Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_29C-351-2014.pdf
PDF · 77.13 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/351/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: CCRB a.s. so sídlom Olivova 948/6, 110 00 Praha 1, IČO: 24723576, právne zastúpeného Mgr. Martin Straka, advokát so sídlom Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov p r o t i žalovanému: O. K., X.. XX.X.XXXX, L. Y. XXXX/XX, XXX XX J., V..Č.. L. Č. XX, XXX XX J., právne zastúpeného JUDr. Peter Novosad, advokát so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, o zaplatenie 152.011,90 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
vyhlasuje, že n e m á právomoc konať v predmetnej veci,
konanie zastavuje,
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 152.011,90 Kč s príslušenstvom titulom nesplateného spotrebiteľského úveru.
Žalobca je právnickou osobu so sídlom v členskom štátu Európskej únie (Česká republika) a žalovaný je štátnym občanom Slovenskej republiky s bydliskom na území Českej republiky.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Raiffeisenbank, a.s. uzatvoril dňa XX.X.XXXX so žalovaným zmluvu o rýchlej pôžičke č. XXXXXXX na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 200.000 Kč. Príslušenstvo úveru bolo tvorené zmluvným úrokom vo výške 23,46 % podľa článku 1.2. zmluvy a zákonného úroku z omeškania podľa článku 10 obchodných podmienok právneho predchodcu.
Žalovaný sa podľa článku 1.2. zmluvy zaviazal predmetný úver splácať 72 mesačnými splátkami vo výške 5.351,- Kč vždy k 20.dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bola splatná dňa XX.X.XXXX a posledná dňa XX.X.XXXX. Ďalej sa žalovaný zaviazal platiť poplatky podľa platného cenníka právneho predchodcu a to poplatok za vedenie účtu vo výške 99 Kč mesačne.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z uvedenej zmluvy a bol v omeškaní s úhradou mesačných splátok úveru, čím došlo k porušeniu zmluvy podľa článku 15.1. písm. a) produktových podmienok pre osobné úvery Raiffeisenbank, a.s. dňa XX.X.XXXX právny predchodca žalobcu predmetný úver podľa článku 15.2. písm. b) zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 221.809,19 Kč. Žalovaná čiastka je tvorená istinou vo výške 191.652,12 Kč, zmluvnými úrokmi vo výške 26.388,87 Kč, úrokmi z omeškania vo výške 3.473,08 Kč a poplatkami vo výške 693,- Kč.
Nedoplatok na úvere tak predstavuje sumu 221.809,19 Kč so zmluvným úrokom vo výške 23,46 % zo sumy 191.652,12 Kč od 30.9.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne z uvedenej čiastky od 30.9.2010 do zaplatenia.
V danej právnej veci vystupuje ako žalobca obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štátu Európskej únie (Česká republika), t.j. so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Predmetné konanie má charakter tzv. konania s cudzím prvkom a základnou podmienkou, ktorá musí byť pre prejednanie takejto právnej veci splnená, je podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená mnohostrannou alebo dvojstrannou medzinárodnou zmluvou, alebo právnymi predpismi Európskej únie a európskych spoločenstiev a v prípade neexistencie týchto noriem zákonom.
Podľa článku 2. odseku 1. Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa článku 3. odseku 1. nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu, len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
Podľa článku 5. odseku 1. nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte: a) zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, b) na účely tohto ustanovenia ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby D: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo poskytnúť mali, c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).
Podľa článku 15. odseku 1. písm. c) nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzatvorenej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí, podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4. a článku 5. ods.5, ak ide o zmluvu uzatvorenú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu, alebo do viacerých štátov, vrátane tohto členského štátu a zmluva vpadá do rozsahu týchto činností.
Podľa článku 16. odseku 2. nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa článku 26. nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrh vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Z vyššie citovaných ustanovení článku 2. ods.1. nariadenia vyplýva, že určujúcim kritériom pre založenie všeobecnej právomoci súdu členského štátu je bydlisko žalovaného v tomto členskom štáte. Ďalšie skutočnosti zakladajúce právomoc súdov členského štátu sú upravené v ďalších ustanoveniach nariadenia, ktoré sú špeciálnymi ustanoveniami k vyššie citovanému ustanoveniu článku 2. ods.1. nariadenia, preto sa súd zaoberal či v danej právnej veci nie je daná niektorá zo skutočností zakladajúcich osobitnú právomoc súdov členského štátu.
Zo súdneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca je obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie a to v Českej republike, pričom sa domáha nároku vo vzťahu k žalovanému, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
Predmetný záväzkový právny vzťah vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa XX.X.XXXX uzatvorenej v Českej republike. Právny predchodca žalobcu doručoval žalovanému upomienky, vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru na adresu v Českej republike uvedenej v návrhu na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to na S. N. Č..X Y. J., čo bolo preukázané listinnými dôkazmi predloženými žalobcom spolu so žalobou.
Tunajším súdom boli zasielané zásielky žalovanému na adresu evidovanú ako jeho trvalý pobyt, ktoré sa však vrátili poštovým doručovateľom s označením, že adresát je neznámy.
Aj podľa vyjadrenia matky žalovaného, tento sa už 5 rokov zdržiava v J., pre ňu na neznámej adrese.
Následne žalovaným bolo oznámené, že v mieste trvalého bydliska sa nezdržiava s tým, že býva v ČR na adrese J., Č. Č..XX, kde žiadal zasielať aj všetky písomnosti týkajúce sa predmetného súdneho konania.
Ako vyplýva z ustanovenia článku 16 ods. 2 nariadenia, nároky vyplývajúce zo záväzkov právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou možno voči spotrebiteľovi uplatniť len na súdoch toho členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ bolo preukázané, že uplatňované nároky vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné založiť právomoc súdu členského štátu na základe iných princípov vyjadrených ostatných oddieloch nariadenia. Napriek tomu súd posúdil, či by v danom prípade nemal právomoc konať vo veciach na základe osobitnej právomoci založenej miestom zmluvného plnenia podľa 5 ods. 1 citovaného nariadenia.
Zo zmluvy, ako aj predložených listinných dôkazov tvoriacich prílohu žaloby, bolo preukázané, že miesto zmluvného plnenia bolo v ČR, kde mal zároveň žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy bydlisko a tam mu právny predchodca žalobcu zasielal všetky písomné zásielky súvisiace s predmetným úverovým vzťahom, preto v zmysle ustanovenia článku 5 ods.1. nariadenia nie je daná právomoc všeobecného súdu Slovenskej republiky konať v danej veci.
Podľa článku 59 ods. 1 nariadenia na určenie či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
Podľa ustanovenia § 85 ods. 1 O.s.p., všeobecným súdom občana je súd, v obvode, ktorého má občan bydlisko, ak nemá bydlisko, súd, v obvode, ktorého sa zdržuje.
V zmysle definície používanej na účely ustanovenia § 85 O.s.p. obsah pojmu bydlisko, tak ako ho používa O.s.p., nie totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Bydliskom fyzickej osoby je miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom zdržiavať sa v ňom trvalo. Z hľadiska určenia bydliska teda nie je rozhodujúce, kde je účastník konania podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale jeho úmysel trvale a v určitom mieste sa zdržiavať.
Na základe uvedeného je teda možné konštatovať, že slovenský právny poriadok chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať.
V priebehu prípravy na pojednávanie súd zistil, že žalovaný sa už približne 5 rokov nezdržiava v mieste trvalého bydliska a býva na území Českej republiky. Na základe uvedených skutočností preto dospel k záveru, že trvalý pobyt žalovaného na území Slovenskej republiky je len formálny, keďže sa v mieste hláseného trvalého pobytu tak ako to oznámil samotný žalovaný, ako aj jeho matka, už viac ako 5 rokov nezdržiava.
Naviac pri doručovaní poštových zásielok bolo zistené, že tento býva naďalej v meste J. X. N. Č. Č..XX, pričom súdne zásielky na adresu jeho trvalého pobytu sa vrátili s oznámením poštového doručovateľa, že je na drese trvalého pobytu neznámy.
Vyššie uvedené nariadenie smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť, ktorého súčasťou je aj jeho právo byť žalovaný na vhodnom súde. Pre spor zo spotrebiteľskej zmluvy, takýmto súdom v zmysle článku 16 ods. 2 nariadenia je súd štátu, v ktorom má bydlisko žalovaný, a v danom prípade nebolo preukázané, že by žalovaný mal bydlisko na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd v zmysle citovaného nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci.
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo, ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec do právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ak existuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd musí konanie zastaviť. Keďže v danej právnej veci nemožno vec postúpiť, pretože takýto postup nie je možný v prípade, ak právomoc konať vo veci má iný členský štát Európskej únie, preto súd predmetné konanie postupom podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v prípade ak bolo konanie zastavené, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove.