Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-4872-1999.pdf
PDF · 80.51 KB
Case nature
Subarea
0Er/4872/1999
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom M., Č. M. H. XX, proti povinnému: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, Y., o vymoženie 1.692,68 eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, takto
rozhodol:
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 112,98 eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 1.10.1999 bolo Okresným súdom Košice I dňa 3.11.1999 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.
Dňa 21.9.2012 bol súdu predložený exekučný spis, z obsahu ktorého vyplynulo, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Exekútor žiadal, aby súd zaviazal oprávneného uhradiť mu trovy exekúcie vo výške 166,34 eur.
O návrhu rozhodol súd uznesením č.k. 0Er/4872/1999-19 zo dňa 20.3.2013 tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že skúmal, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Až po splnení tohto predpokladu by mohol oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy zastavenej exekúcie oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Keďže súd nemal za preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (exekúciu navrhol vykonať v roku 1999, k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného došlo v roku 2012), ustálil, že zastavenie exekúcie nezavinil svojim konaním. Uznesenie vydal vyšší súdny úradník.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd neakceptoval skutočnosť, že od 1.1.2012 je účinné nové znenie ust. § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), t.j., že ak súd rozhoduje o trovách exekúcie z dôvodu zastavenia exekúcie ex lege po 1.1.2012, je povinný postupovať podľa nového znenia ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozhodol uznesením č. k. 12CoE/275/2013-31 zo dňa 29.11.2013 tak, že vec vrátil súdu prvého stupňa. V odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník a odvolanie proti takémuto rozhodnutiu bolo podané pred 1.11.2013, pričom o ňom nerozhodol sudca súdu prvého stupňa. Preto v zmysle prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 374 ods. 4 posledná veta Občianskeho
súdneho poriadku, podaním odvolania sa rozhodnutie o náhrade trov konania zo zákona zrušilo a o ich náhrade znova rozhodne zákonný sudca súdu prvého stupňa.
Podľa § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej O.s.p.) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané pred 1.11.2013. Preto v zmysle prechodných ustanovení a to § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p., podaním odvolania sa rozhodnutie o náhrade trov konania zo zákona zrušilo a o ich náhrade znova rozhodol sudca.
Z výpisu z Obchodného vestníka č. 2012/159 zo dňa 17.8.2012 bolo preukázané, že Okresný súd Košice I pod č.k. K010518 v právnej veci úpadcu M. W., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX Y. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a uznal konkurz za malý.
Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, (ďalej ZoKR) na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 1.10.1999. Po začatí exekúcie došlo dňa 17.8.2012 k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného. V zmysle § 48 ZoKR v danom prípade nedochádza k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu, ale ex lege
- vyhlásením konkurzu. Exekučný súd pri tomto spôsobe zastavovania exekúcie nevydáva rozhodnutie o zastavení exekučného konania. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku však súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o výške trov exekúcie. Nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 1.1.2012 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Novelou uskutočnenou zákonom č. 348/2011 Z.z. účinnou od 1.1.2012 bol do Exekučného poriadku ustanovenia § 203 zavedený nový odsek 3, ktorý znie tak, že „ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške”. Teda s účinnosťou od 1.1.2012 je v Exekučnom poriadku výslovne upravená otázka, ktorý z účastníkov exekučného konania je povinný nahradiť trovy exekúcie v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
Za takejto situácie, vzhľadom na znenie ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinné v čase rozhodovania súdu, t.j. od 1.1.2012 a vzhľadom na neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení, v zmysle ktorých by sa konania začaté do 31.12.2011 mali dokončiť podľa Exekučného poriadku účinného do 31.12.2011, platí ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012 aj pre rozhodovanie o trovách exekúcie v konaniach začatých do 31.12.2011.
Nakoľko prechodné a záverečné ustanovenia Exekučného poriadku účinného od 1.1.2012 neupravujú právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je potrebné, aby súd postupoval podľa znenia zákona v čase rozhodovania. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd zaviazal povinného v súlade s ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhl. č. 288/1995 Zb.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení do 30.4.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 3 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení do 30.4.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa § 15 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení do 30.4.2008, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 EUR za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení do 30.4.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou
Vo vyúčtovaní trov zo dňa 14.9.2012 súdny exekútor žiadal, aby súd uložil oprávnenému uhradiť mu trovy exekúcie vo výške 166,34 eur s DPH. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. takto:
1) podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 13,28 eur
- každé zisťovanie bydliska povinného 6,64 eur
- každé zisťovanie účtu povinného 6,64 eur
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 19,92 eur
Spolu: 53,12 eur DPH 20 % 10,62eur
2) podľa § 22 cit. vyhlášky:
- poštovné 35,75 eur
- poplatok za overenie poverenia 0,66 eur
- kolok za informáciu o pobyte 1,66 eur
- kolok za informáciu o majetku /Dopravný inšp./ 1,66 eur
- náhrada za použitie motorového vozidla 9,51 eur
Spolu: 49,24 eur
Celkom: 112,98 eur
Súd vychádzal pri rozhodovaní o trovách exekúcie z predložených listín a z exekučného spisu súdneho exekútora, preukazujúcich vykonanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Súdnemu exekútorovi nepriznal ním navrhovanú odmenu vo výške 6,64 eur za úkon prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho zaevidovanie /30 min./, keďže sa jedná o úkon administratívnej činnosti a náhrada za tento úkon je v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd ďalej nepriznal exekútorovi ním navrhovanú odmenu vo výške 19,92 eur /3 x 6,64 eur za 35 min., 55 min. a 45 min./ za úkon spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie vyúčtovaný podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl., pretože táto je zahrnutá v odmene podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) vyhl., teda je odmeňovaná paušálnou sumou. Len na základe iného označenia tohto úkonu ho nemožno priznať, pretože by to znamenalo duplicitné vyplatenie odmeny za jeden a ten istý úkon. Je nepochybné, že doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v sebe zahŕňa aj jeho samotné vypracovanie. Čo sa vyúčtovaných hotových výdavkov týka, súd priznal exekútorovi sumu 1,32 eur za kolok za informáciu o pobyte - polícia, nakoľko v šetreniu pobytu povinného prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru došlo len raz /9.11.2000/ a nie dvakrát. Rovnako súd nepriznal exekútorovi ani budúce hotové výdavky vo výške 1,40 eur, keďže k ich vynaloženiu nedošlo . Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.