Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9C/159/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci navrhovateľa: G. I., P. G.: G., K. Č.. XX, právne zastúpený: JUDr. Milan Kuhajda, advokát, sídlo: Piešťany, Vajanského č. 54, proti odporcovi: J. Š., P. G.: G., K. Č.. X, právne zastúpený: JUDr. Štefan Kočan, PhD., sídlo: Borovce č. 353, o návrhu na zaplatenie časti vo výške 135,50 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh v časti o zaplatenie 124,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 135,50 eur od 08.08.2010 do zaplatenia z a m i e t a .

Konanie v časti 11,- eur z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom z 10.08.2010 navrhol, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 260,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 24.07.2010 do zaplatenia a zároveň na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č.k. -44 z 31.10.2012, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi sumu vo výške 124,50 eur s 9 % úrokom z omeškania od 08.08.2010 do zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 260,- eur od 24.07.2010 do 07.08.2010 z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom v tejto časti, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Na základe odvolania navrhovateľa odvolací súd napadnutú časť rozsudku - zamietajúcu časť - zrušil a v tejto zrušenej časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania. Odvolací súd o.i. uviedol, že je pravdou, že vzniknutá škoda nemusí byť výsledkom konania len škodcu, ale i samotného poškodeného. V prípade, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, súd sa (ex offo) zaoberá otázkou, či a nakoľko sa na spôsobenej škode podieľal sám poškodený. Pri pomernom rozdelení škody ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu, pričom sa vychádza z miery zavinenia každého z nich. Súd prvého stupňa v danom prípade správne poukázal na judikát R 27/1977, podľa ktorého ak škodca spôsobil škodu úmyselne a poškodený ju spoluzavinil z nedbanlivosti, bude spravidla nedbanlivosť poškodeného v pomere k úmyselnému zavineniu škodu tak nepatrná, že k nej nebude možné prihliadnuť. Avšak k tomu, aby súd dospel k záveru, či osoba zodpovedá, resp. spoluzodpovedá za vznik škody, musí vykonať také dokazovanie a toto tak vyhodnotiť, aby bolo zrejmé, či sú splnené predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody (vznik škody, protiprávne konanie, príčinná súvislosť a zavinenie). V danom prípade nešlo o objektívnu zodpovednosť, ale o subjektívnu zodpovednosť škodu, preto bolo potrebné sa zaoberať (okrem škody, protiprávneho konania a príčinnej súvislosti) aj zavinením. Zavinenie (tzv. subjektívny predpoklad zodpovednosti) je chápané ako psychický vzťah škodcu ako k vlastnému protiprávnemu konaniu, tak ku škode, ktorá je výsledkom tohto protiprávneho konania. Zavinenie má zložku rozumovú a vôľovú. Podľa prítomnosti rozumového a vôľového prvku sa rozlišuje

medzi konaním úmyselným a konaním z nedbanlivosti. Pri vymedzení pojmov úmyslu a nedbanlivosti občianske právo vychádza z práva trestného. O úmysel priamy ide vtedy, ako škodca vedel, že svojím konaním môže škodu spôsobiť a tiež ju spôsobiť chcel. O úmysel nepriamy ide, ak škodca vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu a bol s týmto škodlivým následkom uzrozumený pre prípad, že nastane. V prípade vedomej nedbanlivosti škodca vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. V prípade nedbanlivosti nevedomej škodca nevedel, že svojím konaním škodu spôsobiť môže, však podľa okolností a vzhľadom ku svojím osobným pomerom ju predvídať mal a mohol. Ustanovenie § 420 predpokladá (prezumuje) zavinenie nevedomej nedbanlivosti, tú nepreukazuje poškodený. Zákon vychádza z toho, že dospelý, duševne zdravý človek má natoľko vyvinuté psychické schopnosti, že je schopný rozoznať následok svojho konania a svoje konanie ovládnuť, prípadne od nej upustiť. Forma zavinenia (úmysel či nedbanlivosť) môže mať v zmysle Občianskeho zákonníka význam pre vznik zodpovednosti za škodu (úmysel predpokladá § 424, § 442 ods. 3, § 450 . Zavinenie je potrebné hodnotiť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu a na postavenie a pomery škodcu. Východiskom vy však vždy malo byť chovanie a konanie normálnej a rozumnej osoby. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne vypočuť účastníkov konania k podrobnejšiemu opísaniu skutkového deja, ktoré predchádzalo tomu, že odporca dal navrhovateľovi facku. Bude potrebné doplniť výpoveď odporcu, kedy a kde počul, ako sa navrhovateľ chvastá, že mu rozbije motorku a auto, s čím súviselo, že navrhovateľ viedol takéto reči, či mal na to nejaký dôvod, prečo ho tieto reči tak rozrušili, že dal navrhovateľovi za to facku, prípadne súd výpoveďou zistí ďalšie informácie potrebné k tomu, aby následne mohol posúdiť a vyhodnotiť zavinenie odporcu v tom smere, či dal facku (ktorá mala za následok vybitie troch zubov) navrhovateľovi úmyselne a či ide o priamy, resp. nepriamy úmysel. Opätovne vypočuje navrhovateľa, aby tiež presne uviedol, o čom sa s odporcom rozprával predtým, ako ho udrel, resp. či v neprítomnosti odporcu mysliac si, že ho nepočuje, sa vyjadroval o odporcovi negatívne, prečo hovoril o tom, že mu rozbije auto, motorku. Je málo pravdepodobné, aby odporca udrel navrhovateľa len tak, bez príčiny, je možné, že facke (udretiu päsťou) predchádzal verbálny útok, drzá poznámka navrhovateľa. Ak skutočne udrel odporca navrhovateľa absolútne bez príčiny, potom by mal navrhovateľ preukázať, že odporca je takou konfliktnou osobou, že bežne udiera ľudí bezdôvodne, resp. vysvetliť, prečo sa tak v jeho prípade stalo. Podľa opisu skutkového deja, tak ako je hore uvedené, vyhodnotí, či zo strany navrhovateľa išlo o konanie nedbanlivostné, prípadne úmyselné (čo je však málo pravdepodobné). Súd zváži, či prihliadne k výpovedi svedkov Ľ. D. a G. G.. Hlavne sa zameria na odôvodnenie zavinenia odporcu a spoluzavinenia navrhovateľa (ak opätovne dospeje k záveru, že navrhovateľ spoluzodpovedá za vznik škody) v súlade s hore uvedeným, aby následne mohol vyhodnotiť, či ide o konanie úmyselné resp. nedbanlivostné s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu a na postavenie a pomery škodcu (odporcu).

Navrhovateľ pred súdom zobral návrh v časti 11,- eur za opravu strojčeka späť, navrhol v tejto časti konanie zastaviť, nakoľko nebolo preukázané, že by to súviselo so vzniknutým zranením. Zotrval na návrhu na zaplatenie sumy 124,50 eur s príslušenstvom. Uviedol, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach preukázať akou je odporca osobou, aké má povahové a charakterové črty, či je násilník, bezdôvodne napáda ľudí. Nemá informácie o tom, že by odporca bezdôvodne napadol niekoho iného ako navrhovateľa.

Odporca súhlasil s návrhom navrhovateľa na zastavenie konania v časti 11,- eur, zostávajúcu časť vo výške 124,50 eur navrhol zamietnuť.

Podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a za konania zobral návrh na začatie konania v časti 11,- eur späť. Preto súd berúc zreteľ na dispozičné právo navrhovateľa s návrhom po účinnom čiastočnom späťvzatí so súhlasom odporcu súd konanie v uvedenej časti zastavil.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že incident sa stal pri Anda-pohostinstve. Odporca sedel za stolom s kamarátmi, navrhovateľ išiel dolu k baru. Ako vychádzal von, tak odporca vybehol od stola, nikto tam

okolo nebol, napadol ho asi na pol ceste k dvoru. Je tam stena, takže svedkovia nemohli nič vidieť, obaja klamali. Predtým, ako ho odporca udrel, sa s ním navrhovateľ o ničom nerozprával. Odporca prišiel za ním a bezdôvodne ho začal udierať päsťami. Navrhovateľ poprel, že hovoril, že odporcovi rozbije auto alebo motorku, je to výmysel. Nevedel , avšak nevedel vysvetliť, prečo sa tak v jeho prípade stalo, možno je odporca agresívny, keďže ho napadol bezdôvodne.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že nikdy v živote nikoho bez príčiny nenapadol. Vtedy chodil s jedným dievčaťom z Kocuríc. Večer, keď sa vracal z roboty, tak išiel na motorke rovno za ním, čo malo vadiť navrhovateľovi. Že ho motorkou budí, že to hučí, že to rozbije, keď ešte bude chodiť. V deň incidentu odporca sedel pri stole s P. a G., navrhovateľ išiel dole do baru. Ked sa navrhovateľ vracal, odporca sa ho išiel slušne opýtať, nie navrhovateľ odporcu, prečo má na neho reči. Navrhovateľ mu odpovedal nech nemachruje, nech si sadne, lebo mu to rozbije. Tak do neho odporca štuchol, on naspäť, načo mu odporca reflexne dal facku. Súd tiež zistil, že v čase incidentu svedkovia G. so D. kráčali po z druhej strany do baru.

Predmetom konania zostal navrhovateľom zvyšok z pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie 260,- eur s príslušenstvom, t.j. predmetom konania po čiastočnom zastavení konania zostala suma 124,50 eur spolu úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 135,50 eur od 08.08.2010 do zaplatenia.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

V zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu bol prvostupňový súd povinný zistiť mieru (rozsah) zodpovednosti odporcu a spoluzodpovednosti navrhovateľa za spôsobenú škodu navrhovateľovi tak, aby bolo možné dospieť k záveru, v akej časti je nárok navrhovateľa dôvodný. Súd preto doplnil dokazovanie podľa pokynu odvolacieho súdu opätovným výsluchom účastníkov konania. Navrhovateľ tvrdil, že odporca ho udrel, napadol bezdôvodne, bez toho, aby do neho navrhovateľ strčil, resp. ho drgol. Odporca naopak tvrdil, že navrhovateľ mu na jeho otázky odpovedal, nech nemachruje, nech si sadne, lebo mu motorku rozbije, načo ho odporca štuchol, navrhovateľ mu to opätoval. Potom mu odporca dal facku. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu v prípade odporcu mohlo ísť o úmyselné konanie za predpokladu, že ho možno považovať za normálnu a rozumnú osobu, musel vedieť, že ak navrhovateľovi dá facku (dá päsťou), môže mu ublížiť na zdraví a vybiť mu aj zuby. V prípade navrhovateľa išlo ale o nie úmyselné konanie, pretože nemohol vedieť, že po prípadnom verbálnom útoku, prípadne po nejakom štuchnutí (strčení) dostane takú ranu, po ktorej príde o tri zuby. Je málo pravdepodobné, aby odporca udrel navrhovateľa len tak, bez príčiny, je možné, že facke (udretiu päsťou) predchádzal verbálny útok, drzá poznámka navrhovateľ. Ak skutočne udrel odporca navrhovateľa absolútne bez príčiny, potom by mal navrhovateľ preukázať, že odporca je takou konfliktnou osobou, že bežne udiera ľudí bezdôvodne, resp. vysvetliť, prečo sa tak v jeho prípade stalo. Podľa opisu skutkového deja mal súd vyhodnotiť, či zo strany navrhovateľa išlo o konanie nedbanlivostné, prípadne úmyselné (čo je však málo pravdepodobné).

Vykonaným doplneným dokazovaním mal súd výsluchom účastníkov konania za preukázané, že fyzickému napadnutiu navrhovateľa predchádzalo štuchnutie, drgnutie navrhovateľa odporcom, ktoré mu navrhovateľ opätoval (uvedené potvrdil navrhovateľ počas výsluchu pred súdom 28.05.2012, keď uviedol, že sa navzájom s odporcom strkali). Odporca ho potom udrel tak, že týmto úderom došlo k parciálnej zlomenine troch predných zubov navrhovateľa. V súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v spojení s výsluchom účastníkov konania súd dospel k záveru, že zo strany odporcu sa jednalo o úmyselné konanie. Výsluchom účastníkov konania súd pritom nemal za preukázané, že odporca chcel navrhovateľovi vybiť zuby (nebolo preukázané, žeby sa napr. takto odporca pred udretím navrhovateľovi vyhrážal), na základe čoho dospel k záveru, že u odporcu nešlo o priamy úmysel, ale

o nepriamy, keďže odporca udierajúc päsťou navrhovateľa musel vedieť, že svojím konaním môže škodu spôsobiť a bol s týmto škodlivým následkom uzrozumený pre prípad, že nastane. Odporca v konaní pritom nepreukázal, že by skutočne navrhovateľovi vylepil iba facku, pretože iba fackou by navrhovateľovi zuby nevybil. Súd následne skúmal aj možné zavinenie navrhovateľa, ktorý potvrdil, že sa navzájom strkali. Nepreukázal pritom, že odporca je takou konfliktnou osobou, že bežne udiera ľudí bezdôvodne, resp. že odporca bezdôvodne napadol niekoho iného ako navrhovateľa. Na základe uvedeného preto u navrhovateľa išlo o vedomú nedbanlivosť, pretože vedel, že svojím konaním - strčením do odporcu (aj keď ho iba vracal odporcovi, čo však nemusel urobiť, keďže bez všetkého mohol odísť preč, a tak sa vyhnúť konfliktu s odporcom) môže vyvolať jeho opätovnú reakciu, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Z uvedeného teda bolo možné vyvodiť záver, že navrhovateľ mohol vedieť, že svojím konaním vyvolá opätovnú reakciu odporcu, pričom podľa okolností vzhľadom na miesto incidentu-pohostinstvo, resp. miestny bar) a vzhľadom ku svojím osobným pomerom ju mohol a mal predvídať. Ako už súd uviedol skôr, konanie odporcu ako reakcia na konanie navrhovateľa bolo neprimerané, a preto súd v odvolaním napadnutom rozsudku odporcu zaviazal na zaplatenie polovice uplatnenej sumy, t.j. 124,50 eur. Zvyšnú časť návrhu na zaplatenie sumy 124,50 eur však zamietol z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel k záveru, že na strane navrhovateľa išlo o vedomú nedbanlivosť, teda o jeho polovičné spoluzavinenie (úplné zavinenie by predstavovalo úmyselné konanie navrhovateľa, ktoré v konaní preukázané nebolo), na základe ktorého navrhovateľ v polovici spoluzodpovedá za vzniknutú škodu, t.j. v polovici uplatneného nároku (260,- eur - 11,- eur.... 249,50 eur, z ktorého 1 - ica činí 124,50 eur).

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Na základe uvedeného súd tento návrh na zaplatenie sumy 124,50 eur spolu s príslušenstvom zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania už prvostupňový súd rozhodol rozsudkom, č.k. - 44 z 31.10.2012, podľa § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ktorá časť sa stala právoplatnou 14.12.2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Piešťany na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,: b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.