Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-87-2010.pdf
PDF · 111.88 KB
No categories available
16C/87/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO 36 062 235, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti odporcom: v 1/ rade: W. A., nar. XX.X.XXXX, bytom X. 37, Y., v 2/ rade: R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., G. XX/X, o zaplatenie 2552,51 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 2552,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2552,51 eur od 22.8.2008 do zaplatenia, v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 1.181,17 eur, a to z toho sumu 190,50 eur z titulu súdneho poplatku a hotových výdavkov na účet navrhovateľa a z toho sumu vo výške 90,67 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet zástupcu navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania spolu vo výške 219,12 eur, na účet Okresného súdu Prievidza, v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 11.2.2010 domáhal proti odporcom v 1/ a 2/ rade zaplatenia 2552,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 22.8.2008 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 28.12.2006 zavinil vodič odporca v 2/rade motorovým vozidlom IVECO, R.: MT-XXX BA, ktorého držiteľom bol odporca v 1/ rade, v dôsledku dopravnej nehody vecnú škodu na dopravnom značení vo vlastníctve spoločnosti S. S. D., N., so sídlom O., pričom keďže k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 Zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla navrhovateľovi v zmysle § 24 ods. 2 cit. zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na základe čoho vyplatil dňa 10.7.2008 poistné plnenie v celkovej výške 76.897,- Sk, čo predstavuje v prepočte 2552,51 eur. V zmysle § 24 ods. 7 Zák. č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 427 a 420 ods. 1 Obč. zákonníka si navrhovateľ listami z 21.7.2008 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči odporcom, čo nezaplatili, preto navrhol podanému návrhu vyhovieť, ako i priznať úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 153,- eur a z titulu trov právneho zastúpenia.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 10Ro 30/2010-18 z 2.3.2010, proti ktorému podal v zákonnej lehote odporca v 2/ rade odpor v podaní z 9.5.2010. V podanom odpore uviedol, že odporca v 1/ rade neuzavrel povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, o ktorej skutočnosti ako vodič motorového vozidla nebol informovaný, nakoľko odporca v 1.rade disponoval dokladom o uzavretom poistení a odporca v 1.rade teda v zmysle § 420 Obč. zákonníka zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Poukázal na to, že v zmysle cit. § 420 Obč. zákonníka sa zodpovednosti občan zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinil, v danej veci sa necíti byť zodpovedný, nakoľko nehodu nezavinil a odporca v 1/ rade zodpovedá v zmysle vyššie uvedeného za celú škodu. Tiež poukázal na to, že odporca v 1/ rade zodpovedá za technický stav vozidla, pričom technická závada vznikla neodbornou inštaláciu ťažného zariadenia, o čom sa dozvedel až po nehode. Odporca v 2/ rade žiadal priznať náhradu trov konania z titulu cestovného na pojednávanie s tým, že ich vyčísli v lehote troch dní. Podaním odporu sa cit. platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil, a to v zmysle § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p. v platnom znení. Odporca v 1/ rade sa k návrhu nevyjadril, na stanovené termíny pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavoval, preto súd vec prejednal vždy v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu v 2/ rade, listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 87/2010, a to likvidačnou správou z 9.5.2008, výpisom z VÚB banky z 31.7.2008, emailovou komunikáciou z č.l. 7-10 spisu, výzvou na náhradu poistného plnenia z č.l. 11-12 a 14, pokusom o zmier z 15.1.2010, správou od polície z 28.12.2006, zákonom o zodpovednosti za škodu z č.l. 80-86 spisu, zákonom z 21.1.1959 o ručení za náhradu škôd z nehôd pri prevádzke železníc a pri prevádzke motorových vozidiel a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Z výsluchu odporcu v 2/ rade súd zistil, že dňa 28.12.2006 ako vodič viedol motorové vozidlo značky IVECO EČV: C. odporca v 2/ rade, pričom sa mu podľa jeho vyjadrení pri vedení tohto vozidla niekde na diaľnici v Rakúsku z ničoho nič odpojil prívesný vozík, na ktorom sa nachádzalo jedno motorové vozidlo. Tento vozík narazil do zvodidiel, ktoré sa nachádzali hneď vedľa cesty, pričom motorové vozidlo sa vymrštilo z tohto prívesného vozíka, niekoľkokrát sa otočilo a zastalo na kolesách. Poškodené boli zvodidlá, prívesný vozík, ktorý bol vo vlastníctve odporcu v 1/ rade. Čiastočne bola spôsobená škoda aj na vozidle IVECO, ktoré patrilo odporcovi v 1/ rade. Uviedol, že jemu ani spolujazdcovi sa vtedy nič nestalo, spolujazdec bol synovec G. Y., bytom G. XX, Y.. Na miesto dopravnej nehody bola privolaná i polícia a hasiči, ktorí, odstraňovali následky tejto nehody. Uviedol, že políciou nebol uznaný vinným zo spáchania žiadneho priestupku ani trestného činu, nebola mu uložená ani žiadna pokuta v súvislosti s touto dopravnou nehodou. Uviedol, že vtedy, keď vykonával túto cestu, ho o to osobne požiadal ústne odporca v 1/rade, aby za odmenu 2000,-Sk uskutočnil jazdu jeho motorovým vozidlom z Handlovej do Rakúska a späť, kedy mal priviezť z Rakúska dve motorové vozidlá pre neho do Trnavy, na predaj do nejakého autobazáru. V čase, keď došlo k nehode sa vracal s jedným naloženým vozidlom a mal ísť naložiť ešte druhé motorové vozidlo. Uviedol, že nebol v žiadnom pracovnom pomere u odporcu v 1/ rade, išlo o vykonanie jednorazovej činnosti za odmenu vo výške 2000,- Sk v ten deň. Bratov syn bol s ním ako spolujazdec, v podstate len ako na výlete. Na otázku, čo bolo zistené ako príčina dopravnej nehody, a prečo došlo k odtrhnutiu prívesného vozíka, odporca 2/ uviedol, že z technického preukazu zistil, že toto vozidlo IVECO bolo evidované ako valník, čo znamená, že išlo o nákladné motorové vozidlo, ktoré odporca v 1/ rade dal prerobiť na odťahové motorové vozidlo. Podľa odporcu 2/ bola nekvalitne a neodborne navarená guľa na motorovom vozidle IVECO, na ktorej bol zachytený prívesný vozík. Celá táto guľová časť, ktorá bola zrejme prizváraná na motorovom vozidle IVECO zostala po nehode odtrhnutá na prívesnom vozíku, ktorý sa celý odtrhol. Uviedol, že keď išiel vykonať túto cestu, odporca v 1/rade mu odovzdal všetky dokumenty od motorového vozidla, čo znamená technický preukaz i zelenú kartu o tom, že je na motorové vozidlo uzavreté poistenie, bez ktorého by ani túto cestu vykonať nešiel. Až keď mu prišla výzva od navrhovateľa niekedy v lete 2008 sa dozvedel a zistil, že odporca v 1/ rade toto motorové vozidlo nemal nikdy poistené z titulu zodpovednosti za škodu. Uviedol, že on nemá žiaden záznam o tom, že na miesto dopravnej nehody prišla polícia a ani o tom, ako došlo k tejto nehode v zahraničí. Keď sa po nehode rozprával s odporcom v 1/arde , tento mu začal tvrdiť, že či nezaspal, čo je vylúčené. Uviedol, že má najazdených vyše 2 mil. km ako vodič kamiónu. Odporca v 2/rade uviedol, že po nehode ukázal odporcovi v 1 /rade guľu, ktorú vtedy zobral z prívesného vozíka predtým, ako ho odtiahli príslušníci polície v Rakúsku a ukázal mu, že tá guľa sa odtrhla. On na to nepovedal nič. Podľa neho odporca 1/ vedel, že to bolo nekvalitne urobené . Zo záznamu z dopravnej nehody s majetkovou škodou z čl. 52,53 spisu (preklad z nemeckého jazyka do slovenského jazyka č.l. 54,55 spisu) z 28.12.2006 mal súd preukázané, že dňa 28.12.2006 službukonajúci pracovník Zemského policajného komisariátu Dolné Rakúsko spísal záznam o dopravnej
nehode z 28.12.2006 o 15.45 hod. (pod spis. zn. C2/56523/2006-traf), pričom miestom nehody bola Západná diaľnica A1 smer Viedeň, cestný kilometer 127,7 diaľnice, pričom ako účastník dopravnej nehody bol uvedený vodič - odporca 2/, vozidlom MT-XXX BA, W. K. X,X TD žlté, poistenie bolo uvedené Kooperativa poisťovňa, č. SK 007/6518909873, pričom ako škoda bola uvedená ľavý predný blatník, pravý blatník a predok silne poškodený, odlomené závesné zariadenie, ďalej vozidlo- príves 04, PD- XXX YR, poisťovňa Allianz Versicherung Slovenská poisťovňa SK/009/31625053, ako škoda bolo uvedené oje prívesu. Ďalej bola spísaná výpoveď zúčastnených teda odporcu v 2/rade, ktorý uviedol nasledovné: Išiel som nákladným vozidlom MT XXX BA v prvom jazdnom prúde západnej diaľnice A1 smer Viedeň. Na cestnom kilometri 127,7 dostal predo mnou ťahaný príves PD XXXYE šmyk, ťahač skĺzol proti zvodidlám, čím tieto boli na dĺžke 5 m poškodené. Ďalej sa odlomilo oje prívesu, náves sa dostal do tretieho jazdného prúdu a dotkol sa betónovej steny. Tu nenastala žiadna škoda. Dokázal som nákladným vozidlom vlastnou silou prejsť na odstavný jazdný pruh, náves OAMTC najprv odtiahli na odstavný jazdný pruh a potom na najbližšie parkovisko. Odporca v 2/rade k uvedenému záznamu o dopravnej nehode uviedol, že rakúska polícia sa ho opýtala po nemecky, čo sa stalo. Uviedol, že nemecký jazyk neovláda, preto im po slovensky povedal, že stratil príves, ktorý ťahal za sebou, až potom príslušníkmi polície zistili, že sa odtrhlo prívesné zariadenie, kvôli čomu stratil tento príves, ktorý ťahal za sebou. Uviedol, že nevie, prečo napísali skutočnosti do správy tak, ako je to tam uvedené. V žiadnom prípade pred ním nešiel žiadny príves a nemohol dostať pred ním žiaden príves šmyk, uviedol, že ťahal príves za sebou, tento však nedostal šmyk, jednoducho sa odtrhol a on ho stratil. Uviedol, že tam nebol prítomný žiadny tlmočník, ktorý by tlmočil jeho vyjadrenia. Odporca v 2 /rade spočiatku navrhoval v konaní vykonať výsluch svedka G. Y., nar. XX.X.XXXX, v priebehu konania uviedol, že netrvá na výsluchu uvedeného svedka. Z likvidačnej správy z 9.7.2008 vystavenej zamestnancami navrhovateľa mal súd preukázané, že v súvislosti s dopravou nehodou z 28.12.2006, ktorú podľa uvedenej likvidačnej správy zavinil vodič R. Y., t.j. odporca 2/, bolo vyplatené odškodnenie za vecnú škodu (dopravné značenie) vo výške 2169,09 eur, trovy advokáta 277,02 eur, iná vecná škoda 60,- eur a poplatok podľa interných pravidiel 375,92 eur a celkovo spolu 2882,03 eur. Z uvedenej likvidačnej správy je ako dôvod plnenia uvedený § 24 ods. 2 písm. b/ nepoistené vozidlo. Suma v celkovej výške 88.432,21 Sk bola vyplatená z účtu navrhovateľa dňa 10.7.2008, čo mal súd preukázané z výpisu z účtu VÚB banky z 31.7.2008, č.l. 6 spisu. Z listu z 21.7.2008 (č.l. 11) mal súd preukázané, že uvedenou výzvou navrhovateľ vyzval odporcu 1/ na náhradu poistného plnenia vo výške 76.897,- Sk a v prepočte 2552,51 eur, a to v zmysle § 24 ods. 7 Zák. č. 381/2001 Z.z. z dôvodu, že v čase dopravnej nehody motorového vozidla zn. W. R.: MT XXXBA nebolo na motorové vozidlo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Odporca 1/ si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Výzvou z 21.7.2008 bol na náhradu vyplateného poistného plnenia vyzvaný i odporca v 2/rade /č.l. 17/, ktorú výzvu prevzal 28.7.2008. Listom z 15.1.2010 bol vyzvaný na zaplatenie odporca 1/ i zástupcom navrhovateľa na úhradu pohľadávky vo výške 2856,85 eur. Podľa § 24 ods. 2/ Zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.3.2007, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu a) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, ... Podľa § 24 ods. 7/ veta prvá cit. zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a) a b), na náhradu toho, čo za neho plnila. Podľa § 3 ods. 1/ cit. zákona, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Podľa čl. 1 Vyhlášky č. 130/1976 Zb. z 23. augusta 1976 o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý nadobudol platnosť pre Československú socialistickú republiku na základe svojho článku 17 ods. 2 dňom 11. júla 1976, tento Dohovor určuje právo rozhodné pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení. Na účely tohto Dohovoru sa považuje za dopravnú nehodu nehoda, na ktorej sa zúčastňuje jedno alebo viac vozidiel bez ohľadu, či sú poháňané motorom alebo nie, a ktorá súvisí s dopravou na verejných cestách, na
pozemkoch prístupných verejnosti alebo na súkromných pozemkoch, na ktoré majú právo prístupu určité osoby. Podľa čl. 3 cit. vyhlášky, rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode. Podľa čl. 5 cit. vyhlášky, právom rozhodným podľa článku 3 a 4 pre zodpovednosť vo vzťahu k cestujúcemu sa spravuje aj zodpovednosť za škody na veciach prepravovaných vo vozidle, ktoré buď patria cestujúcemu alebo mu boli zverené. Právom rozhodným podľa článku 3 a 4 pre zodpovednosť vo vzťahu k vlastníkovi vozidla sa spravuje zodpovednosť za škodu na iných veciach prepravovaných vo vozidle, než sú veci, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúci odsek. Zodpovednosť za škody na veciach mimo vozidla alebo vozidiel sa spravuje vnútorným právom štátu, na území ktorého došlo k nehode. Ale zodpovednosť za škodu na osobných veciach patriacich postihnutej osobe nachádzajúcej sa mimo vozidla alebo vozidiel, sa spravuje vnútorným právom štátu registrácie, ak by toto právo bolo rozhodné pre zodpovednosť voči poškodenému podľa článku 4. Podľa čl. 7 cit. vyhlášky, bez ohľadu na právo rozhodné pre určenie zodpovednosti, sa prihliada vždy na predpisy o konaní a bezpečnosti dopravy platné v mieste a čase nehody. Podľa čl.8 cit. vyhlášky, rozhodné právo určuje najmä 1. podmienky a rozsah zodpovednosti, 2. dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, 3. vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, 4. spôsob a rozsah náhrady škody, 5. možnosť prechodu práva na náhradu škody, 6. osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu,7. zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, 8. premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času. Podľa čl.11 cit. vyhlášky, použitie článkov 1 až 10 tohto Dohovoru nie je závislé od podmienky vzájomnosti. Dohovor sa použije aj v prípade, keď rozhodným právom je právo štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto Dohovoru. V súvislosti s citovanými ustanoveniami a predmetnou vecou je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. bola zriadená kancelária ako právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (...“za ktorú zodpovedá osoba..“). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b zákona č. 381/2001 Z.z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené). Uvedený právny názor zaujal vo svojom rozhodnutí 4 Cdo 134/2009 i NS SR.
V danom prípade vzhľadom k tomu, že škodu, ktorú navrhovateľ uhradil poškodenej strane, a to spoločnosti ASFINAG Autobahn Service, GmbH, so sídlom Rakúsko, bola spôsobená pri prevádzke motorovým vozidlom W., R. MT- XXXBA na území Rakúskej republiky, súd posudzoval zodpovednosť za škodu nie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka platného na území Slovenskej republiky, ale podľa citovanej vyhlášky č. 130/1976 Zb. o dohovore o práve použiteľnom na doprané nehody a konkrétne v danom prípade zodpovednosť za škodu súd posúdil podľa článku 5 veta tretia cit. vyhlášky, v zmysle
ktorého zodpovednosť za škody na veciach mimo vozidla alebo vozidiel sa spravuje vnútorným právom štátu, na území ktorého došlo k nehode. Keďže z vyjadrenia navrhovateľa , likvidačnej správy i výpovede odporcu 2/ vyplýva, že poškodené boli zvodidlá /dopravné značenie/ teda veci nachádzajúce sa mimo vozidla, patriace poškodenému ASFINAG Autobahn Service, GmbH, so sídlom Rakúsko. V zmysle článku 8 bod 1 cit. vyhlášky sa teda určujú podmienky a rozsah zodpovednosti, v danom prípade podľa vnútorného práva štátu na území ktorého došlo k nehode, teda v danom prípade podľa práva Rakúskej republiky. V čase dopravnej nehody t.j. 28.12.2006 platil na území Rakúskej republiky Spolkový zákon z 21.1.1959 o ručení za náhradu škôd z nehôd pri prevádzke železníc a pri prevádzke motorových vozidiel (zákon o povinnom ručení pre železnicu a motorové vozidla - EKHG), pričom podľa § 1 uvedeného zákona, ak sa pri prevádzke železnice alebo pri prevádzke motorového vozidla usmrtí človek, ak sa mu ubližuje na tele alebo jeho zdraví alebo ak sa poškodzuje vec, z toho vzniknutá škoda sa musí nahradiť podľa ustanovení tohto spolkového zákona. Podľa § 1293 cit. zákona, škoda sa nazýva každá nevýhoda, spôsobená niekomu na majetku, právach alebo jeho osobe, od toho sa odlišuje ušlý zisk, ktorý niekto môže očakávať v prípade obvyklého priebehu veci. Podľa § 1294 veta prvá cit. zákona, škoda vzniká buď z protiprávneho konania alebo zanedbania druhého; alebo z náhody. Podľa § 1295 ods. 1 cit. zákona, každý je oprávnený žiadať od poškodzujúcej osoby náhradu škody, ktorú tento mu spôsobil; škoda sa mohla spôsobiť priestupkom proti zmluvnej povinnosti alebo bez vzťahu na zmluvu. Podľa § 1301 cit. zákona, za protiprávne spôsobenú škodu sa môžu stať zodpovedné viaceré osoby, ak spoločne prispeli priamym alebo nepriamym spôsobom, zvedením, hrozením, príkazom, pomáhaním, zamlčaním a pod; alebo len zanedbaním osobitného záväzku zabrániť nešťastiu. Podľa § 1306 cit. zákona, škoda, ktorú niekto spôsobil bez zavinenia alebo bez úmyslu, sa spravidla nahradzuje bez viny. Zo znenia citovaných ustanovení zákona dospel súd v danom prípade k záveru, že v danom prípade zodpovedá za škodu odporca 1/ ako vlastník motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, a to v zmysle § 1295 ods. 1 cit. zákona, keďže zo zápisu o dopravnej nehode ako i z výpovede samotného vodiča motorového vozidla, t.j. odporcu 2/ vyplýva, že dňa 28.12.2006 k dopravnej nehode uvedeným motorovým vozidlom došlo tak, že sa odlomilo oje prívesu, ktoré podľa vyjadrenia odporcu 2/ bolo nekvalitne navarené, ktorú úpravu motorového vozidla a prívesu zabezpečoval odporca 1/. Zodpovednosť odporcu 2/ ako vodiča uvedeného motorového vozidla, ktorým došlo ku spôsobeniu škody, je podľa názoru daná v zmysle § 1306 cit. zákona, ktorý zodpovedá za škodu aj bez zavinenia. V danom prípade z výpovede odporcu pred súdom, ale i zo záznamu pred políciou vyplýva, že odporcovi 2/ sa pri prevádzke uvedeného motorového vozidla odlomilo oje prívesu, v danom prípade však z cit. ustanovenia vyplýva zodpovednosť odporcu 2/ i keď ku škode došlo z nezavineného alebo neúmyselného konania, teda ide o objektívnu zodpovednosť za škodu vodiča. Na základe uvedeného, keďže z doložených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že navrhovateľ z garančného fondu vyplatil poistné plnenie uplatňované touto žalobou poškodenej strane dňa 10.7.2008, a keďže v zmysle cit. ustanovenia § 24 ods. 7 Zák. č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo na náhradu poistného plnenia proti tomu, kto zodpovedá za škodu, teda v danom prípade proti odporcom 1/ a 2/, súd voči obom odporcom podanému návrhu ako opodstatnenému vyhovel v celom rozsahu. Odporcov 1/ a 2/ zaviazal k splneniu tejto povinnosti spoločne a nerozdielne, a to v zmysle § 1302 cit. zákona, v zmysle ktorého ak sa nedajú určiť podiely jednotlivcov na poškodení, všetci ručia za jedného a každý ručí za všetkých. Keďže odporcovia v 1/ a 2/ rade nezaplatili navrhovateľovi vymáhanú istinu na základe písomnej výzvy navrhovateľa z 21.7.2008 v lehote stanovenej vo výzve / do 21.8.2008/, súd uložil odporcom 1,2 zaplatiť navrhovateľovi v zmysle § 517 ods. 1,2 Oč. Zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. i úroky z omeškania, výška ktorých bola uplatnená v súlade s cit. nariadením, a to s účinnosťou od 22.8.2008 do zaplatenia, pričom vzhľadom na výšku priznaného nároku súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť vymáhanú istinu s prísl. v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. O náhrade trov štátu, ktoré štátu vznikli z titulu priznanej odmeny za prekladateľskú činnosť (preklad zákona z nemeckého jazyka do slovenského jazyka), keďže súd v danom prípade musel zisťovať znenie zákona o povinnom ručení pre železnicu a motorové vozidlá, platného na území Rakúskej republiky v čase dopravnej nehody a za pretlmočenie jednotlivých ustanovení zákona zaplatil tlmočníkovi odmenu vo výške 219,12 eur, čo vyplýva z uznesenia 16C 87/2010-230 z 6.7.2015, a keďže obaja odporcovia boli v konaní v celom rozsahu neúspešní, súd ich zaviazal k náhrade trov štátu v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p. v platnom znení. O trovách konania účastníkov v danej veci rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v platnom znení. Zástupca navrhovateľa si náhradu trov konania vyčíslil v písomnom podaní z 13.7.2015, žiadal priznať náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku vo výške 153,- eur a z titulu zaplatených poplatkov za preklad vo
výške 37,50 eur / na základe faktúry č. 015/2011/, ďalej trovy právneho zastúpenia , a to za 8 úkonov právnej pomoci á 120,49 eur /prevzatie veci, pokus o zmier, návrh, vyjadrenie k odporu, plus 4x účasť na pojednávaní v dňoch 17.1.2011, 28.3.2011, 30.5.2011 a 9.7.2015/ , plus 1x režijný paušál á 8,27 eur, 3x RP á 8,58 eur, 3x RP á 8,89 eur, 1x režijný paušál á 10,07 eur, plus cestovné na pojednávanie (Banská Bystrica - Prievidza a späť ) 3 x v dňoch 17.1.2011, 28.3.2011, 30.5.2011 a 1x cestovné na pojednávanie /Martin - Prievidza a späť/ dňa 9.7.2015, teda spolu 592 km x 0,18 eur - náhrada za použitie motorového vozidla, čo predstavuje spolu 106,56 eur, plus spotreba PHM /480 km x 5,6l/100 km x 1,20 eur/, čo predstavuje 32,25 eur plus /112 km x 5,5l/100 km x 1,20 eur/, čo predstavuje 7,39 eur plus 20% DPH /29,24 eur/ a cestovné náhrady spolu 175,44 eur a náhradu za stratu času Banská Bystrica - Prievidza a späť 3x /17.1.2011, 28.3.2011 a 30.5.2011/ spolu za 18 polhodín x 12,35 eur , plus náhrada za stratu času Martin - Prievidza a späť dňa 9.7.2015 za 4 polhodiny á 13,98 eur, čo predstavuje 55,64 eur a náhradu za stratu času spolu 333,86 eur a celkovo trovy súdneho konania spolu 1734,47 eur. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného poplatku vo výške 153,- eur a hotového výdavku / vyplatenie odplaty za preklad listiny predloženej v konaní/ vo výške 37,50 eur, ďalej z titulu trov právneho zastúpenia a to za 6 úkonov právnej pomocí á 120,49 eur /prevzatie veci, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu v podaní z 30.6.2010, za účasť na pojednávaniach 17.1.2011, 28.3.2011 a 9.7.2015/, plus 1 x režijný paušál á 8,27 eur, 2 x režijný paušál á 8,58 eur, 2x režijný paušál á 8,89 eur, 1x režijný paušál á 10,07 eur, pričom za účasť na pojednávaní 30.5.2011, kedy bolo pojednávanie odročené bez prejednania, súd priznal navrhovateľovi odmenu vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13a/ ods. 4 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, čo predstavuje á 30,12 eur plus 1x režijný paušál á 8,89 eur, čo predstavuje spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 815,23 eur, pričom súd nepriznal zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia uplatnené za písomné podanie protistrane - pokus o zmier z 15.1.2010, keďže odmena za tento úkon právnej služby v zmysle § 13a/ ods. 1 písm. c/ v období od 1.6.2009 do 30.6.2013 nepatrila. Ďalej súd priznal zástupcovi navrhovateľa trovy konania z titulu cestovných náhrad v rozsahu ako bolo zástupcom navrhovateľa vyčíslené, teda spolu vo výške 175,44 eur. Súd zástupcovi navrhovateľa nepriznal uplatnenú náhradu za stratu času za účasť na pojednávaniach v dňoch 17.1.2011, 28.3.2011, 30.5.2011 a 9.7.2015 v uplatnenej výške 333,86 eur, a to z dôvodu, že na všetkých uvedených pojednávaniach sa nezúčastňoval priamo advokát, ale len advokátski koncipienti, a to 17.1.2011 Mgr. Jana Luptáková, 28.3.2011 Mgr. Božena Birošová, 30.5.2011 Mgr. Božena Birošová a 9.7.2015 Mgr. Branislav Bellan. Právo na náhradu za stratu času advokátovi je upravené aj v ust. § 24 ods. 2 zák.č . 586/2003 Z.z. o advokácií, toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta (§ 63 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z.). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa upravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom prípade, ak úkony právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Nakoľko pojednávania na súde prvého stupňa sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim navrhovateľa, náhrada za stratu času za pojednávanie, mu podľa názoru súdu nepatrí. Uvedené konštatoval vo svojom rozhodnutí i Krajský súd v Trenčíne č.k. 4 Co 312/2013-173 z 22.1.2015. Preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania iba v celkovej výške 1.181,17 eur, ktoré trovy konania sú mu povinní nahradiť odporcovi 1/ a 2/, keďže boli v konaní v celom rozsahu neúspešní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.