Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-220-2013.pdf
PDF · 99.13 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/220/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Alenou Čakváriovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. G., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: D. G., Z.. XX.X.XXXX, bytom B. R..Č.. XX, B., zastúpenej JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava a F. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. R..Č.. XX, X. J., o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodol
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú P. G., nar. XX.X.XXXX zo sumy 67,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, ktorú j e otec p o v i n - n ý uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom 6.12.2013. Zročné výživné za obdobie od 6.12.2013 do 30.6.2015 v sume 2.608,50 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 500,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhodu splátok počínajúc mesiacom 1.7.2015. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/98/2006-32 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/369/2006-60 zo dňa 25.9.2007. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 6.12.2013 sa matka domáhala zvýšenia výživného na mal. P. zo sumy 67 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od
Kanc. por. č. 184 (Rozsudok v mene republiky)
17 184 0 T ZVJS podania návrhu z dôvodu, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynula doba päť a pol roka, pričom výdavky na dieťa sa zvýšili. Súčasne žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať maloletej titulom tvorby úspor sumou po 50 eur mesačne na účet zriadený matkou za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov pre dieťa na budúce štúdium. Otec so zvýšením výživného v navrhovanom rozsahu nesúhlasil. Podaním zo dňa 17.2.2014, doplneným dňa 17.4.2014, sa otec domáhal zapretia otcovstva k mal. P. a súčasne žiadal o prerušenie konania o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú. Uznesením č.k. 49P/220/2013 -35 zo dňa 29.5.2015 tunajší súd vylúčil na samostatné konanie návrh otca na zapretie otcovstva ku mal. P. G.B., nar. XX.X.XXXX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2014. Uznesením č.k. 49P/220/2013-36 zo dňa 18.8.2014 súd zamietol návrh otca na prerušenie konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.9.2014.
Kolízna opatrovníčka doporučila zvýšiť výživné v zmysle návrhu matky a zaviazať otca i na tvorbu úspor pre dieťa. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca, ktorý sa na pojednávanie nariadené na deň 9.7.2015 nedostavil, napriek tomu, že termín pojednávania vzal na vedomie. Nepožiadal o odročenie pojednávania z náležitého dôvodu a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením sa s vyjadrením právnej zástupkyne matky a kolíznej opatrovníčky, oboznámil sa s obsahom spisu a to: rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/98/2006-32 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/369/2006-60, rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o návšteve školy, prihláškou na štúdium na strednú školu, potvrdením o príjme matky a otca, potvrdením, rozhodnutím a lekárskou správou Sociálnej poisťovne Bratislava, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 19.12.2005, potvrdením o invalidite, čestným prehlásením matky, dokladmi o výdavkoch na dieťa, dokladmi o platbách výživného, potvrdeniami o výdavkoch na bývanie matky a otca, Pracovnou zmluvou z 27.5.2008, dokladmi o úhrade pôžičiek a Zmluvou o pôžičke Č.. XXXXXX, splátkovým kalendárom, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade splátok z 8.1.2014, Rozhodcovskými zmluvami, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, lekárskou správou F.. T. U. z 16.2.2015, Znaleckým posudkom Č.. X/XXXX z odboru genetiky vypracovaným znalcom L.. J.. V. G., C.., čestným prehlásením E. G. a zistil nasledovný skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/98/06-32 zo dňa 6.11.2006 súd zvýšil výživné na mal. P. J., nar. XX.X.XXXX /po zmene priezviska "./ zo sumy 700.- Sk mesačne na sumu 1.400.- Sk mesačne počnúc dňom 1.4.2006. Súd otca zaviazal zaplatiť zročné výživné ku dňu 31.10.2006 v sume 4.900.- Sk do 31.12.2006 s tým, že bežné výživné je povinný poukazovať od novembra 2006 vždy do 15 -teho dňa v mesiaci do rúk matky. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 11CoP 369/06-60 zo dňa 25.9.2007 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú P., nar. XX.X.XXXX zo sumy 700 .- Sk mesačne na sumu 2.000.- Sk mesačne od 1.4.2006, otcovi uložil povinnosť zasielať výživné k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 1.4.2006 do 30.9.2007 v sume 23.400.- Sk povolil otcovi splácať v 500.- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným od 1.10.2007 pod stratou výhody splátok. Súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch sp. zn. 6C 206/02 z 20.1.2005 v časti o výživnom. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/98/06-32 zo dňa 6.11.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 369/06-60 zo dňa 25.9.2007 nadobudol právoplatnosť dňa 7.2.2008. Z odôvodnenia rozsudku a obsahu pripojeného spisu č.k. 27P/98/2006 súd zistil, že príjem matky v čase vyhlásenia rozsudku predstavoval priznaný invalidný dôchodok vo výške 3.340.- Sk mesačne /t.j. 110 eur/ a od 1.7.2006 vo výške 3.901.- Sk /t.j. 129 eur/ mesačne. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemala. Poberala dávky v hmotnej núdzi, jej celkový príjem činil 7.900.- Sk mesačne /t.j. 262 eur/. Otec pracoval v Čechách, jeho hodinová mzda činila 120 Kč. Nevlastnil žiaden majetok, splácal dve pôžičky čerpané vo výške 20.704.- Sk a 16.656.-Sk. V čase rozhodovania Krajského súdu v Bratislave bol zamestnaný vo firme X. - Š. E., jeho príjem dosahoval výšku minimálnej mzdy. Maloletá P. navštevovala v školskom roku 2013/2014 a 2014/2015 7. a 8. ročník základnej školy. Matka uhrádzala dcére oba školské roky poplatok za ZRPŠ vo výške 30 eur ročne, poplatok do triedneho fondu vo výške 12 eur ročne, poistku 3,50 eur, za stravu v škole 20 eur mesačne, poplatok za cestovné vo výške 13,40 eur mesačne. V júni 2014 absolvovala maloletá pobyt v škole v prírode, za ktorý matka uhradila 150 eur. P. navštevuje krúžok nemeckého jazyka a fyziky, poplatky nie je potrebné hradiť. Matka okrem bežných výdavkov na ošatenie, stravu, hradí dieťaťu výdavky v škole na zakúpenie pracovných zošitov. Dieťa zdravotné problémy nemá. Otec na výživu maloletej prispieva vo výške súdom určenej, t.j. 67 eur mesačne. Nad rámec výživného neprispieva. Dcére nekupuje žiadne darčeky, nestretávajú sa spolu, nepoznajú sa. Matka je rozvedená, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Žije spolu s maloletou P. v 4-izbovom byte u svojej sestry, ktorá je vlastníčkou bytu. Na bývanie prispieva sumou 150 eur mesačne /čestné prehlásenie E. G./. Matka má ukončené základné vzdelanie, je invalidná dôchodkyňa /lekárska správa Sociálnej poisťovne z 2.3.2005/. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z 19.12.2005 bola matka uznaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s určením miery funkčnej poruchy 50%. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ktorý mala vyplácaný v roku 2013 vo výške 173,60 eur, v roku 2014 vo výške 178,10 eur a od januára 2015 vo výške 180,80 eur mesačne. Sociálnou poisťovňou Bratislava bola matke uznaná miera
poklesu schopnosti vykonávať prácu na 45% /potvrdenie z 25.4.2015/. V roku 2013 poberala prídavky na dieťa vo výške 23,10 eur mesačne, v roku 2014 a 2015 vo výške 23,52 eur. Iný príjem nemá, je nezamestnaná. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Spláca mesačne pôžičku vo výške 30 eur čerpanú v roku 2014 - spotrebiteľský úver. Vo svojej výpovedi matka uviedla, že nemá možnosť pracovať. Predtým pracovala v pekárni, ale nemali pre ňu miesto. Inú prácu sa jej nepodarilo nájsť, ani žiadnu brigádu. Pôžičku musela čerpať za účelom kúpy notebooku pre dieťa na potreby výuky do školy. Mesačná splátka činí 30 eur. Právna zástupkyňa matky poukázala na opodstatnenosť návrhu na tvorbu úspor pre maloletú z dôvodu, že P. je výborná žiačka, má záujem pokračovať v štúdiu na gymnáziu a v budúcnosti na vysokej škole / prihláška na štúdium na strednej škole/. Matka dieťaťa nemôže zo zdravotných dôvodov pracovať. Výdavky na dieťa sú vysoké 277 eur mesačne. Maloletá nemôže chodiť na žiadne aktivity, len na krúžky, ktoré sú hradené školou. Právna zástupkyňa matky uviedla, že otec prispieva na výživu dieťaťa sumou 2.000.- Sk mesačne /67 eur/ a uhrádza 33 eur matke titulom príspevku matke. Uvedenú sumu navrhuje nezapočítať do uhradeného výživného na dieťa s poukazom na judikatúru /rozhodnutie Ústavného súdu č. ÚS 120/2010/, keďže matka má z vážnych zdravotných dôvodov nárok na dlhšie platenie tohto príspevku. Súčasne žiadala neumožniť otcovi splácať zročné výživné splátkami, keďže výživné má spotrebný charakter. Otec predlžuje konanie, matka peniaze potrebuje pre dieťa. Matka nie je schopná zapojiť sa do pracovného procesu, významná je i tvorba úspor pre dieťa, nakoľko finančné prostriedky by boli použité na štúdium dieťaťa. Poukázala na skutočnosť, že otec nemá iné maloleté dieťa, nie je zrejmé dokedy bude pracovať, hrozí riziko, že od budúceho roku nastúpi do dôchodku a nebude mať z čoho prispievať na výživu maloletej. Do ukončenia štúdia maloletej je dlhá doba. Zročné výživné navrhla zaplatiť jednorázovo. Otec je rozvedený, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 27.5.2008 pracuje v Prahe. Jeho priemerný mesačný príjem činil od decembra 2012 do decembra 2013 mesačne netto 18.142,66 Kč /po prepočte na eur 669,96 eur/, v roku 2014 dosahoval príjem vo výške 19.331,50 Kč, /t.j. 710,56 eur/. Býva v rodinnom dome v X. J., ktorého vlastníčkou je jeho bývalá priateľka. Na bývanie prispieva sumou 50 eur mesačne alebo podľa toho ako využíva dom. V Prahe býva na ubytovni, poplatok za ubytovňu uhrádza vo výške 4.500 Kč mesačne /platbu nepreukázal/. Otec spláca pôžičku čerpanú v roku 2010 na kúpu osobného motorového vozidla zn. Fiat Marea, 10 ročné vozidlo. Na základe Zmluvy o pôžičke Č.. XXXXXX čerpal od zamestnávateľa pôžičku vo výške 30.000 Kč na rekonštrukciu bytu /zmluva nie je kompletná, neobsahuje dátum jej uzavretia a podpisy zmluvných strán/. Podľa vyjadrenia otca peniaze potreboval na zaplatenie súdnych trov a znalca. Mesačná splátka činí 2.000 Kč. Na základe Dohody o uznaní záväzku zo dňa 8.1.2014 sa zaviazal splácať sumou 100 eur mesačne spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. dlžnú sumu vo výške 2.618,20 eur. Uhrádza si cestovné vo výške 550 Kč mesačne a platbu za cestu vlakom na Slovensko vo výške 1.500 Kč, na Slovensko chodí raz za dva mesiace. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že rozhodol sa podať návrh na zapretie otcovstva, nakoľko jeho rodina mu hovorila, že P. nie je jeho dcéra. Roky platí výživné na dieťa vo výške 67 eur a príspevok na výživu rozvedenej matky vo výške 33 eur mesačne. Pôžičku, ktorú čerpal vo výške 30.000 Kč, ide o podnikovú pôžičku, ktorú nedajú Slovákovi, preto je na meno ručiteľa pána O.. Za leasing auta platí splátky po 100 eur mesačne, auto mu bolo vzaté pre neplatenie leasingu. Otec ďalej uviedol, že kedysi chodil za P., priniesol jej plienky, ktoré nechal u susedy. Dozvedel sa, že matka dieťaťa nechce, aby za nimi chodil. Pracovnú zmluvu má uzavretú s jedným zamestnávateľom, pracovnú dobu má 8 a pol hodiny. Zo správy F.. T. U., ošetrujúcej lekárky matky, vyhotovenej dňa 16.2.2015 súd zistil, že D. G. bol v roku 2004 priznaný čiastočný invalidný dôchodok pre syndróm mentálnej retardácie. Od roku 2004 je dispenzarizovaná onkológom. S pacientkou je sťažená spolupráca pre základné ochorenie. Má výrazne obmedzenú schopnosť prispôsobenia sa a sebauplatnenia pri cielenej činnosti /zlyhávajúca s výrazným postihnutím schopnosti zotrvať v pracovnom procese. Jej stav je hodnotený ako trvalý s nepriaznivou - progredujúcou sociálnou a pracovnou nespôsobilosťou, regreduje schopnosť pracovných a sociálnych zručností. Pacientka neužíva žiadne lieky. Zo znaleckého posudku č. 6/2015 vypracovaného znalcom z odboru genetiky L.. J.. G., C.. dňa 18.2.2015 súd zistil, že na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky potreba pokladať otcovstvo označeného muža F. J. voči testovanému dieťaťu P. G. za prakticky dokázané s extrémne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne opodstatnený. Súd mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od roku 2008, uplynula doba sedem rokov, zmena pomerov na strane dieťaťa nastala jednak v súvislosti s prirodzeným rastom dieťaťa, nástupom do školy a nástupom na druhý stupeň základnej školy. Aktuálne je maloletá P. vo veku 14 rokov, matke nepochybne vznikajú náklady na zabezpečenie potrieb dieťaťa nákupom stravy, ošatenia, úhradou školských a mimoškolských aktivít, zabezpečením lekárskej starostlivosti v prípade bežných ochorení dieťaťa a mimoriadnych výdavkov napr. úhrada za školu v prírode. Porovnávajúc zmenu pomerov na strane oboch rodičov súd mal preukázané, že matkin príjem sa znížil v porovnaní s príjmom v čase poslednej úpravy výživného, kedy dosahovala celkový príjem 262 eur /invalidný dôchodok a dávky v hmotnej núdzi/, aktuálne poberá invalidný dôchodok vo výške 180 eur a prídavky na dieťa. Z lekárskej správy vyhotovenej ošetrujúcou lekárkou matky je nesporne preukázané, že matka má zdravotné problémy, ktoré ju obmedzujú v práci, nie je schopná riadne pracovať a zabezpečiť si príjem, napriek tomu, že jej bola uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať prácu na 45%. Matka z príjmu, ktorý má k dispozícii uhrádza všetky platby na maloletú a prispieva na bývanie v byte, v ktorom býva. U otca došlo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím ku zvýšeniu príjmu, keďže dosahoval v minulosti minimálnu mzdu. Aktuálne jeho priemerný mesačný príjem činí po prepočte na menu euro 710 eur a v roku 2013 dosahoval príjem vo výške 670 eur mesačne netto. Pokiaľ sa otec odvoláva na svoje ďalšie výdavky spočívajúce v úhradách pôžičiek, súd dáva do pozornosti otca, že výživné na maloleté dieťa je prvoradou povinnosťou rodiča a má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Otec argumentoval svojimi výdavkami na úhrady nákladov na bývanie v domácnosti, ktorú mu poskytla jeho bývalá priateľka a cestovné náklady v súvislosti s cestovaním na Slovensko. Otec však žiadnym spôsobom tieto platby nepreukázal, taktiež nedoložil ani na výzvu súdu žiaden doklad preukazujúci realizáciu poplatku za bývanie v Prahe. Z uvedeného dôvodu súd neprihliadal na tieto jeho výdavky, pričom otec sám uviedol, že na Slovensko cestuje v lete raz za štyri mesiace, teda nepôjde o mesačný náklad vo výške 50 eur. Majetkové pomery na strane rodičov sa nezmenili, ani jednému z nich nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd pri zvýšení výživného prihliadol i na skutočnosť, že starostlivosť o mal. P. zabezpečuje výhradne matka, jednak dennou starostlivosťou, ale aj úhradou všetkých nákladov školských, mimoškolských a vzniknutých počas prázdnin a voľných dní. Vzhľadom na výšku výživného na dieťa a skutočnosť, že otec maloletej neprispieva nad rámce výživného, bola matka nútená čerpať spotrebiteľský úver na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Tento náklad matky a splátky pôžičku, súd hodnotí ako nevyhnutný. Kontakt otca s dcérou sa nerealizuje, ktorú skutočnosť potvrdil i otec. Na základe uvedených dôvodov súd zvýšil výživné na mal. P. v navrhovanom rozsahu od podania návrhu matky, zohľadňujúc príjem výšku príjmu oboch rodičov, ich majetkové pomery a schopnosti a možnosti. S prihliadnutím na vek dieťaťa a podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej súd považuje výživné vo výške 200 eur mesačne za primerané veku a potrebám dieťaťa a skutočnosti, že matka nemá možnosť z dôvodu svojich zdravotných problémov zabezpečiť si príjem. Súd zvýšil výživné počnúc dňom podania návrhu, t.j od 6.12.2013 v zmysle návrhu matky, zohľadňujúc skutočnosť, že zmena pomerov u dieťaťa nastala nástupom na II. stupeň základnej školy, pričom matka akceptovala zvýšenie výživného až dňom podania návrhu. Otcovi vzniklo zročné výživné vo výške 2.608,50 eur, čo predstavuje rozdiel medzi určeným a zvýšeným výživným vo výške 133 eur mesačne za obdobie od 6.12.2013 do 30.6.2015 /18 mesiacov x 133/ a alikvótnu časť výživného za mesiac
december 2013 vo výške 107,25 eur /4,25/denne x 25 dní/. Súd povolil otcovi splácať zročné výživné formou mesačných splátok vo výške 500 eur mesačne popri bežnom výživnom aplikujúc ust. § 160 ods. 1, 2 O.s.p. a zohľadňujúc výšku pravidelného príjmu a výdavkov otca. Pri určení výšky splátok výživného súd zohľadnil skutočnosť, že výživné je určené na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa, ktoré doposiaľ bola nútená v podstatne väčšom rozsahu zabezpečovať matka, pričom otec svojim správaním predlžoval predmetné konanie. Je preto povinnosťou otca plnenia na maloletú realizovať v určenom rozsahu. Vo zvyšku týkajúcom sa uloženia povinnosti otcovi prispievať dieťaťu titulom tvorby úspor vo výške 50 eur mesačne na osobitný účet maloletej súd návrh matky zamietol, majúc za to, že na strane otca nie sú také príjmy a majetkové pomery, na základe ktorých by bolo opodstatnené vyhovenie návrhu v tejto časti. Nie sú splnené podmienky zakotvené v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko majetkové pomery otca nedovoľujú prispievať na maloletú aj sporením. Súd neprihliadol na argumentáciu matky vo vzťahu k blížiacemu sa dôchodkovému veku otca a budúcemu zníženiu jeho príjmu majúc za to, že táto skutočnosť nemá vplyv na príspevok titulom tvorby úspor pre dieťa. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.