Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/149/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Hlavná 104, Košice, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporkyni: Ľ. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX E. XXX XX, o zaplatenie 175,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 140,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 140,- eur od 13.12.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 9,90 eura za zaplatený súdny poplatok, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľov trovy právneho zastúpenia v sume 47,55 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Henricha Schindlera, advokáta, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 14.11.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 175,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 140,- eur od 13.12.2013 do zaplatenia.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že medzi ním a odporkyňou došlo dňa 06.11.2013 k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tým, že odporkyňa prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v súlade s čl. III bodu 3 rámcovej zmluvy, na základe čoho navrhovateľ poskytol odporkyni krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 140,- eur. Predpokladom uzatvorenie týchto zmlúv bola registrácia odporkyne na internetovej adrese navrhovateľa a žiadosť odporkyne o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe toho navrhovateľ zaslal odporkyni predzmluvný formulár obsahujúci informácie o podmienkach spotrebiteľského návrhu a návrh zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru prostredníctvom elektronickej pošty. Odporkyňa vyjadrila súhlas so zmluvou tým, že klikla na odkaz zaslaný navrhovateľom. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť sumu 140,- eur, pričom suma za poskytnutie úveru vrátane príslušenstva tvorila 0,- eur. Odporkyňa v lehote uvedenú sumu navrhovateľovi nevrátila. Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v sume 35,- eur podľa čl. IV bodu 5 rámcovej zmluvy.

Podľa § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len „O.s.p.“) v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4.

Súd v rámci prípravy pojednávania podľa § 114 ods. 2 O.s.p. doručil dňa 07.05.2015 návrh na začatie konania spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na začatie odporkyni, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2015 uviedla, že súhlasí, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a nárok navrhovateľa rozdelil na dve splátky, pretože platí aj iné záväzky.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Nakoľko predmet tohto súdneho konania nepresiahol sumu 1 000,-eur, išlo podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, v ktorom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie. Preto súd podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vyvesil dňa 22.06.2015 na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 09.07.2015 o 09:45 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

Na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa s návrhom na začatie konania a predloženými listinnými dôkazmi a to: rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z bankového účtu navrhovateľa, urgenciami navrhovateľa zo dňa 12.12.2013, 26.12.2013, 02.01.2014 a 09.01.2014, zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci.

Navrhovateľ ako právnická osoba podnikajúca v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov a odporkyňa ako fyzická osoba uzatvorili dňa 06.11.2013 v písomnej forme prostredníctvo prostriedkov diaľkovej komunikácie (registráciou odporkyne na stránke navrhovateľa, následným zaslaním návrhu na uzavretie zmluvy navrhovateľom odporkyne prostredníctvom mailu a súhlasom odporkyne s týmto návrhom kliknutím na určený odkaz) rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky (ďalej len „rámcová zmluva“), predmetom ktorej bola rámcová úprava práv a povinností zmluvných strán pri budúcom poskytnutí spotrebiteľského úveru a pôžičky navrhovateľom odporkyne uzatvorením zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V súvislosti s uzatvorením takejto budúcej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa odporkyňa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru (čl. IV. bod 1 rámcovej zmluvy) a v prípade svojho omeškania so splátkami poskytnutého úveru aj skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním dlžnej čiastky navrhovateľom v sume 15,- eur za prvú upomienku, 10,- eur za druhú a tretiu upomienku a 30,- eur za štvrtú upomienku. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutý úver je bezúročný, pričom pod pojmom úver bolo treba v zmysle definície pojmov rámcovej zmluvy chápať peňažné prostriedky poskytnuté navrhovateľom odporkyni na základe budúcej uzatvorenej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a pojem spotrebiteľský úver bolo treba chápať a vykladať ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom odporkyne vo forme pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci.

Navrhovateľ a odporkyňa následne toho isté dňa uzatvorili v písomnej forme prostredníctvom diaľkovej komunikácie, teda tým istým spôsobom ako rámcovú zmluvu, aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni krátkodobý, bezúčelový úver (peňažné prostriedky) vo výške 140,- eur a to najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a záväzok odporkyne tieto peňažné prostriedky vrátiť aj spolu s príslušenstvo dňa 12.12.2013, čo bol dohodnutý deň splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov.

Zo zmluvy ďalej vyplývalo, že:

- RPMN predstavovalo 383,6 %,

- celkové náklady odporkyne predstavovali pevnú sumu 0,- eur,

- celková odporkyňou vrátená čiastka predstavovala sumu 140,- eur,

- priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov predstavovala k 31.03.2013 hodnotu 418 %,

Navrhovateľ dňa 08.11.2013 poskytol bezhotovostným prevodom na účet odporkyne peňažné prostriedky v sume 140,- eur.

Odporkyňa peňažné prostriedky nevrátila v dohodnutom čase, t.j. do 12.12.2013, a preto navrhovateľ zaslal odporkyni celkovo 4 upomienky, a to dňa 19.12.2013 (výzva na zaplatenie sumy 204,80 eura), 26.12.2013 (výzva na zaplatenie sumy 214,80 eura), 02.01.2014 (výzva na zaplatenie sumy 224,80 eura) a 09.01.2014 (výzva na zaplatenie sumy 249,80 eura).

Podľa § 1 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 4 vety prvej Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.“) tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. b) ods. 7 zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,

Podľa § 2 písm. e) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 1ods. 3 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

Podľa 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 05. 2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd považoval za nesporné, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol uzavretím zmluvy podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka a príslušných §§ zákona č. 266/2005 Z.z. dňa 06.11.2013 a poskytnutím peňažnej sumy navrhovateľom odporkyni vo výške 140,- eur občianskoprávny záväzkový vzťah podľa § 488, 489 a 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, keďže obsahoval dohodu o prenechaní veci - resp. jej reálnom odovzdaní v určenom čase bez ďalšieho požiadania odporkyne, druhovom označení veci (peniaze), povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia, pričom následne došlo aj k reálnemu odovzdaniu týchto peňazí navrhovateľom odporcovi, čím došlo k naplneniu aj posledného znaku zmluvy o pôžičke, keďže predstavuje reálny kontrakt. Okrem iného išlo o bezúročnú pôžičku, čo vyplývalo z uzatvorenej rámcovej zmluvy, pričom v takomto prípade platí, že inú odplatu ako úroky pri zmluve o pôžičke nemožno dohodnúť a preto akákoľvek iná dohodnutá odplata by bola v rozpore s o zákonom (t.j. ustanoveniami o zmluve o pôžičke) a teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri vzniku tejto zmluvy, nakoľko navrhovateľ vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojho podnikania podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a odporca ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu však nebolo možné podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. subsumovať pod spotrebiteľský úver, ale aj napriek tomu sa na tento záväzkový vzťah podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. aplikovala právna úprava tohto zákona uvedená v § 9 a 10 zákona č. 71/1992 Zb., teda požiadavka písomnej formy zmluvy, náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a povinnosť navrhovateľa konať s odpornou náležitosťou, na ktoré súd musel podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadnuť, a ktorých nedostatok mal za následok stratu nároku navrhovateľa ako veriteľa na úroky a poplatky vyplývajúce zo zmluvy. Súd však nedostatky v tejto oblasti nezistil, pričom zmluva o pôžičke od svojho počiatku bola bezúročná a bez poplatkov.

Súd nárok navrhovateľa na vrátenie peňažných prostriedkov poskytnutých odporkyňou považoval za dôvodný, keďže jej boli peňažné prostriedky poskytnuté, pričom ich v zmluvne dohodnutom čase nevrátila.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 35,- eur súd uvádza, že takéto náklady nemožno ohodnotiť paušálnou náhradou, keďže tento nárok predstavuje samostatný hmotnoprávny nárok navrhovateľa podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka definovaný ako príslušenstvo pohľadávky, ktorý z hľadiska jeho dôvodnosti a výšky treba preukázať, pričom sa veľký dôraz kladie aj na účelnosť týchto nákladov. To znamená, že ide o náhradu účelne vynaložených nákladov navrhovateľa vzniknutých v súvislosti s uplatnením pohľadávky

a nie o ich paušálnu náhradu. Na základe toho súd považoval zmluvné dojednanie uvedené v čl. IV. bode 5 rámcovej zmluvy (teda dojednanie o vzniku nároku navrhovateľa na poplatok za upomienku) za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a aj z dôvodu, že nejde o individuálne dojednanie a odporkyňa nemala možnosť toto zmluvné dojednanie nijako ovplyvniť, pričom samotné dojednanie predstavovalo neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením si záväzku odporkyne podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, teda neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo malo taktiež za následok podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnosť tohto zmluvného dojednania. Navrhovateľ v danom prípade v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. vôbec nepreukázal, či urgencie zo dňa 12.12.2013, 26.12.2013, 02.01.2014 a 09.01.2014 skutočne odporkyni aj zaslal a akým spôsobom ich zaslal (poštou, kuriérom alebo elektronicky), nepreukázal aké personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie a náklady za telefonické výzvy (či vôbec boli uskutočnené) mu vznikli. Na základe vyššie uvedeného považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 35,- eur z titulu náhrady nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky za nedôvodný.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, že zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 140,- eura z titulu vrátenia istiny pôžičky a v ostatnej časti týkajúcej sa nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, súd návrh navrhovateľa na začatie konania ako nedôvodný zamietol.

Súd zároveň nevyhovel žiadosti odporkyne na plnenie peňažnej sumy v splátkach, keďže túto svoju žiadosť neodôvodnila podstatnými skutočnosťami, na základe ktorých by súd mohol konštatovať, že jej majetkové pomery a výška ostatných záväzkov, nedovoľujú odporkyne súdom priznanú istinu zaplatiť navrhovateľovi jednorázovo.

Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 13.11.2013 do 10.06.2014 vo výške 0,25 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania navrhovateľom, t.j. 13.12.2013 bola 5,25 % ročne.

Vzhľadom na to súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,5 % a to až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy odporkyňou navrhovateľovi.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eura a sumy 79,25 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa vypočítané podľa § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 3 úkony právnej služby po 18,26 eura, 2x režijný paušál po 8,04 eura (2014), 1x režijný paušál po 8,39 eura (2015).

Súd trovy konania vypočítal tak, že najskôr zistil percentuálny úspech navrhovateľa v konaní, ktorý bol 60 % (sumu neúspechu odpočítal od sumy úspechu v percentuálnom vyjadrení - ÚSPECH 80% - NEÚSPECH 20 % = 60 %) a z celkovej výšky trov konania navrhovateľa (suma 95,75 eura) vypočítal číselné vyjadrenie pomeru úspechu k neúspechu navrhovateľa v konaní, čím súd dostal sumu 57,45 eura (z čoho náhrada trov za súdny poplatok predstavuje sumu 9,90 eura a náhrada trov právneho zastúpenia navrhovateľa predstavuje sumu 47,55 eura), ktorú navrhovateľovi titulom náhrady trov konania priznal.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.