Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/138/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Banco Banif Mais, S.A., so sídlom Portugalsko, Lisabon, časť Santos-o-Velho, Avenida 24 de Julho 98, zapísaná v Obchodnom registri v Lisabone, číslo zápisu 500280312, zast. SKLEGAL, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 10, proti odporkyni: L. G., rod. G., nar. X. X. XXXX, tr. bytom XXX XX Y. D. XXXX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou pre konanie I.. W. J., zamestnankyňou Okresného súdu Dunajská Streda o zaplatenie 1378,87 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 28. 10. 2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1378,87 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, spolu s náhradou trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 28. 8. 2012 zmluvu o úvere číslo 15285. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver na dobu určitú vo výške istiny, spracovateľského poplatku a poistenia spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity. Navrhovateľ dňa 21. 9. 2012 uhradil sumu úveru v mene odporcu na účet dodávateľa (predajcu) vozidla. Predmetný úver bol zabezpečený zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z 28. 8. 2012 na motorové vozidlo Peugeot, typ 206 3 DV 2060 1.1 XR, rok výroby 1990, výrobné číslo podvozku (VIN): E.. Odporca bol v zmysle úverovej zmluvy povinný uhradiť navrhovateľovi poskytnutý úver v celkom 48 mesačných splátkach po 66,61 eura, splatný vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca počnúc dňom 20. 9. 2012 do 20. 8. 2016 v zmysle prílohy - finančného plánu. K úverovej zmluve navrhovateľ účtuje od odporcu úhradu splátky pod poradovým číslom 1 až 12 finančného plánu a ďalšie dohodnuté splátky z uzavretej zmluvy o úvere v lehote ich splatnosti odporca neuhradil a ani neoznámil iné skutočnosti. Navrhovateľ upozornil odporcu dňa 30. 8. 2013 na možnosť vyhlásenia splatnosti celého spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú. Keďže odporca bol v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru o viac ako 3 mesiace, vyhlásil navrhovateľ podľa bodu 20 všeobecných podmienok úverovej zmluvy úver, celé jeho príslušenstvo, spolu so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k úveru, splatnými a to k 8. dňu odo dňa odoslania oznámenia o tejto skutočnosti odporcovi. Navrhovateľ odoslal odporcovi oznámenie o vyhlásení splatnosti dňa 2. 10. 2013, v ktorom ho vyzval na úhradu dlžnej sumy. Úver, celé jeho príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, sa stali splatnými k 10. 10. 2013. Odporca ani po vyhlásení splatnosti úveru neuhradil navrhovateľovi dlžné sumy. Navrhovateľovi podľa bodu 10 a bodu 19 všeobecných podmienok úverovej zmluvy vznikol nárok požadovať od odporcu zaplatiť celkovú sumu neuhradených splátok istiny, úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút za obdobie od splatnosti jednotlivých splátok do dňa vyhlásenia splatnosti celého úveru a za porušenie povinnosti splatiť zostávajúcu istinu a dlžný úrok odo dňa nasledujúceho po vyhlásení splatnosti úveru až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny a úroku, ako aj z zaplatenie iných požadovaných a oprávnených nárokov, platieb, poplatkov, nákladov a výdavkov navrhovateľa. Navrhovateľ pristúpil k realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, v dôsledku čoho navrhovateľovi vznikli neuhradené náklady vo výške 44,06 eura za odhlásenie motorového vozidla. Navrhovateľovi vznikol v zmysle bodu 19 všeobecných podmienok úverovej zmluvy nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého poplatku 350, - eur za odobratie vozidla a zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou každej mesačnej splátky úveru v lehote splatnosti vo výške 20, - eur mesačne. Navrhovateľ motorové vozidlo predal, prostredníctvom čoho získal výťažok z predaja vo výška 690, - eur s DPH. Navrhovateľ si uvedený výťažok započítal v súlade so zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Vzhľadom na to, že si odporca neplnil voči navrhovateľovi svoje povinnosti zo zmluvy, navrhovateľ má voči nemu nárok na zaplatenie dlžnej sumy úveru vo výške 1378,87 eura; úroku vo výške 36,57 % ročne z dlžnej sumy od 20. 9. 2013 do vyhlásenia splatnosti, t. j. do 10. 10. 2013 vo výške 42,03 eura; úroku vo výške 36,57 % z dlžnej sumy od vyhlásenia splatnosti, t. j. od 11. 10. 2013 zo zaplatenia; zmluvnú pokutu a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 20. 9. 2013 do vyhlásenia splatnosti, t.j. do 10. 10. 2013 vo výške 20,29 eura; úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1420,90 eura od 11. 10. 2013 do zaplatenia; náklady a poplatky vo výške 394,06 eura. Vzhľadom k tomu si navrhovateľ svojim návrhom uplatnil nárok na zaplatenie:

- dlžnej sumy úveru vo výške 1378,87 eura;

- úroku vo výške 36,57 % ročne z dlžnej sumy od 20. 9. 2013 do vyhlásenia splatnosti, t. j. do 10. 10. 2013 vo výške 42,03 eura;

- úroku vo výške 38,96 % z dlžnej sumy od vyhlásenia splatnosti, t. j. od 11. 10. 2013 zo zaplatenia;

- úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 20. 9. 2013 do vyhlásenia splatnosti, t.j. do 10. 10. 2013 vo výške 20,29 eura;

- úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1420,90 eura od 11. 10. 2013 do zaplatenia;

- náklady a poplatky vo výške 394,06 eura (poplatok za porušenie zmluvnej povinnosti 350,- eur + náklady 44,06 eura);

- zmluvnú pokutu 20,- eur.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 9. 7. 2015, na ktoré sa navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa, ani opatrovníčka odporcu nedostavili (odporca sa k návrhu nevyjadril).

Súd tak postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti konania a ochrany práv druhého účastníka konania vo veci pojednával a rozhodol.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o úvere číslo XXXXX, finančný plán, všeobecné podmienky, zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, prehľad o vykonaných úhradách odporcu, upozornenie z 30. 8. 2013 s podacím hárkom, oznámenie o zosplatnení úveru z 2. 10. 2013 s podacím hárkom, faktúra č. XXXX XXX z 16. 9. 2013, znalecký posudok pod č. 33/2013 z 14. 7. 2013 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný.

Dňa 28. 8. 2012 uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu o úvere číslo 15285, v zmysle ktorej, bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1457,- eur na kúpu motorového vozidla Peugeot, typ 206 3 DV 2060 1.1 XR, rok výroby 1990, výrobné číslo podvozku (VIN): E.. Kúpna cena bola 1857,- eur s DPH. Dodávateľom motorového vozidla bola spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., so sídlom v Bratislave. Jednalo sa o viazaný spotrebiteľský úver na dobu určitú, výška každej mesačnej splátky úveru bola dohodnutá na 66,61 eura mesačne, splatnosť 48 mesiacov, splatnosť prvej splátky 20. 9. 2012, splatnosť poslednej splátky 20. 8. 2016, splátky mali byť splatné vždy 20. dňa v mesiaci, ročná úroková sadzba 36,57 %, jednorazový spracovateľský poplatok 104,46 eura, splatnosť spracovateľského poplatku bola započítaná v mesačných splátkach, poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti alebo úplnej trvalej invalidity 31,68 eura, RPMN 51,9 %, priemerná hodnota RPMN 26,92 %, celková čiastka na úhradu 3197,28 eura. Úver bol zabezpečený na základe zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva z 28. 8. 2012, pričom v tejto zmluve je uvedené, že dlžník je povinný úver v celej výške 1593,14 eura spolu s príslušenstvom veriteľovi vrátiť.

Z prehľadu úhrad vykonaných splátok úverov (č. l. 62 spisu) vyplýva, že odporca uhradil navrhovateľovi celkovo 12 splátok v celkovej sume 799,71 eura, pričom poslednú splátku vykonal dňa 10. 9. 2013. Listom zo dňa 30. 8. 2013 navrhovateľ upozornil odporcu na možnosť s uskladnenia úveru nakoľko nesplácal splatné záväzky zo zmluvy o úvere. Tento list odoslal navrhovateľ odporcovi, na základe poštového podacieho hárku (č. l. 64 spisu), dňa 2. 9. 2013. Listom zo dňa 2. 10. 2013 (č. l. 65 spisu) navrhovateľ vyhlásil splatnosť celého úveru ku dňu 10. 10. 2013, tento list navrhovateľ odoslal odporcovi, na základe poštového podacieho hárku, dňa 2. 10. 2013. Keďže odporca svoj dlh ďalej neplnil, navrhovateľ si dal vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty vozidla, ktorý znalec vypracoval dňa 14. 7. 2013 pod číslom 33/2013. Všeobecná hodnota vozidla bola určená vo výške 633, - eur vrátane DPH. Navrhovateľ vykonal prepis, odhlásenie, prihlásenie motorového vozidla do evidencie dopravného inšpektorátu, vybavenie duplikátov veľkého technického preukazu a OEV, vybavenie zrušenia záložného práva u exekútora a prevoz vozidla prostredníctvom spoločnosti a M. O. Plus s.r.o., ktorá spoločnosť mu za to vyfakturovala faktúrou zo dňa 16. 9. 2013 pod číslom 2013 065 sumu vo výške 914,60 eura spolu s DPH.

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko navrhovateľ plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho občianskeho zákonníka ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 28. 8. 2012.

Podľa § 15 ods. 1, 2 a 5 zák. č. 129/2010 Z.z., (1) Zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.

(2) Pri zmluvách, ktoré podľa odseku 1 tvoria obchodný celok,

a) predávajúci tovaru alebo poskytovateľ služby je zároveň veriteľom alebo

b) veriteľom je tretia osoba a

1. veriteľ využíva služby predávajúceho tovaru alebo poskytovateľa služieb pri uzatváraní alebo príprave zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

2. konkrétny tovar alebo poskytnutie konkrétnej služby je výslovne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

(5) Ak došlo k zániku zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľ tovar vrátil predávajúcemu, predávajúci a veriteľ si navzájom vysporiadajú vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov bez účastí spotrebiteľa. Ak išlo o nevyžiadaný tovar, tak k takému vysporiadaniu postačí zánik zmluvy o kúpe tovaru bez toho, aby spotrebiteľ vrátil tovar predávajúcemu.

Podľa § 9 ods. 1 až 3 cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 občiansky zákonník, účinný k 28. 8. 2012, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53c OZ, Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ustanovenie § 53c bolo doplnené do Občianskeho zákonníka novelou (zákonom č. 129/2010 Z.z.) s účinnosťou od 1. júna 2010. Zákon zavádza absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu formálnej chyby, za ktorú sa považuje skutočnosť, že predmet a cena v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa vyhotovuje v písomnej forme, sú uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy, okrem veľkosti písma použitého pri názve zmluvy alebo pri označení jej častí (článkov). Takto formulovaná požiadavka znamená, že veľkosť písma pri uvádzaní predmetu a ceny sa bude porovnávať s tým typom písma, ktorý sa v zmluve v akejkoľvek časti použije ako najmenší.

Pri posudzovaní veľkosti písma v zmluve o úvere jednoznačne vyplýva, že označenie dlžníka - odporcu je uvedené väčším písmom ako predmet a cena, z uvedeného dôvodu je potom, s poukazom na ustanovenie § 53c občianskeho zákonníka, zmluva považovaná za absolútne neplatný právny úkon a navrhovateľ má tak mal právo požadovať len vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasledujúce občianskeho zákonníka a to v premlčacej dobe dvoch rokov (t. j. do 28. 8. 2014, pričom návrh bol podaný dňa 28. 10. 2013, t.j. pred uplynutím premlčacej doby). Výška bezdôvodného obohatenia pritom predstavuje sumu 1457, - eur, t. j. sumu poskytnutého spotrebiteľského úveru - istiny. Posudzovaná zmluva o úvere má však aj ďalšie vážne nedostatky . Hoci je vo svojom názve označená dodatkom „individuálne podmienky“, s poukazom na § 53 ods. 2 a 3 občianskeho zákonníka súd má vážne pochybnosti o tom, že zmluva bola individuálne dohodnutá, naopak, keďže navrhovateľ je podnikateľom v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, súd je toho názoru, že sa jedná o typovú zmluvu, s ktorou sa spotrebiteľ môže oboznámiť, ale obsah tejto zmluvy nijakým spôsobom nemôže ovplyvniť. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že sa jedná o individuálne dohodnutá zmluvné dojednania. S poukazom na § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch súd poukazuje aj na to, že v zmluve mimo iných absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, preto s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák., (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Či v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere podľa § 53c občianskeho zákonníka, alebo v prípade platnej zmluvy, ale zmluvy bezúročnej a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písmena a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, odporca je povinný vrátiť navrhovateľovi len sumu istiny poskytnutého úveru, t. j. 1457, - eur, v prvom prípade z titulu bezdôvodného obohatenia, v druhom prípade z titulu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

Ďalšie poplatky, ktoré navrhovateľ požadoval svojím návrhom, súd nemohol preskúmať, nakoľko navrhovateľ dodal súdu nečitateľné listinné dôkazy, navyše poplatky , ako boli popísané v návrhu, súd nemôže priznať s odôvodnením, že tieto poplatky vznikli neodborným postupom navrhovateľa pri uplatnení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, pretože nič nebránilo navrhovateľovi, aby sám vozidlo predal, prepísal a vykonal ďalšie náležité úkony súvisiace s predajom a prepisom vozidla, teda minimálne poplatky fakturované spoločnosťou M. O. Plus s.r.o. boli vynaložené v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa. Súd nespochybňuje právo navrhovateľa tieto úkony vykonať prostredníctvom tretej osoby, avšak nemôže to byť na ťarchu spotrebiteľa. Takéto poplatky sú neprípustné, navyše v zmluve o úvere neboli. Boli zahrnuté v bode 19 všeobecných podmienok, nemôžu tak tieto poplatky požívať právnu ochranu, pretože neboli individuálne dohodnuté a odporca nemal možnosť ovplyvniť ich výšku, prípadne skladbu. Navyše, pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v § 11 ods. 1 písm. a/ hovorí o bezpoplatkovosti úveru bez toho, že by poplatky konkretizoval, aj na takto dojednané poplatky sa sťahuje uvedené ustanovenie, a teda zmluva ako celok bola dojednaná bez poplatkov, a teda odporca je povinný vrátiť len istinu poskytnutého úveru.

Odporca uhradil navrhovateľovi v 12 splátkach celkovo 799,71 eura, navrhovateľ predal vozidlo za 690,

- eur, ktorú sumu si započítal na splatenie úveru, preto odporca uhradil navrhovateľovi pred podaním návrhu celkovo sumu 1489,71 eura. Ako je uvedené vyššie, odporca mal uhradiť navrhovateľovi sumu 1457, - eura, teda odporca uhradil o 32,71 eura viac ako bol povinný.

Je potrebné skonštatovať, že predložená úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti tak, ako je uvedené vyššie, pričom podľa názoru súdu je neplatná z dôvodu § 53c OZ.

Poskytnutý úver nie je možné posúdiť ako absolútny obchod podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12. 6. 2014 (ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1. 4. 2015), avšak je len potvrdením zámeru zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 1 ods. 2 jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, teda nie úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V dôsledku toho je odporca povinný vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1457, - eur (resp. z titulu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru), pričom zaplatil navrhovateľovi 1489,71 eura (zaplatené 799,71 eura + zisk z predaja vozidla 690,- eur), čím sa navrhovateľ bezdôvodne obohatil o sumu 32,71 eura. K splateniu úveru tak došlo pred podaním návrhu. Ďalšie priznanie plnenia v žalovanej sume preto, vzhľadom na všetko vyššie uvedené, nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Keďže navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny, súd mu nemohol priznať ani požadované príslušenstvo pohľadávky. Pokiaľ navrhovateľ požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20,- eur mesačne, resp. jednorázovo (z návrhu vyplýva mesačne, z petitu len jednorázovo), tu súd konštatuje, že takýto poplatok - zmluvná pokuta nebola v bode 19 všeobecných podmienok dohodnutá. V uvedenej tabuľke je dohodnutý mesačný poplatok za každú oneskorenú splátku, tento pojem však nie je možné stotožňovať s pojmom zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta podľa § 544 ods. 2 občianskeho zákonníka musí byť písomne dohodnutá, musí byť jasné, že sa jedná o zmluvnú pokutu a v zmysle tohto dohodnutá nebola. Od spotrebiteľa nemožno požadovať poplatky, ktoré nie sú dohodnuté v zmluve. Čo sa týka poplatku za porušenie zmluvnej povinnosti vo výške 350, - eur, súd poznamenáva, že za nedoručenie technického preukazu po zmene registrácie je uvedený poplatok podľa tabuľky v bode 19 všeobecných podmienok vo výške 360, - eur a nie 350, - eur, pričom navrhovateľ nemôže jednostranne meniť poplatky, aj keď by to bolo v danom prípade v prospech spotrebiteľa, navyše, navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že mu vznikol nárok na takýto poplatok. Čo sa týka nákladov vo výške 44,06 eura, súdu nie je zrejmé, z čoho tieto náklady pozostávajú, navrhovateľ ich nijako nepreukázal a nie je úlohou súdu a ani možnosťou súdu, domýšľať si dôkazné prostriedky v prospech jedného z účastníkov konania, preto aj tieto náklady súd navrhovateľovi nemohol priznať.

Súd z vlastnej činnosti, ale aj z rozhodnutí iných súdov (porovnaj napr. rozsudok KS v Prešove vo veci sp. zn. a najmä stránka MS SR v časti: Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách) má poznatky, že úverovanie „nebankoviek“ je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Súvisí to s výrazným nárastom dlhu o sankcie, ktoré predstavujú per annum desiatky percent.

Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti spotrebiteľov pri uzatváraní zmluvy, súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ navrhovateľ ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity odporcov, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB ods. 2 č.4).

Súd nemôže poskytnúť ochranu neprimeraným úrokom a takému úverovaniu, pri ktorom sa sociálne slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o 100% a viac vyššiu oproti bankám aj napriek nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky a tak dosiahnuť ďalší profit na sankciách, paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie so splátkami môže dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Súd z vlastnej činnosti má potvrdené, že spotrebitelia berú ďalšie úvery, aby splatili predchádzajúce úvery.

Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a navrhovateľ to vyvolal neprimeranými úverovými podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených navrhovateľom, ktoré až na výšku úveru odporca nemohol nijako ovplyvniť (štandardná typová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti obchodného zástupcu veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa.

V súvislosti s nedostatkom odbornej starostlivosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa súd komparatívne poukazuje na švajčiarsku úpravu, podľa ktorej nesmie úroková sadzba pri úvere prekročiť spravidla 15 %, pričom stanovenie úrokovej sadzby sa orientuje na najvyššie prípustné úrokové sadzby stanovené národnou bankou. Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá poskytovateľovi povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí, nariaďuje sankcie. Keď poskytovateľ hrubo poruší túto preverovaciu povinnosť, môže napríklad stratiť celú poskytnutú sumu vrátane úrokov aj poplatkov (Spolkový zákon o spotrebných úveroch, čl. 14) .

Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu aj 100 % a viac priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť (je všeobecne známy jav, že banky odmietajú poskytovať spotrebiteľom úvery práve z dôvodu ich nedostatočného príjmu, kedy by mali značné problémy splácať úver/pôžičku, resp. ich splácanie je takmer nemožné, pričom nebankové subjekty takéto úvery poskytujú tak bežne, že je to porovnateľné so 100% istotou). Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ podal návrh nedôvodne a to v celom rozsahu.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že odporca svoj dlh voči navrhovateľovi splnil, teda dlh zanikol jeho splnením ešte pred podaním návrhu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporca ako plne úspešný účastník konania mal právo na náhradu trov konania, avšak žiadne mu nevznikli, ich náhradu si pred súdom neuplatnil a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.