Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-36-2015.pdf
PDF · 108.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/36/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci navrhovateľa: Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35 923 130, sídlo: Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., IČO: 36 715 352, sídlo: Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti odporcovi: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. XX, o zaplatenie 522,60 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 461,35 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 100,- Eur od 03.02.2012 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.02.2012 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.03.2012 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.04.2012 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.05.2012 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.06.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.07.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.08.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.09.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.10.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.11.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.12.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.01.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.02.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.03.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.04.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.05.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.06.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 20,- Eur od 21.07.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1,35- Eur od 21.08.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 103,25 Eur (z toho súdny poplatok 23,75 Eur a trovy právneho zastúpenia 79,50 Eur), všetko na účet advokáta navrhovateľa, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 20.01.2015 proti odporcovi domáhal zaplatenia 522,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 522,60 Eur od 03.02.2012 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 13.01.2011 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o pôžičke č. 20040244, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky odporcovi vo výške 640,- Eur, ktorú bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v 32 mesačných splátkach v sume 20,- Eur, pričom odporca uhradil iba 140,- Eur. Písomným podaním zo dňa 05.02.2015 navrhovateľ doplnil podaný návrh tak, že do podania návrhu odporca zaplatil 140,- Eur, ktoré boli započítané na úhradu časti istiny, z ktorej zostalo nezaplatených 411,57 Eur a na úhradu časti úroku, z ktorého zostalo nezaplatených 49,78 Eur. Navrhovateľ si okrem toho uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 61,25 Eur podľa bodu 11.2 všeobecných obchodných podmienok. Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňuje od 03.02.2012 na základe predžalobnej upomienky zo dňa 16.01.2015, ktorou došlo k zosplatneniu dlhu dňa 25.01.2012 a do omeškania sa odporca dostal po uplynutí troch dní od doručenia upomienky odporcovi, ktorá bola odporcovi doručená dňa 30.01.2012, lehota na plnenie uplynula dňa 02.02.2012 a od 03.02.2012 je odporca v omeškaní.
Odporca sa k riadne doručenému návrhu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O. s. p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, pričom podľa § 29 O. s. p. sa drobným sporom rozumie spor, ktorého hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,- Eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom: zmluva o pôžičke č. l. 3, podmienky k zmluve o pôžičke č. l. 3, všeobecné obchodné podmienky č. l. 4 (ďalej len „VOP“), predžalobná upomienka č. l. 5 s doručenkou č. l. 6, prehľad splátok a úhrad č. l. 7, špecifikácia istiny, úroku a pokút č. l. 16, na základe ktorých mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 13.01.2011 zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky odporcovi vo výške 499,- Eur na kúpu tovaru, ktorú sa odporca zaviazal splatiť v 32 mesačných splátkach po 20,- Eur, pri úrokovej sadzbe 20,76 % ročne, splatných od mesiaca nasledujúceho po uzatvorení zmluvy (bod 6.4 VOP) do 20. dňa v mesiaci (bod 6.2 VOP) t.j. od 20.02.2011 do 20.07.2013, pričom spolu mal odporca zaplatiť na splátkach pôžičky celkovú sumu 640,- Eur (20 x 32), celkové náklady spotrebiteľa tak predstavujú 141,- Eur. V zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. v hodnote 44,57 % a RPMN zmluvy v hodnote 20,76 %. Súčasťou tejto zmluvy sú VOP, podľa článku 11 bodu 11.2 ktorých veriteľ je oprávnený požadovať od odporcu zmluvnú pokutu v prípade, ak sa odporca dostal do omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky vo výške 10 % z dlžnej splátky, podľa článku 12 bodu 12.2 ktorých sú odporca a navrhovateľ oprávnení zmluvu vypovedať kedykoľvek bez uvedenia dôvodu a napokon podľa článku 14 bodu 14.8 ktorých uzatváraná zmluva je zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z.
Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca zaplatil v siedmych splátkach spolu 140,- Eur, ďalšie splátky úveru už odporca nezaplatil. Podľa navrhovateľom vystavenej špecifikácie istiny úrokov a zmluvnej pokuty, po uvedených splátkach odporcu dlh odporcu na istine predstavuje 411,57 Eur a na úroku 49,78 Eur; odporcovi bola tiež účtovaná zmluvná pokuta podľa bodu 11.2 VOP vo výške 61,25 Eur .
Navrhovateľ vyzval odporcu k zaplateniu dlhu predžalobnou upomienkou zo dňa 25.01.2012, podľa obsahu ktorej navrhovateľ odporcu vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo v súlade s VOP do troch dní od doručenia tejto upomienky.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že voľou právneho predchodcu navrhovateľa bolo poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky odporcovi, pričom voľou odporcu bolo takto poskytnuté peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úroku. Preto je zrejmé, že dojednania účastníkov obsahovali všetky nevyhnutné prvky zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Preto v prípade účastníkov bola nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Je preto vylúčené posúdenie zmluvy medzi účastníkmi ako zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, keďže peňažné prostriedky boli právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi poskytnuté na základe predchádzajúcej žiadosti odporcu so zrejmou vôľou oboch zmluvných strán, ktorá spočívala v tom, že odporca navrhovateľovi za poskytnutie peňazí zaplatí úrok. Zmluva medzi účastníkmi konania mala zrejmý konsenzuálny a nie reálny charakter, ako tomu je v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke. Inak povedané zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol založený tým, že navrhovateľ reálne odovzdal peniaze odporcovi, ale tým, že sa stretla vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie zmluvy ako zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník vyplýva aj z nepochybného úmyslu zákonodarcu posudzovať zmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý v § 261 ods. 3 písm. d) a e) Obchodného zákonníka konštruuje zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych iných peňažných vzťahov ako absolútne obchody. Uzatvorená zmluva sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom zmluva je uzatvorená v súlade s ustanoveniami dotknutých právnych predpisov.
Navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 499,- Eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v 32 mesačných splátkach vo výške 20,- Eur, s úrokovou sadzbou 20,76 % ročne. Odporcovi takto podľa § 497 Obchodného zákonníka vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi istinu poskytnutého úveru spolu s úrokom v celkovej sume 640,- Eur v mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci od 20.02.2011 do 20.09.2013. Odporca si túto svoju povinnosť splnil iba sčasti plnením vo výške 140,- Eur, zvyšok dlhu odporca nezaplatil. Na základe návrhu navrhovateľa je predmetom konania iba časť tohto dlhu odporcu vo výške 461,35 Eur (istina 411,57 Eur a úrok 49,78 Eur), preto súd, viazaný návrhom navrhovateľa, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 461,35 Eur.
Uzatvorená zmluva ani VOP neumožňujú navrhovateľovi dlh odporcu jednorazovo zosplatniť, iba ustanovenie článku 12 bodu 12.2 VOP umožňuje odporcovi a navrhovateľovi zmluvu vypovedať
kedykoľvek bez uvedenia dôvodu, ktorý právny úkon mal by nutne za následok aj splatnosť dlhu odporcu. Predžalobná upomienka zo dňa 25.01.2012, podľa obsahu ktorej navrhovateľ odporcu vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo v súlade s VOP do troch dní od doručenia tejto upomienky, však neobsahuje právny úkon výpovede a odkaz navrhovateľa na súlad tejto upomienky s VOP je tak len zdanlivý. Táto upomienka napokon bola vystavená dňa 25.01.2012, pričom podľa prehľadu splátok a úhrad k účtovnému zosplatneniu dlhu odporcu malo dôjsť až dňa 20.05.2012, opäť však bez opory v zmluve alebo VOP. Dlh odporcu preto nebol navrhovateľom zosplatnený v súlade so zmluvou a VOP predčasne riadne a preto je dlh odporcu splatný v splátkach. Keďže posledná odporcom zaplatená splátka bola podľa prehľadu splátok a úhrad pripísana na účet navrhovateľa dňa 23.08.2011 ako úhrada splátky splatnej dňa 20.08.2011, súd zaviazal odporcu sumu 461,35 Eur zaplatiť navrhovateľovi podľa jednotlivých mesačných splátok v dohodnutej výške 20,- Eur so splatnosťou od 20.09.2011 do 20.09.2013, pri splátkach splatných od 20.09.2011 do 20.01.2012 spolu v sume 100,- Eur podľa návrhu navrhovateľa, ktorým je súd viazaný a nemôže ho prekročiť (§ 153 ods. 2 O .s. p.), vo výške 9 % od 03.02.2012 do zaplatenia a pri splátkach splatných od 20.02.2012 do 20.07.2013 z každej splátky vo výške príslušného zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úroku z omeškania z celej sumy istiny a úrokov už od 03.02.2012 do zaplatenia súd návrh navrhovateľa zamietol.
Na základe prehľadu splátok a úhrad a tvrdení navrhovateľa mal súd preukázané, že časťou predmetu konania je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty účtovanej odporcovi v celkovej výške 61,25 Eur podľa článku 11 bodu 11.2 VOP, na základe ktorého veriteľ je oprávnený požadovať od odporcu zmluvnú pokutu v prípade, ak sa odporca dostal do omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky vo výške 10 % z dlžnej splátky.
Štandardne sa uznáva, že ak je záväzok včasného splnenia peňažného dlhu zabezpečený zmluvnou pokutou, vzniká omeškaním dlžníka popri jeho povinnosti platiť úrok z omeškania aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pričom ide o dva rôzne právne inštitúty, ktoré i keď sa viažu k porušeniu rovnakej povinnosti, môžu obstáť vedľa seba. Dlžník je tak povinný platiť aj úrok z omeškania aj zmluvnú pokutu (napr. Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektiv Občanský zákoník I, II, 2. vydání, Praha 2009, s. 1560, s. 1607). S týmto názorom nemožno súhlasiť.
Úrok z omeškania plní funkciu paušalizovanej náhrady škody (§ 519 Občianskeho zákonníka časť vety za bodkočiarkou, § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013). Povinnosť platiť úrok z omeškania nie je závislá na tom, či vôbec došlo k vzniku škody spôsobnej omeškaním dlžníka s plnením hlavného záväzku. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku, zmluvná pokuta tiež plní funkciu paušalizovanej náhrady škody. Rovnako ani povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nie je viazaná na to, či škoda veriteľovi skutočne vznikla (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Obidva záväzky - záväzok zaplatiť úrok z omeškania aj záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu - sú len akcesorickými záväzkami vo vzťahu k záväzku hlavnému (úrok z omeškania ako zákonné príslušenstvo a zmluvná pokuta ako zmluvný nárok so samostatným skutkovým základom), majú rovnaký účel - sankcionovať dlžníka za omeškanie so splnením hlavného záväzku a majú tiež rovnakú funkciu - ktorou je paušalizácia náhrady škody. Previazanosť inštitútu zmluvnej pokuty s nárokom na náhradu škody vyplýva najmä z ustanovení § 545a Občianskeho zákonníka a § 301 Obchodného zákonníka.
V zmysle § 495 Občianskeho zákonníka dôvodom (kauzou) záväzku, na základe ktorého je dlžník povinný plniť, je bezprostredný hospodársky cieľ, pre ktorý záväzok vznikol. Tým môže byť darovanie, pôžička, náhrada škody alebo paušalizovaná náhrada škody. Kauza ako ekonomický dôvod vzniku záväzku je odlišná od právneho dôvodu (titulu) záväzku, ktorým je zmluva (alebo iná právna skutočnosť) na základe ktorej záväzok vznikol. Z hľadiska existencie kauzy sú všetky záväzky kauzálne - bez ekonomického účelu by vzniknutý záväzkový vzťah nemal žiadny zmysel. (pretože nikto sa nezaväzuje len preto, aby bol zaviazaný). Kauza záväzku nemusí byť vyjadrená v právnom dôvode vzniku záväzku napr. v zmluve, hoci zmluvy obvykle kauzu záväzku vyjadrujú, kauza záväzku môže byť zrejmá zo samotnej povahy záväzku alebo z jeho účelu. Pri nominátnych zmluvách vyplýva kauza záväzku priamo z pomenovania zmluvy (pri vedľajších dojednaniach vyplýva kauza tohto dojednania z vedľajšieho dojednania v zmluve); ak je kauza v zmluve vyjadrená priamo, nie je treba ju dokazovať. Ustanovenie § 495 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzky.
Kauzou úroku z omeškania je paušalizovaná náhrada škody spôsobenej veriteľovi omeškaním dlžníka s plnením peňažného záväzku. Rovnakú kauzu vyplývajúcu z dojednania o zmluvnej pokute má aj zmluvná pokuta podľa bodu 3 Obchodných podmienok navrhovateľa. Zo strany dlžníka nemôže dôjsť k dvojitému plneniu z rovnakej kauzy oproti jednému plneniu resp. nároku veriteľa. Napr. nemožno uzatvoriť medzi tými istými účastníkmi dve kúpne zmluvy na totožný predmet kúpy a z jedného vzťahu z kúpnej zmluvy dvakrát požadovať celú kúpnu cenu oproti jednému plneniu predmetu kúpy. Druhýkrát zaplatená resp. požadovaná kúpna cena nemá právny dôvod a bola by bezdôvodným obohatením. Rovnako potom nemožno dojednať zmluvnú pokutu za omeškanie s plnením peňažného záväzku, pretože rovnakú kauzu paušalizovanej náhrady škody už má zákonná povinnosť dlžníka platiť veriteľovi úrok z omeškania a došlo by tak k dvojitému plateniu paušalizovanej náhrady jednej škody z jedného peňažného záväzku dlžníka. Každé dojednanie o zmluvnej pokute za omeškanie s plnením peňažného záväzku je preto pre nedostatok kauzy neplatné podľa § 495 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu tak možno z hľadiska existencie kauzy platne dojednať iba pri omeškaní s plnením iného ako peňažného záväzku.
Navyše aj keby dojednanie o zmluvnej pokute bolo platné, podľa kogentného ustanovenia § 519 Občianskeho zákonníka a rovnako aj podľa dispozitívneho ustanovenia § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (od ktorého odchylnú dohodu zmluva medzi navrhovateľom a odporcom neobsahuje), ako osobitného ustanovenia vo vzťahu k § 367 Obchodného zákonníka pre náhradu škody spôsobenej omeškaním s plnením peňažného záväzku, pri omeškaní s plnením peňažného záväzku veriteľ môže požadovať náhradu škody, len pokiaľ nie je krytá úrokom z omeškania. Pri omeškaní s plnením peňažného záväzku štandardne veriteľovi žiadna reálna škoda nevzniká a pokiaľ škoda vzniká, je spravidla krytá úrokom z omeškania. Preto ani odporca nemohol vznik akejkoľvek škody predvídať a navrhovateľ sa teda podľa § 379 Obchodného zákonníka nemôže domáhať proti odporcovi žiadnej náhrady škody, či už preto, že mu žiadna škoda omeškaním odporcu nevznikla ale tiež z dôvodu, že odporca vznik škody nemohol predvídať. Ak sa nemôže navrhovateľ podľa § 379 Obchodného zákonníka domáhať proti odporcovi náhrady škody prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania, nemôže sa potom domáhať ani jej paušalizovanej náhrady vo forme zmluvnej pokuty (prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania).
Na tomto závere nič nemení ani ustanovenie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktoré medzi sankcie za omeškanie s plnením peňažného záväzku zaraďuje popri úroku z omeškania aj zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov, pretože toto ustanovenie je len vykonávacím predpisom, ktorý nestanovuje (a ani nemôže stanoviť) akékoľvek ďalšie podmienky pre možnosť uplatnenia jednotlivých tu vymenovaných sankcií.
Odhliadnuc od uvedených dôvodov platných pre oblasť obchodného práva, v občianskoprávnych vzťahoch navyše platí štandardne uznávaná norma, podľa ktorej horná hranica úroku z omeškania je stanovená kogentne a výšku zákonného úroku nemožno zvýšiť dohodou zmluvných strán (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1998, sp. zn. 1 Cdo 58/98 - R 5/2000). Ak zákon nepripúšťa dojednanie vyššieho úroku z omeškania a tým teda aj zaplatenie vyššej paušalizovanej náhrady škody, bolo by potom dojednanie o zmluvnej pokute (ako dojednanie ďalšej paušalizovanej náhrady škody) za omeškanie s plnením peňažného záväzku obchádzaním tohto pravidla a bolo by tak neplatné aj pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Z týchto dôvodov teda súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty 61,25 Eur ako nedôvodný zamietol z dôvodu neplatnosti takéhoto dojednania zmluvnej pokuty sankcionujúcej porušenie povinnosti dlžníka, ktorým je omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku. Keďže návrh navrhovateľa nebol v tejto časti dôvodný, zamietol súd návrh navrhovateľa aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 61,25 Eur od 03.02.2012 do zaplatenia.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 461,35 Eur s prísl., v časti o zaplatenie 61,25 Eur s prísl. bol navrhovateľ v konaní neúspešný; úspech navrhovateľa tak predstavuje 88,3 % (461,35 ku 61,25) a čistý úspech navrhovateľa potom predstavuje 76,6 %. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal súd pomernú náhradu trov konania zodpovedajúcu čistému úspechu navrhovateľa v rozsahu 76,6 % pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 31,- Eur a z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na súd)
tarifná odmena v navrhovateľom uplatnenej výške 2 x 34,85 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), paušálna náhrada výdavkov 2 x 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a DPH 20 % vo výške 17,30 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), trovy právneho zastúpenia tak spolu predstavujú 103,78 Eur. Pomerná časť náhrady trov konania zodpovedajúca čistému nároku navrhovateľa v rozsahu 76,6 % tak predstavuje za zaplatený súdny poplatok vo výške 23,75 Eur a trovy právneho zastúpenia 79,50 Eur.
Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta navrhovateľa súd uložil odporcovi v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi súd uložil povinnosť zaplatiť dlh navrhovateľovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).