Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6C/17/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, sídlo: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, sídlo: Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti odporcovi: E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R. XXX, o zaplatenie 346,31 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 267,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 267,66 Eur od 06.12.2014 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 56,53 Eur (z toho 11,19 Eur súdny poplatok a 45,34 Eur trovy právneho zastúpenia) na účet advokáta navrhovateľa v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 13.01.2015 proti odporcovi domáha zaplatenia 346,31 Eur s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 11.12.2011 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. 6112021778, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru odporcovi s výškou úverového rámca 320,- Eur prostredníctvom úverovej karty, pričom podľa navrhovateľa vzhľadom na charakter úveru nebolo vopred možné dohodnúť počet splátok úveru ani určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu a tým sa menia aj údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, preto bola dohodnutá iba výška úverového rámca. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 307,48 Eur, úroku 37,70 Eur, poistenia 1,- Eur, úroku za poistné 0,11 Eur a úroku za nevyužitú GP - poistné vo výške 0,02 Eur, spolu 346,31 Eur. Navrhovateľ sa tiež domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne kapitalizovaného zo sumy 346,31 Eur od 15.11.2012 do 18.12.2014 vo výške 63,43 Eur, a zo sumy 346,31 Eur za dobu od 19.12.2014 do zaplatenia.

Odporca sa k riadne doručenému návrhu navrhovateľa nevyjadril.

Súd rozhodol veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O. s. p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, pričom podľa § 29 O. s. p. sa drobným sporom rozumie spor, ktorého hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,- Eur.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom: predžalobná výzva č. l. 15 s podacím hárkom č. l. 17, Úverová zmluva č. l. 19 (ďalej len „Zmluva“), Úverové podmienky č.

l. 20, sadzobník poplatkov a odmien č. l. 27, výzva k splateniu celého úveru č. l. 29 s podacím hárkom č. l. 30, výpis čerpania, splátok a úhrad č. l. 31, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 11.12.2011 Zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru odporcovi s výškou kreditného limitu 320,- Eur, s dohodnutou výškou mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky, s ročnou úrokovou sadzbou 26,28 %, pričom odporca bol oprávnený čerpať prostriedky z úveru prostredníctvom kreditnej karty. Zmluva ani všeobecné podmienky neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo počet splátok a termín končenej splatnosti úveru pri vyčerpaní celého úverového limitu odporcom a jeho následnom postupnom splatení. Zmluva neobsahuje ani hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí odporca zaplatiť, ak by vyčerpal a splatil celú výšku úverového rámca, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy. Zmluva napokon neobsahuje ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu Zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Úverové podmienky a sadzobník poplatkov a odmien. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 04.07.2013 navrhovateľ požiadal odporcu o zaplatenie dlhu najneskôr do 15 dní od odoslania tejto výzvy, pričom z podacieho hárku nevyplýva, kedy táto výzva bola odoslaná odporcovi ani kedy bola odporcovi doručená; ďalšou výzvou zo dňa 27.11.2014 vyzval navrhovateľ odporcu k zaplateniu dlžnej sumy do 7 dní odo dňa jej odoslania, pričom odporcovi bola táto výzva odoslaná dňa 28.11.2014. Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že odporca čerpal úver v celkovej výške 333,41 Eur a zaplatil navrhovateľovi splátky úveru vo výške 65,75 Eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) a písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 11.12.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 11.12.2011, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z

omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená Zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Zmluva neobsahuje základné zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti a to (i) počet splátok a termín končenej splatnosti úveru pri vyčerpaní celého úverového limitu odporkyňou a jeho následnom postupnom splatení (ii) hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí odporkyňa zaplatiť, ak by vyčerpala a splatila celú výšku úverového rámca, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy (iii) ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu Zmluvy.

Nemožno akceptovať stanovisko navrhovateľa, podľa ktorého vzhľadom na charakter úveru nebolo vopred možné dohodnúť počet splátok úveru ani určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu a tým sa menia aj údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a z tohto dôvodu Zmluva tieto údaje neobsahuje. V prípade, ak je dlžníkovi poskytovaný revolvingový úver, ktorý dlžník čerpá opakovane v rôznej výške, môžu tieto skutočnosti spôsobiť ťažkosti pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov v čase uzatvorenia zmluvy a tiež pri určení počtu skutočne zaplatených splátok úveru alebo termínu končenej splatnosti úveru.

Zákon č. 129/2010 Z. z. osobitné ustanovenia pre revolvingový úver neobsahuje, ale pri všetkých spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na ich druh stanovuje rovnaké obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výnimku nepripúšťa ani pre zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Pri výklade ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. je potom potrebné sledovať účel a zmysel tohto ustanovenia, ktorým je poskytnúť dlžníkovi všetky základné potrebné informácie pre rozhodnutie o uzatvorení zmluvy a pre prípadné porovnanie s inými podobnými zmluvami. Z tohto pohľadu je potom potrebné aj pre revolvingové úvery hľadať taký výklad ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý by čo najviac zachoval práve zmienený účel a zmysel tohto ustanovenia a to aj v prípade revolvingových úverov. Preto v prípade uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je revolvingový úver, pri ktorom opakovaným čerpaním v rôznej výške sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, počtu splátok, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu Zmluvy, veriteľ je povinný uviesť v zmluve tieto údaje vypočítané pre maximálnu výšku úverového limitu podľa podmienok uvedených v texte zmluvy (úver 320,- Eur, splátka 4 % z dlžnej čiastky) a môže tieto údaje uviesť aj pre jeden alebo niekoľko z možných rôznych variantov čerpania úveru spotrebiteľom tak, aby spotrebiteľ mohol získať aspoň orientačne základné potrebné informácie pre rozhodnutie o uzatvorení zmluvy a to s povinným uvedením týchto parametrov minimálne pre prípad vyčerpania celkového úverového rámca (320,- Eur) a jeho následného postupného splatenia dohodnutými splátkami (4 % z úverového rámca). Keďže Zmluva tieto údaje neobsahuje, nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorých je ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010

Z. z. v znení účinnom k 11.12.2011 sankcionovaná tým, že odporcovi poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a odporca je tak povinný zaplatiť navrhovateľovi iba istinu čerpaného úveru.

Jedinú výnimku z týchto obsahový náležitostí zákon č. 129/2010 Z. z. pripúšťa v § 10 pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov (takýmto úverom úver poskytnutý navrhovateľom odporcovi nie je); takýmito zmluvami podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu sú najmä typy úverov, ktoré sú v praxi využívané predovšetkým v podobe kontokorentného úveru (povolené prečerpanie - predschválený úver poskytovaný spolu s bežným účtom), ktorého veľkosť sa odvíja od výšky dokladovaného príjmu, alebo od výšky obratov účte, čo nie je prípad navrhovateľa, ktorý kreditnú kartu dlžníkom vydáva nie za účelom možnosti (ktorú dlžník podľa svojej úvahy v prípade potreby využije - ako v prípade kontokorentného úveru na bežnom účte) čerpania krátkodobého úveru, ale výlučne ako priamy nástroj prostredníctvom ktorého dlžníkom poskytuje spotrebiteľské úvery.

V tejto súvislosti možno analogicky aplikovať ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a teda analogicky pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej čerpanie úveru a v nadväznosti na čerpanie úveru splátky úveru v rôznej výške, je potrebné vychádzať pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov podľa základných údajov pre poskytnutie revolvingového úveru uvedených v Zmluve.

Záverom je potrebné uviesť, že navrhovateľ pre účely poskytovania spotrebiteľského úveru využíva kreditnú kartu, ktorej základný účel nespočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov, ale kreditná karta štandardne je určená ako prostriedok zabezpečenia platobného styku, kde dlžník - spotrebiteľ je spravidla majiteľom bežného účtu, ku ktorému je takáto kreditná karta vydaná a má takto možnosť používať kreditnú kartu na platenie svojich výdavkov z prostriedkov veriteľa a následne takto veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky naraz v pravidelných mesačných intervaloch veriteľovi vracia bez toho, aby vôbec okrem poplatku za takýto platobný nástroj, platil akýkoľvek úrok. Kreditná karta teda štandardne slúži na poskytnutie krátkodobého, rýchlo splatného neúročeného úveru. Táto podstata kreditnej karty vyplýva aj zo Zmluvy a všeobecných podmienok, ktoré odporcovi umožňujú vykonávať platby v potrebnej výške až do výšky celkového úverového rámca. Dohodnutím vysokej úrokovej sadzby a ostatných podmienok splácania takto poskytnutého úveru však navrhovateľ uvedený základný účel kreditnej karty obchádza a to bez poskytnutia všetkých potrebných vyššie uvedených absentujúcich údajov (základných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere) odporcovi, čo je spôsobilé vyvolať u odporcu mylnú predstavu o skutočnom obsahu uzatváranej Zmluvy, z ktorej povinnosti odporcu sú v zásadnom rozpore so základným štandardným účelom kreditnej karty.

Odporca čerpal úver v celkovej výške 333,41 Eur a zaplatil navrhovateľovi splátky úveru vo výške 65,75 Eur, teda o 267,66 Eur menej ako je celková výška vyčerpaného úveru. Súd preto odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 267,66 Eur. Keďže nebolo preukázané, kedy bola odporcovi odoslaná a doručená Výzva k splateniu celého úveru zo dňa 04.07.2013, dlh odporcu sa stal splatným až dňa 05.12.2014, na základe výzvy navrhovateľa zo dňa 27.11.2014 odoslanej odporcovi dňa 28.11.2014; počnúc od 06.12.2014 je odporca v omeškaní. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 06.12.2014 predstavuje 0,05 %, súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania zo sumy 267,66 Eur vo výške 8,05 % ročne od 06.12.2014 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie 78,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 78,65 Eur od 15.11.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 267,66 Eur od 15.11.2012 do 06.12.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 0,7 % ročne zo sumy 267,66 Eur od 06.12.2014 do zaplatenia, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ bol v konaní prevažne úspešný v rozsahu 77,3 % (267,66 Eur s prísl. ku 78,65Eur s prísl.), čistý procesný úspech navrhovateľa potom predstavuje 54,6 %. O trovách konania preto súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal pomernú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 20,50 Eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia a návrh na začatie konania)

2 x 26,56 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), paušálna náhrada nákladov 2 x 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a DPH 20 % vo výške 13,84 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), trovy právneho zastúpenia teda spolu 83,04 Eur. Pomerná časť náhrady trov konania zodpovedajúca čistému úspechu navrhovateľa v rozsahu 54,6 % potom predstavuje 11,19 Eur za súdny poplatok a 45,34 Eur za trovy právneho zastúpenia. Prevažne neúspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo.

Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta navrhovateľa súd uložil odporcovi v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).