Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-72-2015.pdf
PDF · 88.64 KB
No categories available
12P/72/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté deti: E. A., A.. XX.X.XXXX Y. Q. A., A.. XX.X.XXXX, v konaní zast kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: D. A., A.. X.X.XXXX, W. G.Ž. XXX, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Urban, so sídlom Bratislava, Uhrová 18 a Š.S. A., A.. XX.XX.XXXX, W. G., O. XXX v konaní zast. Advokátkou kanceláriou, JUDr. Natáliou Borsosovou, so sídlom Ul. Biskupa Királya 6, Komárno o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd mal. T. E. A., A.. XX.X.XXXX Y. Q. A., A.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú E. vo výške 200 eur mesačne od 16.3.2015.
Zaostalé zročné výživné na mal. E. za obdobie od 16.3.2015 do 30.6.2015 vo výške 100 eur je otec povinný zaplatiť s bežným výživným za mesiac júl 2015.
Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú Q. vo výške 170 eur mesačne od XX.X.XXXX. Zaostalé zročné výživné na mal. Q.H. nevzniká.
Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. detí sa svojím písomne podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči mal. deťom. Žiadala súd, aby mal. deti zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložila povinnosť platiť výživné na mal. deti po 200 eur mesačne odo dňa podania návrhu. Uviedla, že doposiaľ s otcom mal. detí sú manželia. Od decembra 2014 však ich vzťah už nefunguje ako pred tým. Postupne si otec mal. detí odnáša veci z domácnosti. Otec do apríla 2015 dával do domácnosti 250 eur a od narodenia mal. Q. začal posielať 350 eur, ktoré posiela doposiaľ. Matka uviedla, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. deti pričom otec záujem o starostlivosť neprejavuje. Finančné prostriedky týkajúce sa režijného bývania hradí otec. Tieto predstavujú mesačne cca 150 eur.
Otec sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie mal vykázané. Svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával bez jeho prítomnosti.
Kolízna opatrovníčka žiadala návrhu matky vyhovieť. Mal. deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné po 200 eur.
Právny zástupca matky žiadal návrhu v plnom rozsahu vyhovieť. Poukázal na tú skutočnosť, že matka prestala mal. Q. kojiť, preto musí kupovať dojčenskú stravu, ktorá je finančne náročná, čím odôvodňuje výšku požadovaného výživného.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom matky, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu 9C/66/2015, potvrdením o príjme otca za rok 2012, 2013 august 2013, rozhodnutie soc. poisťovne, potvrdene o príjme matky, potvrdenie o rodičovskom príspevku za rok 2014/2015, rodným listom mal. detí, sobášny list a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia mal. detí sú manželia. Mal. Q. sa narodila dňa XX.X.XXXX teda až po podaní návrhu na úpravu práv a povinností rodičov voči mal. deťom, preto mal. Q. súd uznesením zo dňa 26.5.2015 pribral do konania. Rodičia mal. detí doposiaľ žijú spolu však s tým, že sa postupne otec mal. detí z domácnosti sťahuje. Vzťah medzi nimi je narušení v zmysle vyjadrenia matky od decembra 2014. Starostlivosť o mal. deti zabezpečuje matka. V súčasnej dobe je na materskej dovolenke a jej materský príspevok predstavuje 203,20 eur mesačne s tým, že iný príjem nemá. Uviedla, že nemá nárok na rodinné prídavky z dôvodu, že sú stále manželia a tieto si môže nárokovať manžel, ktorý pracuje v zahraničí. Súd zistil, že na Okresnom súde Komárno prebieha konanie 9C/66/2015 o určenie manželského výživného. Z uvedeného spisu súd zistil, že 8.7.2015 bol vyhlásený rozsudok a odporcovi bola uložená povinnosť platiť manželské výživné vo výške 400 eur od 9.4.2015. V predmetnom spise sa nachádzajú doklady o výške mzdy otca. Za august 2013 2665,90 I., netto príjem otca za mesiac apríl 2015 v sume 1355,54 eur a za marec 2015 1223,75 eur. Z pracovnej zmluvy otca, ktorá je založená do vyššie uvedeného spisu ako aj z vyjadrenia matky vyplýva, že otec je zaradený v pracovnom pomere ako hlavný barman na jednej z riečnych výletných lodí v spoločnosti Q. I. Y., W.. Zamestnanec má stanovenú hrubú mzdu vo výške 2300 CHF. Zamestnanec má právo aby dostával sprepitné od zákazníkov pričom suma týchto sprepitných sa môže meniť z mesiaca za mesiac. Výlučne zamestnanec je zodpovedný za to aby priznal všetky sprepitné na účely dane z príjmu. Sprepitné sa nepovažuje za súčasť mzdy. Matka mal. detí pracovala taktiež spolu s manželom na lodi a preto má prehľad o spôsobe a výške tringeltov. Uviedla, že otec ako baršéf je v pravidelnom kontakte s americkou klientelou a výška jeho tringeltov presahovala čistý príjem. Matka uviedla, že mimoriadne výdavky s mal. deťmi nemá. Výdavky s réžiou bývania hradí otec mal. detí dobrovoľne. Mesačná úhrada plynu je 90 eur, elektriny 60 eur a za 5 mesiacov voda 40 eur. Až do októbra 2014 mesačne platil otec k rukám matky 1300 až 1500 eur, potom nadviazal známosť a s uvedenými úhradami prestal. Ďalej zasielal 250 eur a neskôr po narodení mal. Q. 350 eur. V súčasnom období matke pomáhajú jej rodičia a jej sestra. Matka ďalej poukázala na to, že práca otca má sezónny charakter, avšak u tej istej spoločnosti má možnosť si zabezpečiť celoročný príjem. Vysvetlila súdu spôsob prijímania tringeltov uvedených v zmluve z čoho súd zistil, že tringelt rozdeľuje zamestnávateľ podľa zaradenia zamestnanca. Čím vyššia pozícia, tým vyšší tringelt. Okrem toho však zamestnanci dostávajú tringelty aj na ruku. Matka poukázala na to, že k oficiálnemu príjmu, ktorý im chodil na účet sa nemuseli ani dotknúť, nakoľko z prostriedkov, ktoré dostali na ruku a z garantovaných tringeltov si zabezpečili bežný život a ešte aj ušetrili. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne súd zistil, že matka nemá nárok na materské v období od 24.3.2015 do zániku dôvodu, ktorým bola tá skutočnosť, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená len 220 dní, pričom najmenej mala byť poistená 270 dní. Z potvrdenia od mesta O. vyplýva, že v období od septembra 2014 do marca 2015 príjem matky predstavoval 266,95 eur mesačne. V súčasnej dobe materský príspevok matky predstavuje 203,20 eur. Čo sa týka rodinných prídavkov tieto si uplatňoval otec v zahraničí cca 200 eur mesačne avšak tieto matke nedal. V súčasnej dobe rodinné prídavky nepoberá, pretože na ne nárok nemá nakoľko otec pracuje v zahraničí.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa , ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa
stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 26 Zákona o rodine , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci, alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci, alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia a uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Jednou z podmienok na rozhodnutie súdu podľa § 36 ods. 1 je skutočnosť , že rodičia mal. detí spolu nežijú. Žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že narušenie a rozvrat vzťahov medzi rodičmi mal. detí je tak vážny, že neexistuje perspektíva ďalšieho trvania a vytvárania životného spoločenstva rodičov mal. detí. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti a to najmä určiť, ktorému z rodičov zverí súd mal. deti do osobnej starostlivosti. Rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov , ktorému mal. deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v súčasnosti bude v záujme maloletých detí zotrvanie v osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť riadne vykonáva, preto súd mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky.
Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou oboch rodičov a trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal z tej skutočnosti, že otec mal. dieťaťa má príjem, ktorý minimálne dosahuje sumu cca 1300 I. ( hrubá mzda otca 2300 I.). Súd však pri rozhodovaní zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec poberá tringelty, ktoré garantuje aj pracovná zmluva. Keďže matka mal. detí pracovala taktiež na lodi, bola jej známa tá skutočnosť, akým spôsobom sa tringelty poskytujú a že tieto im postačovali na bežný život bez toho, aby zasiahli do ich oficiálneho príjmu. K preukázanému príjmu otca, súd pripočítal sumu 600 eur titulom sprepitného. (Navrhovateľka tvrdila, že dosahoval až
výšku platu.) S poukazom na preukázaný príjem otca ako aj na aktuálnu finančnú situáciu matky, ktorá poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur od júna 2015 ako aj vzhľadom na vek a potreby mal. detí, súd dospel k záveru, že primeraná výška výživného na mal. E. predstavuje 200 eur mesačne a na mal. Q. 170 eur mesačne. Súd pri rozhodovaní zohľadnil vek detí a preto vzhľadom na nízky vek mal. Q. určil sumu na 170 eur a taktiež bral zreteľ aj na tú skutočnosť, že mimoriadne výdavky matka nemá. Súd určil, že otec je povinný platiť výživné odo dňa 16.3.2015 t. j. odo dňa podania návrhu a preto vypočítal, že zaostalé výživné na mal. E. za obdobie od 16.3.2015 do 30.6.2015 vo výške 100 eur a na mal. Q. za obdobie od XX.X.XXXX zaostalé výživné nevzniklo. Súd platby otca a to vo výške 250 eur do apríla 2015 a 350 eur od narodenia Q. považoval za platby výživného na mal. deti a to na základe tej úvahy, že od narodenia mal. Q. začal otec posielať sumu 350 eur. Súd otcom vyplatené platby započítal titulom zaostalého zročného výživného tak, že ich rozdelil rovným dielom t. j. 350 : 2 = 175 eur a keďže táto suma pokrýva výšku výživného na mal. Q., zaostalé zročné výživné nevzniklo. Za obdobie mesiacov 3,4,5,6/2015 na mal. E. potom vzniklo zaostalé výživné na mesiac 200-175= 25 eur a za 4 mesiace zaostalé výživné vo výške 100 eur. Sumu zaostalého výživného je otec povinný zaplatiť naraz s výživným za mesiac júl vzhľadom na výšku jeho príjmu. Súdom stanovená výška výživného sa javí primeraná veku, potrebám mal. detí a vzhľadom na zárobkové možnosti rodičov neohrozí ich životnú úroveň. Súd pri určovaní výživného zohľadnil, že matka sa na výžive detí podieľa aj svojou osobnou starostlivosťou. Je potrebné poznamenať, že každé dieťa má právo podieľať sa na životne úrovni svojich rodičov. Preto bolo potrebné aby súd pri určovaní výživného prihliadol aj na otcom poberané tringelty, ktoré nie sú oficiálnou zložkou jeho príjmu a ktoré nepochybne ovplyvňujú jeho životnú úroveň.
S poukazom na ustanovenie § 78 Zákona o rodine súd poznamenáva , že pre rozhodnutie súdu, je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času s pravidla odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery súd môže toto rozhodnutie zmeniť.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.