Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-38-2015.pdf
PDF · 73.15 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/38/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. júla 2015, v trestnej veci obžalovaného Z. N., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písmeno b/ Trestného zákona prejednal odvolanie obžalovaného, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 1T/11/2015 zo dňa 13.04.2015, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného Z. N., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného Z. N. za vinného zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písmeno b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby roku 2013 do 28.09.2014 v obci M. v rodinnom dome č. XXX ako osoba bez príslušného oprávnenia hromadil a prechovával v plastových nádobách 1227,70 g pyrotechnických zábleskových zloží na báze chloristanu draselného ako oxidovadla a práškového hliníka ako paliva, patriacich medzi výbušniny s takou potencionálnou silou výbuchu, že nechránené osoby by boli ohrozené na zdraví v okruhu cca 11 metrov od epicentra výbuchu. Za to bol podľa § 295 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písmeno a/ Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písmeno d/ Trestného zákona mu súd uložil aj ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci špecifikovaných vo výrokovej časti napadnutého výroku. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. V dôvodoch odvolania sa namieta, že z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by sa obžalovaný dopustil predmetného zločinu. Pre naplnenie skutkovej podstaty takéhoto zločinu sa vyžaduje, aby boli naplnené všetky znaky, a to objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka, pričom Trestný zákon vychádza zo zásady uplatňovania zodpovednosti za zavinenie, ktoré je obligatórnou zložkou subjektívnej stránky trestného činu. Bolo preukázané, že obžalovaný zbieraním zmesí nikoho neohrozoval, tieto zbieral len pre osobnú potrebu za účelom vyrábania zábleskových efektov a tuhej pohonnej hmoty do raketových motorov. Znalec Ing. Miroslav Gona potvrdil vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že pridaním tuhej látky do zábleskovej zmesi táto môže slúžiť ako pohonná hmota. Podľa názoru obhajkyne je potrebné detailnejšie skúmať trestnú zodpovednosť obžalovaného, a to s poukazom na to, či vôbec mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Už v r. 2007 mu bola diagnostikovaná psychotická porucha a viaceré diagnózy, pričom považuje za nedostatočne preukázané, či táto porucha bola len prechodná, prípadne, či sa mu táto porucha nevrátila. Závery znaleckého posudku o duševnom stave považuje za nedostatočné pre posúdenie ovládacích a
rozpoznávacích schopností obžalovaného. Obžalovaný sa nedopustil žiadneho konania, ktorým by naplnil skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, za ktoré by mal niesť trestnoprávnu zodpovednosť. Obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne preto navrhol, aby krajský súd ako súd odvolací zrušil napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby oslobodil, prípadne vec vrátil I. stupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a znovu rozhodol. Obžalovaný, ako aj obhajkyňa zotrvala na týchto dôvodoch obsiahnutých v odvolaní aj na verejnom zasadnutí krajského súdu. Naopak zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s poukazom na správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku. Krajský súd na podklade riadne a včas podaného odvolania obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť konania, ktoré im predchádzalo, a tak zistil, že odvolaniu obžalovaného nie je možné v žiadnom smere vyhovieť. Krajský súd v prvom rade dospel k záveru, že obžalovaným napadnutý rozsudok I. stupňový súd vyniesol po vykonaní súdneho konania, ktoré nevykazuje žiadne procesné pochybenie. Okresný súd po obdržaní obžaloby v predmetnej trestnej veci postupoval dôsledne podľa ustanovení tretej časti Trestného poriadku, ktorá upravuje základné pravidlá súdneho konania. Na hlavnom pojednávaní okresný súd vykonával jednotlivé dôkazy zákonným a transparentným spôsobom, dodržal pritom všetky základné princípy kontradiktórneho trestného procesu. Svojim procesným postupom na hlavnom pojednávaní okresný súd obžalovanému poskytol všetky nevyhnutné záruky pre spravodlivé súdne konanie. V ďalšom krajský súd ako odvolací súd konštatuje, že okresný súd rozhodujúc o obžalobe prokurátora vykonal všetky dôkazy potrebné pre zákonné a objektívne rozhodnutie, tieto dôkazy podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil individuálne i v ich súhrne a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, jednak, čo sa týka viny obžalovaného, právnej kvalifikácie jeho konania a tiež, čo sa týka ukladaného trestu. V odôvodnení svojho rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného, hlavne o nedostatku dôvodov pre jeho trestnú zodpovednosť. Odvolací súd považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za transparentné, presvedčivé a súladné v skutkových aj právnych úvahách s vykonanými dôkazmi. Krajský súd považuje za potrebné k obhajobným námietkam uviesť len tieto základné skutočnosti. Pokiaľ ide o námietku, že jeho konanie nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu treba podotknúť, že okresný súd sa s touto otázkou správne vysporiadal, keď odkázal predovšetkým na konanie obvineného v rozpore so zákonom č. 58/2014 Z.z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto smere vina obžalovaného je v dostatočnej miere, a to z hľadiska formálneho preukázaná predovšetkým závermi Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave, z ktorých záverov vyplýva, že v stope č. 1, v stope č. 3F, v stope č. 9 a v stope č. 12B bola zistená pyrotechnická záblesková zlož na báze chloristanu draselného ako oxidovadla a práškového hliníka ako paliva, pričom pyrotechnické zlože sú mechanické zmesi látok, ktoré po vhodnej iniciácii spolu exotermicky reagujú. Pyrotechnických zloží je značné množstvo a každý druh má iné výbušné vlastnosti, dajú sa pripraviť jednoduchým spôsobom, a to zmiešaním jednotlivých komponentov ako to zjavne robil aj obžalovaný. Pyrotechnická záblesková zlož tak podľa záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave, ako aj podľa Zákona č. 58/2014 Z.z. patria medzi výbušniny a v čistej forme nie sú v obchodnej sieti bežne dostupné. Pri výbuchu uvedeného množstva výbušniny, aké bolo zaistené u obžalovaného by boli nechránené osoby ohrozené na zdraví v okruhu 11 metrov od epicentra výbuchu, čo treba podotknúť predovšetkým z hľadiska možného ohrozenia v blízkosti sa nachádzajúcich osôb v prípade výbuchu. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam treba podotknúť, že sa u zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písmeno b/ Trestného zákona neskúma aj materiálny znak z hľadiska ako naň poukázala obhajkyňa v podanom odvolaní, takýto zločin je prísne formálne kategória, kde pre naplnenie jednotlivých znakov takéhoto zločinu sa vyžadujú už len formálne podmienky a tie boli v danom prípade splnené. Splnené boli v tom, že obžalovaný bez akéhokoľvek povolenia prechovával zábleskové pyrotechnické zlože, ktoré sú považované v zmysle citovaného zákona za výbušninu.
Pokiaľ ide o trest ukladaný obžalovanému, krajský súd je toho názoru, že ani v tomto smere nedošlo k žiadnemu pochybeniu, pretože obžalovanému bol ukladaný trest odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je v rozpätí od 3 do 8 rokov trestu odňatia slobody. Nutno preto konštatovať, že okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a ani krajský súd nezisťuje žiaden dôvod pre prípadné použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku, t.j. ukladanie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby. V tomto ohľade treba podotknúť, že takýto postup by bol možný jedine v prípade, ak by boli splnené podmienky, a to v podobe buď pomerov páchateľa, alebo okolností prípadu, avšak ani jedna z takýchto možných podmienok v danom prípade nebola splnená. Pokiaľ ide o námietku obhajoby, že nebol dostatočne objasnený duševný stav obžalovaného, krajský súd je absolútne iného názoru, a to, že znalkyne z odboru psychiatrie MUDr. Daniela Martišová a MUDr. Elena Žigová sa v znaleckom posudku veľmi podrobne a odborne kvalifikovane zaoberali duševným stavom obvineného, pričom nezistili žiadne pochybnosti o tom, že by obžalovaný nechápal zmysel trestného konania, alebo že by nevedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a prípadne ovládať svoje konanie. V tomto ohľade krajský súd považuje taktiež námietky obžalovaného za nedôvodné. Sumarizujúc všetky relevantné skutočnosti, krajský súd je toho názoru, že rozsudok okresného súdu je po všetkých stránkach správny a zákonný, a preto krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.