Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1S-137-2019.pdf
PDF · 147.45 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/137/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Obec Gemerská Poloma, Nám. SNP 211, 049 22 Gemerská Poloma, IČO: 00 328 227, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO 35 951 087, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9495-P/2019 zo dňa 14.06.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava (ďalej aj ako „úrad“ alebo aj ako „žalovaný“), oznámil listom č. 3214-3000/2019 zo dňa 21.01.2019 v súlade s ust. § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“), účastníkovi konania - obec Gemerská Poloma (ďalej aj ako „účastník konania“ alebo aj ako „žalobca“), začatie správneho konania vo veci správneho deliktu podľa ust. § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 343/2015 Z. z. alebo aj ako „zákon o verejnom obstarávaní“) a to na základe výsledku kontroly a zistení uvedených v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 8658-7000/2017-ODI1/6 zo dňa 18.10.2017 (ďalej len ako „Protokol“), ktorý bol prerokovaný s účastníkom konania dňa 19.03.2018. 2. Úrad v súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval účastníka konania listom č. 3214-3000/2019 zo dňa 05.02.2019, aby sa písomne vyjadril k podkladom pre rozhodnutie a to v lehote do 5 pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy. 3. Úrad listom č. 3214-3000/2019 zo dňa 05.02.2019 informoval účastníka konania, že dňa 13.02.2019 sa na úrade uskutoční jeho oboznámenie s podkladmi pre rozhodnutie, ako aj so spôsobom ich zistenia pred vydaním rozhodnutia týkajúceho sa správneho deliktu. 4. Účastník konania požiadal úrad o zmenu termínu oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie e- mailom zo dňa 12.02.2019, ktorej úrad vyhovel a stanovil nový termín na deň 20.02.2019, na ktorý sa dostavil. 5. Účastník konania sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie týkajúceho sa správneho deliktu listom zo dňa 26.02.2019 a namietal, že z podkladov pre rozhodnutie, ako ani zo samotného oznámenia o začatí správneho konania nie je vôbec zrejmé, v čom úrad vidí jeho údajné pochybenie. K Protokolu uviedol, že
zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 19.02.2016 vyplýva len záväzok uzatvoriť v budúcnosti kúpnu zmluvu bez toho, aby z titulu tejto zmluvy dochádzalo, resp. mohlo dôjsť k finančnému plneniu (úhrade kúpnej ceny), a preto sa domnieva, že takáto zmluva nie je zákazkou podľa zákona o verejnom obstarávaní a úrad nie je kompetentný posudzovať postup pri uzatvorení takejto zmluvy. Ďalej argumentoval, že zákon o verejnom obstarávaní nepodmieňuje aplikáciu výnimky nadobúdaním alebo nájmom existujúcej nehnuteľnosti, tak ako uvádza úrad a preto neobstojí jeho záver, že si neoprávnene uplatnil výnimku z použitia postupov v zmysle zákona o verejnom obstarávaní na stavbu, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve ešte neexistovala. Zdôraznil, že predmetná výnimka totiž nestanovuje, že v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy musí už nehnuteľnosť existovať. 6. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) vydal dňa 18.03.2019 rozhodnutie č. 3214-3000/2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume vo výške XX XXX,XX eura podľa ust. § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní za to, že ako účastník konania zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím:
- kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2015 so spoločnosťou ČECH, s.r.o., K Surdoku 9, 080 01 Prešov ako kupujúcim,
- zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.2016 so spoločnosťou ČECH, s.r.o., K Surdoku 9, 080 01 Prešov ako budúcim predávajúcim,
- kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 09.04.2018 so spoločnosťou ČECH, s.r.o., K Surdoku 9, 080 01 Prešov ako predávajúcim, neoprávnene aplikoval výnimku podľa ust. § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, čím sa vyhol povinnosti zadať zákazku na uskutočnenie stavebných prác na predmet „Rekonštrukcia objektu súp. č. XXX na nájomný bytový dom“ postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní. Úrad v odôvodnení rozhodnutia podrobne opísal skutkový stav a uviedol, že účastník konania uzatvoril kúpnu zmluvu zo dňa 16.11.2015, zmluvu o budúcej zmluve a kúpnu zmluvu zo dňa 09.04.2018, pričom nepoužil postupy upravené zákonom o verejnom obstarávaní, nakoľko pri obstarávaní stavebných prác na predmet „Rekonštrukcia objektu súp. č. XXX na nájomný bytový dom“ použil výnimku podľa ust. § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Považoval za nesporné, že z obsahu zmlúv uvedených vo výroku rozhodnutia je od začiatku zrejmý úmysel účastníka konania nadobudnúť výlučné vlastníctvo k nájomnému bytovému domu za účelom zriadenia nájomných obecných bytov, a taktiež výlučné právo k súvisiacej technickej vybavenosti a infraštruktúre k bytovému domu. Účastník konania sa tak vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, spôsobom alebo postupom ustanovením zákona o verejnom obstarávaní. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, úrad uviedol, že nakoľko účastník konania ako verejný obstarávateľ podľa ust. § 7 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, za účelom stavebných prác na predmet „Rekonštrukcia objektu súp. č. XXX na nájomný bytový dom“, nepoužil postup podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale zvolil kombináciu zmluvných vzťahov špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia, napriek tomu, že predmetná rekonštrukcia nehnuteľnosti napĺňa definičné znaky zákazky na uskutočnenie stavebných prác podľa ust. § 3 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Úrad posúdil všetky relevantné dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že na základe vyhodnotenia predloženej dokumentácie zo strany účastníka konania nepochybne došlo ku konaniu zakladajúcemu skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Úrad určil rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie, pričom vychádzal zo zisteného skutočného stavu veci. Úrad poukázal na to, že zákon o verejnom obstarávaní je v časti správneho trestania koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti a neupravuje dôvody zániku zodpovednosti za správny delikt, v dôsledku čoho sa účastník konania nemôže exkulpovať z deliktuálnej zodpovednosti. Na základe vyššie uvedených skutočností mal úrad za to, že účastník konania naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, pričom pri určovaní výšky sankcie postupoval na základe ust. § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní. Poukázal na to, že výška sankcie za zistený a preukázaný správny delikt je určená priamo zákonom o verejnom obstarávaní a nie je ponechaná na úvahe orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu je výška pokuty 5% zmluvnej ceny a základ pre výpočet sankcie predstavuje zmluvná cena za prevádzané nehnuteľnosti v sume vo výške XXX XXX,XX eura s DPH, pričom 5% z tejto sumy predstavuje uloženú pokutu v sume vo výške XX XXX,XX eura. Úrad mal za to, že z obsahu zmlúv uvedených vo výroku rozhodnutia bol od začiatku zrejmý úmysel účastníka konania nadobudnúť výlučné vlastníctvo k nájomnému bytovému domu za účelom zriadenia nájomných obecných bytov, a taktiež výlučné právo k súvisiacej technickej vybavenosti a infraštruktúre k bytovému domu.
Úrad poukázal na to, že v rámci problematiky obstarávania nájomných bytov vydal metodické usmernenia (viď metodické usmernenie úradu č. 5246-5000/2014 zo dňa 04.06.2014). 7. Účastník konania podal proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 3214-3000/2019 zo dňa 18.03.2019 rozklad zo dňa 04.04.2019. Účastník konania v rozklade namietal, že úrad začal správne konanie voči nemu vo veci porušení zákona za správny delikt podľa ust. § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní až po uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty (t. j. dňa 21.01.2019 listom č. 3214-3000/2019 a to na základe výsledku kontroly a zistení uvedených v Protokole zo dňa 18.10.2017), pretože o jeho údajnom porušení zákona sa dozvedel už z dokumentácie predloženej dňa 10.08.2017. Mal za to, že lehota jedného roka na začatie konania o uložení pokuty začala plynúť už od 10.08.2017 a ktorá uplynula dňa 10.08.2018. Zastával názor, že konanie o uložení pokuty je preto nezákonné, rovnako ako aj prvostupňové napádané rozhodnutie. V tejto súvislosti účastník konania poukázal na judikatúru týkajúcu sa plynutia lehôt na začatie konania o správnom delikte. Účastník konania ďalej namietal, že úrad neoprávnene aplikoval výnimku podľa ust. § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, keďže predmetný zákon nadobudol účinnosť až dňa 18.04.2016, t.j. v čase po uzatvorení kúpnej zmluvy (zo dňa 16.11.2015) a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (zo dňa 19.02.2016). Mal za to, že na postup účastníka konania pri uzatvorení dotknutých zmluvných vzťahov nie je možné retroaktívne aplikovať právnu úpravu, ktorá vstúpila do platnosti až po uzatvorení týchto zmluvných vzťahov. Trval na tom, že na úradom posudzovaný prípad sa vzťahovala výnimka v zmysle v tom čase platného zákona o verejnom obstarávaní. Mal za to, že odvolanie sa úradu na európsku judikatúru preto neobstojí, nakoľko v tom čase platný zákon o verejnom obstarávaní jasne stanovoval, čo sa považuje za zákazku (musí ísť o zmluvu s peňažným plnením; nestačí ak ide o odplatnú zmluvu, kde odplata predstavuje protihodnotu, ktorá vôbec nemusí mať peňažný charakter, ako je tomu podľa v súčasnosti platného znenia zákona o verejnom obstarávaní). Uviedol, že s judikatúrou citovanou v prvostupňovom rozhodnutí sa za súčasného znenia zákona o verejnom obstarávaní plne stotožňuje, avšak táto nie je aplikovateľná na prípady, kedy platné právne predpisy stanovovali, že zákazkou je zmluva s peňažným plnením. Namietal, že s jeho argumentáciou sa úrad nevysporiadal ani v rámci kontroly a ani v prvostupňovom rozhodnutí. Taktiež namietal, že úrad určil pokutu nesprávne, nakoľko zmluvná cena z ktorej vychádzal, obsahuje aj cenu za pozemok vo výške XXX,XX eura s DPH. Zdôraznil, že cena za pozemok pritom nepredstavuje, ani pri aplikácii právneho názoru úradu, zmluvnú cenu za predmet zákazky. Zároveň namietal, že úrad neprihliadal na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti zo strany účastníka, čo nie je možné opomenúť ani pri ukladaní zákonom stanovenej výšky sankcie (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Sžf/85/2012). Ďalej účastník konania poukázal na to, že úrad vôbec neskúmal motív uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2015, iba arbitrárne skonštatoval, že jeho úmysel ponechať si vlastníctvo k nehnuteľnostiam je zrejmý. Uviedol, že kúpna zmluva bola uzatvorená vyslovene so zámerom odpredať prebytočný majetok, ktorý ho ekonomicky zaťažoval a vzhľadom na stav nehnuteľností hrozilo, že tieto budú pre okolie nebezpečné, keďže nemal finančné prostriedky na ich údržbu a rekonštrukciu. Fakt, že kúpna zmluva nebola uzatvorená so zámerom ponechania si vlastníctva k nehnuteľnostiam je napokon zrejmý aj z vyhláseného ponukového konania na odpredaj nehnuteľností v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ktorého sa mohol zúčastniť neobmedzený okruh záujemcov), rovnako ako aj zo zápisníc zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, na ktorom sa stav ohľadom predmetných nehnuteľností prerokovával a ktoré napokon zámer predaja a samotný predaj prebytočných nehnuteľností schválilo. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy teda vôbec ani neuvažoval s obstaraním rekonštrukcie nehnuteľností a ich následného odkúpenia, ale riešil len odstránenie ekonomickej záťaže spôsobovanej vlastníctvom chátrajúcich nehnuteľností. Podľa účastníka konania, konanie o uložení pokuty bolo nezákonné a preto navrhoval, aby odvolací orgán konanie zastavil. 8. Predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len ako „druhostupňový orgán“) ako orgán príslušný na konanie podľa ust. § 61 Správneho poriadku vo veci podaného rozkladu účastníkom konania proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 3214-3000/2019 zo dňa 18.03.2019 rozhodol rozhodnutím č. 9495- P/2019 zo dňa 14.06.2019 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), tak, že rozklad účastníka konania podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a rozhodnutie úradu č. spisu: 3214-3000/2019 zo dňa 18.03.2019 o uložení pokuty vo výške XX XXX,XX eura potvrdil. Druhostupňový orgán sa nestotožnil s názorom účastníka konania, že prvostupňový orgán začal správne konanie po uplynutí lehoty a že na posudzovaný prípad aplikoval nesprávny právny predpis. Zastával
názor, že podstatnou skutočnosťou pre určenie plynutia lehôt ako aj na určenie právneho predpisu, na základe ktorého sa konanie účastníka konania posudzuje, je kúpna zmluva zo dňa 09.04.2018. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo zistené, že účastník konania ako predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu zo dňa 16.11.2015 s obchodnou spoločnosťou ČECH, s.r.o., K Surdoku 9, 080 01 Prešov ako kupujúcim (ďalej aj ako „kupujúci“). Predmetom tejto zmluvy bol záväzok účastníka konania previesť na kupujúceho nehnuteľnosti, ktoré boli uvedené na liste vlastníctva XXXX, katastrálne územie W. O., a to: stavba, súp. č. XXX - budova MŠ, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX a pozemok: parcela registra „C“, parc. č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 156 m2 (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“). Účastník konania ako budúci kupujúci následne uzatvoril zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy dňa 18.02.2016 s obchodnou spoločnosťou ČECH, s.r.o. ako budúcim predávajúcim (ďalej aj ako „zmluva o budúcej zmluve“), ktorej predmetom bol záväzok budúceho predávajúceho previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, špecifiko-vanými v bode 1.2 a v bode 1.3 tejto zmluvy, na účastníka konania ako na budúceho kupujúceho. Následne účastník konania ako kupujúci uzatvoril kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam dňa 09.04.2018 s obchodnou spoločnosťou ČECH, s.r.o. ako predávajúcim. Úrad mal za to, že účastník konania uzatvoril vyššie uvedené zmluvy tak, že nepoužil postupy upravené zákonom o verejnom obstarávaní, nakoľko pri obstarávaní stavebných prác na predmet „Rekonštrukcia objektu súp. č. XXX na nájomný bytový dom“ neoprávnene aplikoval výnimku podľa ust. § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, čím sa vyhol povinnosti zadať zákazku na uskutočnenie stavebných prác postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti druhostupňový orgán poukázal na to, že výnimka podľa ust. § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, považuje nadobúdanie stavieb alebo ich nájom za zákazku na poskytnutie služby. Predmetom tejto zákazky môže byť výhradne nadobudnutie vlastníckeho práva k stavbe, alebo k inej nehnuteľnosti, resp. vznik nájomného vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že v takomto prípade musí predmetná stavba, alebo nehnuteľnosť už existovať. Zo zmlúv, ktoré účastník konania uzatvoril vyplýva, že ich predmetom je rekonštrukcia objektu na bytový dom, t.j. jednalo sa o zákazku na stavebné práce, na ktoré sa výnimka podľa ust. § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní nevzťahuje. Konštatoval, že k aplikácii výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní došlo uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2018 a preto je rozhodný pre posudzovanie tohto prípadu tento dátum. Zároveň uviedol, že neobstoja argumenty účastníka konania, že na posudzovaný prípad sa vzťahovala výnimka podľa ust. § 1 ods. 2 písm. m) zákona č. 25/2006 Z. z., keďže sa nejednalo o zákazku v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z., nakoľko nestačilo že zákazkou bola zmluva s peňažným plnením (odplatná zmluva). Mal za to, že na predmetný prípad sa vzťahuje nová právna úprava a to zákon č. 343/2015. Zastával názor, že účastník konania obišiel pravidlá verejného obstarávania kombináciou kontrahovania viacerých zmluvných vzťahov, ktoré boli skutkovo dokonané práve uzavretím uvedenej kúpnej zmluvy. Ďalej druhostupňový orgán poukázal na to, že prvostupňový orgán správne uviedol, že o jeho protiprávnom konaní sa nemohol dozvedieť už dňa 10.08.2017, keďže v tom čase ešte neexistovala kúpna zmluva zo dňa 09.04.2018. Dátum 09.04.2018 preto považoval za rozhodný pre posudzovanie plynutia lehôt. Mal za to, že jednoročná subjektívna lehota pre začatie správneho konania uplynula teda dňa 09.04.2019 a objektívna trojročná lehota by uplynula dňa 09.04.2021. K určeniu výšky pokuty druhostupňový orgán uviedol, že bola vyčíslená v súlade s ust. § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní v zmysle ktorého, sa za zmluvnú cenu na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve. Z uvedeného dôvodu druhostupňový orgán považoval za základ pre výpočet sankcie zmluvnú cenu uvedenú v kúpnej zmluve zo dňa 09.04.2018 vo výške XXX XXX,XX eura s DPH a z ktorej 5% predstavuje výšku uloženej pokuty v sume vo výške XX XXX,XX eura. K námietke účastníka konania, že prvostupňový orgán mal pri určovaní výšky pokuty uplatniť správnu úvahu, druhostupňový orgán uviedol, že pri ukladaní pokút za správny delikt podľa ust. § 182 ods. 1 citovaného zákona, nemôže orgán verejnej správy uplatniť správnu úvahu z dôvodu, že zákon stanovuje pokutu pevne. Druhostupňový orgán sa nestotožnil s názorom účastníka konania, že tento mal v úmysle odpredať prebytočný majetok, ktorý ho len ekonomicky zaťažoval a keďže obec nemala finančné prostriedky na ich údržbu a rekonštrukciu a že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vôbec neuvažoval s obstaraním rekonštrukcie nehnuteľnosti a ich následného odkúpenia, nakoľko uzavretím zmluvy o budúcej zmluve tieto argumenty účastníka konania bolo popreté. Druhostupňový orgán konštatoval, že prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí posúdil všetky relevantné dôkazy a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a na základe skutkových zistení je zrejmé,
že účastník konania v rámci postupu zadávania zákazky naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Zdôraznil, že administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt je v zákone o verejnom obstarávaní konštruovaná na objektívnom princípe, t. j. na uloženie sankcie postačuje porušenie ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní bez ohľadu na zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné). Po preskúmaní predloženej dokumentácie druhostupňový orgán dospel k názoru, že účastník konania v podanom rozklade nepredložil žiadne argumenty, ktoré by odôvodňovali zmenu prvostupňového rozhodnutia. II. Žaloba
9. Včas podanou žalobou zo dňa 19.06.2019, doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd alebo aj ako „správny súd“) dňa 25.06.2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9495-P/2019 zo dňa 14.06.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 3214-3000/2019 zo dňa 18.03.2019. 10. Zároveň žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý súd uznesením sp. zn. 1S/137/2019-66 zo dňa 20.10.2019, zamietol. 11. Žalobca v žalobe namietal uplynutie lehoty na začatie konania o uložení pokuty, aplikáciu nesprávneho právneho predpisu a nesprávny výpočet uloženej pokuty. 12. Zastával názor, že žalovaný nesprávne posúdil v predmetom prípade rozhodný dátum pre počítanie plynutia lehôt pre začatie správneho konania o uložení pokuty, keď za rozhodný deň pre počítanie lehoty považoval deň uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. 09.04.2018 a tvrdil, že k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní, ktoré mu žalovaný kladie za vinu došlo už okamihom uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a to dňa 19.02.2016. Zároveň uviedol, že zmluvu o budúcej zmluve predložil žalovanému ešte dňa 10.08.2017 v rámci kontroly postupu pri obstaraní predmetu „Rekonštrukcia objektu súp. č. XXX na nájomný bytový dom“. Z vyššie uvedeného, je podľa názoru žalobcu zrejmé, že lehota na začatie konania o uložení pokuty žalovanému uplynula dňa 10.08.2018, teda rok po tom, ako predložil žalovanému zmluvu o budúcej zmluve a trval na to, že žalovaný sa dozvedel o jeho údajnom porušení zákona dňa 10.08.2018. 13. Ďalej namietal, že úrad neoprávnene aplikoval výnimku podľa ust. § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 343/2005 Z.z., keďže tento nadobudol účinnosť až dňa 18.04.2016, t.j. v čase po uzatvorení kúpnej zmluvy (zo dňa 16.11.2015) a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (zo dňa 19.02.2016). Mal za to, že na postup účastníka konania pri uzatvorení dotknutých zmluvných vzťahov nie je možné retroaktívne aplikovať právnu úpravu, ktorá vstúpila do platnosti až po uzatvorení týchto zmluvných vzťahov. 14. Zároveň žalobca poukázal na nesprávne vyčíslenie pokuty a domnieval sa, že žalovaný opomenul, že v kúpnej zmluve uvedená cena pozostáva aj z ceny za pozemok, ktorá je vyčíslená osobitne. Nie je pritom sporné, že nadobúdanie pozemku nepodlieha podľa platných právnych predpisov procesu verejného obstarávania. Napriek tomu, zmluvná cena, z ktorej žalovaný vychádzal, obsahuje aj cenu za pozemok vo výške XXX,XX eura s DPH.
III.
Vyjadrenie žalovaného
15. Vo vyjadrení zo dňa 21.08.2019 k žalobe, doručenom súdu dňa 23.08.2019, žalovaný zotrval na svojom závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že s názorom žalobcu sa nestotožňuje a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol IV. Právne posúdenie
16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. 17. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 9495-P/2019 zo dňa 14.06.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 3214-3000/2019 zo dňa 18.03.2019, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XX XXX,XX eura podľa ust. § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní za to, že účastník konania zvolenou formou kombinácie
zmluvných vzťahov neoprávnene aplikoval výnimku podľa ust. § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, čím sa vyhol povinnosti zadať zákazku na uskutočnenie stavebných prác na predmet „Rekonštrukcia objektu súp. č. XXX na nájomný bytový dom“ postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní. 18. Kto tvrdí, že bol na svojich právach vrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 19. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní sa tento zákon nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania. 24. Podľa § 1 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmú zadať zákazku, koncesiu alebo použiť súťaž návrhov podľa odsekov 2 až 12 s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel podľa tohto zákona. 25. Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby. 26. Podľa § 3 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, zákazka na uskutočnenie stavebných prác na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele 45 slovníka obstarávania, uskutočnenie stavby alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavby alebo uskutočnenie stavby akýmkoľvek spôsobom podľa požiadaviek, ktoré určil verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorý má rozhodujúci vplyv na druh stavby alebo projekt stavby. 27. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona. 28. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľov i pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. 29. Podľa § 182 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b). 30. Podľa § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, sa za zmluvnú cenu na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve, v pôvodnej rámcovej dohode alebo v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota.
31. Podľa § 182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Konanie o uložení pokuty za porušenie zákona, o ktorom sa úrad dozvie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, možno začať do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu. 32. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, „Verejné zákazky na práce“, sú verejné zákazky, ktorých predmetom je buď vykonanie prác, alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a vykonanie prác súvisiacich s jednou z činností v zmysle prílohy I, alebo dielo, alebo realizácia diela akýmkoľvek spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám špecifikovaným verejným obstarávateľom. „Dielo“ znamená výsledok stavebných prác alebo stavebne - inžinierskych prác ako celku, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu. 33. Podľa čl. 16 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, sa táto smernica nevzťahuje na verejné zákazky na služby, ktorých predmetom je nadobudnutie alebo prenájom pozemkov, existujúcich stavieb alebo iných nehnuteľností, alebo práv k nim akýmkoľvek finančným spôsobom; napriek tomu sa táto smernica vzťahuje na zmluvy na finančné služby uzatvorené v akejkoľvek podobe súčasne, pred alebo po zadaní zákazky na nadobudnutie alebo prenájom. 34. Podľa čl. 10 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26.02.2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, sa táto smernica neuplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je nadobudnutie alebo prenájom pozemkov, existujúcich stavieb alebo iných nehnuteľností akýmkoľvek finančným spôsobom, alebo ktoré sa týkajú s nimi súvisiacich práv. 35. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 36. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 37. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 38. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 39. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 40. Podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku, o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. 41. Podľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku, ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade. 42. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 43. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
44. V danom prípade bolo primárnou úlohou súdu posúdiť, či orgány verejnej správy správne posúdili, či bola zachovaná zákonná lehota na začatie správneho konania voči žalobcovi ako účastníkovi konania o uložení pokuty, či na posudzovaný prípad bol aplikovaný správny právny predpis, ktorý bol účinný v čase vo vzťahu k rozhodujúcej právnej skutočnosti zakladajúcej dôvod pre začatie správneho konania o uložení pokuty voči žalobcovi ako účastníkovi konania a v konečnom dôsledku, či bola žalobcovi ako účastníkovi konania správne určená výška uloženej pokuty. 45. Súd mal zistené z administratívneho spisu, že žalobca ako účastník konania uzatvoril kúpnu zmluvu zo dňa 16.11.2015 s obchodnou spoločnosťou ČECH, s.r.o., K Surdoku 9, 080 01 Prešov (ďalej aj ako „obchodná spoločnosť ČECH, s.r.o.“) ako kupujúcim, a ktorej predmetom bol záväzok žalobcu previesť na kupujúceho nehnuteľnosti, ktoré boli uvedené na liste vlastníctva XXXX, katastrálne územie W. O., a to: stavba, súp. č. XXX - budova MŠ, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX a pozemok: parcela registra „C“, parc. č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 156 m2 (ďalej aj ako nehnuteľnosti“). Žalobca ako budúci kupujúci následne uzatvoril zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy dňa 18.02.2016 s obchodnou spoločnosťou ČECH, s.r.o. ako budúcim predávajúcim, ktorej predmetom bol záväzok budúceho predávajúceho previesť vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, špecifikovanými v bode 1.2 a v bode 1.3 tejto zmluvy, na žalobcu ako budúceho kupujúceho. Následne žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dňa 09.04.2018 s obchodnou spoločnosťou ČECH, s.r.o. ako predávajúcim. 46. K námietke žalobcu, že uplynula jednoročná lehota na začatie správneho konania o uložení pokuty a že k spáchaniu správneho deliktu došlo už uzatvorením zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy dňa 18.02.2016, správny súd uvádza, že úrad ako orgán verejnej správy, mohol začať správne konanie podľa ust. § 182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. V konaní bolo nesporné, že správne konanie vedené voči účastníkovi konania bolo začaté dňa 21.01.2019 a že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 09.04.2018. Pri aplikácii ust. § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, je potrebné vychádzať z účelu inštitútu lehôt. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti orgánov verejnej správy a prieťahov v konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. Vzhľadom na uvedené zákonodarca v právnej norme ustanovenej v ust. § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní prejavil svoju vôľu tak, že zmyslom jednoročnej subjektívnej lehoty je prinútiť orgán verejnej správy k aktívnej činnosti - vrátane zisťovania preukazovania zodpovednosti za porušenie zákona bezprostredne od okamžiku, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého. To platí s ohľadom na ústavný princíp právnej istoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžf/51/2010 zo dňa 22.06.2011). Subjektívna lehota beží od okamžiku, ktorý nemožno objektívne určiť. Začína okamžikom, keď sa orgán verejnej správy dozvedel (zistil), že došlo k protiprávnemu konaniu.„Dozvedenie sa“ a „zistenie“ sú termíny, ktoré sú vykladané zhodne. K naplneniu pojmu „dozvedenia sa“ nestačí iba ničím nepodložené podozrenie, akákoľvek všeobecná informácia. Skutkové zistenia musia byť takého rázu, aby z nich orgán verejnej správy vyvodil pravdepodobnosť spáchania určitého konkrétneho správneho deliktu a osobu podozrivú z jeho spáchania. Podľa judikatúry je „dozvedenie sa“ časový okamžik vedomosti orgánu verejnej správy o skutkových okolnostiach. Táto informácia musí však mať nevyhnutnú mieru určitosti a vierohodnosti, ktorá zabezpečuje, že správne konanie nebude začaté na základe informácií úplne neoverených, nejasných, či zjavne nevierohodných. „Vedomie“ orgánu verejnej správy nemožno založiť len na subjektívnych postojoch a predstavách jeho pracovníkov, nie je závislé na ich odbornosti, znalostiach práva, pracovitosti, na personálnom obsadení správneho orgánu. Pokiaľ je vykonávaný správny dozor, nastáva „zistenie“ protiprávneho konania spravidla dňom, kedy bola dokončená kontrola (nie je to teda deň, kedy boli napr. predložené jednotlivé dokumenty alebo oznámené určité údaje). Často to býva deň, kedy je vyhotovený kontrolný protokol najmä ak je vyhotovený na mieste, či v primeranej dobe po skončení kontroly. Za rozhodujúci nemôže byť považovaný deň, kedy bol tento protokol skontrolovaný prejednávaný, ani deň, kedy bolo rozhodnuté o námietkach proti kontrolnému protokolu, ani deň, keď bolo začaté konanie o uložení pokuty. Všetky tieto termíny sú k dispozícii orgánu
verejnej správy a preto tieto úkony prebiehajú už v lehote pre uloženie pokuty. Objektívna lehota beží od okamžiku spáchania správneho deliktu, t. j. kedy došlo k skutočnostiam rozhodným pre uloženie pokuty, plynie odo dňa, v ktorom nedostatok vznikol. Lehoty sú stanovené buď pre uloženie pokuty alebo pre začatie konania o správnom delikte, poprípade ako kombinácie oboch lehôt. Pokiaľ sú lehoty stanovené pre uloženie pokuty, musí rozhodnutie o správnom delikte týchto lehotách nadobudnúť právoplatnosť. Ak sú lehoty stanovené pre začatie konania o správnom delikte, musí v týchto lehotách byť oznámené začatie konania obvinenej osobe.(I. O. „Základy odpovědnosti za správni delikty“ str. 374-375). Správny súd dospel k záveru, že deň uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. 09.04.2018 je rozhodný pre posudzovanie plynutia lehoty na začatie správneho konania o uložení pokuty, nakoľko k aplikácii výnimky podľa ust. § 1 ods. 2 písm. c) zo zákona o verejnom obstarávaní došlo práve uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2018, kedy žalobca ako účastník konania porušil zákon o verejnom obstarávaní platný a účinný v tom čase, keď následne spätne odkúpil už zrekonštruovanú predmetnú nehnuteľnosť. Z uvedeného vyplýva, že jednoročná subjektívna lehota podľa ust. § 182 ods. 6 zákona pre začatie správneho konania o uložení pokuty uplynula dňa 09.04.2019 a objektívna trojročná lehota uplynula dňa 09.04.2021 a teda správne konanie o uložení pokuty bolo začaté v zákonom stanovenej lehote, t.j. dňa 21.01.2019. Preto správny súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 47. K námietke žalobcu, že žalovaný nesprávne aplikoval právny predpis pri posúdení veci a to zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, správny súd uvádza, že orgány verejnej správy posudzovali predmetnú vec v súlade so zákonom č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktorý bol platný a účinný v čase spáchania správneho deliktu spočívajúcom v konaní žalobcu, ktorý nepostupoval pri rekonštrukcii danej nehnuteľnosti podľa zákona o verejnom obstarávaní. Uvedenú skutočnosť mal správny súd preukázanú z časovej následnosti uzatvorených jednotlivých zmlúv medzi zmluvnými stranami žalobcom a obchodnou spoločnosťou ČECH, s.r.o. (z kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2015, kde vystupoval ako predávajúci žalobca a ako kupujúci obchodná spoločnosť ČECH, s.r.o., zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.2016, kde vystupoval ako budúci predávajúci obchodná spoločnosť ČECH, s.r.o. a ako budúci kupujúci žalobca a z kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2018, kde vystupoval ako predávajúci obchodná spoločnosť ČECH, s.r.o. a ako kupujúci žalobca). Ďalej mal správny súd preukázané v konaní, že vklad vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2015 z predávajúceho (žalobcu) na kupujúceho (obchodnú spoločnosť ČECH, s.r.o.), bol povolený katastrálnym úradom dňa 15.01.2016 a že na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 19.02.2016, ktorej predmetom bolo odkúpenie predmetných nehnuteľností budúcim kupujúcim (žalobcom) od budúceho predávajúceho (obchodnej spoločnosti ČECH, s.r.o.) naspäť, hoci v tom čase tento ešte ani neuhradil žalobcovi celú kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2015 (posledná splátka v kúpnej zmluve bola stanovená do 31.03.2016). Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že ak by bolo zámerom žalobcu predať predmetnú nehnuteľnosť z ekonomických dôvodov, tak by sa nezaviazal k jej spätnému odkúpeniu a to práve po realizácii jej rekonštrukcie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca previedol vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti len na nejakú dobu, počas ktorej bola realizovaná jej rekonštrukcia obchodnou spoločnosťou ČECH, s.r.o. a že nepostupoval v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, keď nezadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa ust. § 7 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, na predmet „Rekonštrukcia objektu súp. č. XXX na nájomný bytový dom“ ale zvolil kombináciu zmluvných vzťahov napriek tomu, že predmetná rekonštrukcia nehnuteľnosti napĺňa definičné znaky zákazky na uskutočnenie stavebných prác podľa ust. § 3 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní a tak neoprávnene aplikoval výnimku podľa ust. § 1 ods. 2 písm. c) tohto zákona, čím svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, správny súd poukazuje na smernicu Európskeho parlamentu a rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, ktorá ustálila výnimočný a objektívne zdôvodniteľný charakter výnimiek z povinnosti použitia postupov pri obstarávaní tovar, prác a služieb ako aj na judikatúru SD EÚ v tejto oblasti napr. (rozsudok SD EÚ Sladí Halle a RPL Lochau, C-26/03, EU:C:2005:5, bod 44, 46, vec C-458/03, Parking Brixen GmbH proti Gemeinde Brixen a Standwerke Brixen AG, vec 385/02 Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike a vec 340/02 Komisia Európskych spoločenstiev proti Francúzskej republike). Uvedené rozsudky SD EÚ jednoznačne prezumujú reštriktívny prístup k výnimkám z použitia otvorených postupov vo verejnom obstarávaní, čo znamená, že výnimky by mali pokrývať prípady, v ktorých objektívne nie je možné zabezpečiť súťaž pre neobmedzený, resp. vopred neurčený okruh subjektov. Preto správny súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
48. K námietke žalobcu, že žalovaný nesprávne vyčíslil výšku pokuty, správny súd uvádza, že výška pokuty bola vyčíslená v súlade s ust. § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní v zmysle ktorého, sa za zmluvnú cenu na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. Správny súd uvádza, že žalovaný vychádzal pri stanovení základu pre výpočet sankcie zo zmluvnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve zo dňa 09.04.2018 a ktorá predstavovala sumu vo výške XXX XXX,XX eura a s DPH a z ktorej 5% predstavuje výšku uloženej pokuty vo výške XX XXX,XX eura. Vzhľadom na to, že predmetom zmluvy bolo vykonanie stavebných prác a tiež aj nadobudnutie pozemku, správny súd je toho názoru, že v danom prípade bolo potrebné vychádzať z celej zmluvnej sumy, ktorá zahŕňala aj pozemok. Je zrejmé, že prevod vlastníckeho práva k pozemku bol imanentnou súčasťou zákazky na uskutočnenie stavebných prác. Ďalej správny súd poukazuje na to, že pri ukladaní pokút za správny delikt v zmysle ust. § 182 ods. 1 citovaného zákona je pevne stanovená pokuta a z tohto dôvodu ju orgán verejnej správy nemôže znížiť (t.j. uplatniť správnu úvahu). Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade pri určovaní výšky sankcie orgány verejnej správy postupovali podľa ust. § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní v zmysle ktorého, je výška sankcie za zistený preukázaný správny delikt určená pevne vychádzajúc z ceny prevádzaných nehnuteľností. Zároveň správny súd dodáva, že zákon o verejnom obstarávaní je v časti správneho trestania koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti, ktorej podstata spočíva v tom, že pri naplnení zákonom stanovenej skutkovej podstaty správneho deliktu orgán verejnej správy neskúma subjektívnu stránku porušenia zákona (úmysel - nedbanlivosť), ale len rozpor právneho stavu so stavom skutočným, ktorý má orgán verejnej správy na základe vykonaného dokazovania a z podkladu pre rozhodnutie za dostatočne a jednoznačne preukázaný. Preto správny súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 49. Podľa názoru správneho súdu sa orgány verejnej správy vecou dôkladne zaoberali, pričom prvostupňový orgán vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a nie je možné ani tvrdiť, že by spôsob vykonávania dokazovania bol v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Možno konštatovať, že prvostupňový orgán hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a dôsledne postupoval podľa Správneho poriadku, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej orgány verejnej správy vykonávajú úkony a ktorý predstavuje záruku ich zákonného postupu ako aj ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. 50. V súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, kedy orgány verejnej správy aplikovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na ich povinnosti dbať, aby rozhodujúce skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver zo zistených skutkových okolností, ktorý vyvodili je plne v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. 51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 52. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.