Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sa-16-2022.pdf
PDF · 122.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: F.. H. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: K. J., trvale bytom: K., bez platného cestovného dokladu, toho času umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, zastúpeného jeho zákonným zástupcom (otcom) V. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: K. J., trvale bytom: K., bez platného cestovného dokladu, toho času umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Račianska 71, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.09.2022, č.: PPZ-HCP-BA5-1279-013/2022-AV, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu: H. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: K. J., trvale bytom: K., bez platného cestovného dokladu, toho času umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, zo zaistenia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava zo dňa 21.09.2022, č. PPZ-HCP- BA5-1279-010/2022-AV, bol žalobca, ako účastník konania z dôvodu vyplývajúceho z ust. § 82 ods. 1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky na územie Turecka podľa ust. § 77 ods. 1, zákona o pobyte cudzincov. Žalobcovi taktiež v predmetnom rozhodnutí, postupom podľa ust. § 83 ods. 2, písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, nebola určená lehota na vycestovanie.
2. V ten istý deň t. j. 21.09.2022, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava rozhodnutím č. PPZ- HCP-BA5-1279-013/2022-AV zaistila žalobcu podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (na účel výkonu administratívneho vyhostenia) na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 21.12.2022.
3. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení vyplýva ucelený priebeh udalostí, kedy dňa 20.09.2022 v čase o 19.25 hod. hliadka Krajského dopravného inšpektorátu, Odboru dopravných nehôd - 5. výjazd, kontrolovala vozidlo, ktoré prichádzalo na územie Slovenskej republiky z Maďarskej republiky a v ktorom bolo 6 cudzích štátnych príslušníkov, ktorí hliadke na výzvu podľa § 18 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore tvrdili že pochádzajú z K.. O tejto skutočnosti bola vyrozumená Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, ktorá je príslušná vo veci konať. Osoby boli následne predvedené dňa
20.09.2022 na MJ PZ BA podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu konania vo veci administratívneho vyhostenia. Jedným z osôb je aj účastník konania (žalobca). Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že účastník konania nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Z uvedeného dôvodu začal správny orgán dňa 21.09.2022 voči jeho osobe konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Po príchode tlmočníka bolo následne zistené, že účastník konania je štátnym príslušníkom K.. Nakoľko sa tento zdržiava na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru bez oprávnenia, správny orgán dňa 21.09.2022 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal Rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení, vedené pod č. PPZ-HCP-BA5-1279-010/2022-AV, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola účastníkovi konania určená lehota na vycestovanie. Účastník konania naplnil dôvod pre rozhodnutie o administratívnom vyhostení a to podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov za neoprávnený pobyt. Správny orgán v predmetnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení vylúčil odkladný účinok, nakoľko to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem, ako aj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, čo malo za následok, že toto rozhodnutie sa jeho doručením stalo vykonateľným a to dňa 21.09.2022. V ten istý deň bola s účastníkom konania spísaná zápisnica o vyjadrení v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vedená pod číslom PPZ-HCP-BA5-1279-012/2022- AV, v ktorej sa tento vyjadril k jeho príchodu na územie Slovenskej republiky ako aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru pričom uviedol, že spolu s rodinou odišli asi pred 20 dňami. Cestovali z K., z mesta T. do Prištiny v Kosove. Z Kosova išli do srbského mesta Subotica, odkiaľ pokračovali pešo bez prevádzača do Maďarska. Tam na čerpacej stanici stretli nejakého Rusa, ktorého požiadali, aby ich zobral so sebou po svojej trase. Po ceste ich zastavila polícia. Ďalej účastník konania uviedol, že mu v domovskej krajine nehrozí smrť, a z K. vycestoval z ekonomických dôvodov. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky účastník konania nežiada. Účastníkovi konania bola daná v predmetnej zápisnici možnosť podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, vyjadriť sa k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie, pričom tento sa k predloženým podkladom vyjadriť nechcel. Lehota na vycestovanie nebola určená z dôvodu, že účastník konania nedisponuje cestovným dokladom. Správny orgán stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do dňa 21.12.2022, pričom počas uvedenej doby sa bude zabezpečovať technicko-personálne zabezpečenie návratu. Zároveň uviedol, že Útvar policajného zaistenia pre cudzincov bude vykonávať tieto úkony: pristúpi k preštudovaniu spisového materiálu, vykoná vstupný pohovor s cudzincom a zabezpečí technicko- materiálnu organizáciu výkonu administratívneho vyhostenia vrátane vybavenia leteniek. Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, avšak dospel k záveru, že účastník konania nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko v zápisnici o podaní vyjadrenia vedenej pod č. PPZ-HCP-BA5-1279-012/2022-AV uviedol, že nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu, nedisponuje dostatočnou finančnou hotovosťou, ktorá by reálne pokryla zabezpečenie jeho pobytu na území Slovenskej republiky a taktiež nedisponuje cestovným dokladom, ktorý by ho oprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu správny orgán rozhodol o jeho zaistení. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov správny orgán konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a je preto zákonným pozbavením slobody. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Správny orgán považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedeného pod číslom PPZ-HCP- BA5-1279-010/2022-AV zo dňa 21.09.2022 vydaného Mobilnou jednotkou Policajného zboru Bratislava. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenie cudzinca. Počas konania o zaistení sa správny orgán zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru. Správny orgán práva účastníkovi konania vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru neupiera a plne ich rešpektuje. Účastník konania nemá na území Slovenskej republiky rodinu. Správny orgán konal v jeho záujme a nebola mu spôsobená ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie na jeho živote, zdraví a sociálnej existencii. Správny orgán preto považuje zaistenie účastníka konania na výkon administratívneho vyhostenia za účelné a efektívne a uvádza, že uložené administratívne vyhostenie je potrebné vykonať bez zbytočného odkladu a prieťahov zo strany orgánov Slovenskej republiky.
II. Priebeh správneho súdneho konania
4. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 21.09.2022, č.: PPZ-HCP-BA5-1279-013/2022-AV, ktorým ako už bolo vyššie spomenuté, bol na účel výkonu administratívneho vyhostenia žalobca zaistený, podal tento dňa 24.10.2022 (na poštovú prepravu) správnu žalobu a v nej správnemu súdu navrhol nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 153,26 eur.
5. V správnej žalobe žalobca poukázal na skutočnosť, že samostatnými rozhodnutiami žalovaného boli zaistení aj jeho rodičia: V. A., nar. XX.XX.XXXX, W. A., nar. XX.XX.XXXX, maloletá sestra T. A., nar. XX.XX.XXXX, maloletá sestra T. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletý brat Eymen KARABAGA, nar. XX.XX.XXXX, ktorí sa rovnako ako žalobca obrátili so žalobou na súd. Žalobca dôvodí, že ustanovenie § 88 ods. l písm. b) zákona o pobyte cudzincov, na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobcu, síce oprávňuje policajný orgán zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení, no žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobcu, nezaujal žiadnu právnu úvahu k otázke prípustnosti jeho zaistenia z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Zaistenie žalobcu, jeho rodičov a súrodencov nemožno posudzovať bez vzájomných súvislostí, a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru žalobca navrhuje, aby správne súdy posudzovali jeho zaistenie a zaistenie členov jeho rodiny vo vzájomných súvislostiach. Poukazuje tiež na to, že rozhodnutie o jeho zaistení a zaistení jeho rodinných príslušníkov je odôvodnené formalisticky, citáciou zákona o pobyte cudzincov, avšak bez vlastnej správnej úvahy žalovaného vo vzťahu k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletých osôb, ako zraniteľných osôb v zmysle § 88 ods. 8 a § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Žalobca uvádza, že žalovaný je v každom prejednávanom prípade limitovaný aj nadnárodnými a medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ochrany ľudských práv maloletých majúcimi prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov. Napriek tomu, že sa výkon administratívneho vyhostenia a zaistenie dotýka aj práv a záujmov maloletých cudzincov v nízkom veku, žalovaný k tejto skutočnosti nezaujal žiadnu právnu úvahu v spojitosti s relevantnými právnymi predpismi na ochranu maloletých osôb, ktorá by odôvodňovala zaistenie maloletej osoby. Žalovaný na prejednávanú vec neaplikoval ani Dohovor o právach dieťaťa majúci prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov. Žalobca taktiež poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a kasačného súdu opakovane zdôrazňujúcu obozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi. Žalovaný podľa mienky žalobcu nedostatočne, resp. vôbec neodôvodnil zásah do jeho základného práva na osobnú slobodu, ako zraniteľnej maloletej osoby, a tým nesplnil základné podmienky pre jeho zaistenie, pretože nepreskúmateľné rozhodnutie je nezákonné. Žalobca súčasne dodáva, že jeho zaistenie, ako aj zaistenie jeho rodičov aj troch maloletých súrodencov, nie je v najlepšom záujme maloletých detí, a je v rozpore s čl. 3 od 1. Dohovoru o právach dieťaťa.
6. K správnej žalobe zaujal stanovisko žalovaný a vo svojom vyjadrení datovanom ku dňu 26.10.2022 uviedol, že zaistenie žalobcu bolo oprávnením policajta na naplnenie účelu výkonu právoplatného administratívneho vyhostenia žalobcu, v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Nakoľko v rozhodnutí o administratívnom vyhostení nebola určená lehota na vycestovanie (lehota na vycestovanie nebola určená z dôvodu, že žalobca nedisponuje cestovným dokladom, ktorý by mu toto umožnil vykonať, nemá vlastné finančné prostriedky na vycestovanie z územia Slovenskej republiky a rovnako nemá oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky) z dôvodu, že na výkon administratívneho vyhostenia sa vyžaduje vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, čo žalobca nebol schopný vykonať, z uvedeného dôvodu nebolo možné jeho prepustenie na slobodu a teda jedinou možnosťou žalovaného bolo žalobcu zaistiť. Zaistenie žalobcu bolo stanovené na 3 mesiace a dôvod určenej lehoty bol špecifikovaný v napadnutej žalobe. Nebola stanovená maximálna lehota zaistenia, ktorú je možné využiť v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Uvedenú lehotu považuje žalovaný za lehotu najkratšieho obdobia počas ktorého sa zabezpečia prípravy na odsun. Vo vzťahu k otázke prípustnosti zaistenia z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a vnímania kontextu so zaistením žalobcu, jeho rodičov a maloletých súrodencov, žalovaný uvádza, že s uvedenou situáciou ako aj kontextom zaistenia celej rodiny žalobcu sa zaoberal a to napríklad tým spôsobom, že rodinu nerozdelil, ale zaistil kompletnú rodinu spolu do Útvaru policajného
zaistenia Sečovce, ktoré je na uvedené prípady zriadené. V prípade, že by sa žalovaný kontextom rodiny nezaoberal, bol by napríklad žalobca umiestnený v ÚPZC Medveďov a zvyšok rodiny v ÚPZC Sečovce, prípadne by oboch rodičov umiestnil v ÚPZC Sečovce samostatne a deti umiestnil do detského domova. Uvedené žalovaný uvádza len na vysvetlenie, že to, že umiestnil rodinu spolu, je logickým záverom o vysporiadaní sa uvedenej situácie ohľadom zaistenia žalobcu a jeho rodiny. A teda nie je pochýb o tom, že nereflektoval na zákonnú povinnosť so vzniknutou situáciou sa vysporiadať a bral ju na zreteľ. K ďalšiemu obsahu správnej žaloby žalovaný síce s súhlasí s tvrdením žalobcu vyplývajúcim z čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, avšak má za to, že nie je možné riadiť sa jedným článkom Dohovoru o právach dieťaťa, ale treba sa zaoberať aj nasledujúcimi bodmi čl. 3 a to bodom 2 a bodom 3. Žalovaný má potom za to, že zaistením žalobcu a jeho rodiny, ktorú umiestnil do Útvaru policajného zaistenia Sečovce neporušil zákon, nadnárodné a ani medzinárodné právne predpisy. Slovenská republika nezriadila žiadne iné zariadenie, do ktorého by mohli byť rodiny s deťmi umiestnené, nie zaistené v prípade, že im bolo vydané právoplatné rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Žalovaný má za to, že zaistenie žalobcu vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a teda z podkladov, ktoré si žalovaný zabezpečil k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Prepustením žalobcu zo zaistenia by bol zmarený jeho účel a teda vykonanie právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a schengenského priestoru, ktoré bolo vydané v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Na základe predostrených skutočností, žalovaný požiadal správny súd, aby správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcu ponechal v zaistení.
7. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia (§ 221 až § 230 Správneho súdneho poriadku) preskúmal rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu zo dňa 21.09.2022, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, mapujúceho priebeh správneho konania a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a preto potrebe nariadiť žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia (ust. § 230 ods. 2, písm. a/ Správneho súdneho poriadku).
8. Na rozhodnutie o správnej žalobe nariadil Krajský súd v Košiciach na deň 11.11.2022 so začiatkom o 11:00 hod. pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalobca ani jeho zvolený zástupca, ktorí svoju neúčasť na ňom ospravedlnili už v správnej žalobe a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Rovnako tak, sa pojednávania nariadeného na deň 11.11.2022 nezúčastnil ani zástupca žalovaného, pričom svoju neúčasť žalovaný ospravedlnil vo vyjadrení k správnej žalobe pracovnou vyťaženosťou.
9. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
10. Podľa ust. § 88 ods. 4, veta prvá zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
11. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
12. Podľa ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
13. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
14. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní.
15. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“), využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu
primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.
16. Podľa čl. 15 ods. 1, veta druhá Návratovej smernice, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
17. Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice (Zaistenie maloletých osôb a rodín), v prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.
18. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
19. Podľa ust. § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.
20. Podľa ust. § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.
21. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
22. Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
23. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.
24. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
26. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
27. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
28. Podľa ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
29. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
30. Podľa ust. § 206 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
31. Podľa ust. § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.
32. Predmetom správneho súdneho prieskumu na základe správnej žaloby bolo posúdenie toho, či ďalšie zotrvanie žalobcu v zaistení, realizované v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, je naďalej zákonné, v zmysle v úvode spomenutého rozhodnutia, ktorým bol žalobca zaistený.
33. Z citovaného ustanovenia § 88 ods. 1, písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že základným predpokladom zaistenia žalobcu, je existencia rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, resp. o uloženom treste vyhostenia. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení žalobcu vyplýva, že podkladom pre jeho zaistenie bolo vykonateľné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení. Účelom zaistenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je realizácia administratívneho vyhostenia.
34. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, bol teda žalobca zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia.
35. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z toho potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie o tom musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.
36. V správnej žalobe žalobca okrem iného poukázal aj na to, že spolu s ním boli zaistení aj ďalší členovia jeho rodiny - jeho rodičia, ako aj jeho súrodenci. V odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia o zaistení žalobcu, však chýba akákoľvek zmienka o tom, akým spôsobom tento fakt ovplyvnil žalovaného pri rozhodovaní v predmetnej veci a teda či ide o opatrenie primerané týmto skutkovým okolnostiam. Správny súd preto s poukazom na judikatúru uvedenú nižšie, vyhodnotil túto žalobnú námietku ako dôvodnú.
37. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že zaistenie žalobcu nemožno vyhodnocovať izolovane, ale je nevyhnutné ho vnímať vo vzájomnej súvislosti so zaistením jeho rodičov a maloletých súrodencov. Kasačný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach poukazoval, v prípade zaistenia maloletých detí, na potrebu posudzovať najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a dôvodil, že deti by nemali byť postihované obmedzením osobnej slobody pre imigračné postavenie ich rodičov.
38. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako tento súd vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
39. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v jeho rozsudku sp. zn. 10Sza/12/2016 zo dňa 14.06.2016 (Judikát roka 2017), podľa ktorého správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek
1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov, najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov, opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
40. Kasačný súd takisto považoval za dôležité zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t. j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými, dokonca s falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. Pritom poukázal na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012 vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12.10.2006 vo veci Mubilanzila Mayeka a Kaník Mitunga vs. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19.01.2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. vs. Belgicko (č. 41442/07).
41. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrený v jeho rozsudku sp. zn. 1Szak/14/2016 zo dňa 11.10.2016. Z jeho obsahu okrem iného vyplýva, že vo veci „spornosti zaistenia (umiestnenia) maloletých detí s matkou a obozretného súdneho prieskumu tohto právneho stavu sa už Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v konaní podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, judikoval svoj právny názor (rozsudok sp. zn. 10/SZa/12/2016 zo dňa 14.06.2016), s právnymi názormi ktorého sa kasačný súd stotožňuje s precedenčnými následkami uvedenými v ustanovení § 3 ods. 3 spolu s § 139 ods. 2 a 3, § 440 ods. 1písm. i/, § 464, ako aj § 469 SSP, ako aj so sankčnými dôsledkami podľa § 80 ods. 1 písm. c/ SSP. Kasačný súd v uvedenej súvislosti najmä poukazuje na judikatúru ESĽP (§ 131 veta druhá SSP),z ktorej vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu“.
42. Správny súd taktiež poukazuje na judikatúru kasačného súdu, v zmysle ktorej žalovaný v súlade so záväzkami obsiahnutými v čl. 3 ods. 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa, pri úvahe o umiestnení detí spoločne s rodičom do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, musí zohľadniť, že tak, ako deti bez sprievodu, tak aj deti, ktoré sú na ceste s rodičmi, by nemali trpieť zdĺhavým pobytom v zaistení. V prejednávanej veci však ide o zaistenie maloletých detí do 21.12.2022. S prihliadnutím na ust. § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov bolo na mieste očakávať od orgánu verejnej správy, vzhľadom na obmedzenia osobnej slobody maloletých detí, vysporiadanie sa s požiadavkou zákonodarcu, že zaistenie maloletých detí, ako zraniteľných osôb, musí byť obmedzené na čo najkratší čas.
43. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu sa správny súd nemôže stotožniť s názorom žalovaného prezentovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že v prípade zaistenia maloletých cudzincov zohľadnil príslušné ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa a že zaistenie maloletého žalobcu je v súlade s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý sleduje najlepší záujem dieťaťa v každom prejednávanom prípade.
44. Pokiaľ ide o správnym súdom vnímané nedostatky odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani správnemu súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci správneho súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015).
45. Keďže sa správny súd stotožnil so žalobnou argumentáciou, nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia, nakoľko jeho ďalšie držanie v zaistení je nezákonné a v rozpore s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.
46. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle ust. § 167 Správneho súdneho poriadku a ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči neúspešnému žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 7 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).