Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-121-2009.pdf
PDF · 67.06 KB
Case nature
Subarea
12Er/121/2009
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 439/16, Poprad, proti povinnému: N. D., bytom K. XX, K. o vymoženie 48,13 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, Exekútorský úrad Poprad, Nám. sv. Egídia 95, náhradu trov exekúcie vo výške 52,68 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie dňa 25.03.2009 oprávneným súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 48,13 Eur s prísl., na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia ÚPSVaR Poprad zo dňa 16.10.2004.
Dňa 12.09.2013 doručil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že povinný nezanechal majetok. Súdny exekútor požiadal o zastavenie exekúcie s tým, že si uplatnil trovy exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd mal za preukázané, že dedičské konanie bolo zastavené rozhodnutím Okresného súdu Poprad č. k. 7D/128/2012-13 zo dňa 07.06.2012.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, návrh súdneho exekútora a skutočnosť, že povinný zomrel bez zanechania majetku, súd exekúciu zastavil.
Súd má za to, že prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie v danom prípade je dôvod v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda nemajetnosť povinného, s prihliadnutím na to, že nemajetnosť povinného súd konštatoval až po jeho smrti.
Kolíziou dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade úmrtia povinného sa zaoberal Najvyšší súd SR. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 6M Cdo 8/2011 zo dňa 29.02.2012 nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; z
hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku dovolací súd tiež poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné, telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, preto súd zaviazal oprávneného uhradiť exekútorovi odmenu, nevyhnutné trovy a vzniknuté výdavky. Súdny exekútor si v tomto konaní uplatnil trovy exekúcie za výkon exekučnej činnosti za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, podľa vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Z uplatnených trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie pri zastavení exekúcie v zmysle §§ 14, 15, 22 cit. vyhlášky paušálne trovy v minimálnej výške 33,50 Eur (zaokrúhlené nahor). Náhradu hotových výdavkov priznal vo výške 8,20 Eur za poštovné, poplatky za kolky 1,50 Eur a za elektronickú súčinnosť s bankami 0,70 Eur. Spolu s DPH 20 % zo sumy 43,90 Eur vo výške 8,78 Eur tak trovy exekúcie dosiahli sumu 52,68 Eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu telekomunikačných výdavkov, nakoľko ich vynaloženie nevyplýva z exekučného spisu.
Na základe vyššie citovanej právnej úpravy súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi spolu vo výške 52,68 Eur.
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. Proti 2. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Napadnutý výrok sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (t. j. ktorému súdu je odvolanie určené, kto ho podáva, akej veci sa týka, podpis a dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.