Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/263/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa Personal.Swk.Service, s.r.o., Hviezdoslavova 26, 091 01 Stropkov, IČO: 45 971 242 proti odporcovi D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, občanovi SR v konaní o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 18 eur pozostávajúci zo súdneho poplatku v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na súd návrh dňa 12.9.2014 o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom z dôvodu, že odporcovi sprostredkoval na základe obchodných podmienok zo dňa 28.1.2013 zamestnanie, do ktorého mal odporca nastúpiť. Podľa uzavretých obchodných podmienok spolupráce sa odporca zaviazal navrhovateľovi uhradiť za sprostredkovanie zamestnania čiastku 300 eur bez DPH, ktorú mu odporca neuhradil, preto ho vyzval na úhradu žalovanej sumy listom zo dňa 5.2.2014. Žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 300 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 3.11.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

OS v Starej Ľubovni návrhu vyhovel platobným rozkazom č.k. -29 zo dňa 15.1.2015, ktorým zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi žalovanú sumu s príslušenstvom a trovy konania. Platobný rozkaz prevzal odporca dňa 20.1.2015 a v zákonnej lehote proti nemu podal odpor, v ktorom uviedol, že agentúra mu sprostredkovala zamestnanie na 3 mesiace a ak by bol pracoval celý rok, nebol by žiaden problém. Švajčiarska firma platila agentúre odmenu z každej hodiny, ktorú odpracoval vo švajčiarskej firme. Uviedol, že teraz pracuje vo Švajčiarsku, ale nikto od neho žiadnu odmenu za sprostredkovanie práce, resp. za odpracované hodiny nežiadal a nechápe, prečo je to takto na Slovensku.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a odporcovi doručil návrh na začatie konania a súčasne ho vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojili listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 18.2.2015 a dňa 21.4.2015 oznámil, že trvá na podanom návrhu, odporca bol oboznámený s obchodnými podmienkami a ako sám uviedol, vo Švajčiarsku odpracoval 6 týždňov, čím si navrhovateľ splnil svoju povinnosť a sprostredkoval mu prácu na dobu neurčitú s agentúrou PM PersonalGmbH. Podľa jeho informácií, odporca bol nesamostatný pracovník a vykonával iba pomocné práce a nie je chybou navrhovateľa, že odporca nedopracoval celý rok,

ale iba dva, či tri mesiace. Agentúre svojím správaním spôsobil nepríjemnosti, bol agresívny, vyhodil spolubývajúceho z izby, ktorému sa vyhrážal smrťou, následne sa zamkol v izbe a v hoteli chceli na neho zavolať políciu. Z uvedených dôvodov žiaden zamestnávateľ, s ktorým spolupracuje, nebol ochotný ho zamestnať, preto si za ďalšie nezamestnanie môže sám. Odporca bol povinný týždenne odpracovať 40,75 hodín a odpracované hodiny nad tento rámec boli na základe dobrovoľného súhlasu odporcu. Predložil súdu aj raport - týždenný výkaz, z ktorého vyplýva, že odporca odpracoval týždenne len 35,5 hodiny, resp. 39,5 hodiny. Na návrhu trval, pretože navrhovateľ dodržal svoje podmienky, sprostredkoval odporcovi prácu a staral sa o neho, napr. zabezpečením ubytovania a preto mu patrí odmena podľa priložených obchodných podmienok spolupráce.

Odporca podaním doručeným súdu dňa 30.3.2015 nárok neuznal, uviedol, že podľa dohody mal zaplatiť navrhovateľovi odmenu vtedy, keď odpracuje 2 mesiace, ale odpracoval iba 42 dní, keďže potom už nemali pre neho žiadnu prácu. Pracoval pre firmu BONER-HolzBau AG SERNEU 7249, Švajčiarsko tak, že pracoval týždenne 68,5 hodín, a to od pondelka do soboty po 11,5 hodín denne. Platil týždenne 162,5 frankov ubytovanie, cestu, parkovné a pod. a z každej jeho odpracovanej hodiny mal navrhovateľ zisk. Tiež uviedol, že nemal zaplatené nadčasy.

Súd nariadil pojednávanie na deň 9.7.2015, na ktoré predvolal účastníkov konania. Aj navrhovateľ, aj odporca prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 11.5.2015, teda u obidvoch bola zachovaná 5 dňová zákonná lehota na prípravu pojednávania. Ani navrhovateľ, ani odporca sa pojednávania nezúčastnili. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti a nákladovosti a odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z pracovných dôvodov, keďže pracuje v zahraničí.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov - obchodnými podmienkami spolupráce uzavretými medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28.1.2013, dohodou o sprostredkovaní zamestnania uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom dňa 3.6.2013, výzvou na zaplatenie žalovanej sumy, podacím lístkom zo dňa 5.2.2014, faktúrou č. 201366, odporom odporcu proti platobnému rozkazu doručeným sudu dňa 28.1.2015, vyjadrením navrhovateľa doručeným súdu dňa 18.2.2015, 21.4.2015 a dňa 20.5.2015, vyjadrením odporcu doručeným súdu dňa 30.3.2015 a dňa 3.7.2015, Einsatzvertragom zo dňa 5.6.2013, Arbeitsrapportom zo dňa 13.7.2013 a zo dňa 18.7.2013 a zistil tento skutkový stav:

Z „Obchodných podmienok spolupráce“ (č.l. 4 a 5) súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 28.1.2013 „Obchodné podmienky spolupráce“ (ďalej len Obchodné podmienky), podľa ktorých podľa bodu 1 uchádzač o prácu, t.j. odporca sa mal dobrovoľne zaregistrovať u navrhovateľa za účelom získania pracovného pobytu do zahraničia. O podmienkach registrácie (t.j. vyplnenie životopisu, dodania 1x foto, dodanie kópie pasu, kópie výučného listu, resp. maturitného vysvedčenia a podpísania obchodných podmienok) bol uchádzač informovaný. Odporca sa tiež zaviazal poskytnúť agentúre všetky informácie ohľadom vzdelania, pracovných skúseností, požiadaviek a iných potrebných náležitostí v registračnom formulári agentúry. Vyplnením požadovaných formulárov agentúry a poskytnutím všetkých údajov v registračnom formulári, vrátane osobných údajov dal odporca súhlas agentúre na spracovanie týchto údajov uchádzača o prácu a k zaevidovaniu do databázového systému spoločnosti za účelom sprostredkovania práce. Tiež odporca súhlasil, aby za účelom sprostredkovania práce poskytla agentúra jeho osobné údaje a všetky dokumenty, ktoré poskytol agentúre, sprostredkovateľom, zástupcom agentúry, tretej strane, partnerským agentúram alebo priamo zamestnávateľom na Slovensku a v zahraničí, a to aj krajinám nezaručujúcim primeranú ochranu osobných údajov.

Podľa bodu 7 písm. a/ obchodných podmienok uchádzač o prácu sa zaviazal zaplatiť agentúre poplatok za služby spojené so sprostredkovaním podľa konkrétnej pracovnej pozície po podpísaní pracovnej zmluvy so zamestnávateľom.

Ďalšie podrobnosti ohľadom zaplatenia poplatku za služby spojené so sprostredkovaním zamestnania sú uvedené v bode 7 písm. b, c.

Podľa bodu 9 Obchodných podmienok Odmena, ktorá prináleží agentúre za sprostredkovanie zamestnania, je vo výške 300 eur bez DPH. Fakturovaná suma je vypočítaná z hrubej mesačnej mzdy zamestnanca a platba je realizovaná jednorázovo pri podpise pracovnej zmluvy ako k záväznému termínu, po dohode s agentúrou, najneskôr do 60 dní od podpisu pracovnej zmluvy.

Z predloženej dohody o sprostredkovaní zamestnania súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 3.6.2013 dohodu o sprostredkovaní č. 420 v zmysle § 25 zák. č. 5/2004 o službách v zamestnanosti (č.l. 6 - 8), podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal sprostredkovať odporcovi zamestnanie za odmenu u zahraničného zamestnávateľa Jobs United GmbH holding, Badenerstrasse 530, 8048 Zürich, Schweiz na druh činnosti tesár od 10.3.2013 na neurčito za hodinovú mzdu brutto 30,50 CHF.

Sprostredkovateľ sa v článku 3 bod 1 dohody zaviazal nájsť pre odporcu ako uchádzača a záujemcu vhodné zamestnanie a uchádzač sa zaviazal, že po prijatí ponúknutého zamestnania sa dostaví na dohodnuté miesto na výkon práce v deň, ktorý bol určený ako deň príchodu uchádzača na pracovisko na vopred dohodnutý druh práce.

Práva a povinnosti uchádzača o prácu - odporcu boli stanovené v článku 3 bod 2 dohody, a to mal byť zo strany sprostredkovateľa podrobne informovaný o podmienkach svojej práce, o svojich právach a o povinnostiach, tiež je schopný plnohodnotne vykonávať dohodnutý druh práce a jeho kvalifikačné vedomosti a ostatné zručnosti sú postačujúce na dohodnutý druh práce a je zdravotne a duševne spôsobilý vykonávať dohodnutý druh práce.

V článku 3.1 dohody je stanovené, že práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou neupravené sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka SR a Švajčiarskej federácie.

Z fotokópie listiny Einsatvertrag - zmluvy (č.l. 9, 45 a 46) súd zistil, že medzi odporcom a Jobs United Gmbh holding, Badenerstrasse 30, Zurich bola dňa 5.6.2013 podpísaná zmluva, podľa ktorej odporca mal vykonávať prácu tesára 40,75 hodín týždenne za hodinovú hrubú mzdu 30,50 CHF s nástupom práce dňa 10.6.2013. Podľa tvrdenia navrhovateľa (č.l. 36) išlo o prácu dohodnutú na dobu neurčitú. Z predloženej fotokópie Arbeitsrapportov - týždenných výkazov (č.l. 49 a 50) vyplýva, že odporca v týždni od 8.7.2013 do 13.7.2013 odpracoval 35,5 hodín, a to dňa 8.7.20113 odpracoval 12,5 hodín a dňa 12.7.2013 a 13.7.2013 po 11,5 hodín a v týždni od 15.7.2013 do 18.7.2013 odpracoval 39,5 hodín, a to dňa 15.7.2013 až 17.7.2013 po 11,5 hodín a dňa 18.7.2013 odpracoval 5 hodín.

Navrhovateľ vyfakturoval faktúrou č. 201366 odporcovi sumu vo výške 300 eur bez DPH a 360 eur s DPH za vopred dohodnuté poradenské služby, a to za poradenské služby vo Švajčiarsku. Navrhovateľ listom (bez uvedenia dátumu) vyzval odporcu na úhradu uvedenej faktúry, v ktorom zároveň uviedol, že ešte v prílohe zasiela odporcovi aj uvedenú faktúru. Tento list bol zaslaný odporcovi doporučene dňa 5.2.2014.

Uvedenú sumu do podania návrhu odporca neuhradil.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov súd zistil, že navrhovateľ je obchodná spoločnosť pod obchodným menom Personal.Swk.Service., s.r.o. so sídlom Stropkov, Hviezdoslavova 26, ktorá má okrem iného v predmete činnosti aj sprostredkovanie zamestnania za úhradu s dátumom vzniku oprávnenia 20.1.2011 a tiež aj odborné poradenské služby pre uchádzačov a záujemcov o zamestnanie s dátumom vzniku oprávnenia od 20.1.2011. Z výpisu zo živnostenského registra navrhovateľa však vyplýva, že dátum vzniku oprávnenia na vykonávanie živnosti - odborné poradenské služby pre uchádzačov a záujemcov o zamestnanie bol dňa 14.5.2013 a dátum zániku tohto oprávnenia bol u navrhovateľa dňa 14.6.2013.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi tvrdeniami navrhovateľa je viacero rozporov, týkajúcich sa dôvodov, z ktorých uplatňoval na súde zaplatenie žalovanej sumy od odporcu. V návrhu navrhovateľ žiadal zaplatenie žalovanej sumy od odporcu z dôvodu zaplatenia odmeny za sprostredkovanie zamestnania na základe uzavretých obchodných podmienok a z toho istého dôvodu trval na návrhu aj v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.4.2015, v ktorom okrem toho aj uviedol, že odporca bol oboznámený s odmenou, ktorá prináleží agentúre, navrhovateľ sprostredkoval prácu odporcovi a staral sa o neho napr. aj zabezpečením ubytovania, preto mu patrí odmena. Faktúrou č. 201366 zo dňa 20.10.2013, splatnou dňa 3.11.2013, vyfakturoval navrhovateľ odporcovi sumu 300 eur bez DPH a 360 eur s DPH a ako dôvod fakturácie vo faktúre uviedol poskytnutie poradenských služieb odporcovi vo Švajčiarsku.

Súd na základe zhodnotenia zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Súd na prejednávaný prípad aplikoval zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013 (ďalej len zákona).

Sprostredkovanie zamestnania za úhradu upravuje ustanovenie § 25 citovaného zákona.

Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom od 1.1.2013, t.j. v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní zamestnania Sprostredkovanie zamestnania za úhradu môže vykonávať právnická osoba alebo fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom, ak má na túto činnosť oprávnenie vydané podľa osobitného predpisu (ďalej len „sprostredkovateľ“).

Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona Sprostredkovateľ môže vykonávať sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ak má skončené vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa. U právnickej osoby musí podmienku skončenia vysokoškolského vzdelania najmenej prvého stupňa spĺňať zodpovedný zástupca podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 3 cit. zákona Výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu dojednáva sprostredkovateľ s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca.

Podľa § 25 ods. 4 cit. zákona Sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania do určenej sumy len od fyzickej osoby, ktorá nie je uchádzačom o zamestnanie ku dňu podania žiadosti o sprostredkovanie zamestnania za úhradu; tento poplatok sprostredkovateľ vyberá až po jej prijatí do sprostredkovaného zamestnania.

Podľa § 25 ods. 5 cit. zákona Sprostredkovateľ, ktorý sprostredkuje zamestnanie za úhradu v zahraničí, uzatvorí s občanom písomnú dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu obsahuje najmä: a) názov, adresu, identifikačné číslo zahraničného zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti zahraničného zamestnávateľa, b) dĺžku trvania zamestnania, c) druh práce, mzdu alebo plat a ďalšie pracovné podmienky, d) spôsob a podmienky zdravotného poistenia a sociálneho poistenia, e) rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody, f) výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa odseku 4.

Sprostredkovateľ je povinný informovať občana, ktorému sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia so zamestnaním v zahraničí.

Podľa § 32 ods. 3 cit. zákona Sprostredkovanie zamestnania zabezpečuje a) ústredie, b) úrad a pracovisko zriadené úradom a c) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, sprostredkovanie dočasného zamestnávania, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania alebo začleňovanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce podľa tohto zákona, alebo iná právnická osoba a fyzická osoba, ktoré môžu vykonávať sprostredkovanie zamestnávania podľa podmienok ustanovených v písomnej dohode uzatvorenej s úradom.

Podľa § 2 vykonávacej vyhlášky č. 31/2004 Z.z. k zákonu č. 5/2004 Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, môže vyberať poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania za úhradu od fyzickej osoby podľa § 25 ods. 3 zákona <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-5> ako jednorazovú platbu najviac a) 20 % z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie najviac na obdobie šesť mesiacov, b) 30 % z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie na obdobie dlhšie ako šesť mesiac.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako sprostredkovateľ a odporca ako záujemca o zamestnanie uzavreli dňa 3.6.2013 zmluvu o sprostredkovaní zamestnania za

úhradu v zmysle osobitného zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Ku dňu uzavretia zmluvy o sprostredkovaní zamestnania zákon č. 5/2004 Z.z. ako osobitný právny predpis vo vzťahu k ustanoveniam § 774 a nasledujúcich (až § 777) Občianskeho zákonníka upravujúcich sprostredkovateľskú zmluvu, stanovoval osobitné náležitosti písomnej zmluvy o sprostredkovaní zamestnania za úhradu v zahraničí v § 25 ods. 4. Takouto náležitosťou zmluvy bola podľa § 25 ods. 4 písm. f) cit. zákona aj výška úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa § 25 ods. 3, v ktorom bolo stanovené, že sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania dourčenej sumy len od fyzickej osoby, ktorá nie je uchádzačom o zamestnanie ku dňu podania žiadosti o sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Uvedenú komplexnú právnu úpravu sprostredkovania zamestnania za úhradu sprostredkovateľom, ktorý má na túto činnosť oprávnenie, súd vyložil nasledovne:

Ust. § 25 ods. 2 cit. zákona č. 5/2004 Z.z. hovorí o úhrade za sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktorej výšku dojednáva sprostredkovateľ s právnickou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca. Preto ak úhradu za sprostredkovanie zamestnania sprostredkovateľ dojednáva s potenciálnym zamestnávateľom - právnickou alebo fyzickou osobou, pre ktorú zamestnanca sprostredkúva, nemôže túto úhradu požadovať sprostredkovateľ od občana, ktorého ako zamestnanca sprostredkúva pre zamestnávateľa. Úhrada za sprostredkovanie zamestnania je otázkou vzájomného právneho vzťahu sprostredkovateľa a subjektu (PO alebo FO), pre ktorý sprostredkovateľ zamestnanca sprostredkúva a teda úhradu za sprostredkovanie zamestnania tento subjekt aj znáša, pričom jej výška nie je zákonom limitovaná.

Od záujemcu o zamestnanie môže sprostredkovateľ požadovať iba poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania, aj to iba do sumy určenej vykonávacím právnym predpisom - § 25 ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. a § 2 písm. a/, b/ vyhlášky č. 31/2004 Z.z., a to ako jednorazovú platbu, najviac 30 % z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie na obdobie dlhšie ako 6 mesiacov. Poplatok sprostredkovateľ vôbec nemôže požadovať od fyzickej osoby, ktorá je ku dňu podania žiadosti o sprostredkovanie zamestnania za úhradu uchádzačom o zamestnanie (§ 25 ods. 3 cit. zákona). V prípade ak sprostredkovateľ sprostredkuje zamestnanie za úhradu v zahraničí, uzatvára s občanom písomnú dohodu, ktorej náležitosťou je podľa § 25 ods. 4 písm. f) cit. zákona aj výška úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa odseku 3. Zákonodarca na tomto mieste síce používa slovné spojenie "výška úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu" no zároveň odkazuje na § 25 ods. 3 ktorý, ako už bolo uvedené vyššie, upravuje poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania.

Podľa názoru súdu, vzhľadom na tento odkaz na odsek 3 ust. § 25, vzhľadom na zmysel ust. § 25 ods. 3, ktorým je limitácia hornej hranice poplatku za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania a s prihliadnutím na ust. § 25 ods. 2 o úhrade za sprostredkovanie, ktorá je otázkou vzájomného vzťahu sprostredkovateľa a zamestnávateľa, sa javí súdu z logického a systematického hľadiska správnym taký výklad ust. § 25 ods. 4 písm. f) zákona č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, podľa ktorého aj v prípade sprostredkovania zamestnania za úhradu v zahraničí, môže sprostredkovateľ požadovať od občana, ktorý nie je uchádzačom o zamestnanie, len poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania iba do určenej sumy podľa § 25 ods. 3 zákona. Zákon totiž v ust. § 25 ods. 3 nerozlišuje medzi sprostredkovaním zamestnania v tuzemsku a zahraničí s výnimkou toho, že § 25 ods. 4 požaduje obligatórnu písomnú formu dohody o sprostredkovaní práce v zahraničí, čo je logicky zdôvodniteľné potrebou zvýšenia právnej istoty a ochrany občana - zamestnanca, ktorý má za prácou vycestovať do zahraničia.

Z týchto dôvodov treba konštatovať, že dohoda o sprostredkovaní zamestnania uzavretá podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti má obsahovať dojednanie o poplatku za služby spojené so sprostredkovaním zamestnania, ktorý má občan zaplatiť sprostredkovateľovi, preto takýto poplatok musí byť vždy dojednaný v súlade s ust. § 25 ods. 3 cit. zákona. V opačnom prípade sa dojednanie o poplatku dostáva do rozporu s predmetným zákonným ustanovením a je sankcionované absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojím obsahom odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu § 25 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktoré iba určením sumy konkretizuje § 2 písm. b) vyhlášky č. 31/2004 Z.z. stanovujúc výšku poplatku pre sprostredkovateľa za služby súvisiace

so sprostredkovaním zamestnania ako jednorazovú platbu maximálne vo výške 30 % z prvej mesačnej mzdy (prvého mesačného platu) dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej zamestnávateľom v prípade sprostredkovania zamestnania na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov.

V prejednávanej veci dohoda o sprostredkovaní zamestnania nespĺňa náležitosti takejto dohody uvedené v § 25 ods. 5 zák. č. 4/2005 Z.z., a to okrem iného neobsahuje výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa ods. 4, t.j. výšku poplatku za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania do určenej sumy od odporcu a tiež napr. neobsahuje identifikačné číslo zahraničného zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti zahraničného zamestnávateľa, neobsahuje spôsob a podmienky zdravotného a sociálneho poistenia, neobsahuje rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody.

Táto výška úhrady 300 eur bez DPH za sprostredkovanie zamestnania je uvedená v bode 9 Obchodných podmienkach tak, ako je uvedené vyššie a ktoré uzatvoril navrhovateľ s odporcom dňa 28.1.2013.

Podľa § 39 Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd považuje Obchodné podmienky spolupráce za neplatný právny úkon. Tieto Obchodné podmienky spolupráce je možné považovať za nepomenovanú zmluvu podľa § 51 OZ, v ktorej sú uvedené len povinnosti odporcu ako uchádzača o prácu v zahraničí a nie sú uvedené žiadne povinnosti navrhovateľa, t.j. sprostredkovateľa. Povinnosti odporcu sú uvedené v jednotlivých bodoch, a to: odporca ako uchádzač o prácu v zahraničí sa dobrovoľne zaregistruje do agentúry, poskytne všetky informácie, vyplní požadované formuláre, dáva súhlas agentúre na spracovanie týchto údajov, súhlasí, aby agentúra za účelom sprostredkovania poskytla jeho osobné údaje a všetky dokumenty, ktoré poskytol agentúre, rozhodnutie o jeho prijatí do práce má zamestnávateľ a nie agentúra. V bode 7 Obchodných podmienok, ako je uvedené vyššie, je stanovená povinnosť uchádzača o zamestnanie - odporcu zaplatiť agentúre poplatok za služby spojené so sprostredkovaním práce podľa konkrétnej pracovnej pozície po podpísaní pracovnej zmluvy so zamestnávateľom bez toho, aby bolo uvedené, za aké konkrétne služby spojené so sprostredkovaním zamestnania by mal odporca zaplatiť agentúre, nie je uvedené, akú konkrétnu pracovnú pozíciu mu agentúra zabezpečí, kedy mu ju zabezpečí, odkedy by mal nastúpiť do práce, na akú dobu bude sprostredkované zamestnanie, u akého konkrétneho zamestnávateľa a za akú hodinovú, či mesačnú mzdu. Z týchto Obchodných podmienok nie je zrejmé, z čoho navrhovateľ vychádzal pri stanovení odmeny za sprostredkovanie zamestnania vo výške 300 eur a ako k tejto sume dospel, keďže všetky základné údaje pre stanovenie tejto odmeny, resp. poplatku za služby v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania v čase uzavretia týchto Obchodných podmienok neboli známe, keďže vtedy ešte nebola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá dohoda o sprostredkovaní zamestnania, ktorú uzavreli až o viac ako 4 mesiace (dňa 3.6.2013) po uzavretí Obchodných podmienok a až v tejto dohode sú uvedené potrebné údaje pre stanovenie výšky poplatku za služby so sprostredkovaním zamestnania odporcovi.

Z uvedeného vyplýva, že výška 300 eur uvedená v bode 9 Obchodných podmienkach ako odmena za sprostredkovanie zamestnania je v rozpore s ust. § 25 ods. 3 zák. č. 5/2014 a s § 2 písm. b/ vykonávacej vyhlášky č. 31/2004, kde je stanovená maximálna výška tohto poplatku. V čase uzavretia týchto Obchodných podmienok nebola medzi navrhovateľom a odporcom ešte uzavretá dohoda o sprostredkovaní zamestnania, túto uzavreli až o viac ako 4 mesiace (dňa 3.6.2013) po uzavretí Obchodných podmienok. V čase uzavretia Obchodných podmienok, nebola známa pozícia, na akú má navrhovateľ odporcovi sprostredkovať zamestnanie, odkedy mu má zamestnanie zabezpečiť, na akú dobu, u akého zamestnávateľa, nebol známy ani mesačný plat, aký bude mať odporca v zamestnaní. Z týchto Obchodných podmienok nie je zrejmé, z čoho navrhovateľ vychádzal pri stanovení odmeny za sprostredkovanie zamestnania vo výške 300 eur a ako k tejto sume dospel, keďže všetky základné údaje pre stanovenie tejto odmeny, resp. poplatku za služby v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania v čase uzavretia týchto Obchodných podmienok neboli známe. Ako je uvedené vyššie, v bode 9 Obchodných podmienok odporca mal zaplatiť agentúre odmenu za sprostredkovanie zamestnania vo výške 300 eur bez DPH s tým, že fakturovaná suma je vypočítavaná z hrubej mesačnej mzdy zamestnanca a platba mala byť realizovaná jednorazovo pri podpise pracovnej zmluvy alebo k záväznému termínu, najneskôr 60 dní od podpisu pracovnej zmluvy.

Tieto ustanovenia Obchodných podmienok spolupráce sú v rozpore so zákonom, resp. odporuje zákonu č. 5/2004 v znení účinnom v čase ich uzavretia.

Podľa § 25 ods. 4 citovaného zákona sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania do určenej sumy len od fyzickej osoby, ktorá nie je uchádzačom o zamestnanie ku dňu podania žiadosti o sprostredkovanie zamestnania za úhradu a tento poplatok sprostredkovateľ vyberá až po prijatí do sprostredkovaného zamestnania. Ako je uvedené vyššie, maximálna výška poplatku bola stanovená na maximálne 30 % z prvej mesačnej mzdy (prvého mesačného platu) dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej zamestnávateľom v prípade sprostredkovania zamestnania v trvaní dlhšie ako šesť mesiacov. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, či odporca bol v čase uzavretia Obchodných podmienok spolupráce vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie alebo nie a táto skutočnosť nevyplýva, ani z uzavretej zmluvy - tzv. Obchodných podmienok, teda nepreukázal, či od odporcu mohol požadovať zaplatenie takého poplatku za služby spojené so sprostredkovaním zamestnania. Ak by odporca bol v čase uzavretia zmluvy uchádzačom o zamestnanie, navrhovateľ by nemohol od neho požadovať takýto poplatok. Tiež výška 300 eur uvedená v týchto Obchodných podmienkach spolupráce je v rozpore s ust. § 25 ods. 3 zák. č. 5/2014 a s § 2 písm. b/ vykonávacej vyhlášky č. 31/2004, kde je stanovená maximálna výška tohto poplatku. V čase uzavretia týchto Obchodných podmienok nebola ešte ani uzavretá zmluva o sprostredkovaní zamestnania medzi navrhovateľom a odporcom, túto uzavrel navrhovateľ s odporcom až o viac ako 4 mesiace (dňa 3.6.2013), nebola známa pozícia, na akú má byť zabezpečované sprostredkovanie zamestnania pre odporcu, odkedy by malo byť sprostredkované zamestnanie, na akú dobu, u akého zamestnávateľa, nebol známy ani mesačný plat, aký bude mať odporca v zamestnaní. Z týchto Obchodných podmienok nie je zrejmé, z čoho navrhovateľ vychádzal pri stanovení odmeny za sprostredkovanie zamestnania vo výške 300 eur a ako k tejto sume dospel, keďže všetky základné údaje pre stanovenie tejto odmeny, resp. poplatku za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania v čase uzavretia týchto Obchodných podmienok neboli známe.

Z uvedených dôvodov všetky tieto ustanovenia tzv. Obchodných podmienok práce, resp. nepomenovanej zmluvy, sú v rozpore s ust. § 25 ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. a aj s ust. § 2 písm. b/ vyhl. č. 31/2004 Z.z. Z uvedených dôvodov súd považuje Obchodné podmienky ako také, za neplatné, a to aj v časti týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi odmenu za sprostredkovanie zamestnania vo výške 300 eur.

Súd je toho názoru, že účelom uzavretia tzv. Obchodných podmienok spolupráce bolo hlavne to, že navrhovateľ chcel ešte pred uzavretím dohody o sprostredkovaní zamestnania a predtým, než začal zabezpečovať odporcovi sprostredkovanie zamestnania za úhradu, zaviazať odporcu na zaplatenie určitej sumy, ktorú stanovil vo výške 300 eur a tiež predmetom týchto podmienok bolo hlavne zabezpečenie registrácie odporcu do agentúry. Na základe uvedeného sa potom sa javí, že nešlo o poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania, ale išlo vlastne o tzv. „registračný poplatok“, resp. o odmenu, ktorú mal zaplatiť odporca agentúre za sprostredkovanie zamestnania, tak, ako je to uvedené v bode 9 Obchodných podmienok, hoci v zmysle § 25 ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia Obchodných podmienok výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania navrhovateľ mohol dojednávať len s právnickou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca a nie s odporcom ako uchádzačom o prácu v zahraničí.

Súd preto považuje takúto dohodu - označenú ako Obchodné podmienky spolupráce v celom rozsahu za neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, a to z dôvodu, že tieto Obchodné podmienky sú v rozpore so zákonom, odporujú zákonu a je možné konštatovať, že svojím obsahom aj obchádzajú zákon. Tento svoj názor súd opiera aj o to, že sú tu logické rozpory, pokiaľ ide o dohodu o sprostredkovaní zamestnania uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom. Táto dohoda bola uzavretá až dňa 3.6.2013, ale v tejto dohode je uvedené, navrhovateľ sprostredkuje odporcovi zamestnanie v profesii tesár už od 10.3.2013 na neurčito, teda ešte skôr, než vôbec uzavrel túto dohodu.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a po vyhodnotení vykonaného dokazovania s prihliadnutím najmä na rozpor tzv. Obchodných podmienok spolupráce so zákonom, teda z dôvodu neplatnosti týchto Obchodných podmienok súd návrh zamietol.

Na doplnenie súd dodáva, že vzhľadom na to, že návrh bol zamietnutý z dôvodu neplatnosti tzv. Obchodných podmienok spolupráce a tiež s poukazom na to, že dohoda o sprostredkovaní zamestnania neobsahovala dohodnutú odmenu, resp. poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania pre rozhodnutie vo veci nebolo potrebné a hospodárne zohľadňovať skutočnosti, či navrhovateľ skutočne sprostredkoval odporcovi zamestnanie, na aké obdobie ho sprostredkoval a akú dobu odporca v tomto zamestnaní pracoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní úspešný, trovy konania si neuplatňoval, ale zo spisu vyplýva, že uhradil súdny poplatok za odpor vo výške 18 eur, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 18 eur a zaviazal navrhovateľa tieto trovy uhradiť odporcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.