Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-9-2015.pdf
PDF · 95.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, sídlo Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti odporkyni: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XX, o zaplatenie 987,36 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 710,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 355,37 Eur od 07.01.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 71,074 Eur od 21.01.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 71,074 Eur od 21.02.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 71,074 Eur od 21.03.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 71,074 Eur od 21.04.2012 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 71,074 Eur od 21.05.2012 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 88,78 Eur (z toho súdny poplatok 25,96 Eur a trovy právneho zastúpenia 62,82 Eur), všetko na účet advokáta navrhovateľa, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 12.12.2014 proti odporkyni domáhal zaplatenia 987,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 987,36 Eur od 07.01.2012 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 13.07.2011 uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ s odporkyňou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke č. 20097635, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky odporkyni vo výške 993,06 Eur, ktorú bola odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi v 10 mesačných splátkach v sume 89,38 Eur, pričom odporkyňa zaplatila iba 99,26 Eur. Odporkyňa sa k riadne doručenému návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O. s. p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, pričom podľa § 29 O. s. p. sa drobným sporom rozumie spor, ktorého hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,- Eur. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom: zmluva o pôžičke č. l. 3, podmienky k zmluve o pôžičke č. l. 3, všeobecné obchodné podmienky č. l. 4 (ďalej len „VOP“), predžalobná upomienka č. l. 5 s doručenkou č. l. 6, prehľad splátok a úhrad č. l. 7, zmluva o postúpení pohľadávok č. l. 30 s prílohou č. l. 32, na základe ktorých mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 13.07.2011 zmluvu o pôžičke za účelom financovania kúpy bližšie nešpecifikovaného tovaru. Text zmluvy v časti označenej ako „Predmet financovania pôžičky“ obsahuje zhluk číselných údajov, z ktorých len veľmi ťažko možno zistiť, čo presne bolo predmetom poskytnutej pôžičky a za akých podmienok (počet a výška splátok, výška úroku a RPMN, výška celkovej sumy pôžičky a celkových nákladov spotrebiteľa). Podľa obsahu
tejto časti zmluvy teda kúpna cena odporkyňou kupovaného tovaru bola 810,- Eur, pri akontácii z kúpnej ceny tovaru vo výške 99,26 Eur odporkyni poskytnutá pôžička potom predstavovala 710,74 Eur. Takto poskytnutú pôžičku sa odporkyňa zaviazal vrátiť v 10 splátkach vo výške 89,38 Eur, t.j. spolu by mala odporkyňa zaplatiť na splátkach pôžičky sumu 893,80 Eur. V zmluve uvedená výška mesačnej splátky 89,38 Eur mala byť dojednaná vrátane poistenia, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že odporkyňa poistenie ale odmietla. Ako celková suma pôžičky je v zmluve uvedená suma 993,06 Eur a celkovými nákladmi spotrebiteľa má byť suma 183,06 Eur. V zmluve je tiež uvedená ročná úroková sadzba a RPMN zmluvy v zhodnej výške 67,64 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 42,17 %. V zmluve uvedená ročná úroková sadzba je určená zo súčtu desiatich dohodnutých splátok vo výške 89,38 Eur a predstavuje úrok z pôžičky vo výške 710,74 Eur splatenej v desiatich splátkach po 89,38 Eur v celkovej sume 893,80 Eur, t.j. pri celkových nákladoch spotrebiteľa 183,06 Eur. V zmluve uvedená celková suma pôžičky vo výške 993,06 Eur predstavuje súčet desiatich splátok pôžičky vo výške 89,38 Eur vrátane akontácie zaplatenej odporkyňou v deň uzatvorenia zmluvy vo výške 99,26 Eur teda s celkovými nákladmi 282,32 Eur. Pri započítaní platby akontácie do zmluvného vzťahu zo zmluvy o pôžičke potom správna hodnota RPMN zmluvy predstavuje hodnotu 118 % a nie 67,64 % ako je uvedené v zmluve. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporkyňa zaplatila iba akontáciu vo výške 99,26 Eur dňa 13.07.2011, t.j. v deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ďalšie splátky už odporkyňa nezaplatila. Súčasťou uzatvorenej zmluvy sú aj VOP, podľa ktorých bodu 6.2 splátky sú splatné vždy v 20. deň v mesiaci, a ktoré v článku 12. upravujú podmienky skončenia zmluvy napr. výpoveďou. Právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 24.12.2011 vyzval odporkyňu na okamžité zaplatenie všetkých splátok jednorazovo do troch dní od doručenia listu odporkyni, ktorej bol doručený dňa 03.01.2012. Z tohto listu ani z iných navrhovateľom predložených listinných dôkazov však nevyplýva, či vôbec a ako bola zmluva o pôžičke s odporkyňou predčasne ukončená a kedy malo dôjsť k zosplatneniu všetkých záväzkov odporkyne. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.02.2015 bola pohľadávka proti odporkyni postúpená na navrhovateľa. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 13.07.2011, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou mala byť uzatvorená zmluva, ktorú, aj napriek jej označeniu ako zmluva o pôžičke, bolo by možné právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že voľou právneho predchodcu navrhovateľa bolo poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky odporkyni, pričom voľou odporkyne bolo takto poskytnuté peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úroku. Preto je zrejmé, že dojednania účastníkov smerovali k dojednaniu všetkých nevyhnutných prvkov zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Preto v prípade účastníkov mala takto byť nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Je preto vylúčené posúdenie zmluvy medzi účastníkmi ako zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, keďže peňažné prostriedky boli právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni poskytnuté na základe predchádzajúcej žiadosti odporkyne so zrejmou vôľou oboch zmluvných strán, ktorá spočívala v tom, že odporkyňa navrhovateľovi resp. jeho právnemu predchodcovi za poskytnutie peňazí zaplatí úrok. Zmluva medzi účastníkmi konania mala zrejmý konsenzuálny a nie reálny charakter, ako tomu je v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke. Inak povedané zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol založený tým, že právny predchodca navrhovateľa reálne odovzdal peniaze odporkyni (úver bol odporkyni poskytnutý tak, že právny predchodca za odporkyňu zaplatil kúpnu cenu tovaru), ale tým, že sa stretla vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie zmluvy ako zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník vyplýva aj z nepochybného úmyslu zákonodarcu posudzovať zmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý v § 261 ods. 3 písm. d) a e) Obchodného zákonníka konštruuje zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych iných peňažných vzťahov ako absolútne obchody. Uzatvorená zmluva sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Z hľadiska dojednania základných náležitostí zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a tiež z hľadiska splnenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. je však potrebné, aby z obsahu uzatvorenej zmluvy nepochybne jasne určite a zrozumiteľne vyplýval obsah dojednaného právneho vzťahu, t.j. aké práva a povinnosti pre účastníkov zmluvy zo zmluvy vyplývajú. Z hľadiska ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka je potom podmienkou platného uzatvorenia zmluvy o úvere dojednanie výšky úveru a záväzku dlžníka poskytnuté prostriedky veriteľovi vrátiť a zaplatiť úroky. Z uzatvorenej zmluvy plynie, že výška odporkyni poskytnutého úveru bola 710,74 Eur a predstavuje rozdiel v kúpnej cene tovaru 810,- Eur a zaplatenej akontácie 99,26 Eur. Dojednanie výšky záväzku odporkyne poskytnuté prostriedky veriteľovi vrátiť a úrokov z neho však už z uzatvorenej zmluvy nevyplýva nepochybne, pretože zmluva v časti „Predmet financovania pôžičky“ obsahuje zhluk rôznych číselných údajov, z ktorých najmä nie je možné zistiť, či odporkyňou zaplatená akontácia je súčasťou povinnosti odporkyne zo zmluvy o úvere s právnym predchodcom navrhovateľa alebo nie, pričom táto skutočnosť má za následok aj rôznu výšku úroku z úveru (a v nadväznosti na to aj RPMN zmluvy). Celkové náklady spotrebiteľa uvedené v zmluve vo výške 183,06 Eur sú vypočítané bez zohľadnenia akontácie, celková suma pôžičky vo výške 993,06 Eur však už je vypočítaná vrátane akontácie, pričom aj z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že platba akontácie bola vedená ako prvá splátka úveru. Platba desiatich splátok vo výške 89,38 Eur bez akontácie 99,26 Eur t.j. spolu 893,80 Eur znamená výšku úroku (aj RPMN zmluvy) 67,64 %, tomuto zodpovedajú potom celkové náklady spotrebiteľa 183,06 Eur. Pri celkovej sume úveru uvedenej v zmluve vo výške 993,06 Eur t.j. platba desiatich splátok vo výške 89,38 Eur vrátane akontácie 99,26 Eur, je však výška úroku a tým aj RPMN zmluvy (a tiež celkových nákladov spotrebiteľa) vyššia ako uvedená v texte zmluvy a predstavuje hodnotu okolo 118 %. Ďalším dôvodom chaosu v náležitostiach zmluvy je to, že napriek tomu, že odporkyňa v zmluve odmietla poistenie, výška mesačnej splátky 89,38 Eur mala byť určená vrátane poistenia, ktorého výška z uzatvorenej zmluvy nevyplýva. Vzhľadom na tieto obsahové nedostatky uzatvorenej zmluvy uzatvorená zmluva neobsahuje jasné určité a zrozumiteľné dojednanie podstatných náležitostí zmluvy o úvere, najmä v časti záväzku odporkyne poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť za ne úroky, preto zmluva o úvere nebola uzatvorená platne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Zároveň takto nie sú splnené ani obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. i), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z., keďže uzatvorená zmluva neobsahuje jasne a určito stanovenú výšku a počet splátok úveru, keďže nie je zrejmé, či akontácia je tiež splátkou úveru alebo nie (splátok je potom 10 bez akontácie alebo 11 s akontáciou), čo má následne vplyv na výšku úroku a RPMN zmluvy. Preto, aj keby bola zmluva uzatvorená platne, považuje sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Pretože uzatvorená zmluva je neplatná, odporkyňa je povinná titulom bezdôvodného obohatenia vrátiť navrhovateľovi iba to, čo podľa zmluvy od neho prijala (§ 457 Občianskeho zákonníka) t.j. iba istinu poskytnutého úveru, alternatívne v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov t.j. opäť iba istinu poskytnutého úveru vo výške 710,74 Eur, z ktorej odporkyňa navrhovateľovi nezaplatila nič. Preto súd odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 710,74 Eur a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 276,62 Eur súd návrh navrhovateľa zamietol. Poskytnutý úver mala odporkyňa pôvodne zaplatiť v desiatich splátkach, ktorých súčasťou je pri jednoduchom úročení vždy rovnaká časť istiny a rovnaká časť úroku. Odporkyňa je teda povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 710,74 Eur v desiatich splátkach splatných pôvodne od 20.08.2011 do 20.05.2012 teda vo výške 71,074 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania nijako nevyplynulo, či vôbec a ako sa mal stať záväzok odporkyne z uzatvorenej zmluvy splatným v celosti, preto súd vychádzal zo splatnosti jednotlivých splátok podľa pôvodného dojednania teda mesačne. Odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, je preto povinná zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ si návrhom uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania z celej žalovanej sumy od 07.01.2012, preto súd, viazaný návrhom navrhovateľa, zo splátok istiny úveru splatných od 20.08.2011 do 20.12.2011 spolu v sume 355,37 Eur zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 07.01.2012 do zaplatenia a z ostatných splátok istiny počnúc odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti t.j. vo výške 9 % ročne zo sumy 71,074 Eur od 21.01.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 71,074 Eur od 21.02.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 71,074 Eur od 21.03.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 71,074 Eur od 21.04.2012 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 71,074 Eur od 21.05.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úroku z omeškania z vyššej sumy a od skoršej doby súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 710,74 Eur s prísl., v časti o zaplatenie 276,62 Eur s prísl. bol navrhovateľ v konaní neúspešný; úspech navrhovateľa tak predstavuje 72 % (710,74 ku 276,62) a čistý úspech navrhovateľa potom predstavuje 44 %. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal súd pomernú náhradu trov konania zodpovedajúcu čistému úspechu navrhovateľa v rozsahu 44 % pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 59,- Eur a z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na súd) tarifná odmena vo výške 2 x 51,45 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), paušálna náhrada výdavkov 2 x 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a DPH 20 % vo výške 23,80 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), trovy právneho zastúpenia tak spolu predstavujú 142,78 Eur. Pomerná časť náhrady trov konania zodpovedajúca čistému nároku navrhovateľa v rozsahu 44 % tak predstavuje za zaplatený súdny poplatok vo výške 25,96 Eur a trovy právneho zastúpenia 62,82 Eur. Prevažne neúspešnej odporkyni právo na náhradu trov konania nevzniklo. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta navrhovateľa súd uložil odporkyni v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni súd uložil povinnosť zaplatiť dlh navrhovateľovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).