Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/37/2015

Potvrdené rozhodnutím 6Sžo/193/2015
„Identifikačné číslo spisu: 7015200381 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7015200381.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: B.. L. L., B. XXXX/XX, Q. Z. V., práv. zast. Advokátskou kanceláriou Bečarik & partners, s.r.o., Letná 37, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-KE-VO-74-003/2015 zo dňa 27.01.2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/37/2015-65 zo dňa 9. júla 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/37/2015-65 zo dňa 9. júla 2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu B.. L. L., B. XXXX/XX, Q. Z. V., práv. zast. Advokátskou kanceláriou Bečarik & partners, s.r.o., Letná 37, Spišská Nová Ves proti žalovanému Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 27.01.2015 č. KRPZ-KE-VO-74-003/2015 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil Disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru železničnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 23.10.2014 č. X, ktorým tento podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie, zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako člen hliadky nedodržal predpísanú inštruktáž podľa ČIL: XX-XX/XXXX zo dňa 04.10.2014, lebo v určenom čase sa nenachádzal v predpísanom úseku, a to ako mu to ukladal uvedený inštruktážny list. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 02.02.2015.

Včas podanou žalobou zo dňa 27.03.2015, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 01.04.2015, sa žalobca domáhal zrušenia žalovaného rozhodnutia, ako aj Disciplinárneho rozkazu riaditeľa odboru železničnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 23.10.2014 č. X a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovaného z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku vo výške 296,44 eur. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutia sú neurčité, nepreskúmateľné a neobsahujú zákonom stanovené náležitosti. Ďalej namietal, že disciplinárny rozkaz nebol vyhlásený spôsobom, ktorý ustanovuje zákon a poukázal na to, že mu disciplinárny rozkaz bol predložený v písomnej podobe na prečítanie, no žiaden originál výtlačku mu nebol vyhotovený a nebol mu odovzdaný pre jeho osobnú potrebu a že počas disciplinárneho konania sa bránil, navrhoval vykonanie dôkazov svedčiacich v jeho prospech, avšak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný nevykonali dôkazy navrhnuté žalobcom v písomnom odvolaní a v doplnení podkladov k odvolaniu. Taktiež napadol výšku uloženého disciplinárneho opatrenia, lebo podľa žalobcu mu bolo uložené najprísnejšie opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona a nebolo vzaté do úvahy jeho doterajšie plnenie služobných povinností. V žalobe ďalej poukazuje na nesúhlas časových údajov

o začiatku a ukončení kontroly, čoho podľa žalobcu je zmätočnosť disciplinárneho rozkazu ako celku i jeho čiastkových tvrdení.

K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 29.04.2015, v ktorom poukázal na obsah svojho rozhodnutia a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú zhodné s jeho odvolacími námietkami a s týmito sa jednotlivo vysporiadal v žalovanom rozhodnutí. Preto navrhol žalobu zamietnuť.

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobu žalobcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a postupom podľa § 250f O.s.p., za súhlasu účastníkov konania po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech, preto dňa 09.07.2015 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy SR súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí o opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.).

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (§ 247 ods. 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Zákon č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 1 upravuje štátnu službu príslušníkov policajného zboru,..... (ďalej „štátna služba“) a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby. Služobnú disciplínu a disciplinárnu právomoc upravuje tretia časť zákona o štátnej službe v ustanovení § 47 až § 63.

Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom (§ 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.).

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.

Podľa § 55 ods. 1 zákona za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c).

Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem výkonu rozhodnutia.

Predmetom súdneho prieskumu a úlohou krajského súdu bolo postupom podľa druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku („Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“, §§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie - disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru železničnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach potvrdil.

Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.

Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 237 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojim konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania.

Podľa § 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka.

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 241 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodol.

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

Takto podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení úlohou krajského súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a či konaním žalobcu boli naplnené znaky disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a následné zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je teda predovšetkým posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaním napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenie správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako to má na mysli vyššie citované ust. § 250i ods. 3 O.s.p.. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach v zmysle citovaných ust. § 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2 O.s.p..

V danom preskúmavanom prípade, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona - zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov za to, že „dňa 04.10.2014 sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona, kedy počas výkonu hliadkovej služby nedodržal predpísanú inštruktáž uvedenú v inštruktážnom liste ČIL: XX-XX/XXXX, nakoľko v určenom čase sa nenachádzal v predpísanom úseku. Disciplinárne previnenie bolo odvolateľovi preukázané v rámci disciplinárneho konania, vedeného na základe kontrolných zistení vyplývajúcich z operatívnej kontroly vykonanej v obvode Oddelenia železničnej polície Policajného zboru Spišská Nová Ves (ďalej len „oddelenie železničnej polície“) A.. D.. Ľ. F., referentom špecialistom odboru železničnej polície, a A.. F.. F. U., referentom špecialistom odboru železničnej polície (ďalej len „členovia kontrolnej skupiny“), so zameraním na dodržiavanie nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 24/2010 o činnosti útvarov služby železničnej polície Policajného zboru v znení neskorších predpisov, nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 32/1994 o ukladaní a zabezpečení služobných strelných zbraní a munície proti stratám a odcudzeniu v znení neskorších predpisov a nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 35/1995 o prideľovaní, nosení a ukladaní služobných zbraní v znení neskorších predpisov (číslo A.-A.-I.-XXX/XXXX). Disciplinárne previnenie je založené na skutočnosti, že kontrolovaná hliadka (Z.. V. P. a X.. B.. L. L., A. XXX), resp. odvolateľ mal podľa inštruktážneho listu ČIL: XX-XX/XXXX v čase od 01.30 h do 03.30 h vykonávať kontrolu „priestorov Traťovej správy Q., Mechanizačného strediska, Rušňového depa, so zameraním sa na zabezpečenie objektov, zamedzovanie páchaniu majetkovej kriminality, kontrola skladu PHM a odstavených HDV v RD“, avšak bolo preukázané, že v čase kontroly sa tam nenachádzal. Kontrolná skupina sa do uvedeného úseku dostavila o 02.10 h, a keďže členovia kontrolnej skupiny hliadku v úseku do 02.25

h nezaregistrovali, dostavili sa v čase o 02.30 h na oddelenie železničnej polície, kde Z.. F.. K. B., v tom čase vykonávajúca stálu službu bola požiadaná, aby prostredníctvom rádiostanice vyrozumela hliadku, aby sa dostavila na oddelenie železničnej polície na stálu službu. Hliadka bola s uvedenou požiadavkou vyrozumená o 02.35 h. So zámerom zistiť odkiaľ sa hliadka bude presúvať A.. D.. Ľ. F. sledoval priestor na nástupišti žst. Q. Z. V. a A.. D.. F. U. sledoval priestor pred staničnou budovou (od ulice), keďže stála služba oddelenia sa nachádza v priestoroch železničnej stanice. V čase o 03.10 h dňa 04.10.2014 A.. D.. Ľ. F. spozoroval odvolateľa a Z.. V.J. P. ako vyšli z budovy železničnej stanice smerom na nástupište, čiže neprichádzali z určeného úseku. Odvolateľ túto skutočnosť v rámci svojho vyjadrenia A.-A.-I.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 19.10.2014 odôvodnil tým, že pri presune hliadky na stálu službu cez budovu železničnej stanice iba prechádzal, pričom konkrétne uviedol, že „cez Centrum predaja lístkov som vošiel do staničnej budovy a vyšiel z druhej strany na prvé nástupište...“. V rámci tohto vyjadrenia odvolateľ popísal aj trasu, po ktorej sa hliadka na oddelenie presúvala. Skutočnosti uvedené odvolateľom však spochybnil v napadnutom rozhodnutí F.. F.. F. Č., argumentujúc vyjadreniami členov kontrolnej skupiny v úradnom zázname z vykonania operatívnej kontroly, záznamom Z.. F.. K. B., poukázaním na reálny čas presunu vzhľadom na opísanú trasu presunu odvolateľom, ako aj tým, že na prechod staničnej budovy odvolateľom smerom na nástupište cez Centrum predaja lístkov nebol dôvod, keďže tieto priestory nie sú verejnosti prístupné a vchod do nich je v nočnej dobe uzamknutý, ako aj vzhľadom na to, že vchod na stálu službu oddelenia železničnej polície sa nachádzal priamo v priestoroch krytého nástupištia železničnej stanice.“

K žalobnej námietke, že žalované rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú neurčité, nepreskúmateľné a neobsahujú zákonom stanovené náležitosti, súd uvádza s poukazom na ust. § 241 ods. 2 zákona, že výrok napadnutého disciplinárneho rozkazu je v súlade s uvedeným ustanovením, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, v rámci ktorej je popísané konanie žalobcu, resp. skutok, ktorý je disciplinárnym previnením podľa § 52 ods. 1 zákona. Ako prvostupňový orgán, tak aj druhostupňový správny orgán vo výroku uviedol, že dňa 04.10.2014 došlo ku konaniu, ktoré je disciplinárnym previnením a z výroku je zrejmé, že týmto previnením, resp. skutkom, za ktorý žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie, je nedodržanie predpísanej inštruktáže podľa inštruktážneho listu č. XX-XX/XXXX, pretože žalobca sa v určenom čase nenachádzal týmto inštruktážnym listom v predpísanom úseku, čo podľa názoru súdu dostatočne a určite vymedzuje skutok tak, že ho nebolo možné zameniť s iným skutkom.

K námietke žalobcu, že disciplinárny rozkaz nebol vyhlásený spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, súd uvádza, že sám žalobca v žalobe uvádza, že disciplinárny rozkaz mu bol predložený v písomnej podobe na prečítanie a žalovaný vo svojom rozhodnutí citujúc ust. § 60 ods. 1 zákona, podľa ktorého rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený, uviedol, že v predmetnom konaní v súlade s uvedeným ustanovením a ust. § 266 ods. 2 zákona napadnuté rozhodnutie ústne vyhlásil riaditeľ odboru železničnej polície X.. F.. C. A., za prítomnosti referenta špecialistu odboru železničnej polície A.. D.. F. U. a vedúceho oddelenia železničnej polície F.. F.. F. Č., ktoré odvolanie vzal na vedomie žalobca, čo potvrdil svojím podpisom. Žalovaný v žalovanom rozhodnutí správne v tejto súvislosti poukázal na ust. § 250 ods. 2 zákona, podľa ktorého právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon. Zákon neuvádza, že ak si žalobca prečítal rozhodnutie o disciplinárnom rozkaze, žeby takáto forma vyhlásenia disciplinárneho rozkazu bola neplatná. Žalovaný sa teda so žalobnou námietkou žalobcu, ktorá bola zhodná s odvolacou námietkou, riadne a dostatočne vysporiadal.

K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa absencie odtlačku pečiatky so štátnym znakom na napadnutom rozhodnutí súd uvádza, že ako z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, tento formálny nedostatok bol v súlade s ust. § 241 ods. 5 zákona opravený a žalobca o tejto úprave bol upovedomený registratúrnym záznamom č. A.J.-A.-I.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 06.11.2014.

K námietke žalobcu, že v položke „rozhodnutie vyhlásené dňa“ nie je uvedený dátum, súd uvádza, že podstatný je dátum uvedený v disciplinárnom rozkaze a nie dátum uvedený v namietanej položke, pretože tento skutočne slúži len na vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia, ako to uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí, a preto neuvedenie dátumu v tejto položke nemá vplyv na platnosť disciplinárneho rozkazu.

Námietka žalobcu spočívajúca v tvrdení, že žalovaný nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom v písomnom odvolaní a v doplnení podkladov k odvolaniu proti disciplinárnemu rozkazu a nevyhodnotil ani námietky žalobcu uvedené v písomných námietkach, súd uvádza, pokiaľ žalobca namietal v podanom odvolaní neobjektívnosť zisteného skutkového stavu veci a nepresnosti v časových údajoch o výkone kontroly v odôvodnení disciplinárneho rozkazu, údajov v hliadkových knihách, v knihe kontrol, ako aj, že o návrat hliadky neboli požiadaný obaja členovia kontrolnej skupiny, ale iba jeden z nich a poukazoval na procesné pochybenia, najmä na skutočnosť, že napadnutý disciplinárny rozkaz nebol odvolateľovi predložený v súlade s § 241 ods. 1 zákona, pretože mu nebol v jeho prítomnosti vyhlásený zákonným spôsobom a nebol mu doručený a nebol opatrený odtlačkom pečiatky so štátnym znakom, tak z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podaniami zo dňa 18.11.2014, 24.11.2014, 04.12.2014 a 15.12.2014 predkladal námietky, v rámci ktorých opakovane namietal procesné pochybenia v konaní, preto keďže tieto námietky boli obsahovo zhodné s námietkami v odvolaní a s námietkami v doplnení podkladov k odvolaniu predložené žalobcom a išlo o námietky týkajúce sa spôsobu vyhlásenia disciplinárneho rozkazu, absencie odtlačky pečiatky so štátnym znakom na disciplinárnom rozkaze, žalobcom namietanej povinnosti vykonať všetky navrhnuté dôkazy, neprimeranosti uloženého disciplinárneho opatrenia, nesúladu časových údajov vo vykonaní kontroly a námietky týkajúce sa príslušnosti nadriadeného, tak tieto námietky sú všeobecné, a preto podľa názoru súdu nebolo povinnosťou žalovaného opakovane reagovať na opakované množstvo námietok žalobcu, ktoré boli zhodné.

Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva však presný opak tvrdenia žalovaného v žalobe, pretože v rozhodnutí žalovaného žalovaný reaguje na každú odvolaciu námietku žalobcu osobitne a podľa názoru súdu je preto jeho rozhodnutie v namietanom smere vydané v súlade so zákonom.

Žalobcom spochybňované údaje o časových údajoch žalovaného v žalovanom rozhodnutí a o niektorých nepresnostiach z toho vyplývajúcich podľa názoru súdu nemohli byť takými vadami, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože podstata toho, prečo žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie bola nepochybne preukázaná a spočívala v tom, že žalobca ako člen hliadkovej služby v určenom čase sa nenachádzal v predpísanom inštruktážnom liste úseku, ale sa nachádzal v budove Železničnej stanice v Q. Z. V., čo bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané kontrolným zistením vyplývajúcim z operatívnej kontroly vykonanej v Obvode železničnej polície PZ Q. Z. V. A.. D.. Ľ. F.H., referentom špecialistom odboru železničnej polície, a A.. F.. F. U., referentom špecialistom odboru železničnej polície, ktorí so zameraním na dodržiavanie nariadenia prezidenta PZ č. 24/2010 a nariadenia ministra vnútra SR č. 32/1994 vykonali uvedenú operatívnu kontrolu dňa 04.10.2014, a teda žalobca nevykonával v čase od 1:30 hod. do 3:30 hod. kontrolu priestorov Traťovej správy Q. Z. V., Mechanizačného strediska, Rušňového depa so zameraním na zabezpečenie objektov, zamedzovanie páchaniu majetkovej kriminality, kontrolu skladu PHM a odstavných hromadných dopravných vozidiel v Rušňovom depe Q. Z. V., ako to pre neho vyplývalo z inštruktážneho listu č. XX-XX/XXXX.

Z obsahu administratívneho spisu, pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný nevyhodnotil všetky námietky uvedené v odvolaní vyplýva správnosť tvrdenia žalovaného uvedeného vo vyjadrení v podstatnom smere, že v rámci posudzovania námietok týkajúcich sa preukázania skutočnosti, že žalobca sa nenachádzal v priestoroch určených uvedeným inštruktážnym listom, ale že sa nachádzal v služobných priestoroch železničnej stanice, konkrétne v priestoroch Centra predaja lístkov sám žalobca spochybnil svoju námietku tým, že v odvolaní uviedol, že členovia hliadky disponujú kľúčom od predmetných dverí Centra predaja lístkov a pri presune sa rozhodli vykonať rýchlu prehliadku priestorov v služobnej časti budovy pre neprítomnosť osôb neoprávnených sa v nich zdržiavať, pričom žalobca podľa obsahu spisu v registratúrnom zázname zo dňa 11.12.2014 označenom ako „Námietka - 1/10 strán“ na strane 4 túto námietku poprel a uviedol, že v tomto zmysle sa nikdy nevyjadril a dodal, že odvolanie nepísal on, ale jeho obhajca a odvolanie nečítal.

K námietke žalobcu týkajúcej sa výšky uloženého disciplinárneho opatrenia súd uvádza, že uložené disciplinárne opatrenie je uložené v súlade so zákonom v zmysle ust. § 53 ods. 1 písm. b) zákona a súd v rámci preskúmavacej právomoci, rozhodnutie ktoré bolo vydané na základe voľnej úvahy, má posúdiť len či rozhodnutie nevybočilo z medzí a z hľadísk stanovených zákonom a má z neho byť zrejmé akými úvahami sa správny orgán riadil, a prvostupňový správny orgán k uloženiu disciplinárneho opatrenia uviedol, že prihliadol na to ako člen hliadky počas výkonu hliadkovej služby, neplnil úlohy uložené platnými všeobecnými, záväznými a internými predpismi, že došlo k porušeniu základných

povinností policajta, následkom čoho nebol zabezpečený riadny výkon hliadkovej služby v určenom čase, na určenom mieste a súčasne, že prihliadol na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností, pričom dosahovaný výkon žalobcu bol hodnotený ako priemerný.

Druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol k uloženému disciplinárnemu opatreniu a k jeho výške, že „podľa § 56 ods. 2 zákona pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosť, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. V súvislosti s posudzovaným konaním odvolateľa treba poukázať predovšetkým na závažnosť jeho konania. Táto spočíva najmä v tom, že odvolateľ opustil, resp. sa nedostavil do určeného úseku, v ktorom podľa inštruktáže mal hliadkovú službu vykonávať. Odvolateľ takto konal v rozpore s ustanovením čl. 25 ods. 2 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 24/2010 o činnosti útvarov služby železničnej polície Policajného zboru v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Hliadka sa nemusí dostaviť do určeného úseku hliadky alebo ho môže opustiť na nevyhnutne potrebný čas iba z dôvodu potreby vykonania služobného zákroku, iných prvotných neodkladných opatrení, potreby vykonania prvotných neodkladných opatrení pri inom bezprostrednom ohrození života, zdravia a majetku, vrátane potreby plnenia inej povinnosti policajta na odvrátenie hroziacej škody, vážnych zdravotných problémov, z dôvodu meškania vlaku, pri ktorom by vykonanie sprevádzania znemožnilo ďalší výkon sprevádzania určeného vlaku podľa predpísanej inštruktáže, živelných pohrôm, na vykonanie administratívnych prác, ktoré neznesú odklad a z dôvodu príslušného nadriadeného alebo policajta vykonávajúceho stálu službu“, pričom zároveň konal v rozpore s ust. čl. 27 ods. 3 tohto nariadenia, podľa ktorého „Policajt v hliadkovej službe plní aj ďalšie úlohy podľa inštruktáže a pokynov vedúceho oddelenia železničnej polície, atď.“, ako aj s ust. čl. 27 ods. 4, podľa ktorého „O nedostavení sa do určeného úseku hliadky alebo do určeného kontrolného bodu, alebo o ich predčasnom opustení a o dôvodoch, ktoré k tomu vedú, neodkladne informuje policajta vykonávajúceho stálu službu, vedúceho oddelenia železničnej polície, atď.“. Týmto teda odvolateľ konal v rozpore s § 48 ods. 3 písm. a) zákona, nakoľko podľa tohto ustanovenia policajt je povinný plniť svedomite úlohy , ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Závažnosť tohto konania znásobuje okolnosť, že k tomuto došlo v rámci priameho výkonu štátnej služby (v teréne), keď odvolateľ mal podľa inštruktáže vykonávať kontrolu určených objektov so zameraním na ich zabezpečenie a svojou prítomnosťou preventívne pôsobiť proti páchaniu majetkovej kriminality, ako aj to, že odvolateľ konal úmyselne a úlohy uložené inštruktážou ignoroval. V tejto súvislosti treba zároveň dodať, že neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala odvolateľovi sa držiavať v predmetných služobných priestoroch železničnej stanice. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolateľ zároveň konal v rozpore s § 48 ods. 3 písm. b) zákona, podľa ktorého je policajt povinný vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas. Na základe uvedeného možno jednoznačne vyvodiť záver, že vzhľadom na vyššie odôvodnenú závažnosť konania odvolateľa bolo uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov odôvodnené. K uloženému disciplinárnemu opatreniu odvolací orgán ďalej uvádza, že závažný charakter konania odvolateľa prevažuje skutočnosť, že v minulosti mu nebolo uložené žiadne disciplinárne opatrenie, ako aj to, že mu boli udeľované disciplinárne odmeny. Pri týchto však treba uviesť, že v poslednom období išlo o odmeny, ktoré boli udeľované plošne všetkým policajtom. Taktiež treba podotknúť, že ani závery hodnotenia vykonaného za I. polrok roku 2014, vzhľadom na to, že dosahovaný výkon odvolateľa pri plnení služobných úloh bol hodnotený ako priemerný, nie sú spôsobilé pre odvolateľa pozitívne ovplyvniť rozsah uloženého disciplinárneho postihu. Záverom treba zdôrazniť, že podstatou výkonu štátnej služby policajta je plnenie úloh Policajného zboru a akékoľvek ich úmyselné neplnenie, resp. porušenie povinností uložených v rámci ich plnenia, čoho sa dopustil aj odvolateľ, nemožno tolerovať ani žiadnym spôsobom zľahčovať.“

Ako z vyššie uvedeného odôvodnenia žalovaného v žalovanom rozhodnutí vyplýva, výšku uloženého disciplinárneho opatrenia žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnili a s otázkou výšky uloženého disciplinárneho opatrenia sa vysporiadali osobitne a vo vzájomných súvislostiach aj komplexne.

Preto vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uzatvára, že žalované rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, žalovaný sa vyjadril vo svojom rozhodnutí ku každej jednotlivej odvolacej námietke žalobcu, pričom tieto odvolacie námietky žalobcu boli v podstate zhodné so žalobnými námietkami, a

preto súd považujúc rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania súd nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.).

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.