palubného počítača, pokiaľ ide o riadky 57 až 61; z riadku 57 vyplýva prihlásenie revízora - čas 11:29:15, z riadku 59 vyplýva príchod vozidla na zastávku - ide o zastávku Krajský úrad - čas 11:30:01, kedy sa odblokujú všetky zariadenia, riadok 60 predstavuje odchod zo zastávky, čiže vozidlo sa pohlo - ide o čas 11:30:36 a riadok 61 znamená, že bola vyhlásená prepravná kontrola so začiatkom 11:30:39, v ktorom momente sú zablokované všetky zariadenia. Súčasne pripustil odchýlku, ktorá sa stanovuje na 10 %. Na otázku zástupcu žalobcu, aby svedok uviedol, či z údajov z predmetného výpisu vie povedať, aký čas vozidlo strávilo na zastávke, uviedol: „Vychádzal by som v tomto prípade z údajov, pokiaľ ide o riadok 59 a 60, ale ešte by som odpočítal 10 sekúnd a teda exaktne môžem na odpovedať, že ide o matematický výpočet 36 mínus jedna mínus 10 a vychádza to na 25 sekúnd ako čas pre cestujúcich na nástup a výstup. Samozrejme, že presne sa to stanoviť nedá, ale takýmto spôsobom by som to všeobecne stanovil, voči ktorémukoľvek príchodu vozidla na zastávku, teda všeobecne a odchodu.“ Svedok súčasne pripustil, že v súvislosti s rozdielom medzi časom príchodu, tak ako vyplýva zo súradníc a skutočným časom zastavenia vozidla, môže ísť o odchýlku 2 až 3 sekundy.
Z listinného dokladu - Výpis z palubného počítača k prípadu 2011 00168 súd zistil, že vo vzťahu k linke 12, spoj 1165 zo dňa 4.1.2011 je pod poradovým číslom 59 uvedený čas 11:30:01/ Prichod na zast.-GPS/ Krajský úrad, pod poradovým číslom 60 uvedený čas 11:30:36/ Odchod zo zast.-GPS/Krajský úrad, pod poradovým číslom 61 uvedený čas 11:30:39/ Prihlasenie rev./ S. U..
Zástupca žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.06.2014 opätovne popísal chronologicky to, čo sa udialo dňa 04.01.2011 po nástupe do autobusovej linky č. 12 s poukazom na článok 10 Prepravného poriadku DPMK, článok 6 Prepravného poriadku DPMK a uzavrel, že žalovaná nemala dostatočný časový priestor na označenie cestovného lístka, že tvrdenie zástupcu žalobcu o tom, že mala minimálne do odchodu autobusu zo zastávky na označenie cestovného lístka čas 35 sekúnd považoval za zavádzajúce a nepravdivé, pretože je v rozpore s výpoveďou svedka G.. T., ktorý vysvetlil, že od času príchodu a odchodu zo zastávky zaznamenaný palubným počítačom je potrebné odpočítať čas od ohlásenia zastávky do príchodu na zastávku plus otvorenie dverí, rovnako odpočítať čas od zatvorenia dverí, odchod zo zastávky, až do ohlásenie nasledujúcej zastávky, pričom aj podľa priloženého videozáznamu zo zvukom časti trasy linky č. 12 od zastávky Amfiteáter po zastávku Vodárenskú je vidieť, že priemerný čas od ohlásenia zastávky po otvorenie dverí je viac ako 5 sekúnd (nie 3 sekundy, ako tvrdil svedok G.. T.) a ohlásenie nasledujúcej zastávky je približne po 100 metroch (nie 50 metroch, ako tvrdil svedok G.. T.) a teda aj čas na označenie lístka nebol 35 sekúnd, ale podstatne kratší. V ďalšom poukázal na to, že žalobca nemá v smernici o výkone prepravnej kontroly jasne zadefinovaný spôsob a čas vykonávania prepravnej kontroly a z neho sa nedá určiť, aký má cestujúci skutočný čas na označenie cestovného lístka od nástupu do autobusu. V ďalšom poukázal na to, že všetko, čo má vykonávať DPMK je podľa výpovedí ich svedkov orientačné, všeobecné a podobne, pričom cestujúci musí dodržať úplne všetko s presnosťou na sekundy, neberie sa do úvahy ani vek, schody v autobuse, spôsob jazdy šoféra, nepriaznivé počasie, ďalšie okolnosti, ako sú tašky, ktoré keď sa chce aj držať, aj si označiť lístok, aj nespadnúť, je len ťažko zosúladiť. Nikto zo strany DPMK nezodpovedal na otázky
- čo má prednosť, ktoré ustanovenia prepravného poriadku o držaní sa, zákaze batožiny na chrbte a podobne, čo je to mať pripravený cestovný lístok (keď nemá voľné ruky má ho držať v zuboch?). Ku skutočným časom príchodu a odchodu zo zastávok, otvorenia a zatvorenia dverí i zvukový záznam ohlasovania príchodu a odchodu zo zastávky zo súčasnosti pripojil záznam na elektronickom nosiči v podobe krátkeho ozvučeného videozáznamu.
Zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 10.07.2015 predmetný listinný doklad, ktorý bol oboznámený na pojednávaní jeho prehratím - CD nosiča uviedol, že ide o nahrávku cesty autobusu v súčasnosti, pokiaľ ide o identickú trasu s tým, že pokiaľ by sme sledovali predmetné video, zistili by sme, že to, čo bolo tvrdené zo strany žalobcu sa nezhoduje s realitou, pretože doba príchodu a odchodu, ktorú žalobca garantoval zhruba na 30 sekúnd sa skracuje zhruba na polovicu, resp. menej ako polovicu. Naďalej trval na tom, že žalovaná si chcela označiť cestovný lístok, avšak jej to nebolo dovolené pre krátkosť času, pričom aj svedkom bolo potvrdené, že nie je stanovený čas pre prepravného kontrolóra, ktorý by určoval, kedy má dôjsť k zablokovaniu príslušného zariadenia a je v podstate na ľubovôli daného prepravného kontrolóra, kedy príslušné zariadenie zablokuje.
Na pojednávaní konanom dňa 10.07.2015 zástupca žalovanej v rámci záverečnej reči poukázal na súhrn okolností v deň, kedy jeho manželka cestovala MHD; počasie jej nedovolilo mať lístok v ruke. Uviedol, že sa mu zdá pritiahnuté za vlasy, aby niekto prikázal cestujúcemu, že musí mať pripravený pri takýchto podmienkach cestovný lístok v ruke, pričom žalobca manipuluje nejakými sekundami. Domnieval sa, že je veľká nerovnováha medzi tým, čo žalobca tvrdí a čo môže žalujúca strana na druhej strane. Tvrdil, že výpoveď revízora je v rozpore s výpoveďou technika. Ďalej poukázal na to, že samotné príslušné zariadenie zablokovala revízorka, ktorá prepravnú kontrolu ani nerealizovala. Ako spravodlivým sa mu javilo riešenie, aby žalobca uznal, že cestovný lístok v danom prípade nemal byť označený.
Podľa ust. § 11 ods. 1 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších zmien a predpisov, cestujúci je povinný a) správať sa tak, aby nenarúšal bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodzoval autobus a zariadenia dopravcu slúžiace cestujúcim, neznečisťoval autobus a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a osádku autobusu, b) poslúchnuť pokyny a príkazy člena osádky autobusu alebo revízora, alebo dispečera, ktoré smerujú k zaisteniu jeho bezpečnosti a bezpečnosti ostatných cestujúcich alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, c) nastupovať do autobusu a vystupovať z neho iba na zastávkach a keď autobus stojí a vodič alebo iný člen osádky autobusu dá na to pokyn; nastupovať a vystupovať mimo zastávky možno iba na pokyn vodiča alebo iného člena osádky autobusu, d) zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu ( § 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu, e) strpieť zistenie totožnosti privolaným príslušníkom Policajného zboru, ak pri kontrole jej preukázanie odmietne.
Podľa ust. § 12 ods. 1 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších zmien a predpisov, potvrdením o uzavretí zmluvy o preprave osôb a dokladom o zaplatení cestovného je cestovný lístok. Cestovný lístok obsahuje najmä obchodné meno dopravcu, 14) druh cestovného lístka, čas platnosti, prevádzkový rozsah platnosti (číslo linky, číslo spoja, úsek medzi zastávkami okrem mena a priezviska vodiča) a výšku cestovného. Cestovným lístkom je aj aktivované elektronické médium.
Podľa ust. § 9 ods. písm. b) zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších zmien a predpisov, dopravca je prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo iného svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly (ďalej len "revízor"), alebo organizáciou prepravy (ďalej len "dispečer") oprávnený dávať cestujúcim pokyny a príkazy na zaistenie ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor môže b) uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu ( § 14 ods. 3) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu
Podľa ust. § 14 ods. 2, ods. 3 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších zmien a predpisov, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [ § 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku. Tarifu zverejňuje dopravca. Dopravca je povinný zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje tarify sprístupnili verejnosti v priestoroch pre cestujúcich a v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj v autobuse, a aby osádka autobusu a revízori boli informovaní o tarife a poskytli informáciu cestujúcemu pred vykonaním prepravy alebo počas nej.
Podľa ust. § 12 ods. ods. 4 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších zmien a predpisov, cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do autobusu, ak mu ho vydala výdajňa
cestovných lístkov mimo autobusu, alebo bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ho vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v autobuse, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu.
Podľa ust. § 12 ods. ods. 5 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších zmien a predpisov, cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi alebo inému členovi osádky autobusu, alebo revízorovi.
Podľa ust. § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že žalovaná dňa 4.1.2011 využila služby žalobcu, keď použila na prepravu autobus MHD poskytovateľa- žalobcu, konkrétne nastúpila do autobusu linky A12 na zastávke Krajský úrad so smerom: Podhradová. V konaní nebolo sporným, že počas tejto prepravy bola vykonaná prepravná kontrola, pri ktorej sa žalovaná nevedela preukázať platným cestovným lístkom, pretože tento nemala označený. Predmetom konania je teda nárok žalobcu na zaplatenie cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, pričom v konaní nebolo sporným, že výška týchto nárokov predstavuje sumu 0,55 eur titulom cestovného a sumu 55 eur titulom úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, t.j. spolu žalovaná čiastka predstavuje sumu 55,55 eur, ktorú žalovaná do dnešného dňa žalobcovi nezaplatila.
Medzi účastníkmi konania tak vznikol záväzkový vzťah upravený osobitným zákonom s prípadnou podpornou právnou úpravou Občianskeho zákonníka, z ktorého obom zmluvným stranám vznikli konkrétne práva a povinnosti. Z podstaty tohto zmluvného vzťahu vyplýva predovšetkým povinnosť žalobcu ako prepravcu uskutočniť prepravu riadne a včas a na strane druhej povinnosť cestujúceho ako druhej zmluvnej strany za prepravu zaplatiť. Povinnosť cestujúceho zaplatiť za prepravu predstavuje nepochybne základnú povinnosť tejto zmluvnej strany, ktorá je upravená v citovanom ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov. V danom prípade hovoríme o cestovnom lístku, ktorý v prípade, že sa stáva platným až jeho označením v autobuse, cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu ( § 12 ods. 4 tohto zákona ). Obdobným spôsobom takto zákonom vyšpecifikovaná povinnosť cestujúceho je upravená tiež v Prepravnom poriadku žalobcu, pričom možno konštatovať, že zákonná požiadavka “mať cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu“ je vyjadrená slovami “neodkladne po nastúpení do vozidla cestovný lístok označiť v označovacom zariadení vo vozidle“ (článku 13, bodu 15. prepravného poriadku ).
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaná vo svojej sťažnosti z 8.1.2011 uviedla, že: „Ešte som bola na schodíkoch autobusu, keď sa zavreli dvere a autobus prudko vyštartoval zo zastávky a vzápätí sa razantne zaradil do ľavého jazdného pruhu. Počas týchto manévrov autobusu som sa voľnou rukou pridržiavala zábradlia, aby som nestratila rovnováhu a nespadla. Vzhľadom na môj vek je pre mňa dôležité udržať stabilitu do doby plynulej jazdy autobusu. Hneď po vyrovnaní jazdy autobusu som si vybrala z vrecka pripravený cestovný lístok, ktorý som si chcela označiť. Nebolo mi to umožnené, nakoľko označovacie zariadenie bolo už zablokované. Od môjho nástupu do autobusu do tej doby uplynulo len niekoľko málo sekúnd.“, p. T. Š. - kontrolór prepravnej kontroly vo svojom písomnom vyjadrení z 13.1.2011 uviedol, že cestujúca pri nástupe do vozidla neoznačila CL, vo vozidle zaujala miesto a keď bola vyhlásená kontrola, chcela si označiť CL a tvrdila, že má 1 celú zastávku na označenie CL a nechcela uznať, že má označiť CL pri nástupe na zastávke; ide teda o vyjadrenia tak žalovanej ako cestujúcej, ako aj kontrolóra, ktorý realizoval prepravnú kontrolu, teda vypracované “hlavnými
aktérmi“ predmetnej prepravnej kontroly niekoľko dní po prepravnej kontrole, to znamená, u ktorých sa z pohľadu časového aspektu predpokladá, že budú najviac zodpovedať realite ( samozrejme, ak nepôjde o nepravdivé alebo vymyslené tvrdenia ).
Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že žalovaná v predmetnom konaní, tak vo svojej výpovedi, ako aj v prednesoch a písomných vyjadreniach svojho zástupcu sa bránila tým, že v čase keď si chcela označiť CL, príslušné zariadenie už bolo zablokované, teda nemala dostatok času označiť si cestovný lístok, pričom to vysvetľovala tým, že bolo určité počasie, takže musela mať rukavice a tieto si musela v autobuse zložiť, že mala na chrbte batožinu a v nej okuliare, ktoré potrebovala na to, aby CL označila správnym smerom, pričom batožinu si musela najprv zložiť na sedadle a tak vybrať okuliare, že hneď po nastúpení do vozidla, aby nestratila rovnováhu a nespadla sa musela pridržiavať, až kým autobus neprešiel do plynulej prevádzky. Ide teda o žalovanou skutkový stav odlišný od toho, ktorý vyplýva z jej následnej reakcie na prepravnú kontrolu v podobe jej sťažnosti.
P. T. Š. - kontrolór prepravnej kontroly bol v konaní vypočutý ako svedok a iba potvrdil, že sa k celému prípadu písomne vyjadroval; pokiaľ sa na prípad iba matne pamätal vedel povedať to, že žalovaná nevyvíjala žiadnu takú aktivitu, ktorá by nasvedčovala tomu, že si chce lístok označiť.
Z vykonaného dokazovania, a to napriek uvádzanému rozporu v tvrdeniach žalovanej, možno celkovým zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ale aj v ich súhrnnom zhodnotení uzavrieť, že žalovaná si nesplnila základnú povinnosť cestujúceho, a to, že si cestovný lístok neoznačila v autobuse bezprostredne po nastúpení do vozidla. Úmysel cestujúceho označiť si cestovný lístok je z tohto pohľadu nepostačujúci. Je teda rozhodujúci časový moment splnenia si tejto povinnosti, ktorý pokiaľ je zákonom vyjadrený bezprostredne po nastúpení do vozidla, neznamená nič iné než to, čo je vyjadrené v prepravnom poriadku, a teda, že ide o neodkladné označenie cestovného lístka vo vozidle. Z toho logicky vyplýva povinnosť mať cestovný lístok pripravený už pri nastupovaní do vozidla. Z toho dôvodu vozidlá MHD majú umiestnené označovacie zariadenia hneď pri dverách, aby si cestujúci mohli splniť túto povinnosť, ktorá má nepochybne prednosť pred ďalšími povinnosťami cestujúceho, napr. povinnosť zaujať miesto, povinnosť zložiť si batožinu a pod. Súd preto neuznal obranu žalovanej založenú na tvrdení, že nemala dostatok času označiť si CL. Obrana žalovanej v tomto smere nebola potvrdená ani doplnením dokazovania ( svedok G.. H.. T., výpis z palubného počítača ), navyše podľa názoru súdu, pokiaľ by aj súd pripustil, že reálny čas na označenie lístka bol podstatne kratší ( podľa žalovanej zhruba polovica toho, čo garantoval žalobca: 35 sekúnd ), žalovaná ako cestujúca mohla naplniť dikciu zákona, t.j. označiť cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do vozidla, pokiaľ by ho mala pripravený.
Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 55,55 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania ako sankciou za to, že dlžník je s dlžnou sumou v omeškaní. Úrok z omeškania predstavuje zákonnú výšku 9 % ročne z dlžnej sumy, ktorú si žalobca oprávnene uplatňuje od 5.1.2011 do zaplatenia.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd neúspešnú žalovanú v tomto konaní zaviazal na náhradu trov konania voči úspešnému žalobcovi.
Právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy konania v žalobnom návrhu ako trovy súdneho poplatku vo výške16,50 Eur, poštovné 1,70 Eur a ako trovy právneho zastúpenia vo výške 48,02 Eur za 2 úkony právnej služby á 16,60 Eur, 2 x 7,41 Eur režijný paušál.
Súd posúdil predmetné vyčíslenie trov konania ako súladné s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov (t.j. trovy právneho zastúpenia), na základe čoho priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 66,22 Eur za 2 úkony právnej služby á 16,60 Eur plus 2x 7,41 Eur režijný paušál ako trovy právneho zastúpenia vo výške 48,02 Eur, poštovné 1,70 Eur a za zaplatený súdny poplatok 16,50 Eur .
Pretože žalobca je v konaní zastúpený advokátom, žalovaná je povinná trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho zastúpenia a osobitne iné trovy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )