Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/152/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom u otca, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XX/XXX, E., a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XX/XXX, E., o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky a otca voči rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. - 129 zo dňa 08.09.2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o úprave vyživovacej povinnosti matky voči maloletému a určenia výšky a podmienok splácania nedoplatku za obdobie od 01.11.2022 do 31.08.2023 p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) schválil čiastkovú rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý („mal.“) A. zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že právo zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. Ďalej určil, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 80 eur mesačne počnúc 01.11.2022 do 30.06.2023 a sumou 110 eur mesačne od 01.07.2023, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Nedoplatok na určenom výživnom za obdobie od 01.11.2022 do 31.08.2023 vo výške 860 eur povolil matke splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným, s tým že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ďalej poznamenal, že dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. - 69 zo dňa 24.10.2018. Konštatoval, že od októbra 2022 sa pôvodne nariadená striedavá osobná starostlivosť u maloletého už nerealizuje, odkedy maloletý býva s otcom a s matkou sa len stretáva. Matka akceptovala rozhodnutie maloletého a v tomto smere uzavrela s otcom dohodu, ktorú súd prvej inštancie schválil ako zodpovedajúcu vôli a názoru maloletého. Pri určení výživného súd prvej inštancie prihliadol na zárobkové pomery matky, ktorá dosahuje priemerný príjem vo výške 684,50 eur, pričom má ukončené úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou a nemá žiadne vážne zdravotné problémy. Hoci má matka vysoké výdavky na bývanie, zdôraznil, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami, pričom donedávna za bývanie platila podstatne menej. Ďalej prihliadol k tomu, že maloletý má 13 rokov, že je žiakom 8. ročníka základnej školy. Zistil pomery otca, ktorý býva v dome v podkrovnom trojizbovom byte, ktorý majú účastníci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM), platí náklady 120 eur mesačne, pričom na prízemí domu býva otcova

matka. Poukázal na to, že otec bol od roku 2000 živnostníkom, pričom od 01.06.2022 má pozastavenú podnikateľskú činnosť a v súčasnosti je zamestnaný ako elektrikár u zamestnávateľa F. - G. G. s čistou mesačnou mzdou vo výške 613,21 eur v období od 01/2023 do 08/2023, pričom v tejto spoločnosti je spoločníkom a konateľom jeho matka. Otec užíva automobil zn. VW Passat, r.v. 1998 a spláca hypotekárny úver vo výške 93 eur mesačne. Mal preukázané, že konanie o vysporiadanie BSM rodičov ešte nie je skončené. Obaja rodičia mali do 30.06.2023 vyživovaciu povinnosť k dcére F.; do toho obdobia súd prvej inštancie matke určil vyživovaciu povinnosť na mal. A. v sume 80 eur a následne od júla 2023 ju zvýšil na 110 eur mesačne, vyhodnocujúc túto sumu ako primeranú odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a príjmovým pomerom matky. Nedoplatok na určenom výživnom za obdobie od 01.11.2022 do 31.08.2023 (8 mesiacov x 80 eur a 2 mesiace x 110 eur, nakoľko matka na výživu maloletého dovtedy neprispievala) povolil splácať v splátkach po 50 eur, aby bol vyrovnaný do 18 mesiacov, pretože nižšie splátky by predstavovali neprimerané dlhé splácanie dlhu na výživnom.

2. Proti tomuto rozsudku, čo do určenia výšky výživného, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, považujúc ho za príliš nízke. Poukázal na výdaje mal. A., ktoré presahujú 245 eur mesačne, pričom sa budú zvyšovať. Podľa otca matka mala v roku 2019 uložených na bankovom účte 10.000 eur, ktoré zatajila a prevodom na iné osoby úmyselne svoj majetok znížila. V tejto súvislosti žiadal vykonať dokazovanie výpisom z banky H.. Uviedol, že podľa jeho informácií matkini bratia jej vyplatili podiel z rodičovského domu v roku 2021 v sume 30.000 eur, ktorý taktiež zatajila. Tvrdil, že matka chodí predávať bižutériu a príjem z tohto tají. Namietal tiež jej výdavky na nájomné v sume 590 eur mesačne. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a výživné určil matke minimálne vo výške 250 eur mesačne.

3. Proti tomuto rozsudku tiež čo do určenia výživného podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote aj matka. Tvrdila, že po rozvode päťkrát zabezpečila bývanie, aby maloletý zostal v striedavej osobnej starostlivosti, pričom vždy bolo nájomné vyššie, avšak mal. syn akceptoval len bývanie v blízkosti pôvodného bydliska a školy. Preto uzatvorila nájomnú zmluvu na 1 rok s nájomným vo výške 590 eur, čo je takmer výška jej priemernej mesačnej mzdy, ktorý dosahuje ako recepčná s priemerným čistým mesačným príjmom 685 eur, pričom nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého jej nič nebráni nájsť si lepší zárobok, nakoľko má zdravotné problémy, ktoré však nechce prezentovať pred svojím okolím a viac pracovať nevládze. Uviedla, že nevlastní žiaden majetok. Tvrdila, že otcova matka ako konateľka spoločnosti, v ktorej pracuje otec, je sedemdesiatročná žena, ktorá v oblasti predmetu podnikania spoločnosti - elektro nikdy nepracovala a jej jediným zamestnancom je otec maloletého. Poukázala na to, že výnosy tejto spoločnosti predstavovali pritom v roku 2022 sumu 33.205 eur a zisk 6.806 eur. Podľa nej ide teda o rodinnú firmu, na ktorej výnosoch pracuje a má prospech hlavne otec. Podľa matky sa otec (prerušením živnosti) vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a k uvedenému malo byť prihliadnuté. Vzhľadom k tomu navrhla určiť jej vyživovaciu povinnosť od 01.11.2022 v sume 40 eur mesačne s povinnosťou splácať nedoplatok v mesačných splátkach po 10 eur.

4. K odvolaniu otca sa matka vyjadrila tak, že žiadny finančný majetok nemá, všetky tvrdenia o sumách na bankovom účte 10.000 eur, ako aj o výplate na dedičstve sumu 30.000 eur nie sú pravdivé. Rovnako tak nie je pravda, že predáva bižutériu. Tvrdila, že v H., I. nikdy žiaden účet nemala.

5. K odvolaniu matky sa otec vyjadril tak, že v ponuke sú aj lacnejšie byty a matka by si mohla zohnať aj lepšie platenú prácu, napr. opatrovateľky v Nemecku, prípadne operátorky výroby v E., kde by zarobila 1.000 až 3.000 eur. Poukázal na to, že na úrade práce absolvovala rôzne kurzy (aranžovanie kvetov, masérsky kurz). Podľa neho v Hoteli J. nie je zamestnaná len ako recepčná, ale privyrába si ako masérka, a to aj súkromne v prenajatom byte. Podľa jeho názoru sa matke pracovať nechce. Tvrdil, že pokiaľ matka pracuje na zmeny, aj v noci, jej argumenty ohľadne zdravotného stavu neobstoja. Mal za to, že pri striedavej starostlivosti žila z peňazí maloletého, keďže jej boli vyplácané štátne prídavky. Uviedol, že predmetom konania bolo určenie výšky výživného matke, a nie otca, ktorý o maloletého zabezpečuje zo svojho príjmu 613 eur v byte v nadstavbe. Preto podľa jeho názoru sa oprávnený môže vzdať výhodnejšieho zdroja príjmu, pretože jemu sa výživné nevymeriava. Uviedol, že na potrebách maloletého sa podieľa polovicou zo sumy jeho príjmu a rodinných prídavkov, t. j. sumou 336 eur mesačne. Nedostatok prostriedkov matky po odpočte nájomného a výživného považoval za jej problém. Výživné navrhol zvýšiť o 50 eur na sumu 160 eur mesačne so splátkou nedoplatku 50 eur mesačne.

6. K vyjadreniu matky otec uviedol, že pokiaľ jej prispievajú príbuzní a priatelia, má tak ďalší príjem. Podľa neho býva v byte asi s ďalším milencom, ktorý jej prispieva na nájom. Opätovne poukázal na výdavky maloletého, ktoré vznikli aj po vydaní prvostupňového súdu do konca roku 2023 v sume 275 eur. Mal za to, že matka môže od nevýhodnej nájomnej zmluvy uzavretej na rok dopredu odstúpiť aj skôr podľa . V tom jej môže poradiť advokátska kancelária, ktorá ju 5 rokov zastupuje.

7. Následne matka vo svojom vyjadrení uviedla, že pracovať v Nemecku za vyššiu mzdu jej nedovolí zodpovednosť za výchovu mal. A., ktorý ju potrebuje a má s ňou naďalej dobrý vzťah. Pokiaľ predtým bola nájomníčkou v štyroch lacnejších bytoch, nižšej kvality, v ktorých však A. odmietal realizovať striedavú osobnú starostlivosť. Uviedla, že zostala sklamaná, keď napriek drahšiemu a kvalitnejšiemu bytu s vysokým nájomným dal maloletý prednosť svojej izbe v byte, v ktorom žil od narodenia a po rozchode v byte zostal žiť jeho otec. Z uvedených dôvodov podľa nej došlo k zmareniu dohodnutej striedavej osobnej starostlivosti. Súhlasila, že je spoluvlastníčkou bytu, ktorý sa však nachádza na 1. poschodí rodinného domu vo vlastníctve starej matky - otcovej matky, z ktorého musela po rozvode doslova utiecť a následne žila v K. L. A. F., n.o. v E., a preto, aj keď je spoluvlastníčka, tento byt nemôže užívať. Poukázala na to, že súdne konanie o vyporiadanie BSM je naďalej vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Odstúpenie od nájomnej zmluvy podľa nej nie je také jednoduché, ako sa domnieva otec. Mala na to, že obaja rodičia majú povinnosť prispievať na výživu dieťaťa, teda nielen matka, ale aj otec. Zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s ), preskúmal vec v intenciách ust. a a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v spojení s rozsudok prvoinštančného súdu podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom o rodine vzťahujúcich sa k vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov v napadnutej časti, keď rozhodol o výške výživného matky v sume 80 eur od 01.11.2022, pokiaľ ešte trvala jej vyživovacia povinnosť k dcére F., a následne od 01.07.2023 vo výške 110 eur mesačne. Uvedenému určeniu zodpovedá aj nedoplatok vo výške 860 eur mesačne, keďže v rozhodnom období matka na výživu maloletého vôbec neprispievala. Za primerané považuje odvolací súd aj povolenie splácania uvedeného nedoplatku v splátkach po 50 eur mesačne tak, aby bolo uhradené v dohľadnej dobe. Matka ani otec v odvolaní neuviedli žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v prípade matky súd prvej inštancie správne ustálil jej možnosti a schopnosti dosahovať príjem, a to v podobe jej aktuálneho príjmu, keď pracuje ako recepčná. Odvolací súd poukazuje na to, že matka bola dlhšiu dobu nezamestnaná, pričom predtým dlhodobo, počas manželstva pracovala výrobou bižutérie pre otca (na jeho živnosť), preto je pre nedostatok skúseností na trhu práce znevýhodnená, a teda zistený príjem zodpovedá jej možnostiam a schopnostiam. Ďalej prihliadol aj k okolnosti, že matka aktuálne nemôže disponovať ani časťou majetku, ktorý patrí do BSM rodičov. Otec oproti matke je zvýhodnený tým, že má riadne zabezpečené bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti, v byte patriacom do BSM rodičov, pričom ho zaťažuje len splátka hypotekárneho úveru v sume 93 eur mesačne. Naproti tomu matka nemôže uvedený byt užívať a je nútená hľadať si nájomné bývanie. Napriek tomu aj odvolací súd vyhodnocuje výšku nájomného 590 eur mesačne ako neprimeranú vo vzťahu k jej príjmovým možnostiam, preto k týmto výdavkom na bývanie nemohol prihliadnuť v plnom rozsahu. 11. Na strane druhej dáva odvolací súd za pravdu matke, že pri určení výživného, aj keď sa určuje vyživovacia povinnosť vo vzťahu k tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti, sa preskúmavajú aj pomery rodiča, ktorému je dieťa zverené. V prípade otca je teda jeho príjem nedosahujúci ani 700 eur mesačne netto neprimeraný jeho vzdelaniu a doterajšej praxi. V konkrétnostiach prípadu, keď zamestnávateľom otca je spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej jediným konateľom a spoločníkom je sedemdesiatročná matka otca, sa javí takéto usporiadanie vzťahov ako účelové. Odvolaciemu súdu je známe z vlastnej praxe, že odborníci v oblasti elektro sú považovaní

za odborných pracovníkov a ich mzda býva vyššia, ako deklaroval otec. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na daňové priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby, ktoré sú súčasťou pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. (o rozvod manželstva), keď v roku 2016 otec dosiahol príjmy zo živnosti 26.555 eur pri uplatnení preukázateľných výdavkov 21.492 eur a v roku 2017 vo výške 28.786 eur pri výdavkoch 16.845 eur. Možno teda vyhodnotiť, že otec nepreukázal dôležitý dôvod, pre ktorý sa vzdal živnostenského podnikania a lepšieho príjmu a zamestnal sa za nižší príjem v spoločnosti, ktorá, ako už bolo uvedené, patrí jeho matke. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že možnosti a schopnosti otca sú lepšie ako deklaroval v konaní, a aj ako boli preukázané u matky.

12. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nevidel dôvod zabezpečiť výpisy z účtu v H., I. údajne vedeného na meno matky, najmä pokiaľ ona tvrdí, že takýto účet nikdy nemala. Z otcom predloženého dôkazu (č. l. 139 spisu) totiž vyplývajú obraty v sume 26,88 eur z 22.10.2019 a v sume 6,72 eur 07.02.2020, obe s poznámkou A. B.. Ide pritom o pohyby z podnikateľského účtu H. - podnikateľské konto plus G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľ nie je na uvedenom dôkaze uvedený, na účet matky pod č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého zostatky 10.876,36 eur (22.10.2019) a 5.361,04 eur (07.02.2020) neboli zostatkami na účte matky, ale zostatkami na uvedenom účte, ktorého majiteľ nie je známy; navyše ide o zostatky mimo preskúmavaného obdobia.

13. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku matky, podľa ktorej je schopná plniť si vyživovaciu povinnosť len v sume 40 eur mesačne, nakoľko, ako už bolo uvedené, zo svojho príjmu vzhľadom na vek dieťaťa je aktuálna suma 110 eur, resp. suma 80 eur počas trvania vyživovacej povinnosti k dcére F., primeraná jej možnostiam a schopnostiam tak, ako sú opísané vyššie.

14. Odvolací súd vyhodnotiac odvolanie matky ako aj otca ako nedôvodné, rozsudok v napadnutej časti potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zostáva nedotknuté v odvolaním nenapadnutej časti týkajúcej sa rodičovskej dohody o zmene výkonu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. A..

15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s .

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).