Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/102/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne Q. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Č.. XXXX/XX, O., proti žalovanému STAVEM, s.r.o., Skalická cesta 17, 831 02 Bratislava, IČO: 36 491 861, o určenie trvania pracovného pomeru a náhrade mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 4.726,59 eura brutto do 5 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 27.8.2009 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.8.2007 naďalej trvá a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 820,- eur titulom náhrady mzdy a nahradiť trovy konania.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX uzavrela pracovný pomer A. Z. W. - Z. Y. a tento bol uzavretý na dobu neurčitú s nástupom od 24.8.2007. Tento zamestnávateľ mal žalobkyni oznámiť, že k 9.6.2009 dochádza k prechodu práv a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu na spoločnosť STAVEM, s.r.o. s tým, že podmienky dohodnuté v zmluve majú zostať zachované. Dňa 9.6.2009 žalovaný mal predložiť žalobkyni dohodu o skončení pracovného pomeru s tým, že túto nepodpísala, nakoľko s takýmto skončením nesúhlasila a žiadala, aby bol s ňou pracovný pomer skončený výpoveďou s vyplatením náhrady mzdy, pričom žalovaný mal trvať na skončení pracovného pomeru.

Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že žalobkyňa mala so žalovaným uzavrieť dňa 9.6.2009 dohodu o skončení pracovného pomeru, a teda týmto dňom mal pracovný pomer zaniknúť. Ďalej namietal, že žalobkyňa uplatnila neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súdu až po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na úspešné uplatnenie nárokov žalobkyne.

Rozsudkom Okresného súdu O. Č..C.. XXC/XXX/XXXX -123 zo dňa 16.12.2010 bolo rozhodnuté tak, že žalobu o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy z 23.8.2007 trvá, súd zamietol. a zaviazal žalovaného na náhradu mzdy, ktorej výška bude stanovená v konečnom rozsudku, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania.

Uznesením Krajského súdu v O. Č..C.. XCo/XX/XXXX-139 zo dňa 30.06.2011 bolo rozhodnuté o odvolaniach oboch účastníkov tak, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15.11.2012, č.k. XXC/XXX/XXXX - 216 súd rozhodol o základe nároku a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 10.06.2009 do 30.09.2010 v rozsahu 100 %. Výška náhrady bude stanovená v konečnom rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu o určenie, že pracovný pomer uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy z 23.08.2007 trvá, zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2012.

Na pojednávaní dňa 19.10.2010 súd pripustil zmenu žaloby tak, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.8.2007 naďalej trvá a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 5.240,- eura do 5 dní od právoplatnosti rozsudku

Predmetom konania zostalo rozhodnúť o náhrade mzdy za obdobie od 10.06.2009 do 30.09.2010.

Na pojednávaní dňa 10.7.2015 súd postupom podľa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného. zásielka s predvolaním sa vrátila súdu dňa 26.5.2015 z dôvodu toho, že je adresát neznámy, pričom v tom čase súdu iná adresa nebola známa, a preto sa zásielka považovala za doručenú dňa 30.5.2015.

Súd po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o základe nároku, vykonal dokazovanie znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu O. zo dňa 15.11.2012, č.k. XXC/XXX/XXXX - 216 súd rozhodol o základe nároku a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 10.06.2009 do 30.09.2010 v rozsahu 100 %.

Zo znaleckého posudku znalca T.. M. A. vyplýva, že žalobkyňa má nárok na náhradu mzdy v čistom vo výške 4.112,49 eura.

Z výplatných pások vyplýva, že žalobkyňa mala v mesiaci január 2009 hrubú mzdu za odpracované dni vo výške 295,50 eura pri odpracovaných 174 hodinách, v mesiaci február 2009 mala žalobkyňa hrubú mzdu za odpracované dni vo výške 219,66 eura, pri odpracovaných 150 hodinách a v mesiaci marec 2009 mala žalobkyňa hrubú mzdu za odpracované dni vo výške 283,93 eura, pri odpracovaných 151 hodinách.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa ,,,, , na pracovnoprávne účely (ďalej len „") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak je zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba použiť, zvýši sa na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (), zvýši sa na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa , zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15.11.2012, č.k. XXC/XXX/XXXX - 216 súd rozhodol o základe nároku a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 10.06.2009 do 30.09.2010 v rozsahu 100 %. na pracovnoprávne účely sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak zákon neustanovuje inak. sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Z výplatných pások súd zistil hrubú mzdu žalobkyne. Rozhodujúcim obdobím je v danom prípade január - marec 2009. na pracovnoprávne účely bol zistený z hrubej mzdy zúčtovanej žalobkyni na výplatu v rozhodnom období a z obdobia odpracovaného ňou v rozhodnom období.

Odpracovaná doba v rozhodnom období v hodinách: január 16 dní - 174 hodín február 14 dní - 150 hodín marec 15 dní - 151 hodín Spolu ....................................................................... 475 hodín

Mzda zúčtovaná v rozhodnom období : Január 295,50 eura Február 219,66 eura Marec 283,93 eura Spolu............799,09 eura.

Priemerný hodinový zárobok : 799,09 eura : 475 = 1,6822 eura

Hodinová minimálna mzda v roku 2009 bola vo výške 1,698 eura. Hodinová minimálna mzda v roku 2010 bola vo výške 1,768 eura.

- 21,74 - priemerný počet dní v mesiaci

- 8 hodinový pracovný deň uvedený v pracovnej zmluve

Keďže mzda žalobkyne bola nižšia ako minimálna mzda. zvýšila sa priemerná mzda v roku 2009 na sumu 1.698,- eura za hodinu a v roku 2010 na sumu 1,768 eura za hodinu.

Na základe vyššie uvedeného vzniklo žalobkyni právo na náhradu mzdy za mesiac jún pomerne vo výške 203,76 eura, za mesiace júla až december vo výške 1.755,41 eura a za mesiace január až september vo výške 2.767,42 eura. Spolu 4.726,59 eura. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.726,59 eura brutto a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Nakoľko úspešnejšia žalobkyňa trovy konania do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia nevyčíslila a iné trovy jej zo spisu nevyplývajú, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).