Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-42-2011.pdf
PDF · 129.33 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/42/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní samosudkyňou JUDr. Danou Šiffalovičovou v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Dúbravka, Žatevná ul. č. 2, 844 02 Bratislava, IČO: 00 603 406, proti žalovanému: Správa služieb diplomatického zboru, a.s., Palisády 31, 811 06 Bratislava, IČO: 35 822 163, zastúpený: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1.078,94 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Schweighofera vedený vo X., R..F.., č.ú. C.: F. XXXX XXXXXXXX XXXX XXXX, V.: F. náhradu trov konania vo výške 306,24 eur, predstavujúce trovy právneho zastúpenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.08.2010 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1.078,94 eur s príslušenstvom, z titulu nedoplatku za protiprávne užívanie obecného bytu za obdobie od 15.01.2010 - 15.08.2010. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný bol na základe nájomnej zmluvy č. 19/1993 zo dňa 08.03.1993 nájomcom nájomného bytu č. 17 na ul. Húščavova č. š v Bratislave, ktorý je vo vlastníctve Hlavného mesta Bratislavy a v správe žalobcu. Dňa 07.11.2008 bola žalovanému doručená výpoveď z nájmu dňa a od 01.03.2009 užíva žalovaný byt protiprávne. Z obecného bytu sa žalovaný dobrovoľne nevysťahoval, preto podal žalobca na Okresný súd Bratislava IV žalobu na vypratanie.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 06.05.2011 sa žalovaný vyjadril k žalobe a uviedol, že je pravdou, že mal so žalobcom uzavretú nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom bytu č. 17 na Húščavovej ul. č. 3 v Bratislave. Tento byt bol žalovaným prenechaný na základe zmluvy zo dňa 17.10.1996 do užívania podnájomníkovi P. O., ktorý nerušene užíval byt počas celej doby podnájomného vzťahu.
Žalovaný uviedol, že dňa 07.11.2008 mu bola doručená výpoveď z nájmu predmetného bytu, pričom nájomný vzťah mal skončiť uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty. Žalovaný bezodkladne reagoval na výpoveď a zaslal podnájomníkovi list o ukončení podnájomného vzťahu, doručený dňa 24.11.2008. Súčasne informoval žalobcu listom doručeným dňa 24.11.2008, že výpoveď akceptuje a oboznámil ho o jestvujúcom podnájomnom vzťahu a taktiež o skutočnosti, že podnájomníkovi bolo oznámené skončenie podnájomného vzťahu ku dňu 28.02.2009.
Žalovaný ďalej uviedol, že nie je nájomcom, podnájomníkom ani iným spôsobom neužíva predmet vlastníctva žalobcu a zároveň ani nebral a neberie úžitky z predmetného bytu, a to odo dňa 01.03.2008. V plnom rozsahu akceptoval výpoveď z nájmu zo dňa 28.10.2008 a ukončil podnájomný vzťah s pánom P. O.. Žalobca preto nie je oprávnený vymáhať od neho nedoplatok za protiprávne užívanie bytu, ale je povinný vymáhať nedoplatky za protiprávne užívanie od osoby, ktorá byt neoprávnene užíva, pričom touto osobou je P. O., ktorý byt odmietol odovzdať a naďalej v ňom žije.
Podľa žalovaného keďže nie je osobou užívajúcou nehnuteľnosť, plnenie žalobcovi by predstavovalo bezdôvodné obohatenie, nakoľko by bolo plnením bez právneho dôvodu a na základe uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.08.2011 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného a poukázal na článok 1 bod 3 nájomnej zmluvy č.19/1993, podľa ktorého nájomcom bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Poukázal na to, že podľa tvrdenia žalovaného P. O. ukončil pracovný pomer dňom 31.01.2002. Žalovaný si pri skončení pracovného pomeru s Petrom Novákom neuplatnil voči podnájomníkovi svoj nárok na vypratanie bytu. až po výpovedi z nájmu zo strany žalobcu v roku 2008 oznámil P. O., že je povinný byt vypratať z dôvodu výpovede, ktorú dal žalobca žalovanému. Stanovisko žalovaného, že si mal žalobca uplatniť nároky voči P.. O. nemá oporu v zákone, nakoľko zmluvný vzťah s ním žalobcovi nikdy nevznikol.
Uznesením č.k. 10Cb/42/2011-50 zo dňa 26.03.2012, právoplatným dňa 03.05.2012 súd zastavil konanie v časti istiny 1.078,94 eur, nakoľko žalobca zobral späť žalobu v tejto časti istiny z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k jej úhrade a zároveň konanie na základe návrhu žalovaného prerušil v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV sp.zn.7C/107/2009 o vypratanie predmetného bytu.
Uznesením č.k. 10Cb/42/2011 zo dňa 11.09.2013, právoplatným 19.09.2013 súd rozhodol, že v konaní pokračuje, nakoľko odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, keďže konanie vedené pod sp.zn. 7C/107/2009 bolo právoplatne skončené.
Uznesením č.k. 10Cb/42/2011-118 zo dňa 15.04.2014, právoplatným dňa 06.05.2014 súd pripustil zmenu žaloby, aby žalovaný zaplatil žalobcovi v zmysle nájomnej zmluvy č. 19/1993 zo dňa 08.03.1993 čl. 4 - poplatky z omeškania vo výške 0,17 eur za každý začatý týždeň omeškania za mesiac január 2010 zo sumy 138,69 eur od 15.01.2010 do zaplatenia, t.j. do 28.06.2011, za mesiac február 2010 zo sumy 138,69 eur do zaplatenia, t.j. do 28.06.2011, za mesiac marec 2010 zo sumy zo sumy 138,69 eur do zaplatenia, t.j. do 28.06.2011, za mesiac apríl zo sumy 138,69 eur od 15.04.2010 do zaplatenia, t.j. do 28.06.2011, za mesiac máj zo sumy 138,69 eur od 15.05.2010 do zaplatenia, t.j. do 28.06.2011, za mesiac jún zo sumy 138,69 eur od 15.06.2010 do zaplatenia, t.j. do 28.06.2011, za mesiac júl zo sumy 138,69 eur od 15.07.2010 do zaplatenia, t.j. do 28.06.2011, za mesiac august zo sumy 138,69 eur od 15.08.2010 do zaplatenia, t.j. do 28.06.2011 a náhradu trov konania.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.04.2015 sa žalovaný opätovne vyjadril k žalobe a uviedol, že nárok žalobcu neuznáva čo do dôvodu a výšky. Poukázal na to, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 7C/107/2009 medzi žalovaným ako odporcom v 1. rade a P. O. ako odporcom v 2. rade o vypratanie bytu bolo preukázané, že v uvedenom čase užíval predmetný byt bez právneho titulu P. O.. Žalobca teda nie oprávnený vymáhať nedoplatok za protiprávne užívanie bytu od žalovaného, ale od osoby, ktorá nehnuteľnosť neoprávnene užívala, byt odmietla vypratať a odovzdať, čím sa v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez právneho dôvodu obohatila na úkor žalobcu.
Z uvedeného dôvodu žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu, keďže predmetný byt aj podľa právoplatného rozhodnutia súdu neužíval protiprávne.
Odhliadnuc od uvedeného pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho právnou argumentáciou o nedostatku pasívnej legitimácie, žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania na celý nárok, keďže mal za to, že si žalobca v konaní svojou zmenou žaloby uplatnil nový odlišný nárok od pôvodne uplatneného nároku. Žalobca zmenou žiadal od žalovaného zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,17 eur za každý deň omeškania z titulu nároku v zmysle čl. 4 bod 1 a 2 nájomnej zmluvy č. 19/1993 zo dňa 08.03.1993 a pôvodne v žalobe sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy 1.078,94 eur s príslušenstvom, a to poplatok za omeškanie vo výške určenej § 4 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Žalovaný s poukazom na judikát Najvyššieho súdu SR publikovaného pod č. 21/2003 poukázal na to, že zánikom nájomného vzťahu a skutočnosťou, že byt nebol žalobcovi odovzdaný, došlo k zmene právneho vzťahu, kedy žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ.
Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 36 /2010 a § 107 ods. 1 OZ a uviedol, že žalobca bol povinný si uplatniť svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia do 2 rokov od kedy sa dozvedel, kto sa na jeho úkor obohatil. Vzhľadom na to, že si vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje za obdobie od 15.01.2010 do 15.08.2010, nárok na jeho vydanie sa v zmysle § 107 ods. 1 OZ premlčal najneskôr 15.08.2012. Keďže si žalobca svoj nárok uplatnil až podaním 04.04.2014, jeho nárok je v plnom rozsahu premlčaný a nie je možné takýto nárok po vznesení námietky premlčania priznať. S poukazom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesmi zástupkyne žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo žaloby a prednesu zástupkyne žalobcu súd zistil, že žalovaný bol nájomcom bytu č. 17 na Húščavovej ul. č. 3 v Bratislave. Byt je nájomným bytom vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, v správe Mestskej časti Bratislava - Dúbravka, ktorá je prenajímateľom. Žalovaný mal uzavretú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú od 08.03.1993. Dňa 07.11.2008 bola žalovanému doručená výpoveď z nájmu predmetného bytu. Od 01.03.2009 užíva obecný byt žalovaný protiprávne. Z obecného bytu sa dobrovoľne nevysťahoval. Nedoplatok za protiprávne užívanie predmetného bytu za obdobie od 15.01.2010 - 15.08.2010 predstavoval sumu 1.078,94 eur.
Zástupkyňa žalobcu uviedla, že žaloba bola podaná dôvodne, o čom svedčí to, že po jej podaní žalovaný uhradil istinu vo výške 1.078,94 eur avšak bez príslušenstva, ktoré si žalobca vyčíslil ku dňu zaplatenia istiny 28.06.2011 vo výške 83.98 eur.
K námietke premlčania v zmysle zmeneného petitu z apríla 2014 uviedla, že žalobca je toho názoru, že nedošlo k pripusteniu zmeneným petitom k podstatnej zmene žaloby. Žalobca nežiadal zmenou žaloby niečo iné než v pôvodnej žalobe, nepožadoval viacej na základe iného skutkového základu a nepožadoval rovnaké plnenie na základe iného skutkového stavu. Premlčanie ako také neuznal a mal za to, že zmenený petit je len úpravou petitu.
K námietke premlčania a zmene žaloby ďalej zástupkyňa žalobcu uviedla, že čo sa týka výšky žalovanej sumy a príslušenstva, príslušenstvo, ktoré zostalo predmetom žaloby je v minimálnej výške oproti pôvodnej žalobe. V pôvodnej žalobe bolo príslušenstvo 961,66 eur, čo bolo definované listom žalobcu zo dňa 24.10.2013 a po pripustenej zmene žaloby žiada žalobca iba výšku 83,98 eur, čo je skoro 1/12 z pôvodne žalovanej výšky príslušenstva. Aj to je dôvod, prečo žalobca neuznáva námietku premlčania zo strany žalovaného, nakoľko to nebola podstatná zmena návrhu, tak ako to poňal žalovaný.
Podľa názoru zástupkyne žalobcu je irelevantné posúdenie súdu, či v čase podania žaloby v roku 2010 bola nájomná zmluva platná alebo neplatná. V každom prípade v zmysle tejto nájomnej zmluvy sa žalovaný zaviazal prenajímateľovi v zmysle čl. 8 nájomnej zmluvy z roku 1993 zabezpečiť uvoľnenie bytu a jeho odovzdanie prenajímateľovi. Povinnosť uvoľnenia a odovzdania bytu si tiež nájomca mal zabezpečiť po vzájomnej dohode k čomu nedošlo. Žalobca má za to, že sa jednalo o protiprávne
konanie zo strany žalovaného, ktorý nepristúpil k vyprataniu svojho podnájomníka a až následne žalobca podal návrh na výpoveď po 7 rokoch ukončenia služobného pomeru podnájomníka vo vzťahu k žalovanému. Podnájomník dostal výpoveď v roku 2002 a žalobca pristúpil k výpovedi z nájmu podnájomníka žalovaného až v roku 2009, a to len z toho dôvodu, že žalovaný nereagoval na povinnosti vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy, ku ktorým sa zaviazal.
K namietanému nedostatku pasívnej legitimácie zástupkyňa žalobcu uviedla, že je toho názoru, že žalovaný je pasívne legitimovaný, nakoľko si mal splniť povinnosť a odovzdať byt v čase, keď to v zmysle nájomnej zmluvy bolo potrebné a nemal tam nechať podnájomníka ďalej bývať. Žalobca neuzavrel nájomnú zmluvu s podnájomníkom, ale išlo o pokračovanie bývania nájomcu v predmetnom byte. Žalovaný je plne zodpovedný za celú pohľadávku, ktorá podnájomníkovi vznikla v predmetnom byte. O tom, že si bol tejto situácie vedomý svedčí skutočnosť, že po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcovi istinu vo výške 1.078,94 eur.
Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese opätovne namietol nedostatok pasívnej legitimácie a uviedol, že žalobca si uplatňuje svoj nárok voči nesprávnej osobe, nakoľko samotný žalobca v žalobe uviedol, že predmetná žalovaná suma predstavuje nedoplatok za protiprávne užívanie obecného bytu, pričom v inom konaní o vypratanie tohto bytu bolo preukázané, že v uvedenom čase užíval predmetný byt bez právneho titulu, a teda protiprávne P. O.M.. Táto skutočnosť bola potvrdená aj v rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorý uviedol, že P. O.Á. byt užíval bez právneho dôvodu. Po skončení nájomného vzťahu došlo k zmene právneho vzťahu, ako aj k zmene účastníkov tohto právneho vzťahu, kedy namiesto žalovaného vystupoval v právnom vzťahu P. O., ktorý bezdôvodne a bez právneho dôvodu užíval predmetný byt a zmena nastala aj pri nároku žalobcu, ktorému tým vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči konkrétnej osobe - voči P. O.. Nie je možné považovať nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia za nejaký objektívny a virtuálny nárok, ktorý je možné si uplatniť voči ktorejkoľvek osobe bez toho, aby boli splnené všetky podmienky na priznanie takéhoto nároku, t.j. protiprávne konanie, pričom je zrejmé, že žalovaný sa nikdy v tejto súvislosti protiprávneho konania nedopustil, a teda ani nemohol voči nemu vzniknúť žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Zástupca žalovaného z opatrnosti opätovne poukázal na vznesenú námietku premlčania, keďže nárok žalobcu spočíva vo vydaní bezdôvodného obohatenia, ktoré sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v 2-ročnej subjektívnej lehote. Keďže si žalobca uplatnil nárok za obdobie od 15.01.2010 až do 15.08.2010, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčal najneskôr 15.08.2012, pričom s poukazom na rozsudok NS SR zo dňa 18.08.2011 sp. zn. 2 Obdo/36/2010 uviedol, že právo na úrok z omeškania, a takisto aj na ostatné príslušenstvo sa premlčuje za každý deň samostatne. Týmto je odôvodnené aj premlčanie nároku v auguste 2012.
K zmene žaloby zástupca žalovaného uviedol, že žalobca účelovo tvrdí, že nedošlo k zmene žaloby, ale iba k úprave petitu. Žalovaný má však za to, že si žalobca uplatnil nárok z úplne iného titulu, kedy pôvodne požadoval poplatok z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995, avšak zmenou žaloby sa domáhal zaplatenia poplatku z omeškania z titulu nájomnej zmluvy č. 19/1993. Má teda zato, že si uplatnil 2 rôzne nároky, pričom došlo k zmene žaloby. O tejto zmene rozhodol súd samostatným uznesením, tak ako sa to aj vyžaduje v zmysle procesných pravidiel O.s.p.
Podľa zástupcu žalovaného nemôže byť len na posúdení súdu, či sa žalobca domáha zaplatenia dlžnej sumy, náhrady škody alebo vydania bezdôvodného obohatenia. Tým by došlo k stavu, kedy by súd poučoval účastníkov konania o ich hmotných právach, čo je však v rozpore so znením O.s.p., kde je zakotvená iba poučovacia povinnosť súdu vo vzťahu k procesným právam účastníkov konania, aj to iba v prípade, pokiaľ nie sú zastúpený advokátom. Žalobca teda v každom konaní musí jasne definovať čoho sa domáha, z akého titulu, o čo opiera svoj nárok a v akej výške. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že výška v konaní bola menená, kedy pôvodne si žalobca uplatnil sumu okolo 960,- eur a neskôr svoj návrh zmenil a požaduje sumu z iného titulu vo výške 83,- eur. Žalobca si zmenou žaloby uplatňuje nárok z titulu nájomnej zmluvy č. 19/1993 zo dňa 18.03.1993, pričom je podľa zástupcu žalovaného
otázne, či táto nájomná zmluva existuje, je stále platná, nakoľko došlo k ukončeniu nájomných vzťahov a či bola platná aj v čase zmeny žaloby. Na základe uvedeného zástupca žalovaného navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
K dôvodu úhrady istiny vo výške 1.078,94 eur zástupca žalovaného uviedol, že po skončení nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol ukončený ku dňu 28.02.2009, P. O., ktorý skutočne užíval byt a odmietal ho vypratať, posielal platby za tento byt žalovanému. Keďže však došlo k ukončeniu nájomného vzťahu neexistoval žiaden titul, z ktorého by bol žalovaný oprávnený takéto platby od P. O. prijímať a posielať ich žalobcovi, tak ako to bolo počas nájomného vzťahu. Z uvedeného dôvodu, teda vracal jednotlivé platby P. O. na jeho účet. P. O. však účelovo, keďže si myslel, že týmto mu bude zachované právo na užívanie bytu tieto platby neuhrádzal priamo žalobcovi, ale opätovne ich zasielal žalovanému. V dôsledku toho vznikol nedoplatok na predmetnom byte vo výške 1.078,94 eur. Žalovaný, aby predišiel navyšovaniu tejto sumy a k vzniku ďalšej škody túto sumu preposlal od P. O. žalobcovi. Nie je možné preto hovoriť ani o zaplatení tejto sumy, keďže išlo výlučne o finančné prostriedky, ktoré prišli žalovanému od P. O. a tento ich v plnej sume preposlal žalobcovi. Žalovaný teda tvoril iba istú formu sprostredkovania platieb medzi P. O. a žalobcom. Podľa zástupcu žalovaného nie je možné teda považovať preposlanie sumy 1.078,94 eur za uznanie nároku žalobcu, a teda aj za uznanie nároku na príslušenstvo.
K tvrdeniu zástupkyne žalobcu, že je irelevantné, či nájomná zmluva ešte existovala jednak v čase podania žaloby, ale najmä v čase zmeny žaloby uviedol, že nakoľko žalobca svoj nárok opiera práve o znenie tejto zmluvy, je nevyhnutné, aby tento právny titul v čase jeho uplatnenia existoval.
Čo sa týka právneho titulu, teda tvrdenia žalobcu, že je irelevantné, z akého právneho titulu si uplatnil príslušenstvo, toto tvrdenie považoval zástupca žalovaného za zmätočné, keďže žalobca v konaní nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, pričom musí nado všetku pochybnosť definovať, čoho sa domáha a presne z akého titulu, nie je možné hovoriť o tom, že si uplatňuje príslušenstvo pohľadávky a nechať na súd, či ide o úrok z omeškania, poplatok z omeškania, príp. iné náklady a či ide o nárok z titulu zmluvy alebo o nárok zo zákona. V tejto súvislosti poukázal zástupca žalovaného na to, či je možné vôbec a či v tom čase platné právne predpisy umožňovali, aby si prenajímateľ s nájomcom upravili inú výšku poplatku z omeškania, ako bola definovaná vtedajšími právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu je preto možné, že nájomná zmluva v časti, kde bol upravený poplatok z omeškania je z tohto dôvodu neplatná, a teda takýto nárok žalobcovi nie je možné priznať.
Z nájomnej zmluvy č. 19/1993 zo dňa 08.03.1993 súd zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej boli byty uvedené v prílohe č. 5 nájomnej zmluvy (medzi nimi aj byt na Húščavovej ul. 3/IV/17 v Bratislave. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 08.03.1993 a nájom mohol zaniknúť vzájomnou dohodou, alebo písomnou výpoveďou, ktorá mala obsahovať lehotu kedy sa má nájom skončiť. V prípade omeškania platby nájomného bol medzi účastníkmi konania dohodnutý poplatok z omeškania vo výške 5,- Sk (0,17 eur) za každý začatý týždeň z omeškania.
Z nájomnej zmluvy č. 80/96 súd zistil, že žalovaný prenechal P. O. do nájmu 3 izbový byt s prísl. na Ul. Húščavovej 3/IV/17 v Bratislave. Nájomný pomer bol uzavretý na dobu určitú, a to od 17.10.1996 do skončenia pracovného pomeru nájomcu s prenajímateľom. Nájom bolo možné ukončiť aj vzájomnou dohodou alebo výpoveďou s trojmesačnou výpovednou lehotou.
Z výpovede nájmu zo dňa 28.10.2008 súd zistil, že žalobca žalovanému vypovedal nájom 3-izbového bytu č. 17 na Húščavovej ul. č. 3 v Bratislave z dôvodu, že žalobca potrebuje byt pre služobné potreby zamestnancov. Výpovedná lehota bola 3-mesačná.
Zo stanoviska žalovaného k výpovedi z nájmu zo dňa 19.11.2008 súd zistil, že žalovaný výpoveď z nájmu akceptoval a oznámil žalobcovi, že informoval podnájomcu P. O. o skončení jeho podnájomného vzťahu k 28.02.2009.
Z úradného záznamu Okrskovej stanice Bratislava Dúbravka zo dňa 03.05.2010 súd zistil, že dňa 23.04.2010 - 01.05.2010 bolo zistené, že v predmetnom byte žije p. O. M. s otcom P..
Z oznámenia právneho zástupcu žalobcovi zo dňa 23.02.2009 súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil, že podnájomnú zmluvu s p. O.M. ukončil výpoveďou. Výpoveď mu bola doručená dňa 24.11.2008 a podnájomný vzťah skončil 28.02.2009.
Z ukončenia podnájomnej zmluvy zo dňa 17.10.1996 zo dňa 19.11.2008 súd zistil, že žalovaný oznámil P. O. ako podnájomníkovi predmetného bytu vypovedanie nájomnej zmluvy zo strany žalobcu a oznámil mu, že podnájomný vzťah, na základe ktorého užíval byt č. 17 na Húščavovej ul. č. 3 v Bratislave sa skončí ku dňu 28.02.2009. Zároveň P. O. žalovaný vyzval na vypratanie a odovzdanie bytu najneskôr do dňa skončenia podnájomného vzťahu.
Súd z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/107/2009-188 zo dňa 29.03.2011, právoplatným 09.05.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/393/2011-192 zo dňa 12.02.2013 zistil, že prvostupňový súd v konaní žalobcu: Mestská časť Bratislava - Dúbravka proti žalovaným 1. Správa služieb diplomatického zboru a.s., 2. P. O. o vypratanie 3 izbového bytu rozhodol tak, že žalovaní 1 a 2 sú povinní vypratať a odovzdať žalobcovi 3 izbový byt č. 17 nachádzajúci sa na 5. poschodí v bytovom dome na ulici Húščavova č. 3 v Bratislave, zapísanom na liste vlastníctva č. 3425 v katastri nehnuteľností vedenom v Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, pre okres Bratislava IV, obec Bratislava M.č. Dúbravka a katastrálne územie Dúbravka, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd tento rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 3 Obč. zák., úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch, ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty a z dôvodu uplatnenia námietky premlčania zo strany žalovaných žalobu zamietol.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný bol na základe nájomnej zmluvy č. 19/1993 zo dňa 08.03.1993 nájomcom nájomného bytu č. 17 na ul. Húščavova č.3 v Bratislave, ktorý je vo vlastníctve Hlavného mesta Bratislavy a v správe žalobcu. Dňa 07.11.2008 bola žalovanému doručená výpoveď z nájmu dňa a od 01.03.2009 užíval žalovaný byt protiprávne. Z obecného bytu sa žalovaný dobrovoľne nevysťahoval, preto podal žalobca na Okresný súd Bratislava IV žalobu na vypratanie, ktorej súd vyhovel vyššie uvedenými rozsudkami.
Súd sa primárne zaoberal námietkou premlčania žalovaného, pričom dospel k záveru, že nárok je premlčaný.
Posúdenie otázky, či je právo žalobcu na zaplatenie príslušenstva z vydania bezdôvodného obohatenia premlčané závisí od záveru, či bolo toto právo žalobcom uplatnené už pôvodnou žalobou doručenou súdu 25.08.2010, ktorá bola doplnená o ďalšie skutkové okolnosti alebo či uvedením ďalších skutkových okolností došlo k zmene žaloby.
Podľa § 95 ods. 1 veta prvá O.s.p. môže žalobca za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania (žalobu). Zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady, podľa ktorej je žalobca v spornom konaní oprávnený svojimi úkonmi určiť okrem iného aj predmet konania. O zmenu žaloby sa jedná napríklad vtedy, keď požaduje žalobca novo iné plnenie, alebo požaduje síce rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutku, ako ho opísal v žalobe. O zmenu žaloby nejde, ak žalobca na základe toho istého skutku mení len jeho právnu kvalifikáciu (napr. nárok na zaplatenie určitej peňažnej čiastky, ktorý pôvodne právne kvalifikoval ako plnenie zo zmluvy teraz odvodzuje zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie). Posúdenie skutku (skutkového deja) po právnej stránke je vždy úlohou súdu, žalobca nemusí svoj nárok právne kvalifikovať a pokiaľ tak urobí, nie je súd jeho právnym názorom viazaný. Len samotná zmena v právnej kvalifikácii skutku preto nie je zmenou žaloby.
Žalobou doručenou súdu 25.08.2010 uplatnil žalobca voči žalovanému právo na peňažné plnenie vychádzajúce zo skutkového tvrdenia, že dňa 08.03.1993 uzavreli účastníci nájomnú zmluvu, ktorou žalobca prenajal žalovanému 3 izbový byt s príslušenstvom, celkom o výmere 59 m2 nachádzajúci sa na ulici Húščavova 3/IV/17 v Bratislave, na dobu neurčitú od 08.03.1993. Následne žalovaný uzavrel podnájomnú zmluvu č. 80/1996 dňa 17.10.1996 s P. O., na základe ktorej mu prenechal do podnájmu predmetný byt na dobu určitú od 17.10.1996 do skončenia pracovného pomeru so žalovaným. Nájomná zmluva zo dňa 08.03.1993 bola ukončená na základe výpovede žalobcu doručenej žalovanému 07.11.2008, iný dôvod užívania bytu tvrdený nebol a súd posúdil nárok žalobcu uplatnený vo výške 1.078,94 eur podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich bezdôvodné obohatenie, konkrétne obohatenie získané zo zrušenej zmluvy. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Pre úvahu súdu o eventuálnej možnej aplikácii uvedenej normy na posudzovaný prípad stačia skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe. Nakoľko žalobca vzal žalobu v tejto časti späť, predmetom konania zostalo len príslušenstvo.
Súd v časti príslušenstva považoval návrh žalobcu doručený súdu dňa 24.01.2014 za zmenu žaloby, nakoľko sa jednalo o zmenu právneho posúdenia príslušenstva uplatneného žalobcom zo žalovanej sumy 1.078,94 eur, ktoré si pôvodne v žalobe, doplnenou písomnými podaniami doručenými súdu 13.12.2010 a 25.03.2011 uplatnil ako 0,5‰ poplatok z omeškania za každý deň za mesiace január až august 2010 v zmysle § 4 Nariadenia vlády SR č. 85/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a následne písomným podaním doručeným súdu 24.01.2014 opravil svoj návrh v časti príslušenstva a uplatnil si poplatky z omeškania vo výške 0,17 eur za každý začatý týždeň omeškania za mesiace január až august 2010 dohodnuté v čl. 4 nájomnej zmluvy č. 19/1993 zo dňa 08.03.1993. Zmenou žaloby podanou na súd 24.01.2014 ohľadom poplatku z omeškania uplatňovaného pôvodne v žalobe s poukazom na Nariadenie vlády č. 85/1995 Z.z. a následne ako zmluvný nárok na základe nájomnej zmluvy, došlo k zmene žaloby na inom skutkovom základe veci ako pôvodne uplatnený. Súd navrhovanú zmenu žaloby pripustil uznesením č.k.10Cb/42/2011-118 zo dňa 15.04.2014, právoplatným 06.05.2014.
(R: 21/2003: O zmenu žaloby (§95 O.s.p.) ide nielen, ak sa domáha žalobca niečoho iného než v pôvodnej žalobe alebo požaduje na základe iného skutkového základu viacej než požadoval v pôvodnej žalobe, taktiež v prípade, že žalobca aj požaduje rovnaké plnenie (rovnakej kvality a rovnakého rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu (skutkový stav základu veci) než ako ho uviedol v pôvodnej žalobe.)
S prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania žalovaným vo vzťahu k zmene žaloby podanej na súd 24.01.2014, premlčacia lehota začala plynúť v období od 15.03.2009 do 15.12.2009 a uplynula v období od 15.03.2012 do 15.12.2012 v 3 ročnej premlčacej lehote, keďže sa jedná o opakujúce sa plnenie v zmysle § 110 ods.3 Obč. zák. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 36/2010 zo dňa 18.08.2011, v ktorom vyslovil právny názor, že právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne.
K námietke žalobcu, že keďže žalovaný po podaní žaloby uhradil istinu, má právo aj na príslušenstvo, súd poukazuje na vysvetlenie žalovaného ohľadom zaplatenia istiny z dôvodu, že P. O. posielal úhrady za byt priamo žalovanému, ktorý ich len ďalej preposlal žalobcovi, nakoľko na ne po ukončení podnájomnej zmluvy nemal nárok.
Nakoľko žalovaný vzniesol v zmysle cit. ust. zákona námietku premlčania, súd nemohol premlčané právo žalobcovi priznať a žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu sumu 306,24 eur ako náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z:
I. 5 úkonov právnej služby po 61,41 eur za:
a) prevzatie a prípravu zastupovania
b) účasť na pojednávaní dňa 03.04.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (vo výške 1)
c) účasť na pojednávaní dňa 21.08.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (vo výške 1)
d) písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 22.04.2015 a vznesenie námietky premlčania
e) účasť na pojednávaní dňa 08.07.2015
II. 1x režijný paušál vo výške 7,41 eur, 2x režijný paušál vo výške 8,04 eur a 2x režijný paušál vo výške 8,39 uer
III. DPH vo výške 20 %
(odmena vyčíslená v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a),c),d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods.3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods.1 OSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť výkon rozhodnutia.