Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-267-2013.pdf
PDF · 110.78 KB
No categories available
6C/267/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci navrhovateľov: 1. Z., 2. J&F s. r. o. so sídlom Františkánske námestie 7/412, Bratislava, obaja zastúpení Mgr. Slavomírom Trnkócym, AK so sídlom Gercenova 6/A, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Hydromeliorácie, štátny podnik so sídlom Vrakunská 29, Bratislava, zastúpená advokátskou kanceláriou avocatius s.r.o. so sídlom Palackého 12, Bratislava, o uloženie povinnosti
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade z a m i e t a.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 989,71 Eur na účet advokátskej kancelárie právneho avocatius s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v W. a. s. Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 11.07.2011 sa navrhovatelia domáhali proti odporcom vydania rozhodnutia, ktorým by súd stanovil odporcovi povinnosť odstrániť vodnú stavbu - hydromelioračné zariadenie „Závlaha pozemkov z vodnej nádrže Lozorno I.“, evidenčné č.XXXX XXX (ďalej len „vodná stavba“) z pozemkov navrhovateľa v 1. rade a to parc. reg. „C“ - parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 2148 m2 a parc. registra „E“ - parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 2190 m2 v kat. úz. S. a z pozemkov navrhovateľa v 2. rade a to parc. reg. „E“ - parc. č. XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 687 m2 a parc. č. 9187 - orná pôda o výmere 988 m2 v kat. úz. S., vedených na LV č. XXXX a na úhradu trov konania, všetko do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Návrh zdôvodnili tým, že nehnuteľnosti, ktoré vlastnia sú umiestnené mimo zastavaného územia obce. V zmysle platného územného plánu obce S. sú parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX určené na výstavbu rodinných domov ako nová lokalita s označením „VRU6/1“. Pod povrchom pozemkov vo vlastníctve navrhovateľov je vedené potrubie, ktoré je súčasťou vodnej stavby v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 písm. f) zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej ako „vodný zákon“) tak, že závlahové potrubie vetva „B“ je vedené pod parc. č. XXXX/X, XXXX a XXXX a závlahové potrubie vetva „A“ je vedené pod parc. č. XXXX/ X, XXXX a XXXX. Vlastníkom vodnej stavby je Slovenská republika a správcom sú Hydromeliorácie š. p., Bratislava. Za účelom ochrany vodnej stavby je v danej lokalite v zmysle § 55 ods. 2 vodného zákona určené pásmo ochrany vodnej stavby v rozsahu 5 m od brehovej čiary kanála, kde je zakázaná výstavba. Odporca bol vyzvaný na odstránenie (prekládku) časti vodnej stavby alebo na poskytnutie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva užívať nehnuteľnosť, čo však odmietol. Argumentoval tým, že podľa § 53a písm. a) vodného zákona je vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ, na ktorom je hydromelioračná stavba alebo jej časť umiestnená, povinný strpieť hydromelioračnú stavbu , alebo jej časť na pozemku, kde je táto stavba umiestnená. Vôbec nebral do úvahu územný plán obce Lozorno, podľa ktorého je dotknutá lokalita
určená na výstavbu rodinných domov. Od roku 2012 nie je závlahové zariadenie využívané vôbec, keďže vodná nádrž bola vypustená kvôli údržbe. Poukázal na ustanovenia čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Navrhovatelia mali za to, že v danom prípade nie sú splnené minimálne 3 podmienky pre nútené obmedzenie ich vlastníckych práv a to či v tomto prípade dochádza k naplneniu verejného záujmu a to v nevyhnutnej miere a na základe zákona.
Odporca vo vyjadrení nesúhlasil s návrhom navrhovateľov. Poukázal na ustanovenia vodného zákona a zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Podzemné závlahové potrubie, ktoré sa nachádza pod parcelami navrhovateľov je vo vlastníctve štátu. Hydromelioračné zariadenie slúži verejnému záujmu na závlahu pozemkov o celkovej výmere 440 hektárov. Navrhovatelia kupovali predmetné pozemky s tým, že mali mať vedomosť o tom, v akom stave tieto pozemky kupujú a mali sa oboznámiť s ich reálnym stavom. Existencia závlahového systému je v tejto oblasti viditeľná „voľným okom“, keďže jeho súčasťou sú nadzemné hydranty a existencia podzemného závlahového potrubia je v tejto lokalite všeobecne známa. Predmetné zariadenie bolo vybudované na základe právoplatných rozhodnutí. Špecifikom tohto zariadenia je umiestnenie hydromelioračného zariadenia, ktoré je podľa § 52 ods. 1 písm. f vodného zákona vodnou stavbou pod zemou a žiadnym spôsobom neobmedzuje užívanie pozemkov zo strany ich vlastníkov. V zmysle zákona o vodách, § 53a a § 55 je vlastník pozemku, na ktorom sa vodná stavba nachádza, povinný túto strpieť, nesmie ju žiadnym spôsobom poškodzovať a ohrozovať jej prevádzku. Režim vodných stavieb podlieha osobitnej ochrane zo zákona. Ak nastane prípad, že v budúcnosti by sa mal zmeniť charakter pozemku, resp. mal by byť tento vyňatý z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, je potrebné zabezpečiť, aby nebolo štátne vlastníctvo znehodnotené a odstránené. Ak sa sám vlastník o takúto zmenu usiluje , pričom pozemky nadobudol ako poľnohospodársku pôdu , je povinný znášať všetky prípadné náklady, ktoré s touto zmenou súvisia tak ako to vyplýva z § 17 ods. 6 písm. e) zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Predmetné pozemky navrhovateľov, pod ktorými prechádza závlahová sústava nie sú v súčasnosti evidované ako pozemky určené na zastavanie.
Účastníci sa na pojednávanie nedostavili napriek riadnemu predvolaniu, súd ich prítomnosť na pojednávaní nevyžadoval, preto vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, zástupcu odporcu, výsluchom svedkyne Z. oboznámením sa s expertíznym posudkom z čl. 6 a nasledujúcich, písomná komunikácia medzi účastníkmi a to z roku 2011 a 2012 z čl. 21 -24, LV č. XXXX., LV XXXX a LV XXXX o vlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade, kolaudačný rozhodnutím vodného diela, rozhodnutím o umiestnení stavby v D., kúpnymi zmluvami, osvedčenie o dedičstve z čl. 101, LV XXXX, snímkou vedenia vodného diela trasa A a B, dokladmi navrhovateľa o zakreslení parciel vo vlastníctve navrhovateľov, situáciou prechodu závlahového potrubia cez pozemky navrhovateľov, geometrickým plánom, expertíznym posudkom a prílohami k expertíznemu posudku - situácia a grafické znázornenie situácie a spisom a zistil nasledovný skutkový stav.
Účastníci konania pridržiavajúc sa svojich písomných vyjadrení zotrvali na dôvodoch v nich uvedených s poukazom na obsah listinných dôkazov nimi predložených a súdom vyžiadaných.
V priebehu konania navrhovatelia podali návrh na zmenu petitu z dôvodu nového rozparcelovania pozemkov tak, že žiadal, aby odporca na svoje vlastné náklady odstránil vodnú stavbu - hydromelioračné zariadenie „Závlaha pozemkov z vodnej nádrže S. I.“, evidenčné č.XXXX XXX z pozemkov navrhovateľa v 1. rade a to parc. reg. „C“ - parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 728 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 728 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 560 m2, parc. č. XXXX/X
- ostatné plochy o výmere 277 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X
- ostatné plochy o výmere 146 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 196 m2, parc. č. XXXX/ XXX - orná pôda o výmere 750 m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 518 m2, všetky zapísané na LV č. XXXX a z pozemkov navrhovateľa v 2. rade a to z parc. registra „C“ - parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 693 m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 315 m2 v kat. úz. S., zapísaných na LV č. XXXX.
Súd uznesením zmenu petitu pripustil v súlade s návrhom navrhovateľov.
Zo skutkových zistení v prejednávanej veci mal súd kúpnymi zmluvami z roku 2004 a 2005 a 2010 preukázané, že navrhovateľ v 2.rade nadobudol nehnuteľnosti v kat. úz. S. a to parc. reg. „C“ - parc. č. XXXX/X. - ostatné plochy o výmere 2148 m2 a parc. registra „E“ - parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 2356 m2 a parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1806 m2, parc. reg. „E“ - parc. č. XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 687 m2 a parc. č. XXXX. - orná pôda o výmere 988 m2. V roku 2008 Navrhovateľ v 2. rade previedol parc. č. XXXX/X na navrhovateľa v 1. rade.
V kúpnych zmluvách sa uvádza, že kupujúci potvrdzuje, že stav kupovaných nehnuteľností je mu dobre známy z ohliadky.
V roku 1986 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie vodohospodárskeho diela „Závlaha pozemkov z vodnej nádrže S. - 1. Stavba“ pod č. R. dňa 30.12.1986.
Zástupca odporcu uviedol, že pokiaľ navrhovatelia sa domáhajú odstránenia vodného diela, tak takýto návrh je v rozpore so zákonom, keďže predmetné zariadenie je vodnou stavbou a jej odstránenie by bolo v rozpore so zákonom o vodách. Takýto návrh je aj v rozpore s platnými rozhodnutiami, ktoré by boli vydané - kolaudačné rozhodnutie z roku 1986. Predmetná vodná stavba je v súčasnosti funkčná a je kedykoľvek pripravená pre účely poľnohospodárske, na závlahu takmer celého územia S.. Nevyžaduje sa jej denné využívanie a slúži hlavne v prípadoch sucha na závlahu. Takýto návrh je v rozpore s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý sa vo viacerých prípadoch vyjadril, že pokiaľ vlastník nadobudol nehnuteľnosti, na ktorých viaznu obmedzenia a tieto sú vytvorené v súlade so zákonom, sú povinní strpieť takéto obmedzenia.
Z expertízneho posudku č. 3/2013, ktorý vypracoval pre navrhovateľov Z. vyplýva, že úseky potrubia závlahovej vetvy A a B uložené pod pozemkami musia byť zachované pre potreby zavlažiteľnosti 443 ha a 234 ha poľnohospodárskej pôdy. Oba úseky týchto vetiev možno preložiť do novšej trasy.
Z výpovede navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že nehnuteľnosti v kat. úz. S. kupovali navrhovatelia preto, že rodina navrhovateľa tu vlastnila malé podiely na parc. č. XXXX a č. XXXX a tieto pozemky podľa ubezpečenia obce S. mali byť zahrnuté do územného plánu obce ako pozemky určené na výstavbu rodinných domov. Podľa zakreslenia závlahového potrubia cez pozemok navrhovateľa v 1. rade parc. č. XXXX/X nachádza hydrant a k tomuto hydrantu vedie závlahové potrubie vetva A na 3 strany a vetva B potrubia. Navrhovateľ robil na tomto pozemku výkopové práce a zistil, že v hĺbke 2 m sa nachádza hrubé potrubie o hrúbke 0,7 m. Keď sa túto skutočnosť dozvedel, neodstúpil od kúpnej zmluvy a pozemky nevrátil, práve naopak, dokupoval okolo tejto parcely ďalšie pozemky a následne niektoré pozemky odpredal tretím osobám, pričom tieto si vybrali pozemky, na ktorých sa závlahové potrubie nenachádzalo a mohli na nich stavať rodinný dom. Do územného plánu obce sa tieto pozemky na výstavbu dostali niekedy v roku 2011. Cena prekládky závlahového potrubia z pozemkov navrhovateľov bola ohodnotená na sumu 25.000,- Eur. Odporca však s prekládkou nesúhlasil. Z toho dôvodu podal žalobu na odstránenie tohto hydromelioračného zariadenia aj z dôvodov, že vetvy A a B vedenia sú už nefunkčné niekoľko rokov, neplnia vôbec žiadnu funkciu a vetvu B naposledy využívala súkromná firma pre účely zavlažovania golfového ihriska do roku 2012. O stavebné povolenie na výstavbu rodinných domov navrhovateľ v 1. rade nepožiadal, pretože riaditeľka stavebného úradu mu uviedla, že stavebné povolenie mu nevydajú bez súhlasu odporcu, ktorý žiada dodržať ochranné pásmo vodnej stavby. Toto ochranné pásmo tvorí minimálne 5 metrov na každú stranu od stredu položeného potrubia. Vedenie potrubia bráni navrhovateľovi v 1. rade vo výkone vlastníckeho práva, pretože na pozemkoch nemôžem stavať.
Konateľka navrhovateľa v 2. rade H. sa plne pridržiavala skutočností, ktoré uviedol navrhovateľ v 1. rade. Navrhovateľ v 2. rade podnikateľskú činnosť aktuálne nevykonáva a táto firma bola založená za účelom správy nehnuteľností navrhovateľa v 1. rade s manželkou v S. a v U..
Zástupca odporcu Z. uviedol, že odporcov vzťah k pozemkom navrhovateľov vyplýva z § 53a novely zákona o vodách č. 364/2004 Z. z. Na prekládku časti závlahového zariadenia trasy A a trasy B, ktorá prechádza cez pozemky navrhovateľov a to na vlastné náklady navrhovateľov sa vyžaduje potrebné stavebné konanie. To znamená, že navrhovatelia ako investori by museli podať návrh spolu s
projektom na preloženie závlahového zariadenia z dôvodu výstavby stavby, a teda išlo by o vyvolanú investíciu navrhovanej stavby, ktorú by povoľoval príslušný stavebný úrad za podmienok, že odporca schváli projekt investora navrhovanej preložky. Bez stavebného konania nie je možné o prekládke rozhodnúť. Odporca len v rámci stavebného konania odsúhlasuje navrhovaný projekt investorom po technickej stránke. Štandardný postup teda je, že pokiaľ si navrhovatelia podajú žiadosť o stavebné konanie na výstavbu rodinných domov za podmienky vyňatia poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, je predpoklad, že by sa vyhovelo zároveň požiadavke navrhovateľov o vykonanie prekládky závlahového zariadenia na ich pozemkoch a len na ich vlastné náklady tak, aby sa nevyvolalo ďalšie územné konania. Takto odporca odsúhlasil viacero prekládok.
Odporca s vlastníkmi pozemkov neuzatvára zmluvy o zriadení vecného bremena, pretože takáto povinnosť mu nevyplýva z § 53a vodného zákona a vedenie závlahového zariadenia nebráni vlastníkom v užívaní ich pozemkov. Momentálne sa závlahové potrubie nevyužíva asi od roku 2011, kedy bola vodná nádrž vypustená. Vo vláde však bol schválený materiál o poskytovaní dotácii na revitalizáciu t.j. rekonštrukciu, opravy, modernizáciu a využívanie okrem iných aj odvodňovacích zariadení a závlahových zariadení. Stanovuje podmienky prideľovania týchto dotácií rámcovo v rámci programu rozvoja vidieka v rámci ministerstva pôdohospodárstva. Z toho dôvodu odporca očakáva záujem o využívanie tejto stavby, pričom dotácie budú poskytnuté nájomcovi zavlažovacieho zariadenia ako celku, t.j. prevádzkovo-technického zariadenia pod zemou a nad zemou.
Svedkyňa Z., pracovníčka odporcu v prevádzke v J.uviedla, že vodná stavba „Závlaha pozemkov z vodnej nádrže S. II- 1. stavba sa skladá z dvoch čerpacích staníc a vodného potrubia a rúrovej siete medzi týmito čerpacími stanicami. Prvá čerpacia stanica sa nachádza pod vodnou nádržou a od nej vedie výtlačné potrubie do rozvodného uzla, kde sa rozdeľuje závlahové potrubie na vetvu A a vetvu B. Obidve vetvy sú plne funkčné a užívali sa do roku 2012, kedy bola vodná nádrž postupne vypúšťaná po etapách a potom sa čistila. Najväčším odberateľom závlah bolo PD S.. V roku 2013 a 2014 nebol záujemca na odber závlah. Trasa A je výtlačné potrubie a je dôležitejšia a platia tu prísnejšie podmienky pre prípadnú výstavbu a platí tu aj väčšie ochranné pásmo. Závlahové potrubie z pozemkov navrhovateľov sa nedá odstrániť, pretože ide o výtlačné potrubie a tým by došlo k znefunkčneniu tejto trasy i rúrovej siete. Do úvahy by pripadala prekládka a to po hranici pozemkov navrhovateľov a to na základe uskutočnenia stavebného konania s vypracovaným projektom prekládky.
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými stavbami sú najmä f) hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred vodnou eróziou,
Podľa § 53a písm. a), b) zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ, na ktorom je hydromelioračná stavba umiestnená, je povinný a) strpieť hydromelioračnú stavbu alebo jej časť na pozemku, kde je táto stavba umiestnená, b) pri užívaní pozemku počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval hydromelioračnú stavbu alebo jej časť a neporušoval a ani inak negatívne neovplyvňoval funkčnosť, bezpeč-nosť, spoľahlivosť a prevádzku hydromelioračnej stavby alebo jej časti, inak zodpovedá za škodu, ktorú svojou činnosťou spôsobil, c) strpieť, aby vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby alebo jej časti v nevyhnutnej miere vstupoval na pozemky, kde sa hydromelioračná stavba alebo jej časť nachádza, v súvislosti s jej prevádzkou, rekonštrukciou, prekládkou, údržbou alebo opravou, d) ohlásiť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi hydromelioračnej stavby alebo jej časti vzniknuté závady alebo nutnosť vykonať opravy na hydromelioračnej stavbe alebo jej časti.
Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny stavby je stavebník povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať.
Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane využívaní poľnohospodárskej pôdy poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Podkladom na vyznačenie zmeny poľnohospodárskeho druhu pozemku v katastri je právoplatné rozhodnutie, záväzné stanovis-ko alebo stanovisko orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy a geometrický plán, ak je pred-metom zmeny časť pozemku evidovaná v katastri. V konaniach o zmene poľnohospodár-skeho druhu pozemku je orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy povinný zabezpečiť ochranu a) najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa kódu bonitovaných pôdno- ekologických jednotiek uvedeného v osobitnom predpise, b) viníc.
Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy ten, kto navrhne nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy, je povinný a) chrániť najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu a vinice podľa odseku 1, b) riešiť alternatívne umiestnenie stavby na poľnohospodárskej pôde za hranicou zastavaného územia obce so zreteľom na ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd podľa písmena a) a vyhodnotiť dôsledky pre poľnohospodársku pôdu pre každú alternatívu.
Podľa § 17 ods. 6 písm. f) zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy žiadosť s náležitosťami podľa odseku 5 posúdi, a ak zistí, že sú dodržané zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa §12,vydározhodnutieoodňatí,vktorom a) uvedie, na aký účel je súhlas s trvalým odňatím alebo dočasným odňatím poľnohospodár- skej pôdy vydaný, ktorých parciel alebo ich častí a ktorých katastrálnych území sa týka, b) uvedie dokumenty, na základe ktorých rozhodnutie vydal, c) schváli projekt spätnej rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy, d) schváli bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy, e) uloží podmienky na zabezpečenie ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľov nebol dôvodný. Navrhovatelia od roku 2004 kúpili v kat. úz. S. nehnuteľnosti - poľnohospodársku pôdu, ktorá nebola určená na výstavbu rodinných domov. Cez pozemky navrhovateľov je vedené vodné dielo S. II. t. j. závlahová sústava, ktorá je funkčná. Toto vodné dielo bolo postavené na základe stavebného povolenia a riadne skolaudované s platnosťou časovo neobmedzenou, ktoré používa osobitnú ochranu. Vodná stavba plní svoj účel - ide o podzemný rozvod závlahovej vody určený pre možnosť závlahy pozemkov o výmere viac ako 440 ha poľnohospodárskej pôdy, čím je daný verejný záujem a prospešnosť tohto diela bez ohľadu na to, či sa využíva denne resp. v prípadoch mimoriadneho sucha. Zrušenie resp. odstránenie časti potrubí závlahových vetiev A a B nie je možné, keďže by došlo k znefunkčneniu celého systému (viď. výpoveď svedkyne Z., resp. stanovisko Z. v expertíznom posudku). Navrhovatelia nadobudli pozemky od roku 2004 do roku 2008, pričom ich právne postavenie sa nezmenilo a navrhovateľom nič nebráni v tom , aby svoje pozemky užívali podľa druhu, v akom ich nadobudli (poľnohospodárske účely). Pozemky nadobudli už s vybudovanou vodnou stavbou a s vedomosťou existencie závlahového potrubia a teda nemohli byť obmedzený vo svojich vlastníckych právach. Navrhovatelia, pokiaľ by mienili začať využívať predmetné poľnohospodárske pozemky na stavebné účely, musia postupovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi a to najmä v súlade so zákonom o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu) a vodným zákonom za podmienky dodržania záväzných právnych predpisov upravujúcich územné, stavebné resp. iné konania, v rámci ktorých sa môže riešiť otázka ďalšieho nakladania s podzemnými rúrovými sieťami vodného diela. V prípade, ak by malo dôjsť k odstráneniu resp. k prekládke stavby, išlo by o zmenu stavby a o tejto skutočnosti by muselo prebehnúť stavebné konanie, v rámci ktorého je možné riešiť otázku projektu zmeny. Odporca v rámci svojich kompetencií v rámci stavebného konania nerozhoduje o povolení resp. nepovolení projektu zmeny, ale predkladá záväzné stanovisko v tomto správnom konaní. Je potrebné uviesť, že v prípade, ak správny orgán povolí odstránenie stavby resp. jej prekládku, koná sa tak výlučne na náklady stavebníka. Súd konštatuje, že navrhovatelia doposiaľ nepodali žiadosť o začatie stavebného resp. iného správneho
konania, v rámci ktorých by sa mohla riešiť otázka ďalšieho nakladania s podzemnými rúrovými sieťami, ktoré vedú cez ich pozemky.
Výkon vlastníckeho práva nie je neobmedzený. Niektoré obmedzenia sú priamo spojené so samotnou podstatou vlastníckeho práva tzv. obmedzenie vnútorné, pojmové (výkon vlastníckeho práva je obmedzený hlavne tam, kde by spôsobil ujmu na právach druhých alebo by bol v rozpore so zákonom chránenými všeobecnými záujmami. Obmedzenie vlastníckeho práva však môže byť aj vonkajšie, ktoré nie je pojmovo spojené s vlastníckym právom, no je v niektorých prípadoch stanovené pre určitý okruh vecí alebo určitú vec buď priamo zo zákona, alebo na základe zákona (rozhodnutia správneho orgánu).
Na základe takto vyhodnoteného skutkového a právneho stavu veci, súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol. Mal za to, že žaloba bola zo strany navrhovateľov podaná špekulatívne v snahe obísť zákonný postup (správne konanie) pre zmenu charakteru pozemku, ktorý kúpili resp. pri riešení otázky ďalšieho nakladania s podzemnými rúrovými sieťami.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol plne úspešný odporca, ktorému súd priznal náhradu trov konania. Trovy predstavujú odmenu advokátskej kancelárie avocatius s.r.o. so sídlom Palackého 12, Bratislava, v sume 989,71 Eur za 2 úkony právnej pomoci v roku 2013 v sume po á 67,91 Eur s režijným paušálom po á 7,81 Eur (prevzatie a príprava, vyjadrenie zo dňa 02.12.2013), za 1 úkon právnej pomoci v roku 2014(účasť na pojednávaní dňa 30.10,.2014) v sume 69,89 Eur s režijným paušálom v sume 8,04 Eur, za 5 úkonov právnej pomoci po á 72,93 Eur s režijným paušálom po á 8,39 Eur (vyjadrenie zo dňa 04.03.2015, účasť na pojednávaniach dňa 12.03.2015, 28.05.2015 a 09.07.2015 a záverečné vyjadrenie zo dňa 22.06.2015), celkom v sume 570,36 Eur + 20% DPH v sume 114,07 Eur, spolu v sume 684,43 Eur, náhradu za stratu času v sume 265,63 Eur za 16 polhodín po á 13,4 Eur za 4 polhodiny a po á 13,98 Eur za 12 polhodín za 4 cesty na pojednávania z Bratislavy do Malaciek a späť, spolu v sume 221,36 Eur s 20% DPH v sume 44,27 Eur a cestovné za 4 cesty na pojednávania v sume 39,65 Eur. Trovy konania sú navrhovatelia povinní uhradiť podľa § 149 ods. 1 O. s. p. na účet advokátskej spoločnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)