Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcov 1.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX a 2.) D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, obaja právne zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, Slovenská 69, Prešov proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. mieru 3, Prešov, za účasti E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., G. XXXX/XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 28. januára 2020 č. H./XXXX/XXXXX/ŠSS-VB v spojení s rozhodnutím Obce Ličartovce ako stavebného úradu, č. I./J. zo dňa 15. augusta 2019, na základe správnej žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

Žalovaný napadnutým rozhodnutím ako orgán štátnej správy, príslušný podľa o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ustanovenia o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) zamietol odvolania žalobcov a potvrdil rozhodnutie obce Ličartovce č. I./J. zo dňa 15.08.2019(rozhodnutie stavebného úradu), ktorým podľa Správneho poriadku zastavila konanie vo veci dodatočného povolenia stavby: „Dvoj - garáž“, na pozemku pare. č. J. XXX/X v k.ú. C.. Konštatoval, že proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, uviedol základ odvolacích námietok, konštatoval zistený skutkový stav a z rozhodnutia stavebného úradu, ktorým bolo zastavené konanie vo veci dodatočného povolenia stavby poukázal na odôvodnenie, podľa ktorého na predmetnú stavbu bolo bývalým Okresným úradom Prešov, odborom životného prostredia dňa 20.11.1998 vydané stavebné povolenie č. ŽP ÚP XXX/XX-Lr pre stavebníka E. B.. Žalovaný citoval ustanovenie Stavebného zákona a uviedol, že v danom prípade ide o preukázateľne povolenú stavbu, nemožno o nej konať ako o stavbe nepovolenej bez stavebného povolenia, pretože by išlo v podstate o porušenie zásady „nie dvakrát o tom istom“. Následne citoval Stavebného zákona, , i, , Správneho poriadku a v dôsledku existencie prekážky rozhodnutej veci, keďže išlo o stavbu, ktorá už bola povolená rozhodnutím zo dňa 20.11.1998, dospel k záveru, že rozhodnutie stavebného úradu je správne. Dodal, že odvolacie argumenty o neplatnosti pôvodného stavebného

povolenia z roku 1998 odvolatelia nepreukázali žiadnymi hodnovernými dokladmi, preto na nich nebolo možné prihliadnuť.

II.

Argumenty žalobcov v podanej žalobe

Žalobcovia sa správnou žalobou domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím obce C. zo dňa 15.08.2019. Podľa ich názoru je napadnuté rozhodnutie nezákonné, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobcovia boli ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch, nebol zistený skutočný stav veci.

K priebehu administratívneho konania uviedli, že dňa 20.05.2009 podali žalobcovia obci Ličartovce ako príslušnému stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie stavby „Dvoj-garáž“ spojené s kolaudáciou. Dňa 22.05.2009 obec Ličartovce ako stavebný úrad vydal Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby sp. zn. I. a nariadil prejednanie žiadosti v pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním na deň 08.06.2009. Na uvedenom miestnom zisťovaní , podľa zápisnice zo dňa 08.06.2009, obec vyslovila súhlas s vydaním stavebného a kolaudačného rozhodnutia. Spoločnosť Panav Slovakia, s.r.o. ako účastník, svoj súhlas podmienila uzatvorením dohody o vysporiadaní umiestnenia el. prípojky.

Dňa 05.05.2012 stavebný úrad vydal vo vzťahu k tej istej stavbe Oznámenie o začatí kolaudačného konania, sp. zn. I. XXX/XXXX a opätovne nariadil miestne zisťovanie na deň 25.09.2012. Ani na tomto miestnom zisťovaní neboli vznesené žiadne námietky. Listom , označeným ako vrátenie návrhov dňa 05.03.2013, sp. zn. I. X/XXXX, I. XXX/XXXX, stavebný úrad žiadosti o dodatočné povolenie stavby a kolaudáciu stavby vrátil späť spolu s doloženými dokladmi ako neopodstatnené.

Na základe uvedeného stavebníci dňa 26.03.2013 znovu podali žiadosť o vydanie dodatočného povolenia spojené s kolaudačným konaním, na základe ktorého stavebný úrad pod č. I./X-Ko/XX opätovne oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby spojenom s kolaudačným konaním a nariadil miestne zisťovanie na deň 18.04.2013. Na tomto konaní, účastník konania, E. B., otec stavebníkov, predložil čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že je vlastníkom uvedenej stavby.

Rozhodnutím zo dňa 18.06.2013, č. I. /XXX/XXXX/X-Ko/XX/OS obec Ličartovce ako stavebný úrad prerušil konanie a odkázal stavebníkov na súd na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k stavbe.

Napadnutým rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, stavebný úrad konanie zastavil dôvodiac, že na konaní dňa 08.06.2009 stavebný úrad zistil, že na predmetnú stavbu bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby bývalým Okresným úradom v Prešove, odborom ži. prostredia pod č. ŽP ÚP XXXX/ XX-Kr dňa 19.07.1998 a následne bolo bývalým Okresným úradom v Prešove, odborom živ. prostredia pod č. K. B. XXXX/XXXX -L. ( Md) dňa 20.11.1998 vydané stavebníkovi E. B. stavebné povolenie. Na tomto konaní starosta obce mal predložiť čestné vyhlásenie E. B., že stavba dvoj-garáže je v jeho vlastníctve a s výstavbou začal na základe právoplatného povolenia v mesiaci marec 1999. Je nepochybné, že dňa 20.11.1998 bolo E. B. vydané stavebné povolenie č. K. B. XXXX/XXXX- L., ktorým mu bola povolená stavba „ Odvodňovací rigol a garáže“ v obci Ličartovce na pozemku č. XXX/X , XXX/ X v kat. úz. C..

V stavebnom povolení bol stavebník upozornený, že stavebné povolenie stráca platnosť, ak do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto povolenia sa so stavbou nezačne. E. B. so stavbou nikdy nezačal. Svedčí o tom aj fakt, že Darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 25.09.2000 ( a ktorá je súčasťou administratívneho spisu ) , daroval parcelu KN - C č. XXX/X o výmere 1320 m2 žalobcom. Na tejto nehnuteľnosti potom žalobcovia v roku 2006 začali s výstavbou predmetnej dvoj- garáže. V darovacej zmluve sa preto nenachádza žiadne ustanovenie o existencii nejakej rozostavanej stavby na tejto nehnuteľnosti. S týmto argumentom žalobcov sa však žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal.

Žalobcovia sú toho názoru, že bolo úlohou správneho orgánu vysporiadať sa s námietkou žalobcov, že v dôsledku nečinnosti stavebníka E. B., ktorý so stavbou nezačal do dvoch rokov od vydania stavebného povolenia, toto povolenie nenadobudlo právoplatnosť. Svedčí o tom jednak predložená Darovacia zmluva a v konečnom dôsledku o tom svedčí aj správanie samotného stavebníka, E. B.. Poukázali na to, že E. B. bol účastníkom konania I. X/XXXX, no až do roku 2013, kedy starosta obce predložil ním podpísané čestné vyhlásenie, nemal voči prebiehajúcemu konaniu žiadne námietky. Podľa zápisnice zo dňa 08.06.2009 sa miestneho zisťovania nezúčastnil, hoci naň bol predvolaný ako účastník konania. Pokiaľ by teda bol stavebníkom stavby, ku ktorej žiadali žalobcovia vydať dodatočné stavebné povolenie, je nepochybne možné predpokladať, že by námietku, týkajúcu sa jeho vlastníctva k stavbe, podal. Nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že by E. B. naozaj začal s výstavbou v roku 1999. Pritom námietka neplatnosti stavebného povolenia je v tomto prípade podstatná, preto pokiaľ sa s ňou správny orgán nevysporiadal, nevykonal potrebné dôkazy na preukázanie skutočného stavu veci, nevysporiadal sa s logickými rozpormi, na ktoré poukázali žalobcovia.

V ďalšej časti žaloby namietli spôsob, akým sa žalovaný vyporiadal s inštitútom tzv. prekážky rozhodnutej veci, pre ktorej prítomnosť vo veci rozhodol napadnutým uznesením, pričom žalobcovia zdôraznili, že vo veci bolo rozhodujúce preskúmať totožnosť veci, ale aj prípadnú podstatnú zmenu skutkového stavu. Z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, ako dospel správny orgán k záveru o splnení týchto podmienok.

V tejto súvislosti pokračovali, že ak aj bolo vydané stavebné povolenie v roku 1998 pre E. B., nebola splnená podmienka totožnosti účastníkov konania, nebola daná ani totožnosť predmetu, keďže E. B. nezačal s výstavbou jemu povolenej stavby. Stavba, ktorú postavili žalobcovia, je stavbou Dvoj-garáže, nie stavbou odvodňovacieho rigolu a garáže, ako bolo povolené E. B.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako správny orgán dospel k totožnosti predmetu, teda či mal preukázané, že projekt výstavby, predložený E. B., je naozaj totožný s projektom, ktorý predložili žalobcovia.

Ani prvostupňový ani odvolací správny orgán v priebehu celého konania nevykonali porovnanie postavenej stavby s projektom, predloženým E. B. pri žiadosti o stavebné povolenie. Bolo by sa tak dospelo k záveru, že táto stavba nezodpovedá tomuto projektu, ale je v súlade s projektovou dokumentáciou, predloženou žalobcami. Aj takýmto spôsobom by potom bolo preukázané, že E. B. predmetnú stavbu nepostavil.

V závere poukázali na koncentračnú zásadu uplatňovanú v stavebnom konaní a s oporou v nej uviedli, že keďže do konania miestneho zisťovania nebola predložená žiadna námietka ( okrem námietky spoločnosti Panav Slovakia, s.r.o. týkajúca sa el. prípojky ), stavebný úrad nebol oprávnený prihliadať na žiadne iné námietky, vrátane námietky vlastníckeho práva E. B. k stavbe, resp. námietky skôr vydaného stavebného povolenia.

III.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

Vo vyjadrení k žalobe žalovaný najskôr konštatoval žalobné dôvody. Ďalej k nim jednotlivo argumentoval a citoval § 140 Stavebného zákona, tiež § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku.

Uviedol, že v danom prípade konanie o dodatočnom povolení stavby „Dvoj - garáž“ začalo na základe podanej žiadosti A. B. a D. B., obaja bytom C. XXX zo dňa 20.05.2009, o dodatočné povolenie predmetnej stavby, na pozemku parc. KN C č. XXX/X, k. ú. C.. V tomto konaní stavebný úrad v rámci zisťovania skutočného stavu veci zistil, že stavba, o ktorej dodatočné povolenie žalobcovia, ako žiadatelia, žiadajú, bola už raz povolená stavebným povolením č. K. B. XXXX/XXXX-Šb (Md) zo dňa 20.11.1998, ktoré vydal bývalý Okresný úrad v Prešove, odbor životného prostredia, pre stavebníka E. B., bytom C. XXX, na pozemkoch pare. 728/5, č. XXX/X, k. ú. C.. Vychádzajúc z uvedeného, v danom prípade je vlastníkom stavby a zároveň stavebníkom E. B., bytom C. XXX, XXX XX C.. Nakoľko mu bola predmetná stavba garáže právoplatne povolená v roku 1998 a žiadosť o dodatočné povolenie stavby dvojgaráže smerovala k priznaniu rovnakého nároku, ktorý však už vydaným rozhodnutím správneho orgánu bol priznaný, stavebný úrad bol povinný podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku zastaviť konanie vo veci žiadosti A. B. a D. B. o dodatočné povolenie stavby zo dňa 20.05.2009. Správny poriadok

v prípade prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) nedáva stavebnému úradu inú možnosť a ak by stavebný úrad pokračoval v konaní, konal by v rozpore so zákonom.

Ďalej uviedol, že Správny poriadok prikazuje účastníkovi konania navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Z povinnej procesnej súčinnosti správneho orgánu a účastníka konania vyplýva, že správnemu orgánu nemožno vytýkať ako vadu konania, ak neprihliadol na skutočnosti jemu neznáme, ktoré podľa povahy veci mohol uviesť len účastník konania (a neuviedol) alebo na dôkazy, ktoré mohol navrhnúť len účastník konania a v rozpore s § 34 ods. 3 Správneho poriadku ich nenavrhol. Nesplnenie zákonnej procesnej povinnosti podľa uvedeného ustanovenia správneho poriadku môže mať pre účastníka konania v zmysle Správneho poriadku nepriaznivé procesné dôsledky.

Poukázal, že stavebný úrad už v zápisnici z konania zo dňa 08.06.2009 vo veci podanej žiadosti o dodatočné povolenie stavby „Dvoj-garáž“ uviedol, že konanie prerušuje do doby doplnenie dokladov v zmysle §8,9 vyhlášky, a to, okrem iného, o preukázanie vlastníckeho vzťahu k stavbe. Dňa 06.10.2017 vyzval žiadateľov A. B. a D. B., aby v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy doplnili žiadosť okrem iného aj o doklad, ktorým preukážu vlastníctvo k stavbe dvoj-garáže, alebo že majú k stavbe iné právo. Napriek výzve žiadatelia v konaní nespolupracovali so stavebným úradom a v stanovenej lehote nepredložili požadované doklady, vlastnícke právo k stavbe nepreukázali, ani nepožiadali o predĺženie lehoty na predloženie dokladov. Vychádzajúc z uvedeného, žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby mali okrem práva uplatniť svoje námietky a tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, a to navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (preukázať vlastníctvo k stavbe): Práve tuje potrebné zdôrazniť, že toto dôkazné bremeno neuniesli, pretože nejakým spôsobom vlastnícke právo k stavbe „Dvoj-garáž“ nepreukázali.

Konštatoval, že v zmysle a nasl. , základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú bezodplatnosť, dobrovoľnosť a vymedzenie predmetu daru. Predmetom darovania môže byť akákoľvek vec za predpokladu, že je prevoditeľná. Predmet darovania musí byť vymedzený dostatočne určito, aby ho nebolo možné zameniť. Darovacou zmluvou zo dňa 01.12.1999 darca E. B. daroval obdarovaným A. B. a D. B. výlučne pozemok pare. KN C č. XXX/X, k. ú. C., a to bez stavby garáže. Z uvedeného vyplýva, že predmet daru bol v danom prípade jednoznačne vymedzený (pozemok pare. XXX/X, k. ú. C.) a darca nebol povinný darovať s uvedeným pozemkom aj stavbu. Vychádzajúc z uvedeného, námietka žalobcov, že E. B. so stavbou nikdy nezačal, čo preukazuje skutočnosť, že darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 25.09.2000, im daroval pozemok pare. KN C č. XXX/ X, k. ú. C. a že v darovacej zmluve sa nenachádza žiadne ustanovenie o existencii rozostavanej stavby na uvedenom pozemku, nemá svoje opodstatnenie, ani oporu v zákone.

Žalovaný dospel k názoru, že žiadna zo žalobných námietok žalobcov nie je dôvodná, pričom žalobcovia nešpecifikujú, na akých subjektívnych právach boli napadnutým rozhodnutím dotknutí. Má za to, že žalobcovia vo svojej žalobe žiadnym spôsobom nekonkretizujú, na ktorých svojich právach boli rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátení. Žalovaný nevie z predmetnej žaloby posúdiť, akým spôsobom boli subjektívne práva žalobcov dotknuté rozhodnutím o zamietnutí ich odvolania.

Na základe týchto skutočností navrhol žalobu zamietnuť.

IV.

Replika žalobcov

V replike žalobcovia zopakovali názor ohľadne inštitútu prekážky tzv. rozhodnutej veci. V nadväznosti na poukaz žalovaného na vyhlášky MŽP SR č. žalobcovia uviedli, že zo strany žalovaného však ide o zjavne chybnú interpretáciou citovanej právnej normy. Z jej dikcie je totiž zrejmé, že stavebník, ktorý chce postaviť stavbu, je povinný preukázať vlastnícke právo ( alebo iné

právo ) k pozemku. Len stavebník, ktorý mieni vykonať zmenu už existujúcej stavby alebo udržiavacie práce na nej, je povinný preukazovať vlastnícke právo k tejto stavbe.

Žalobcovia nemali povinnosť preukázať vlastnícke právo k stavbe, ku ktorej žiadali o dodatočné povolenie, keďže nežiadali o zmenu stavby alebo schválenie udržiavacích prác. Mali povinnosť preukázať vlastnícke právo k pozemku, na ktorom je stavba postavená, a toto preukázané bolo.

Pokiaľ by E. B. aj začal so stavbou ( čo nebolo preukázané ) stavebné povolenie sa považuje za individuálny správny akt in rem. Teda v prípade prevodu/prechodu vlastníckeho práva k pozemku, ku ktorému sa viaže právoplatné stavebné povolenie, dochádza spolu s prevodom/prechodom vlastníckeho práva aj k prevodu práv a povinností zo stavebného povolenia ex lege. Ak teda pôvodný vlastník, ktorý bol zároveň stavebníkom, prevádza pozemok na nového vlastníka, ten sa ex lege dostáva do postavenia stavebníka bez nutnosti vydania nového individuálneho správneho aktu s konštitutívnymi účinkami. Tento názor vychádza z teórie materiálneho poňatia stavebníka, o ktorý sa opiera aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd uviedol: „ riešenie právneho nástupníctva v osobe stavebníka nie je predmetom konania o zmene stavebného povolenia bez ohľadu na to, či je predmetom stavebného povolenia jednoduchá alebo zložitá stavba. Z § 70 Stavebného zákona vyplýva, že stavebné povolenie je záväzné aj pre právnych nástupcov stavebníka, čím je táto otázka zrozumiteľne a zreteľne vyriešená.“ V prípade, ak by aj E. B. začal so stavbou podľa ním vydaného stavebného povolenia, práva a povinnosti z tohto stavebného povolenia by prešli darovaním pozemku na jeho synov. Aj v takom prípade nebol dôvod na zastavenie konania, keďže predmetom konania bola aj kolaudácia.

V.

Podstatné skutkové zistenia a právne argumenty správneho súdu

Z priloženého administratívneho spisu správny súd zistil tieto skutočnosti:

Dňa 19.07.1998 Okresný úrad v Prešove, odbor životného prostredia vyhovel navrhovateľovi E. B. a vydal rozhodnutie č. K. M. XXXX/XX, ktorým umiestnil stavbu – odvodňovací rigol a garáže na pozemkoch parc. č. XXX/X N. XXX/X v k.ú. C..

Dňa 20.11.1998 bolo vydané stavebné povolenie E. B. pre stavbu „odvodňovací rigól a garáže“ na pozemku parc. č. XXX/X N. XXX/X v k.ú. C.. Rozmery garáže mali byť 12,2 x 16,2 m.

V spise je darovacia zmluva uzavretá medzi E. B. ako darcom (otec) a mal. A. B. (nar. XX.XX.XXXX) a mal. D. B. (nar. XX.XX.XXXX) (synovia) ako obdarovanými podpísaná 01.12.1999, predmetom ktorej je darovanie nehnuteľnosti – pozemku parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 1320 m2 v k. ú. C. zapísanej na LV č. XXX. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 28.02.2000 z LV č. XXX je zrejmé, že maloletí boli vlastníkmi parc. č. XXX/X v k. ú. C., rovnako rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/ X v k. ú. C.. To isté vyplýva z výpisu z LV č. XXX zo dňa 25.01.2013.

Z geometrického plánu č. 36484172-93/2008 zo dňa 21.10.2008 vyhotoveného O. H. L. vyplýva, že z parc. č. XXX/X o výmere 1320 m2 bola oddelená nová parc. č. XXX/XX o výmere 209 m2 s rozmermi 12,34 m x 16,92 m.

Dňa 20.05.2009 žalobcovia podali žiadosť o dodatočné povolenie stavby stavebnému úradu v Prešove, išlo o stavbu postavenú bez stavebného povolenia v obci Ličartovce na pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. C..

Dňa 22.05.2009 obec Ličartovce oznámila začatie konania o dodatočnom povolení stavby na základe uvedenej žiadosti pre stavbu „Dvoj-garáž“ v obci Ličartovce na pozemku parc. č. XXX/XX v k. ú. C. a nariadila prejednanie žiadosti v pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním na deň 08.06.2009. Žalobcovi v 1./rade a E. B. bolo oznámenie doručené. Žalobca v 2./rade D. B. oznámenie neprevzal.

Podľa zápisnice zo dňa 08.06.2009 z priebehu stavebného konania spojeného s miestnym zisťovaním boli na mieste prítomní žalobcovia a vlastníci susedných nehnuteľností. Zo zápisnice je možné zistiť len to, že predmetom konania bolo dodatočné povolenie stavby a kolaudácia vo vzťahu k výstavbe uskutočňovanej na parc. č. XXX/XX. Obec Ličartovce súhlasila s vydaním stavebného a kolaudačného rozhodnutia. Stavebný úrad zaznamenal v zápisnici prerušenie konania do doby doplnenia dokladov podľa , 9 vyhlášky č. s poznámkami izolácia strechy a vlastnícky vzťah k stavbe.

V spise je čestné prehlásenie E. B. zo dňa 26.03.2013 o tom, že na základe právoplatného vydaného stavebného povolenia na jeho meno č. K. B. XXXX/XXXX – L.(Md) zo dňa 20.11.1998 OÚ v Prešove, odbor životného prostredia, začal s uvedenými prácami na uvedenej stavbe v mesiaci 03/1999.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.06.2017 sp. zn. v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy uložil obci Ličartovce konať vo veci a rozhodnúť, okrem iného uviedol, že záznam v zápisnici zo dňa 08.06.2009 o prerušení konania, nie je rozhodnutím o prerušení konania.

Dňa 16.10.2017 stavebný úrad vyzval žalobcu v 1./ rade na predloženie podkladov do konania (kópiu katastrálnej mapy, projektovú dokumentáciu stavby, preukázanie vlastníctva k stavbe, zoznam známych účastníkov konania, doklady o rokovaní s účastníkmi konania), súčasne konanie prerušil.

V predloženom materiáli je rozhodnutie obce Ličartovce zo dňa 18.01.2018 č. H , ktorým vzhľadom na nevyhovenie predošlej výzve na doplnenie podkladov v konaní odkázal stavebný úrad žalobcov na súd vo veci občianskoprávnej námietky vyplývajúcej z vlastníckych práv k stavbe – garáži umiestnenej na pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. C. vzhľadom na existujúce stavebné povolenie zo dňa 20.11.1998 vydané E. B., súčasne konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia príslušným súdom. Rozhodnutie bolo doručené účastníkom konania.

Zo spisu ďalej správny súd zistil, že dňa 29.05.2019 prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal upozornenie prokurátora pre nesprávny postup obce Ličartovce a z toho plynúcu nečinnosť obce v konaní číslo H 6/2009. Uložil stavebnému úradu v konaní č. H 6/2009 bezodkladne meritórne rozhodnúť. Dňa 05.08.2019 prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov urgoval v tejto veci obec Ličartovce, či vzhľadom na jeho upozornenie prokurátora, tomuto upozorneniu bolo alebo nebolo vyhovené, keďže lehota na rozhodnutie o upozornení prokurátora uplynula dňa 03.06.2019.

V administratívnom spise sa nachádza prvostupňové rozhodnutie obce Ličartovce zo dňa 15.08.2019 č. I./J. o zastavení konania vo veci dodatočného povolenia stavby „Dvoj-garáž“ nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. KN – P. XXX/X v k. ú. C. účastníkov konania – žalobcov.

Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie. Odvolacie námietky zodpovedajú žalobným argumentom. Smerovali predovšetkým proti záveru stavebného úradu o začatí stavby v roku 1999 podporeného len vyjadrením E. B. z roku 2013, pričom význam pre vec má darovacia zmluva zo dňa 01.12.1999. Prihliadnutie na vyjadrenie E. B., ktoré žalobcovia vyhodnotili ako námietku v konaní podanú neskoro, bolo v rozpore so Stavebným zákonom. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle (ďalej len ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

Podľa vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 29.07.2022 do 10.11.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia dňa 10.11.2022 na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní ( ).

Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a či mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

V predmetnom správnom konaní žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, ktorým bolo zastavené konanie o dodatočnom povolení stavby, a to z dôvodu, že prvostupňový správny orgán zistil v konaní dôvod pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku vzhľadom na už existujúce právoplatné stavebné povolenie k predmetnej stavbe.

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“).

Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 67 ods. 2 Stavebného zákona, stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.

Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok).

Podľa o správnom konaní (Správny poriadok), správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

Žalobné argumenty sa vzťahovali k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, oboje v spojitosti s dôvodom zastavenia konania o dodatočnom povolení stavby na základe žiadosti žalobcov, ktorým bola existencia skoršieho právoplatného stavebného povolenia pre stavebníka E. B. z roku 1998. Zastavenie konania z tohto dôvodu podľa názoru žalobcov odporuje zákonu, pretože nebolo dokázané, že by so stavbou po vydaní stavebného povolenia E. B. začal, a keďže podľa názoru žalobcov so stavbou nezačal do dvoch rokov, malo to za následok zánik platnosti stavebného povolenia, čo vylučuje, aby mohol stavebný úrad (a potvrdiť to žalovaný) v súlade so zákonom konanie zastaviť pre prekážku tzv. rozhodnutej veci.

Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že argumentácia žalobcov vzhľadom na obsah administratívneho spisu neobstojí. Žalobcovia tvrdia, že E. B. so stavbou nikdy nezačal, z čoho vyvodili všetky právne dôsledky. Pre takýto záver, však žalobcovia nemali dostatočnú oporu ani v administratívnom spise, ani v žalobe žiadnymi dôkazmi ( ) toto tvrdenie nepodporili.

Aby bolo možné uvažovať o možnosti vydať rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, ktorého vydania sa žalobcovia dožadovali žiadosťou podanou 20.05.2009, bolo potrebné preukázať, že stavebné povolenie zo dňa 20.11.1998 stratilo platnosť v súlade so zákonom. Žalobcom sa túto skutočnosť preukázať nepodarilo. Žalobný argument, ktorý mal preukázať, že so stavbou sa nezačalo v súlade s vydaným stavebným povolením z roku 1998, čo malo preukazovať uzavretie darovacej zmluvy v roku 1999, v ktorej nie je zmienka o akejkoľvek existujúcej stavbe, resp. rozostavanej nehnuteľnosti na pozemku, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy, nebol z podstaty opísanej situácie vôbec použiteľný. Tvrdenia žalobcov, že by ich mal správny súd hodnotiť izolovane, sú v tomto smere pochybné, a to z dôvodu, že v čase vydania stavebného povolenia v roku 1998 boli žalobcovia vo veku 11, resp. 9 rokov, čo zásadne dopadá na mieru presvedčivosti vyjadrenia žalobcov o stavebnej činnosti ich otca v tomto období. Žaloba navyše obsahuje tvrdenia o tom, že samotní žalobcovia začali stavať dvoj-garáž v roku 2006, teda vo veku 19, resp. 17 rokov.

Okrem týchto okolností správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že E. B. potvrdil, že so stavbou začal v roku 1999. Na jeho čestné vyhlásenie o tejto skutočnosti z roku 2013 poukázali správne orgány a opreli o to svoj záver. Žalobcovia zdôrazňovali nepoužiteľnosť tohto dôkazu z dôvodu, že k tomu došlo v inom stavebnom konaní (sp. zn. H 271/2013), resp. že ide o námietku v konaní, ktorá bola podaná po lehote. Správny súd sa s týmto tvrdením žalobcov nestotožnil.

V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi a podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

Ak teda bola takáto skutočnosť predmetom konania pred správnym orgánom, hoci v inom konaní, čo potvrdili aj žalobcovia, je v súlade so zákonom, ak tento listinný dôkaz použil pre presné a úplné zistenie skutočného stavu vecí, keďže z jeho obsahu vyplýva nado všetku pochybnosť, že má zásadný význam pre jeho prebiehajúce konanie. Správny súd si pri dôraze na spravodlivé usporiadanie vzťahov účastníkov nevie predstaviť ignorovanie jednej z rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu, že v inom konaní bol dôkaz zistený v čase, ktorý z pohľadu prebiehajúceho konania len z formalistického hľadiska je mimo upravený časový rámec na vznášanie námietok. Z uvedeného dôvodu nemohlo ísť o porušenie tzv. koncentračnej zásady.

K žalobným argumentom ohľadom totožnosti účastníkov konania, keďže účastníkmi skoršieho konania neboli žalobcovia, správny súd argumentuje, že stavebné povolenie z roku 1998 (každé stavebné povolenie) sa (okrem iného) vydáva na povolenie stavby a iste konkrétnemu subjektu, ktorý splnil v zákone stanovené podmienky ( Stavebného zákona). Ak v čase po vydaní stavebného povolenia pre jeden subjekt dôjde k zmene vo vlastníckych alebo iných právach k dotknutému pozemku alebo stavbe alebo rozostavenej stavbe, pričom právne úkony s tým súvisiace sú upravené , po oboznámení stavebného úradu s týmito právnymi zmenami, je súladné so zákonom považovať právnych nástupcov účastníka, ktorému bolo vydané stavebné povolenie na tú istú stavbu, za účastníkov konania. Tento záver je napokon v súlade s názorom žalobcov, ktorí poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom bola otázka nástupníctva v takýchto prípadoch v zmysle Stavebného zákona vyriešená. V spojitosti s tým je dôležitá skutočnosť, že žalobcovia nielen že nepreukázali ( ), ale ani len netvrdili, že sa domáhajú ochrany práv a právom chránených záujmom v spojitosti s inou stavbou, ako tou, v súvislosti s ktorou bolo vydané stavebné povolenie v roku 1998. Z administratívneho spisu nevyplýva, že existuje aj iná stavba v skúmaných súvislostiach. Samotní žalobcovia ani raz konkrétnymi dôkazmi nespochybnili identitu predmetnej stavby, hoci napadli jej nedostatočnú identifikáciu správnymi orgánmi, ktoré vo veci pracovali s údajmi vzťahujúcimi sa vždy k rovnakému pozemku – parcele a stavbe na nej. Navyše samotní žalobcovia na preukázanie existencie „inej“ stavby v konaní ani na vyzvanie stavebného úradu nepredložili požadovanú projektovú dokumentáciu na identifikovanie stavby a ani žiadnym spôsobom nevyjasnili vlastnícke vzťahy k stavbe.

Správny súd považuje za potrebné poukázať, že je otázne, či napadnutými rozhodnutiami žalovaného a stavebného úradu vôbec došlo k zásahu do subjektívnych práv a právnych záujmov žalobcov. Podľa názoru správneho súdu v situácii, keď orgány verejnej správy s právomocou v oblasti Stavebného zákona svojimi rozhodnutiami potvrdili a potvrdzujú platnosť stavebného povolenia z roku 1998, ktoré sa vzťahuje na stavbu, ktorá je predmetom záujmu žalobcov, čo samo osebe poskytuje žalobcom záruku ochrany ich práv vo vzťahu k ďalším procesom spojeným s predmetnou stavbou, je správna žaloba, ktorou sa domáhajú ochrany proti zastaveniu konania o vydanie dodatočného stavebného povolenia na tú istú stavbu, evidentne nadbytočná.

V závere správny súd dodáva, že ak v prípade stavby žalobcov uskutočnenej na základe právoplatného stavebného povolenia z roku 1998 je proces jej realizácie v štádiu, ktorý umožňuje skolaudovanie tejto stavby, nič nebráni žalobcom ako stavebníkom a stavebnému úradu pokračovať v ďalšom procese v zmysle Stavebného zákona a konanie zavŕšiť vydaním kolaudačného rozhodnutia. Napokon napadnutými rozhodnutiami žalovaného a stavebného úradu bolo expressis verbis zastavené konanie o dodatočnom povolení stavby. Je potrebné zdôrazniť, že pri splnení zákonných podmienok pre skolaudovanie stavby je v tejto veci vzhľadom na dĺžku stavebného konania (čo neušlo pozornosti správneho súdu v právoplatne skončenom konaní proti nečinnosti pod sp. zn. už v roku 2017) nevyhnutné postupovať bezodkladne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že zastavenie konania podľa Správneho poriadku bolo zákonné, preto správny súd žalobu podľa zamietol.

V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti žalobcom, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci Garcia Ruiz proti

Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp.zn. , , ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Žalobca nebol v konaní úspešný a správny súd nevzhliadol dôvody v zmysle priznať žalovanému voči žalobcom právo na náhradu trov konania. Správny súd tiež nevzhliadol dôvody v zmysle priznať ďalšiemu účastníkovi voči žalobcom právo na náhradu trov konania.

Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).