Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-428-2011.pdf
PDF · 70.63 KB
Case nature
Subarea
12Er/428/2011
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, ul. 1. mája 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: PLYNVUD, s.r.o., so sídlom Tatranská Lomnica č. 132, Vysoké Tatry, IČO: 36 506 494, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku, sp. zn. Ex 1749/2011, o vymoženie 262,06 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, náhradu trov exekúcie vo výške 61,31 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 21.06.2011 sa doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 262,06 Eur s prísl., na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia oprávneného zo dňa 05.05.2011.
Dňa 26.09.2014 doručil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie, z dôvodu, že povinný je nemajetný, nemá žiadne exekvovateľné príjmy, nevlastní nehnuteľné veci ani motorové vozidlá, nemá prostriedky na účtoch v bankách a vedú sa voči nemu viaceré exekučné konania. Súdny exekútor požiadal o zastavenie exekúcie s tým, že si uplatnil trovy exekúcie.
Oprávnený v písomnom vyjadrení doručenom súdu uviedol, že zastavenie exekúcie je v plnej kompetencii súdu a bude ho rešpektovať. Namietal však voči uplatneným trovám exekúcie. Nesúhlasil s náhradou hotových výdavkov za poštovné, keďže súdny exekútor si započítal aj poštovné za úkony, ktoré nie sú činnosťou vykonávanou v prospech oprávneného. Taktiež nesúhlasil s priznaním administratívnych nákladov, keďže tie sú zahrnuté v odmene exekútora podľa § 25 EP a nepatria k výdavkom v zmysle § 22 EP. Ďalej namietal uplatnenie DPH z poštovného, keďže poštové služby majú byť oslobodené od DPH v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. S poukazom na návrh exekútora a nemajetnosť povinného zistenú šetrením exekútora a ktorá vyplýva zo skutočností, ktoré súd preskúmal z exekučného spisu, s poukazom na to, že oprávnený voči zastaveniu exekúcie nenamietal a ponechal ho na zvážení súdom, súd zistil nemajetnosť povinného a exekúciu v zmysle uvedeného ustanovenia zastavil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné, telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, preto súd zaviazal oprávneného uhradiť exekútorovi odmenu, nevyhnutné trovy a vzniknuté výdavky. Súdny exekútor si v tomto konaní uplatnil trovy exekúcie za výkon exekučnej činnosti za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, podľa vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Z uplatnených trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie pri zastavení exekúcie v zmysle §§ 14, 15, 22 cit. vyhlášky paušálnu odmenu v minimálnej sume 33,19 Eur. Náhradu hotových výdavkov priznal vo výške 17,90 Eur za poštovné za úkony uplatnené súdnym exekútorom. Súd priznal exekútorovi aj DPH 20 % zo sumy 51,09 Eur v sume 10,22 Eur.
Súd poukazuje na skutočnosť, že exekútorovi nepatrí len náhrada za poštovné týkajúce sa úkonov v prospech oprávneného. Takýto výklad nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Samotná exekúcia je konaním v prospech oprávneného s cieľom vymôcť jeho pohľadávku. Exekútorovi sa nahrádzajú výdavky spojené s výkonom exekučnej činnosti ako takej, je irelevantné, či ten-ktorý úkon je vyslovene na prospech oprávneného. Súd skúma akurát účelnosť a skutočné vynaloženie uplatnených trov. Nemožno tvrdiť, že tieto trovy sú neúčelné, keďže vyplynuli z vykonávania exekúcie, ktorá by bez návrhu oprávneného nebola začala.
Ďalej súd zdôrazňuje, že exekútor má právo na DPH aj z priznaného poštovného (pozri uznesenie KS v Bratislave, sp. zn. 21CoE/97/2012). Súd poukazuje na legislatívny vývoj spojený so zakotvením § 196 do EP, ktorého výkladom dospel k záveru, že o DPH sa zvyšuje nielen odmena, ale aj ostatné náhrady zahrnuté v trovách exekúcie. To vyplýva aj z dôvodovej správy Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorej sa touto zmenou má dosiahnuť vecné zjednotenie právnej úpravy DPH vo vzťahu k náhradám exekútorov podľa EP s právnou reguláciou náhrad v iných právnických profesiách. Do pozornosti tiež v tejto súvislosti dáva aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 31/04, kde bolo vyslovené, že sa v tomto prípade jedná o medzeru v zákone s tým, že zákon neustanovuje výnimku pre nepriznanie DPH len z dôvodu chýbajúceho ustanovenia a treba použiť taký výklad, ktorý by neporušoval ústavou garantované vlastnícke právo v čl. 20 ods. 1. Súdny exekútor je v zmysle § 9 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH poskytovateľom služby vo vzťahu k oprávnenému. Pri poskytovaní služby mu vznikajú náklady resp. hotové výdavky, ktoré nie sú oslobodené od dane. Súdna prax v tejto otázke je jednoznačne naklonená priznaniu DPH aj z poštových výdavkov, ktoré sú hotovými výdavkami exekútora.
Súd nepriznal exekútorovi náhradu administratívnych nákladov. Súd je toho názoru, že exekútor má právo na náhradu kancelárskych výdavkov, nakoľko tie nemožno stotožňovať s administratívnymi prácami. Výdavky na kancelárske potreby nie sú prácami, ale hotovými výdavkami, za ktoré patrí odmena v zmysle § 22 vyhlášky. Avšak v tomto prípade súd nemá za preukázané kancelárske výdavky v sume 10,- Eur, túto sumu považuje za nadhodnotenú. Navyše, z viacerých obdobných exekučných vecí, vedených v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa u tohto súdneho exekútora je súdu z jeho činnosti známe, že ten si uplatňuje náhradu administratívnych nákladov v jednotnej paušálnej sume 10,- Eur v prevažnej väčšine týchto vecí. Súd považuje za nepravdepodobné, aby súdnemu exekútorovi v mnohých exekučných konaniach vznikla náhrada administratívnych nákladov vždy v tej istej sume.
Na základe vyššie citovanej právnej úpravy súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi spolu vo výške 61,31 Eur.
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. Proti 2. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Napadnutý výrok sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (t. j. ktorému súdu je odvolanie určené, kto ho podáva, akej veci sa týka, podpis a dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.