Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-79-2014.pdf
PDF · 144.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/79/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa K. T., U.. XX.X.XXXX, bytom R. XXX proti odporkyni Q. T., U.. XX.X.XXXX, R. T. XXX, Č., zast. JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom Palárikova 1449, Čadca, za účasti maloletej Q. T., U.. XX.X.XXXX, bytom u matky, maloletej I. T., U.. XX.XX.XXXX, F..Č.. L. E. M., E. XXX, Č. a maloletého A. T., U.. X.X.XXXX, bytom u otca, všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, za účasti K. L., U.. XX.X.XXXX, G. XXXX/XX, Č. - Z. T., za účasti L. E. M., E. XXX, Č., v konaní o rozvod manželstva a prísl. takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania - navrhovateľa K. T., U.. XX.X.XXXX a odporkyne Q. T., A.. Š., U.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. U. G., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X r o z v á d z a.
II. Mal. Q., U.. XX.X.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky K. L., Č., G. XXXX, ktorá bude maloletú vychovávať v rozsahu ako rodič, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. Q., U.. XX.X.XXXX vo výške 100 € mesačne k rukám starej matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
Matka j e p o v i n n á výživné na mal. Q., U.. XX.X.XXXX vo výške 50 € mesačne k rukám starej matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
III. Mal. I., U.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode p o n e c h á v a v starostlivosti zariadenia L. E. M., XXX XX Č..
Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. I., U.. XX.XX.XXXX k rukám L. E. M., Č. vo výške 100 € mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
Matka j e p o v i n n á platiť výživné na mal. I., U.. XX.XX.XXXX k rukám L. E. M., Č. vo výške 50 € mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
IV. Mal. A., U.. X.X.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do výchovy a starostlivosti otca, ktorý bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Matka j e p o v i n n á platiť výživné na mal. A., U.. X.X.XXXX vo výške 50 € mesačne k rukám otca vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
V. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 17.12.2014 podal navrhovateľ návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Ako príčinu rozvratu uviedol časté konflikty, zlá komunikácia, verbálne útoky, psychický teror. Tvrdil, že manželka rodinu zadlžila 12 úvermi. Bola opakovane privolávaná polícia do domácnosti z dôvodu násilia, zanedbania starostlivosti o deti. Polícia vedie viaceré konania za ohrozovanie mravnej výchovy zo strany matky. Matka naopak oznamovala, že otec týra mal. deti a matku. Deti sú takto zaťahované do sporu rodičov. Najstaršia dcéra Q. má k otcovi drzé, zlé správanie. Matka svoju nenávisť prenáša na dcéru. Otcovi však na nej záleží. Má vážne výchovné problémy, hrozí jej vylúčenie zo školy. Bude to škoda pre jej budúci život. Dcéra I. K. A. majú toho času dobrý vzťah k otcovi, ale tiež sú zaťahovaní do sporov. Naposledy spoločne žili v podnájme na D. a dňa 11.7.2014 sa navrhovateľ rozhodol odsťahovať. Odvtedy býva u rodičov v R. a od októbra 2014 má už vlastné bývanie. Rozsudkom č.k. 4P/30/2014-129 zo dňa 15.7.2014 bol do starostlivosti otca zverený syn A., dcéry boli zverené do starostlivosti matky. Súd zaviazal otca platiť výživné na dcéry na každú z nich po 100 € a matku platiť na syna 40 € mesačne. Tvrdil, že v roku 2012 vyhoreli vinou opitej manželky, kedy neustrážila syna A.. Prišli o viaceré doklady, zmluvy. Keď mala Q. 2 roky, nežili prakticky 2 roky, lebo svokra ho vyhodila. Neprimerane často sa sťahovali, najmenej päťkrát. Prišli o vlastný byt. Nehospodárili efektívne. Manželka ho klamala, zavádzala. Tvrdila, že poplatky platí, neplatila. Požívala alkohol. Navrhovateľ sa ju snažil zmeniť. Priznáva, že občas vybuchol pod tlakom tejto situácie, netýral však ženu ani deti, ako bolo tvrdené. Hádky boli spôsobené tým, že sa nestarala o deti, nesprávne ich výchovne viedla, nezodpovedne hospodárila a viedla domácnosť. Mal ju však rád. Často si však vzájomne ubližujú pri komunikácii. Tieto nezhody sa preniesli už aj na deti. Je nezamestnaný, odporkyňa je dlhodobo nezamestnaná, majú viacej dlhov. Podali aj návrhy na určenie výživného manželského z dôvodu poberania príspevku v hmotnej núdzi. Poberá 186 € od 1.8.2014, prídavky na deti 23 € a výživné 40 €. Svoje výživné 2x 100 € na dcéry platí, nemá nedoplatky. Jeho výdavky tvoria výživné na dcéry 200 €, výdavky na bývanie, 60 € elektrina, 40 € voda + plyn, 5 € nájomné. Syna prihlásil od 15.8.2014 do futbalového klubu C. Q., Ž. a mesačne s tým sú spojené výdavky 22 € a cestovné 20 €. Nedoplatok za vodu v tomto smere si navrhovateľ dohodol splátkový kalendár mesačne 54 €, celkový dlh je za obdobie 1/2014 do 8/2014 vo výške 216 € z podnájmu na D., kde spoločne žili s manželkou. 14.11.2014 bol nútený vyplatiť sumu 306,80 € za nedoplatok na elektrine za obdobie 1/2014 do 8/2014. Odporkyňa sa k tomu postavila tak, že ona nemá z čoho, nech to platí navrhovateľ. Neprispela k platbám. Navrhovateľ má viaceré zdravotné problémy závažného charakteru. Bol hospitalizovaný v NsP Žilina v období január 2014 a august 2014. S tým sú spojené zvýšené výdavky na cestovné k lekárom (Ružomberok, Žilina, Čadca) a lieky. Syn A. je vedený v ambulancii MUDr. T. v Ž. pre alergie a s tým sú tiež spojené zvýšené výdavky, aj keď je toho času bez liekov. Žiadal, aby ho súd oslobodil od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh. Žiadal manželstvo rozviesť, zveriť všetky deti, teda mal. Q., I. K. A. do osobnej starostlivosti otca a zaviazať matku povinnosťou platiť na obidve dcéry po 100 € a na A. 80 €. V návrhu konkretizoval aj úpravu styku matky s mal. deťmi. Pripojil rozhodnutie o hmotnej núdzi a o poberaní príspevku 183,60 € mesačne čl. 3 spisu, zvýšenie na 218,30 € od 1.9.2014 čl. 4 spisu, účtovné doklady o platbách od čl. 6 spisu. Na pojednávaní dňa 3.3.2015 navrhovateľ svoj prednes doplnil (čl. 84). Uviedol, že keď bývali u manželkinej matky, bol jediný, ktorý tam pracoval. Rok a pol spolu nebývali, potom sa dali s odporkyňou opäť dohromady, našli si spoločné bývanie. Bolo to pred narodením druhej dcéry a A.. Na výzvu súdu, z čoho chce platiť výživné 100 € mesačne, navrhovateľ uviedol - toho času je chorý, nemá príjem, s platením výživného mu pomáhajú rodičia. Výživné platí. Verí, že vyzdravie, zamestná sa bude platiť výživné zo svojho. Zotrval na písomných dôvodoch rozvodu manželstva. Od augusta 2014 spolu nežijú. Intímny styk bol naposledy 2 roky dozadu. Ekonomická funkcia manželstva prestala fungovať ešte skôr ako došlo k faktickej odluke manželov. Pracoval v zahraničí, posielal peniaze, manželku nekontroloval, manželka zle hospodárila s finančnými prostriedkami. Spočiatku si s ňou po intímnej stránke rozumel, posledné roky nie. Intímny vzťah s inou ženou nemal, ani nemá. Najpodstatnejšiu príčinu rozporov videl v požívaní alkoholických nápojov zo strany odporkyne. Vnímal to v čase, keď sa presťahovali na byt v Čadci. Odporkyňa túto skutočnosť bagatelizovala vtedy, aj teraz. Po jej prísľube vzal už jeden návrh späť. Sľúbila, že sa bude liečiť, slovo nedodržala. Intenzita požívania alkoholu sa zväčšovala v období, keď spolu žili. Deti boli často samé, spali u susedov, musela zasahovať polícia. Vtedy boli zverené rodičom navrhovateľa. Viackrát sa musel vrátiť z práce zo zahraničia, deti boli buď samé alebo nezaopatrené. Pod vplyvom alkoholu bola k navrhovateľovi i k deťom agresívna. Podľa jeho názoru sa nedokáže o deti postarať. V rozpore s písomným znením návrhu na pojednávaní uviedol, že upustil od možnosti, aby
deti - dievčatá boli zverené otcovi, pretože ho z iniciatívy manželky nenávidia. Zvlášť sa bojí výchovy I., ktorá má výchovné problémy. Proti manželke bolo aj začaté trestné stíhanie pre zanedbanie starostlivosti o mal. deti. Zasahovala sociálna poisťovňa z dôvodu, že dcéry mali veľký počet vymeškaných hodín, zhoršil sa im prospech, dcéra Q. musela prerušiť štúdium. Na pojednávaní dňa 9.7.2015 súhlasil s tým, aby mal. Q. bola zverená do starostlivosti starej matky, mal. I. aby bola ponechaná v starostlivosti L. E. M., Č., mal. A. aby bol ponechaný v jeho starostlivosti. Trval však na tom, aby matke bolo určené rovnaké výživné, ako aj otcovi.
Matka na pojednávaní dňa 3.3.2015 (čl. 84) uviedla, že je pravdivé tvrdenie, že si sem-tam vypila, ale nie tak, ako tvrdí navrhovateľ. Nevie, či zasahovala sociálka, polícia bola, pretože bola u kamarátky, mala vypité a muž ju vtedy zbil. Súhlasila s tým, že prebieha trestné stíhanie. Rok a pol spolu nežili, v tomto smere súhlasila s tvrdením navrhovateľa. Príčinou rozvratu však nie je požívanie alkoholu zo strany odporkyne, ale to, že finančné prostriedky, ktoré jej posielal, tých finančných prostriedkov bolo málo. Nepožívala nadmerne alkohol. Za pravdivé tvrdenie považovala tvrdenie o tom, že deti majú vysoký počet vymeškaných hodín. U G.. I. nebola pre nadmerné požívanie alkoholu, ale preto, že takéto vyšetrenie bolo podmienkou zo strany sociálnej poisťovne. Nie je závislá na požívaní alkoholu. Uviedla, že navrhovateľ mal milenku. Ona iný vzťah s iným mužom nemala, ani nemá. Chce, aby sa deti čo najčastejšie stretávali. Ona im neublížila. Na pojednávaní dňa 9.7.2015 súhlasila so zverením mal. Q. do starostlivosti starej matky, súhlasila s určením výživného 50 € mesačne z jej strany na mal. Q., súhlasila so zverením mal. I. do starostlivosti L. E. M., Č., aj s určením svojej vyživovacej povinnosti vo výške 50 € mesačne, súhlasila so zverením mal. A. otcovi a s určením výživného 50 € mesačne na mal. A. zo strany matky. Spolu so svojou právnou zástupkyňou sa výslovne vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku, ktorým takto súd rozhodol.
Na pojednávaní dňa 3.3.2015 na tvrdenia matky reagoval navrhovateľ - otec tak, že trval naďalej na tom, že je závislá odporkyňa na požívaní alkoholu. Na sociálke je 21 podnetov, len 4 sú od navrhovateľa. Je pravdou, že ju zbil. Bol aj trestne stíhaný. Stalo sa to tak, že bol v Plzni, kde pracoval. Odtiaľ mu volali susedia, že deti už tretí deň jedia nanuky. Keď prišiel z Plzne, manželka sedela v krčme, deti sedeli pred krčmou a jedli nanuky. Vzal ich domov, kúpil im pizzu, pretože nič iné doma na jedlo nebolo. Začala na neho útočiť odporkyňa verbálne aj slovne po príchode a do toho prišiel exekútor. Vtedy zistil, že odporkyňa zadlžuje domácnosť a že sú to vysoké pôžičky. Ide o státisíce. Zbil ju. Zavolal sanitku. Bol 6 hodín na polícii, ale keď urobili manželke dychovú skúšku, zistili, že mala 4 ‰ alkoholu v krvi a pustili ho domov.
Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 9.7.2015 sa výslovne vzdal práva podať odvolanie proti rozsudku a súhlasil s rozhodnutím súdu, že mal. Q. bude zverená do výchovy a starostlivosti starej matky, otec na ňu bude platiť výživné 100 € mesačne, matka 50 € mesačne, mal. I. bude ponechaná v starostlivosti L.Í. E. M., Č., otec na ňu bude platiť 100 € mesačne, matka 50 € mesačne a mal. A. bude ponechaný v starostlivosti otca, matka bude platiť výživné 50 € mesačne.
Súd tak mal ustálené, že po vyhlásení rozhodnutia medzi účastníkmi konania bolo nesporné zverenie mal. detí do starostlivosti. Sporné bolo, či otec má platiť výživné na mal. deti - Q. K. I. výživné 100 € mesačne a či matka má platiť výživné na všetky tri mal. deti po 50 € mesačne. Túto skutočnosť učinil spornou otec mal. detí, ktorý si ponechal lehotu na odvolanie a aj vo svojom prejave nesúhlasil s tým, aby platil výživné vo vyššej výmere ako matka, ktorá nemá deti v osobnej starostlivosti.
V ďalšom preto súd sa už nezaoberal nespornými okolnosťami, zaoberal sa len touto spornou otázkou.
Z pracovnej zmluvy matky predloženej na pojednávaní dňa 9.7.2015 súd zistil, že pracuje na základe tejto zmluvy zo dňa 3.6.2015 u zamestnávateľa A., E..A..O.., Č. ako pomocný pracovník pri zberových prácach. Jej hodinová mzda je 2,93 € hrubého. Dňom nástupu do práce je deň 4.6.2015. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 2.9.2015. Dĺžka pracovného času je dohodnutá na 40 hodín týždenne.
Z lustrácie sociálnej poisťovne na čl. 64 spisu vyplýva, že matka pracovala na dohodu o pracovnej činnosti v časovom období od 11.11.2013 do 10.12.2013 u zamestnávateľa L., E..A..O.., Ž. s vymeriavacím základom 58,23 €, 27,18 €. Následne na základe dohody o vykonaní práce od 12.7.2014 do 28.7.2014 u G. E., E..A..O.., U. T. s vymeriavacím základom 25,20 €.
Lustráciou sociálnej poisťovne na otca na čl. 66 spisu súd mal preukázané, že odvádzateľom poistného je ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1.7.2005 do 7.5.2013. Základ, z ktorého ako samostatne zárobkovo činná osoba odvádzal odvody, je neuvedený. Vo svojom podaní na čl. 123 spisu uviedol dňa 12.5.2015, že od 10.4.2015 si otvoril živnosť, kde je príjem predstavuje asi 600 € hrubého. Príjmy a výdavky z tohto podnikania ku dňu rozhodovania však nepreukázal objektívnymi listinnými dôkazmi.
Z rozhodnutia D. K. E. K. E.. G. I. zo dňa 20.4.2015 mal súd preukázané, že mal. Q. bolo v šk. roku 2014/2015 prerušené štúdium s upresnením podľa listu zo dňa 28.5.2015, že sa tak stalo zo zdravotných dôvodov. Z potvrdenia školy na čl. 152 spisu súd mal preukázané, že Q. bola žiačkou druhého ročníka v šk. roku 2014/2015. Dňa 20.4.2015 na základe žiadosti matky a doporučenia G.. T. bolo vydané rozhodnutie o prerušení štúdia. Maloletá mala častú absenciu. Na túto skutočnosť bola matka telefonicky i písomne upozornená. V októbri 2014 matka nereagovala na telefonické výzvy. 28.10.2014 jej bola zaslaná písomná upomienka na nedbalú školskú dochádzku dcéry. 5.11.2014 sa dostavila do školy na pohovor. 18.11.2014 bolo žiačke udelené pokarhanie riaditeľky za 14 neospravedlnených hodín. Absencia pokračovala. Matka bola opäť vyzvaná na pohovor a upovedomená o nedbalej školskej dochádzke žiačky. Celkový počet zameškaných hodín k 17.12.2014 bol 206, z toho 67 neospravedlnených. Matka prisľúbila nápravu, maloletá začala školu pravidelne navštevovať. Polročnú klasifikáciu mala uzavretú s priemerom známok 2,18. Za neospravedlnené hodiny jej bola znížená známka zo správania na stupeň 3. Od 29.1.2015 žiačka mala opäť vysokú absenciu - 229 hodín. Tieto hodiny boli ospravedlnené matkou zo zdravotných dôvodov. Okrem uvedenej absencie, ktorú jej matka zdôvodňuje zlým zdravotným stavom dcéry, nemala v škole iné problémy. Zo správy kolízneho opatrovníčka na čl. 103 spisu zo dňa 13.4.2015 súd mal preukázané, že kolízny opatrovník podal trestné oznámenie za ohrozovanie mravnej výchovy mal. detí, záškoláctvo. Bolo vedené pod ČVS:ORP-123/00-CA-2015. Trestné oznámenie bolo odmietnuté z dôvodu, že odpadol dôvod na začatie trestného stíhania, matka zlepšila svoju starostlivosť. Kolízny opatrovník však uviedol, že opakovane zvažuje podanie trestného oznámenia na matku mal. detí za ohrozovanie mravnej výchovy, pretože po zastavení trestného stíhania sa situácia v rodine ešte zhoršila, matka nereaguje na telefonáty, výzvy, osobné návštevy a obidve mal. deti nenavštevujú školy.
Z potvrdení školy na mal. I. T. čl. 91 a 104 spisu mal súd preukázané, že taktiež má veľa vymeškaných hodín. Z čl. 130 spisu vyplýva, že mala vymeškaných 130 hodín, ospravedlnené 103, neospravedlnené 27, obdržala zníženú známku zo správania. Príprava na vyučovanie je slabá, až žiadna, nemá domáce úlohy, projekty, nepripravuje sa na písomné práce. K 18.3.2015 mala 127 vymeškaných hodín, z toho 76 ospravedlnených a 51 neospravedlnených. Matka neprítomnosť dcéry na vyučovaní vôbec neoznamuje, nedáva vedieť, kde sa dcéra zdržiava. Telefonicky ju musí kontaktovať škola. Momentálne s ňou nie je žiadna spolupráca. Naposledy bola telefonicky kontaktovaná 25.3.2015. Súhlasila, že príde do školy a oznámi dôvod neúčasti svojej dcéry. Nedostavila sa, nezatelefonovala. Žiačka nemá dostatočný počet známok potrebných ku klasifikácii, hrozí jej nedostatočná z matematiky, nemčiny, hudobnej výchovy. Z pripojeného spisu 7PPOm/1/2015 a z uznesenia č.k. 7PPOm/1/2015 (čl. 116) zo dňa 21.4.2015 súd mal preukázané, že predbežným opatrením bolo nariadené, aby mal. I. T., U.. XX.XX.XXXX bola dočasne zverená do starostlivosti zariadenia L. E. M., XXX XX Č.. Zároveň v rámci predbežného opatrenia bola matka zaviazaná platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa a otec vo výške 100 € mesačne. Predbežné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. 4P/79/2014. Súd dospel k záveru, že došlo k vážnemu ohrozeniu zdravia a priaznivého vývoja dieťaťa, čo sa prejavilo v záškoláctve. Bolo preto v záujme mal. dieťaťa, aby bola dočasne vyňatá z nevhodného rodinného prostredia a odovzdaná do starostlivosti zariadenia L. E. M., kde jej bola zabezpečená riadna starostlivosť až do skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Otca zaviazal platiť výživné 100 € mesačne s poukazom na to, že výživné platí v rovnakej výške i v súčasnej dobe na základe rozsudku Okresného súdu v Čadci sp. zn. 4P/30/2014 zo dňa 15.7.2014. Matka v tom čase bola evidovaná ako nezamestnaná a poberala dávky v hmotnej núdzi a prídavok na 2 deti, preto jej súd určil predbežne minimálne výživné.
Z rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 4P/30/2014-129 zo dňa 15.7.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.8.2014, súd mal preukázané, že rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej mal. deti Q. K. I. boli zverené matke, mal. A. zverený otcovi a dobrovoľne na základe tejto rodičovskej dohody sa otec zaviazal platiť výživné na mal. deti Q. K. I. po 100 € mesačne a matka na mal.
A. 40 € mesačne. Takto bolo platené výživné zo strany otca, aj matky od 12.8.2014 až do rozhodnutia súdu 9.7.2015.
Pokiaľ ide o starú matku K. L., prejavila súhlas so zverením mal. Q. do náhradnej osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. Q. do starostlivosti starej matky. So zverením súhlasila aj matka maloletej a otec maloletej. Súd však z úradnej moci podľa § 81 ods. 2 OSP skúma podmienky týkajúce sa mal. dieťaťa. Napriek súhlasu všetkých účastníkov konania nemusí schváliť rodičovskú dohodu v prípade, ak zistí, že nie je v záujme mal. dieťaťa. Súd mal pochybnosti o správnosti takého rozhodnutia zveriť mal. Zuzanu do starostlivosti starej matky. Rozhodnutie súdu nebolo podmienené súhlasom účastníkov konania, ani súhlasom starej matky. Ide o zákonnú povinnosť súdu zisťovať všetky okolnosti v záujme mal. dieťaťa ex offo. Z dokladu o príjme na čl. 135 spisu je zrejmé, že stará matka K. L. je poberateľom dôchodku, rovnako aj z rozhodnutia sociálnej poisťovne na čl. 136 spisu. Stará matka sa na predchádzajúce pojednávanie nedostavila s potvrdením lekára o tom, že na pojednávanie sa nemôže dostaviť bez ohrozenia života a zdravia. Súd mal pochybnosť, či pri takomto zdravotnom stave je schopná zvládnuť výchovu mal. Q., ktorá naviac má veľké množstvo vymeškaných hodín v škole pre benevolentný prístup zo strany matky. Také podozrenie však súd mal vyvrátené výpoveďou starej matky na pojednávaní dňa 9.7.2015, kedy uviedla, že na pojednávanie sa nemohla dostaviť zo zdravotných dôvodov, ktoré boli prechodného charakteru. Vyplýva to aj z potvrdenia o zdravotnom stave v žiadosti o náhradnú rodinnú starostlivosť čl. 137 zo strany G.. H. C.. Je uvedené v tomto potvrdení, že zdravotný stav starej matky je stabilizovaný. Lieči sa na hypertenziu, hypertenzia je stabilizovaná. Toho času má optimálne hodnoty tlaku, krvi. Toho času je schopná po fyzickej, psychickej stránke starať sa o mal. dieťa. Je pripojený rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. 16C/221/2014-40 zo dňa 27.4.2015, ktorým manželstvo K. L., A.. Š., K. C. L., na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom mestom Čadca, bolo rozvedené. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že navrhovateľka s odporcom nežije 21 rokov v spoločnej domácnosti, odkedy sa odsťahoval a nemá o ňom žiadne správy. Zároveň týmto rozsudkom mal súd preukázané, že k zvereniu do náhradnej osobnej starostlivosti nie je potrebné žiadať súhlas C. L., keďže dlhodobo nežije v spoločnej domácnosti, je neznámy. Z výpisu z registra trestov na čl. 140 spisu mal súd preukázané, že stará matka nemá záznam v registri trestov. Má evidovaný trvalý pobyt na adrese Č. - Z. T., G. XXXX/XX, čo vyplýva z potvrdenia na čl. 142 spisu. Z výsluchu mal. Q. mal súd preukázané, že chce byť zverená do starostlivosti starej matky a bude rešpektovať starú matku.
Z vyjadrenia L. E. M., Č. (písomného i ústneho na pojednávaní) súd mal preukázané, že mal. I., ktorá na základe predbežného opatrenia bola zverená do krízového strediska, zverenie prospelo. Vzorne sa pripravuje na vyučovanie, má vzornú dochádzku do školského zariadenia, správanie maloletej sa zlepšilo, neboli zaznamenané negatívne javy, ktoré dlhodobo vo výchove mal. I. pretrvávali v čase, kedy bola zverená do starostlivosti matky.
Pred súdom mal. Q. vypovedala o svojich zdravotných problémoch. Súd však nemal lekárskymi potvrdeniami preukázanú závažnosť zdravotného stavu mal. Q., ani mal. I. v príčinnej súvislosti s takým veľkým počtom vymeškaných hodín v škole.
Lustráciou exekučných sporov Q. T. - matky na čl. 114 spisu a otca - navrhovateľa na čl. 115 spisu súd mal preukázané, že domácnosť dlhodobo a vo zvýšenej miere nezadlžovala len matka, ale aj otec. Takéto počínanie obidvoch rodičov súd vyhodnotil ako nezodpovedný prístup rodičov vo vzťahu k ich výchovnej a vyživovacej povinnosti voči mal. deťom. V nadväznosti na § 62 ods. 5 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 Zákona o rodine takéto počínanie obidvoch rodičov súd vyhodnotil tak, že nie je potrebné prihliadať na uvedené výdavky povinných rodičov, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť a vyhodnotil to zároveň ako neprimerané majetkové riziká, ktoré obidvaja rodičia na seba brali bez dôležitého dôvodu. Na tieto výdavky nie je potrebné prihliadať pri stanovení vyživovacej povinnosti z uvedených dôvodov. Súd na ne ani neprihliadal.
Súd taktiež neprihliadal na výdavky tvrdené navrhovateľom - otcom mal. detí, ktorými preukazoval, že platí polovicu dlhov namiesto odporkyne, ktoré vznikli zo spoločného spolužitia ako dlhy na elektrickej energii, plyne, vode a podobne. Po rozvode manželstva má právo navrhovateľ podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V rámci tohto vyporiadania má právo na polovicu aktív a polovicu pasív vo vzťahu k odporkyni. Pred právoplatnosťou rozvodu manželstva súd nemôže v rámci rozvodového konania a v rámci vyživovacej povinnosti prejudiciálne ustaľovať povinnosť odporkyne platiť 1 pasív zo spoločného spolunažívania a takisto nemôže ustaľovať povinnosť výplatku
z aktív zo spoločného spolunažívania. Tieto výdavky pri určení vyživovacej povinnosti z uvedených dôvodov súd nebral do úvahy pri určení vyživovacej povinnosti.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 1 ods. 3 Zákona o rodine muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len "snúbenci"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a hlboko rozvrátené. Nie je možná obnova spolužitia manželstva tak, ako to má na mysli § 1 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, teda obnova manželstva ako harmonického, trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. V konaní je preukázané, že v manželstve sú dlhodobé konfliktné situácie, čo nevytvára harmonické podmienky pre výchovu detí. Na deti táto situácia má dlhodobo negatívny dopad. K náprave neviedlo ani zverenie mal. detí do výchovy matky, ktorá bola benevolentná k ich výchove, zanedbávala ich výchovu, školské povinnosti, v dôsledku toho mali dlhodobé absencie, postihy v škole a trestné stíhanie matky. Neveru odporcu navrhovateľka nepreukázala. V konaní bolo preukázané požívanie alkoholu zo strany odporkyne - matky. Tým nevytvárala zdravé rodinné prostredie podľa § 18 Zákona o rodine a neplnila si svoju výchovnú funkciu k mal. deťom podľa § 18 Zákona o rodine a § 19 Zákona o rodine. Nestarala sa o uspokojovanie potrieb rodiny rovnakou mierou, čo bolo taktiež v rozpore s § 19 Zákona o rodine. Obidvaja manželia porušovali ekonomickú funkciu v rozpore s § 18, 19 Zákona o rodine, zadlžovali rodinu neprimeranými dlhmi, čo je preukázané v konaní prehľadom exekučných konaní. Konali tak na úkor domácnosti, na úkor výživy mal. detí. Tieto skutočnosti viedli aj k faktickej odluke manželov. Súd manželstvo rozviedol. Mal za to, že tak bude aj v záujme mal. detí, ktoré budú žiť v prostredí, kde bude zabezpečená ich riadna výchova, starostlivosť a vývoj.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len "náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 Zákona o rodine
(1) Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
(3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
(4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
(5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
(6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
(7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
(8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Vzhľadom k tomu, že súd manželstvo rozviedol, bol povinný upraviť aj práva a povinnosti mal. detí na čas po rozvode. V nadväznosti na § 24 ods. 1 Zákona o rodine mal. Radoslava zveril do výchovy otca. V tejto výchove bol mal. Radoslav od schválenia rodičovskej dohody vo veci 4P/30/2014 až do rozhodnutia súdu 9.7.2015. Zo strany kolízneho opatrovníka neboli zistené nedostatky v starostlivosti otca o mal. A.. So zverením mal. A. otcovi súhlasili všetci účastníci konania - matka, kolízny opatrovník i otec.
Mal. I., ktorá bola predbežným opatrením zverená L. E. M., Č. súd ponechal na čas po rozvode v tejto starostlivosti. Bolo v konaní preukázané, že táto starostlivosť sa osvedčila, je v záujme mal. dieťaťa, neboli zistené nedostatky, práve naopak, zlepšila sa dochádzka, správanie maloletej, disciplína maloletej. Uvedené rozhodnutie sa ku dňu rozhodovania javilo súdu ako správne a preto ponechal mal. I. v starostlivosti L. E. M., Č.. Všetci účastníci s takým rozhodnutím a zverením mal. I. súhlasili.
Mal. Q. zveril na čas po rozvode za súhlasu starej matky do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Vychádzal zo záveru, že matka sklamala dôveru súdu, ktorá jej bola daná vo veci 4P/30/2014 schválením rodičovskej dohody v tom smere, že jej týmto rozsudkom boli zverené mal. dcéry do osobnej starostlivosti. Bolo v konaní preukázané, že za uvedený čas až do rozhodnutia dňa 9.7.2015 si neplnila svoje rodičovské povinnosti, resp. plnila si ich benevolentne a tým ohrozila zdravie a výchovu mal. detí. V čase zverenia do jej starostlivosti mali mal. Q. B. I. veľký rozsah zameškaných hodín, ktoré matka ospravedlňovala zlým zdravotným stavom, ktorý v celom rozsahu vymeškaných hodín nebol vždy zdokladovaný lekárskymi správami preukazujúcimi závažnosť takých tvrdení. Naviac prostredie, v ktorom sa deti nachádzali, bolo konfliktné a prístup matky k svojej vlastnej osobe ako aj k osobe detí bol nezodpovedný (dlhodobá nezamestnanosť, požívanie alkoholu). Súd po vykonanom dokazovaní, výsluchu starej matky, mal. dieťaťa, účastníkov konania dospel k záveru, že stará matky spĺňa predpoklady pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti vo vzťahu k mal. Q.. Je v záujme mal. Q., aby jej bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Preukázala spôsobilosť k výchove po zdravotnej stránke (zdravotný stav bol zhoršený len prechodne), po morálnej a právnej stránke, jej výpis z registra trestov je čistý, po ekonomickej stránke, je osobou, ktorá má stabilný príjem. Zo spôsobu jej života nevyplýva, že by nebola schopná realizovať náhradnú osobnú starostlivosť. Ide o príbuznú mal. Q., čo je taktiež v záujme mal. dieťaťa a mal. dieťa má záujem o takéto zverenie starej matke, čo je dôkazom, že vzťahy medzi nimi sú optimálne. Bude povinnosťou starej matky, aby osobnú starostlivosť vykonávala v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Tým súd nemal na mysli konkrétnu matku mal. Q. a konkrétneho otca mal Q., ktorých starej matke nedáva za vzor výchovy v nadväznosti na § 45 ods. 4 Zákona o rodine. Teda stará matka nebude realizovať výchovu tak, ako ju vychovávali uvedení rodičia, pretože matka svoje výchovné povinnosti zanedbávala. Bude úlohou starej matky nastoliť mal. Q. výchovné mantinely, pravidlá a vyžadovať, aby tieto pravidlá maloletá dodržiavala, či už vo vzťahu k povinnostiam v škole, ale aj vo vzťahu k iným otázkam bežného života. Hlavne bude úlohou starej matky, aby osobne s mal. Zuzanou vykonala lekárske prehliadky a sama racionálne zvážila, či na jej strane existuje racionálny dôvod na tvrdenia, že je neustále chorá. V takom prípade bude jej úlohou
zabezpečiť náležitú zdravotnú pomoc. Za situácie, kedy stará matka osobne zistí, že nie sú závažné dôvody na strane mal. Q. k tvrdeniam o jej zlom zdravotnom stave, súd sa domnieva, že je v záujme mal. Q., aby si nezvykala v živote na hypochondriu a v príčinnej súvislosti s tým na absencie v škole, pretože takéto správanie môže mať negatívny dopad nielen na tú skutočnosť, že neukončí vzdelanie, ale aj v budúcnosti bude viesť k takému spôsobu života, že bude absentovať v zamestnaní a nenájde si trvalé zamestnanie z tohto dôvodu. Súd vložil týmto rozhodnutím dôveru do rúk starej matky a má za to, že je na nej veľká zodpovednosť, aby tieto svoje úlohy splnila a aby k výchove mal. Q. nebola benevolentná, tak ako bola benevolentná jej dcéra - matka mal. Q.. V opačnom prípade si musí byť stará matka vedomá aj svojej občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti vo vzťahu k plneniu si výchovných povinností voči mal. Q., pretože je povinná vychovávať maloletú v takom rozsahu a s takou zodpovednosťou, ako ukladá zákon biologickému rodičovi.
Spornou otázkou bola hlavne otázka výšky výživného a to len z hľadiska otca mal. detí, ktorý namietal výšku svojho výživného, aj výšku matkinho výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri určení vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k obidvom mal. dcéram Q. B. I. vo výške 100 € mesačne súd vychádzal hlavne z jeho vlastného vyjadrenia vo veci 4P/30/2014, kedy samotný otec súhlasil s tým, že bude platiť výživné na mal. Q. K. G.. I. na každú z nich po 100 € mesačne. Rozsudok č.k. 4P/30/2014-129 zo dňa 15.7.2014 o schválení rodičovskej dohody nadobudol právoplatnosť dňa 12.8.2014. Otec sa proti výške výživného neodvolal. Skutočnosť, že je schopný výživné v takejto výške platiť mal súd preukázané aj jeho hmotnoprávnym správaním, kedy od právoplatnosti uvedeného rozsudku až do rozhodnutia súdu vo veci 4P/79/2014 dňa 9.7.2015 výživné na mal. deti po 100 € mesačne aj platil. Tým mal súd preukázané, že na jeho strane sú možnosti takéto výživné fakticky aj platiť. Z lustrácie sociálnej poisťovne vyplýva, že je samostatne zárobkovo činnou osobou, priznal to i sám vo svojom vyjadrení. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine bol povinný preukázať príjmy. Podľa § 63 Zákona o rodine platí zákonná domnienka, ak rodič tieto príjmy nepreukáže, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Súd z tejto zákonnej domnienky okrem už uvedených dôvodov vychádzal, pretože otec mal. detí
svoje skutočné príjmy nepreukázal evidenciou príjmov, výdavkov, knihou pohľadávok, záväzkov, knihou majetku v súvislosti so začatou podnikateľkou činnosťou. Aj tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že jeho majetkové pomery mu umožňujú platiť výživné v uvedenej výške. Pokiaľ poukazoval na svoje zdravotné dôvody, nepredložil také lekárske potvrdenie, z ktorého by bolo zrejmé, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať akúkoľvek prácu, resp. len v obmedzenom rozsahu. Nepredložil rozhodnutie sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku a o dôvode, aby súd mohol posúdiť, či nie je schopný vykonávať zo zdravotných dôvodov žiadnu prácu alebo len niektoré a ktoré. Súd preto ustálil, že otec je schopný platiť výživné na svoje mal. deti vo výške, ktorú platil aj doteraz. Zaviazal ho preto platiť výživné na mal. Q. K. I. - na každú z nich po 100 € mesačne.
Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť matky, s ktorou sa otec porovnával a u ktorej chcel, aby platila také isté výživné, ako platí on s poukazom na tú skutočnosť, že sa nestará osobne ani o jedno z mal. detí, súd mu dal za pravdu, že matka sa toho času osobne nestará ani o jedno z mal. detí a v nadväznosti na § 62 ods. 4 Zákona o rodine súd bral do úvahy aj túto skutočnosť pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky. Matka a jej právna zástupkyňa navrhovali vyživovaciu povinnosť matky určiť vo výške 40 € mesačne na každé z detí a s prihliadnutím na § 62 ods. 4 Zákona o rodine, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že toho času matka sa zamestnala, aj keď prechodne, súd nerešpektoval procesný návrh matky na určenie výživného vo výške 40 € mesačne, ale zvýšil jej vyživovaciu povinnosť na 50 € mesačne na každé z mal. detí, teda celkom vo výške 150 € mesačne na každé z detí. V tomto smere taktiež súd vychádza z rozsudku č.k. 4P/30/2014-129 zo dňa 15.7.2014, kde samotný otec mal. detí rozlišoval medzi majetkovou úrovňou matky a svojou majetkovou úrovňou, kedy súhlasil v rodičovskej dohode s tým, že bude platiť na dcéry po 100 € mesačne a súhlasil s tým, že matka bude platiť menej, 40 € na A.. V tom období poberala rodinné prídavky 70,56 €, výživné na mal. deti a dávku v hmotnej núdzi vo výške 168,80 €. Toho času je prechodne zvýšená jej príjmová situácia na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú zo dňa 3.6.2015 do 2.9.2015. Podľa názoru súdu jej hodinová mzda vo výške 2,93 € hrubého a dojednaných 40 hodín týždenne jej neumožňuje platiť vyššie výživné, než 50 € mesačne na každé z mal. detí. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou matky zabezpečiť si také zamestnanie, aby svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom zvýšila vzhľadom k tomu, že fyzický rast mal. detí, zvýšené výdavky v škole vyžadujú, aby aj matka vo vyššej miere prispievala na výživu svojich mal. detí, zvlášť, keď nemá v starostlivosti ani jedno z mal. detí a má vytvorený dostatočný časový priestor na to, aby zvýšila príjem a zabezpečila vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu než doteraz. Otec má právo podať návrh na zvýšenie výživného v prípade, ak dôjde k zmene pomerov na strane matky a jej príjem bude vyšší. Preto súd ponechal povinnosť výživy na strane matky voči mal. Q., I. B. A. vo výške 50 € mesačne.
Podľa § 144 OSP účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Právo na náhradu trov konania uplatnila matka zastúpená CPP. V rámci rozvodového konania súd aplikoval výrok o náhrade trov konania ustanovenie § 144 OSP a rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Okolnosti prípadu ani pomery účastníkov neodôvodňovali priznanie náhrady trov konania odporkyni vo vzťahu k navrhovateľovi. Z ustálených príčin rozvratu manželstva nevyplýva, že by príčinou rozvratu manželstva bol výslovne len navrhovateľ, aby bolo možné aplikovať uvedené ustanovenie a rozhodnúť, že rozvrat manželstva zapríčinil navrhovateľ a preto je povinný nahradiť trovy konania odporkyni.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.