Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-75-2015.pdf
PDF · 111.46 KB
Case nature
Subarea
3Cob/75/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: R. s.r.o., J. č. XX, G., IČO: XX XXX XXX zast. I.. C. C., advokátom, konateľom S. kancelária I.. C. C., s.r.o., E. č. XXX, E. D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. distribučná, a.s., C. č.XX, T., IČO: XX XXX XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. XXCb/XX/XXXX-XX z 2.3.2015 jednomyseľne takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením uložil žalovanému povinnosť odoberať elektrickú energiu za podmienok uvedených v zmluve o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatok č. OZE XXX XXXX XX zo dňa 19.11.2014 a to až do rozhodnutia súdu o platnosti zmluvy č. PDS: M. XXX/XXXX XX, VSE: M. XXX XXXX XX E. zo dňa 19.11.2014 a jej záväznosti pre zmluvné strany na rok 2015. Žalobcovi uložil, aby v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podal na súde návrh na začatie konania (žalobu). Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 175,01 eur a iné trovy konania vo výške 33,00 eur JUDr. C. C., advokátovi, konateľovi na účet S. kancelária I.. C. C., s.r.o., E. č. XXX, E. D., do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal nariadenia predbežného opatrenia v znení uvedenom vyššie.
Návrh odôvodnil skutočnosťou, že žalobca ako výrobca a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy uzatvorili dňa 28.11.2013 Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. M. XXX XXXX. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi na straty v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore; záväzok PDS odobrať elektrinu s právom podpory za cenu elektriny na straty od výrobcu; záväzok PDS prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) Zákona o podpore; záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora doplatkom v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore a záväzok PDS zaplatiť cenu za elektrinu za doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného výrobcovi. Typ zdroja a označenie generátora: OZE - KGJ bioplyn; Lokalita umiestnenia: G. C.; Celk. Inšt. el. výkon: 0,999 MW; Odpočtový cyklus pre dodávku elektriny na straty: mesačný. Zmluva nadobudla účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a bola uzatvorená na dobu neurčitú.
Dňa 13.10.2014 za žalobcu; 22.10.2014 za žalovaného a 19.11.2014 za spoločnosť E. energetika, a.s. bola uzatvorená nová Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo Zmluvy PDS: M._XXX_XXXX_XX, číslo Zmluvy VSE: M._XXX_XXXX_XX_VSE s totožným predmetom Zmluvy, ako bola Zmluva z roku 2013. Zmluva nadobudla platnosť dňom 1.1.2015. Dňom 31.12.2014
zanikla platnosť Zmluvy OZE_XXX_XXXX z roku 2013. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do zániku práva výrobcu na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore. Žalovaný listom z 15.12.2014 oznámil žalobcovi, že si žalobca nemôže uplatniť podporu pre kalendárny rok 2015 z dôvodu, že nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby prevádzkovaný zdroj používal podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, teda že neboli naplnené podmienky upravené v § 4 Zákona o podpore. Preto je vylúčená možnosť zaradiť žalobcom prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory, a teda elektrina vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možnosť uplatniť si právo podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) Zákona o podpore. Zároveň oznámil žalobcovi, že trojstranná Zmluva je naďalej platná, ale nie v celom dohodnutom rozsahu predmetu Zmluvy bude v roku 2015 vykonateľná. Žalovaný upozornil žalobcu, že dodávka vyrobenej elektriny do sústavy VSD bez zodpovedajúceho zmluvného vzťahu upravujúceho výkup elektriny je zo strany žalovaného považovaná za nevyžiadanú a neoprávnenú a žalovaný požiadal žalobcu, aby z jeho strany nedochádzalo v roku 2015 k takejto dodávke.
Žalobca listom zo 18.12.2014 oznámil žalovanému, že si svoju povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm.c) zákona o podpore splnil a oznámenie odoslal žalovanému dňa 6.8.2014 spolu s faktúrou za 07/2014. Žalobca má za to, že Zmluva č. PDS: M. XXX XXXX XX, č. VSE: M. XXX XXXX XX E. zo 19.11.2014 je platná v celom rozsahu a žalovaný je povinný odoberať elektrickú energiu v zmysle platnej Zmluvy za dohodnutých podmienok, pretože zmluva bola podpísaná žalobcom 12.10.2014, žalovaným 22.10.2014, teda žalovaný už v čase uzatvorenia Zmluvy bol presvedčený o tom, že žalobca nesplnil podmienku ustanovenú v § 4 Zákona o podpore, t.j., že do 15.8. neoznámil prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny. Keďže však žalovaný uzatvoril so žalobcom novú Zmluvu už za účinnosti novelizovaného zákona č. 309/2009 Z.z., je zrejmé, že táto Zmluva má prednosť pred zákonom a v tejto Zmluve sú vymienené všetky povinnosti, ktoré má žalobca splniť voči žalovanému, pričom tieto si riadne splnil. Preto vzhľadom na platné znenie Zmluvy žalovaný nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, či žalobca spĺňa, alebo nespĺňa zákonné podmienky na doplatok za dodávku elektrickej energie z obnoviteľného zdroja. § 4 ods. 3 Zákona o podpore sa nevzťahuje na staršie zariadenia. Zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014. V tomto čase bol v platnosti Zákon o podpore bez zmien, ktoré boli zavedené novelou zák.č. 382/2013 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2014. Až s účinnosťou k 1.1.2014 vstúpila do platnosti novela zák.č. 382/2013 Z.z., ktorá ustanovila, že v zmysle § 4 ods. 3 Zákona o podpore si výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nespĺňa povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore, nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výroku elektriny uplatniť právo podľa ods. 1 písm.b) a c) Zákona o podpore na nasledujúci kalendárny rok.
Pred účinnosťou tejto novely síce platila povinnosť o obdobných oznámeniach, avšak takáto povinnosť nebola podmienkou pre získanie podpory pre výrobu elektriny. V novele sú uvedené prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2014, v zmysle ktorých podľa § 18e zák.č. 309/2009 Z.z. o OZE „podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.“
Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že na základe skutočností, že dotknuté zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014, nepredstavovalo oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm.c) zák.č. 309/2009 Z.z. podmienku podpory výroby elektriny a v zmysle § 18e zákona č. 309/2009 Z.z. uvedená podmienka pre predmetné zariadenie žalobcu neplatí.
Keďže v danom prípade sa jedná o podporu vyplácanú štátom, o odňatí takejto podpory musí štát, resp. poverený štátny orgán vydať rozhodnutie, voči ktorému by bolo možné sa brániť zákonnými prostriedkami, odvolaním, podaním žaloby a pod. Zákon č. 309/2009 Z.z. však v žiadnom zo svojich ustanovení nehovorí o tom, ktorý orgán, a za akých okolností by takéto rozhodnutie mal vydať a akým spôsobom by bolo možné sa voči takémuto rozhodnutiu brániť. Žalovaný ako účastník zmluvného vzťahu so žalobcom je subjektom súkromného práva, a teda takéto rozhodnutie týkajúce sa otázok verejného práva-výplaty štátnej podpory mu neprislúcha. Novela zákona č. 382/2013 Z.z. je teda podľa názoru žalobcu nevykonateľná a neaplikovateľná, keďže zákon neurčil orgán štátnej moci oprávnený rozhodnúť o odňatí štátnej podpory.
Prevádzkovatelia elektriny s vysoko účinnou kombinovanou výrobou /T./ sú povinní denne odovzdávať údaje o výrobe elektriny formou elektronických oznámení spoločnosti M. a.s. Žalobca oznámil 29.5.2014 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „URSO") rozsiahle množstvo údajov. Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sietí tieto informácie dostávajú od a zároveň majú možnosť jednoznačne stanoviť, určiť denné množstvo vyprodukovanej elektriny. Z uvedeného je zrejmé, že kontrola údajov o výrobe množstva elektriny z M. zariadení je zabezpečená v najvyššej možnej miere. Tieto údaje, ako aj informácie a dáta, ktoré boli žalobcom oznámené, sú prevádzkovateľom regionálnych distribučných sietí známe.
Napriek tomu, že žalovaný tvrdí, že žalobca si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, čo nie je pravda, pretože žalobca preukázal, že takéto oznámenie mu bolo doručené doporučenou zásielkou zo dňa 6.8.2014, žalovaný disponuje aj bez oznámenia k 15.8.2014 dostatočnými informáciami o množstvách vyprodukovanej elektriny z jednotlivých M. zariadení, a môže teda aj bez oznámenia vytvoriť príslušné plány. Odopretie podpory predstavuje neoprávnený zásah do práv prevádzkovateľa M. zariadenia. Okrem toho k odberu je podľa názoru žalobcu žalovaný viazaný Zmluvou č. PDS: M._XXX_XXXX_XX, č. VSE: M._XXX_XXXX_XX_VSE z 19.11.2014, a žalovaný nie je subjektom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o tom, či žalobcovi patrí alebo nepatrí doplatok.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú splnené podmienky podľa § 74 a nasl O.s.p., preto návrhu vyhovel a keďže sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, skonštatoval to v odôvodnení a ďalšie dôvody neuviedol (§ 76 ods. 4 O.s.p.). Je toho názoru, že vzhľadom na to, že v súčasnosti hrozí u žalobcu stav právnej neistoty, pretože žalovaný nemieni dobrovoľne plniť povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy č. PDS: M._XXX_XXXX_XX, č. VSE: OZE_XXX_XXXX_XX_VSE z 19.11.2014, až do rozhodnutia súdu o povinnosti plniť si túto Zmluvu pre rok 2015, je nevyhnutné upraviť právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným predbežným opatrením z dôvodu právnej istoty, ako aj z toho dôvodu, že výroba elektriny v bioplynovej elektrárni je zdĺhavý proces, kde len nábeh výroby bioplynu pre elektráreň trvá 3 až 6 mesiacov a následné zastavenie tohto procesu tvorby bioplynu trvá minimálne 3 mesiace, a teda nie je možné odstaviť bioplynovú elektráreň zo dňa na deň, a túto opätovne zo dňa na deň uviesť do prevádzky. Takéto odstavenie bioplynovej elektrárne môže byť potenciálnym zdrojom poškodenia životného prostredia alebo výbuchu, keďže sa náhle preruší kontinuálny odber bioplynu, a preto súd prvého stupňa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal ich náhradu v sume 208,01 eur. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 33,00 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 175,01 eur za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), pričom sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 64,53 eur, teda celkom 129,06 eur + 2 x 8,39 eur paušálna odmena podľa ust. § 16 citovanej vyhlášky. Keďže spoločnosť Advokátska kancelária I.. C. C., s.r.o. je platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu ust. § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, t.j. o 29,17 eur (20% DPH od 1.1.2011).
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh žalobcu zamietol resp., aby vo veci rozhodol tak, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia mení tak, že návrh žalobcu zamieta. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nedôvodné, nakoľko žalobca neosvedčil existenciu nároku vo veci samej. V tejto súvislosti poukázal na § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z., podľa ktorého je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Tvrdí, že neeviduje voči žalobcovi k predmetnému dátumu splnenie si vyššie uvedenej povinnosti. Predmetná skutočnosť nebola osvedčená ani v samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu tak ostáva len v rovine tvrdenia. Cieľom týchto tvrdení je pritom len navodenie dojmu neoprávneného postupu zo strany žalovaného a vyvolanie obavy o nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu, resp. vzniku nenávratnej škody na strane žalobcu, pokiaľ mu nebude poskytnutá ochrana v podobe nariadenia predbežného opatrenia.
Žalovaný neeviduje voči žalobcovi splnenie si oznamovacej povinnosti ani v súvislosti s tvrdením žalobcu, že si svoju oznamovaciu povinnosť splnil a oznámenie odoslal žalovanému listom 6.8.2014 spolu s faktúrou za obdobie 07/2014. Žalovaný uviedol, že uvedená zásielka žalobcu adresovaná žalovanému 6.8.2014 v žiadnom prípade neobsahovala oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm.c). Totiž v podateľni žalovaného sa všetky prijaté zásielky evidujú tak, že z ich obsahu je zrejmé, čo sa v nich pri doručení nachádza. Po preverení zásielky doručenej mu žalobcom (pod číslom podacieho lístka: O.) žalovaný potvrdil, že obsahom uvedenej zásielky bola len faktúra č. XXXXXX spolu s prílohou, na základe ktorej si žalobca u žalovaného uplatnil podporu za obdobie 07/2014.
Zdôraznil, že keďže zákon č. 309/2009 Z.z. neustanovuje explicitne vo vzťahu k splneniu si oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm.c) konkrétnu predpísanú formu, je v tejto súvislosti potrebné na jednotlivé úkony výrobcu prihliadať aj vo väzbe na požiadavky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Takýto právny úkon smerujúci k splneniu si uvedenej oznamovacej povinnosti musí byť urobený predovšetkým zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho vyplývať prejav vôle, ktorý ním výrobca sleduje, a preto nie je možné považovať za splnenie si predmetných povinností odovzdávanie rôznych plánov, hlásení a oznámení na spoločnosť M., a.s. alebo Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tak ako to tvrdí žalobca, a ktoré navyše neboli v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani bližšie špecifikované. Takéto tvrdenia žalobcu len potvrdzujú skutočnosť, že žalobca si nesplnil voči žalovanému povinnosť vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 2 písm.c) zák.č. 309/2009 Z.z. a preto žalobcovi zaniklo právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení na výrobu elektriny, nárok na podporu podľa ustanovenia § 4. ods. 1 písm.b) a c) zák.č. 309/2009 Z.z. Toto právo žalobcovi zaniklo priamo zo zákona. Oznámenie o uplatnení podpory je hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15. augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť.
Oznámenie žalovaného o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 z 15.12.2014 malo podľa jeho tvrdenia len informatívny charakter, a nie konštitutívny charakter, ktorým bola žalobcovi oznámená skutočnosť vyplývajúca priamo zo zákona. Odňatie podpory nenastalo v dôsledku rozhodnutia žalovaného, ale vyplynulo „ex lege“ z dôvodov, ktoré nastali výlučne na strane žalobcu. Navyše v prípade, ak nastanú skutočnosti predpokladané ust. § 4 ods. 3 zák.č. 309/2009 Z.z. žalovaný nie je zo zákona ani povinný tlmočiť tento fakt výrobcom vo forme akéhokoľvek oznámenia. V rámci návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí žalobca o.i. preukázať dôvodnosť svojho nároku., teda musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho strany nejde o šíkanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Už v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej.
Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal splnenie si oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm.c) zák.č. 309/2009 Z.z. a teda pri rozhodovaní o jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemal byť úspešný. V tomto prípade sa u žalobcu jedná o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva z dôvodu, že nepreukázal dôvodnosť nároku vo veci samej.
Žalovaný ďalej namieta neexistenciu nároku žalobcu aj na základe informácii zverejnených na webovou sídle Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO). ÚRSO dňa 28.7.2014 zverejnilo na svojom webovom sídle informáciu pre výrobcov, kde poukázalo na ich povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm.c) zák.č.309/2009 Z.z.. každý výrobca bol teda nad rámec zákona informovaný o tom, že si má splniť svoju oznamovaciu povinnosť voči ÚRSO ako aj voči prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav. ÚRSO 9.2.2015 taktiež zverejnilo na svojom webovom sídle zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili vyššie uvedenú povinnosť. V zozname výrobcov sa nachádza aj výrobca - žalobca.
Žalovaný má za to, že je subjektom povinným postupovať v súlade so zákonom č. 309/2009 Z. z. a ako prísne regulovaný subjekt nemá inú možnosť ako dodržiavať zákon a postupovať v súlade so zákonom, bez ohľadu na to, či je zákon nastavený prísne alebo benevolentne. Po zverejnení vyššie uvedeného zoznamu zo strany ÚRSO nemôže žalovaný postupovať inak a nemôže podporu poskytovať subjektu, ktorému zo zákona takáto podpora neprináleží. V opačnom prípade by sám sebe spôsoboval škodu a rovnako by porušoval povinnosť konať prevenčne a škode zamedzovať v zmysle platných právnych predpisov. Nakoľko systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je založený na
systéme „štátom dotovanej politiky" žalovaný nemá žiadne finančné prostriedky (okrem prostriedkov schválených ÚRSO na rok 2015) na vyplatenie podpory pre tých výrobcov, ktorí pre rok 2015 nemajú nárok na podporu. V prípade vyplatenia podpory výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti, vznikne žalovanému priama škoda vo výške niekoľko miliónov EUR a vystavuje ho platobnej neschopnosti. Aby nevznikla žalovanému priama finančná strata, v súvislosti s plnením povinnosti podľa zákona č. 309/2009 Z. z., musela by finančná výška prostriedkov určená ÚRSO zodpovedať nárokom výrobcov elektriny na uplatnenie podpory zo strany výrobcov elektriny v príslušnom kalendárnom roku. Na kalendárny rok 2015 však ÚRO určil a zohľadnil finančné prostriedky len pre takých výrobcov, ktorí oznámili uplatnenie podpory na rok 2015 v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.
Odvolateľ zdôraznil, že nárok navrhovateľa nie je dostatočne osvedčený ani v súvislosti s poukazom na uzatvorenie trojstrannej zmluvy č. PDS: M.-XXX-XXXX-XX medzi žalovaným, žalobcom a spoločnosťou E. energetika a.s.. Má za to, že žalobca si nemôže odvodzovať z tejto zmluvy právo na poskytnutie podpory ako právo na zmluvné plnenie, ktoré je nezávislé od toho, či mu právo na uplatnenie podpory prináleží v zmysle ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z.. Zdôraznil, že aj samotná zmluva obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa zmluvný vzťah riadi okrem iného aj ustanoveniami zák. č. 309/2009 Z.z. a navyše obsahuje aj vyhlásenie žalobcu, že spĺňa podmienky na uplatnenie podpory podľa príslušných právnych predpisov a že sa tieto podmienky zaväzuje dodržiavať. Na základe uvedeného je preto možné konštatovať, že časť, v ktorej predmetná zmluva upravuje uplatnenie zmluvného práva na poskytnutie podpory je uzatvorená s rozväzovacou podmienkou, ktorou je zánik práva a uplatnenie podpory v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore a toto zmluvné právo zaniká, ak v príslušnom kalendárnom roku došlo k zániku práva na uplatnenie podpory podľa uvedeného ustanovenia. Povinnosť žalovaného poskytovať žalobcovi podporu v roku 2015 na základe uzatvorenej trojstrannej zmluvy je neplatná aj s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z dôvodu, že žalobca stratil právo na uplatnenie si podpory v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3) zák.č. 309/2009 Z.z.
Za neopodstatnené považoval žalovaný aj tvrdenie žalobcu o odstavení bioplynovej elektrárne. Aj napriek skutočnosti, že žalobca stratil nárok na uplatnenie podpory v zmysle zák.č. 309/2009 Z.z. na rok 2015, stále môže elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení predať na trhu alebo dodať konkrétnemu odberateľovi, a to aj v prípade ak si podporu neuplatňuje. Navyše žalovaný ponúkol žalobcovi možnosť odberu elektriny za zmluvne stanovenú cenu, prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve, ktorý bol prílohou listu z 15.12.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov ako jednu zo základných podmienok na vydanie predbežného opatrenia. Právny záujem žalobcu je v danom prípade postačujúce chrániť rozhodnutím vo veci samej.
Žalovaný v ďalšom poukázal na skutočnosť, že z ustálenej judikatúry súdov SR vyplýva, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Na základe uvedeného sa žalovaný domnieva, že aj v uvedenom prípade by teda prípadné vydané predbežné opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory len v nevyhnutej miere. V opačnom prípade dochádza k hrubému nepomeru a zásahu do práv žalovaného, keďže v danom prípade neexistuje žiadna istota, že nárok žalovaného na vrátenie poskytnutej podpory v prípade neúspechu žalobcu so žalobou vo veci samej bude aj skutočne vymáhateľný. Nariadením predbežného opatrenia navyše súd prekročil rozsah ochrany žalobcu pred bezprostredne hroziacou ujmou a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo žalovaný považuje za neprimerané, keďže k celému sporu došlo výlučne neplnením si zákonných povinností na strane žalobcu. Vydaním predbežného opatrenia o zabezpečovaní podpory v prospech žalobcu v plnej výške dochádza k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Každý výrobca elektriny s právom na podporu si musí byť vedomý nielen svojich práv, ale aj povinností splnenie ktorých je základným predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle zák.č. 309/2009 Z.z. a preto by mal vynaložiť potrebné úsilie a námahu na plnenie si svojich povinností, zvlášť v prípade, ak strata podpory môže mať vážny dopad na jeho podnikanie. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že každý výrobca je povinný sám si sledovať plnenie svojich povinností vyplývajúcich z platných právnych predpisov. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je povinný tieto skutočnosti výrobcom oznamovať prípadne ich na ne upozorňovať. Žalobca teda mohol a mal vedieť, že neoznámenie skutočností v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.c) zák.č. 309/2009 Z.z. bude pre neho znamenať stratu práva na podporu na budúci kalendárny rok a teda mal dosť času prijať potrebné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
Aj v prípade, ak by neposkytnutie podpory zo strany žalovaného malo na hospodárske výsledky žalobcu negatívny vplyv, žalovaný uviedol, že neposkytnutie podpory je povinnosťou žalovaného a žalobca opomenutím svojej vyššie uvedenej zákonnej povinnosti sám privodil svojej hospodárskej jednotke stav straty rizika zastavenia prevádzky. V tomto prípade je potrebné plne rešpektovať zásadu „neznalosť práva neospravedlňuje.“
Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný považuje rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia za zmätočné, a teda nevykonateľné, nakoľko podľa jeho gramatického výkladu je žalovaný povinný odoberať elektrickú energiu za podmienok uvedených v zmluve č. OZE XXX XXXX XX z 19.11.2014. Žalovaný považuje takúto formuláciu za nepresnú z dôvodu, že v zmysle predmetu tejto zmluvy takáto povinnosť t.j. odoberať elektrickú energiu od žalobcu vyplýva pre spoločnosť E. energetika s.s. a nie pre žalovaného. Žalovaný na základe tejto zmluvy poskytuje žalobcovi podporu vo forme doplatku, ktorý však s odobratou elektrinou nesúvisí. V zmysle ust. § 4 ods. 1 písm.c) zák.č. 309/2009 Z.z. sa doplatok vzťahuje na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písm.b) neuplatňuje.
Navyše žalovanému nie je zrejmé v akej výške by mal žalobcovi za odobratú elektrinu platiť, keďže žalobca stratil nárok na „garantovanú cenu“ vyplývajúcu z rozhodnutia ÚRSO. Nakoľko zo znenia samotnej výrokovej časti uznesenia súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je zrejmé aké plnenie a v akej výške má žalovaný žalobcovi poskytovať, považuje žalovaný toto uznesenie za nevykonateľné.
Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že keďže nárok na doplatok vznikol na základe individuálneho právneho aktu rozhodnutia ÚRSO, nemôže byť tento odňatý na základe nesplnenia si povinností zo zákona, ako tvrdí žalovaný, ale môže byť odňatý jedine individuálnym právnym aktom. V prípade, že je akémukoľvek subjektu zasiahnuté do jeho práv štátnou mocou, musí existovať zákonná možnosť ochrany pred takýmto konaním štátnej moci, a teda na odňatie akýchkoľvek práv musí byť vydaný individuálny právny akt. V prípade, že zákon s týmto nepočíta, takýto zákon je protiústavný. Teda pokiaľ v danom prípade, ak tvrdí E. distribučná, a. s., že právo zaniklo zo zákona, pokiaľ by bol takýto výklad akceptovaný je zrejmé, že zákon č. 309/2009 Z. z. je protiústavný, keďže neumožňuje právnu ochranu pred takýmto nezákonným konaním E. distribučnej, a. s.. E. distribučná, a. s. a žalobca uzatvorili 13.10.2014 za žalobcu, 22.10.2014 za E. distribučnú, a. s. a 19.11.2014 za spoločnosť E. energetika, a. s. novú zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku. K uzatvoreniu tejto zmluvy boli predložené všetky podklady, vrátane dokladov o predpokladanej ročnej výrobe elektrickej energie. Až na základe predloženia týchto dokladov došlo k uzatvoreniu zmluvy, pričom návrh zmluvy bol predkladaný zo strany žalovaného.
Žalobca má za to, že táto zmluva má prednosť pred zákonom, pretože E. distribučná, a. s. v čase uzatvárania zmluvy mala informáciu, že hlásenie o predpokladanom množstve dodanej elektriny k 15.8. údajne mu nebolo zo strany žalobcu doručené. Ak napriek tomu uzatvorila E. distribučná, a. s. ako aj E. energetika, a. s. so žalobcom zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku aj pre rok 2015, toto ich konanie má prednosť pred zákonom. Povinnosťou E. distribučnej, a. s. bolo v prípade, že bola presvedčená o tom, že žalobcovi nepatrí doplatok, uzavrieť so žalobcom zmluvu až od roku 2016. V takom prípade mala E. distribučná preukázať, že žalobca takéto podmienky nesplnil najmenej pre rok 2015, čo však nebolo možné z jej strany preukázať, keďže požadované informácie boli súčasťou podkladov pre uzatváranie zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku a sú súčasťou zmluvy. Ide teda potenciálne o nekalé súťažné konanie zo strany E. distribučná, a. s..
V konečnom dôsledku pokiaľ E. distribučná poukazuje na ustanovenie § 4 zákona č. 309/2009 Z. z. a tvrdí, že právo na doplatok zanikol u žalobcu zo zákona, zámerne opomenul ustanovenie § 18e Zákona č. 309/2009 Z. z., ktorý jednoznačne konštatuje, že táto povinnosť sa nevzťahuje na subjekty, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 1.1.2014.
Skutočnosť, že ÚRSO neposkytlo dostatok finančných prostriedkov na úhradu doplatku si musí vyriešiť E. distribučná, a. s. s ÚRSO, pretože úprava právnych vzťahov medzi ÚRSO a žalovaným nie je žalobcovi známa, a je vecou E. distribučnej, a. s., aby si v prípade, že má akékoľvek problémy s
financovaním doplatkov riešila tento problém s ÚRSO a nemôže tento problém prenášať ďalej na žalobcu, keďže tento nie je s ÚRSO v priamom zmluvnom vzťahu, ale je v právnom vzťahu so žalovaným, a teda obrana žalovaného, že mu neboli poskytnuté finančné prostriedky zo strany ÚRSO je účelová a právne irelevantná.
V konečnom dôsledku v zmysle zásady iura novit curia musí byť súdu jasné, že v rámci individuálnych právnych vzťahov založených na základe zmluvy medzi subjektmi súkromného práva nemôžu byť práva a povinnosti zmluvných strán priznané alebo odňaté priamo zákonom ako tvrdí žalovaný.
Preto žalobca považuje odvolanie žalovaného za účelové a nedôvodné a preto ho navrhol v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,50 eur /vyjadrenie k odvolaniu (64,53 eur) + režijný paušál (8,39 eur) + 20 % DPH/.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
V danej veci žalobca žiadal vydať predbežné opatrenie na uloženie povinnosti odoberať elektrickú energiu za podmienok uvedených v zmluve, pretože žalovaný mu oznámil, že si nemôže uplatniť podporu pre kalendárny rok 2015.
Z tohto oznámenia teda vyplýva, že žalovaný neposkytne žalobcovi podporu, ale nie je preukázané, aby odmietol odoberať elektrickú energiu. Žalovaný vo svojom vyjadrení dokonca potvrdzuje, že elektrickú energiu bude odoberať.
Nielen v našom právnom systéme platí zásada „dohody sa plnia“. Až pri ich porušení nastupuje ochrana prostredníctvom príslušných inštitútov.
Z doterajšieho konania, ani rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, akú žalobu je žalobca povinný v lehote 30 dní podať.
Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí však vziať do úvahy skutočnosť, že upravuje pomer medzi účastníkmi len dočasne a to v rozsahu, ktorý stačí na dosiahnutie účelu a to do budúcna.
Z konania žalobcu vyplýva, že jeho cieľom je získanie podpory (iné skutočnosti nie sú medzi účastníkmi sporné), a preto je žiadané a vydané predbežné opatrenie v rozpore s ust. § 76 O.s.p..
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Žalobca v tomto konaní nemal úspech, žalovaný náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p.), a preto odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.