Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-87-2015.pdf
PDF · 109.63 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/87/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XX, o zaplatenie 2.310,46 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.577,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1577,97 eur od 23.05.2014 do zaplatenia, kapitalizovaný úrok vo výške 240,01 eur za obdobie od 21.11.2011 do 22.05.2014, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie istiny 732,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 23.05.2014 do zaplatenia a kapitalizovaného úroku v sume 183,12 eur z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 27.11.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 2310,46 eur, úroku z omeškania v sume 423,13 eur, úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2310,46 eur od 23.05.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, L. L., E..L.., M. XX, F., IČO: XX XXX XXX, uzavrela so žalovanou Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu, poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 bola táto pohľadávka postúpená na žalobcu, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovanej bol vo výške 2.694,89 eur. Táto suma pozostávala z istiny 2106,35 eur, riadneho úroku 374,11 eur a úroku z omeškania 160,61 eur, ostatného príslušenstva v sume 53,82 eur a to v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny predchodca žalobcu deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky. V tomto konaní si tak žalobca uplatňuje splátky splatné od 20.01.2011 do 20.02.2014 v počte 38 splátok v celkovej výške 2480,46 eur. Odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila sumu 170 eur, preto uplatňovaná sumu pozostáva z 35 splátok vo výške 2310,46 eur. Mimo sumy 2310,46 eur si uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2310,46 eur od 23.05.2014 do zaplatenia. Súčasne si však uplatnil aj kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne z jednotlivých súm za obdobie od 21.01.2011 do 22.05.2014 vo výške 423,13 eur.
Súd s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, nakoľko predmetom konania sú splátky splatné za obdobie od 20.01.2011 do 20.11.2011 a návrh bol podaný na súd až dňa 27.11.2014.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, nakoľko vzhľadom na účinnosť ust. § 52 ods. 2 OZ od 13.06.2014 nemožno v danom prípade vychádzať pri posúdení otázky premlčania z občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z ustanovenia ObZ a z toho, že premlčacia doba je 4-ročná. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/20/2010 zo dňa 10.03.2011, podľa ktorého platí zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov.
Súd preto vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavila žalovaná, ktorý zásielku prevzala a svoju neúčasť telefonicky ospravedlnila zo zdravotných dôvodov a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou, oznámením o postúpení pohľadávok, oznámením L. L. a pokusom o zmier, vyjadreniami žalobcu, a zistil nasledovný skutkový stav.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 vyplýva, že L. L.. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanej, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka.
Zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. Predmetnou žalobou uplatňuje sumu 2310,46 eur, nakoľko žalovaná uhradila sumu 170 eur a táto bola odpočítaná zo sumy 2480,46 eur. Nesúhlasil s námietkou premlčania, pričom poukázal na aplikačnú prax Najvyššieho súdu SR, ktorý v takýchto prípadoch aplikuje 4-ročnú premlčaciu lehotu, pretože ide o tzv. absolútny obchod.
Dňa 09.02.2007 bola medzi veriteľom L. L., E..L.., M. XX, F., IČO: 00 151 653 a dlžníkom - žalovanou uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3651,33 eur pri pohyblivej úrokovej sadzbe 12% ročne a RPMN 14,78 %. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver uhradiť ho pravidelnými 84 mesačnými splátkami po 66,59 eur vždy k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky dňa 20.03.2007 a dátumom poslednej splátky dňa 20.02.2014.
Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.06.2013 a prílohou k tejto zmluve, právny predchodca žalobcu L. L., E..L.., M. XX, F., IČO: XX XXX XXX, postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.
Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3651,33 eur na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 09.02.2007, ktorého splatnosť bola dňa 20.02.2014. Dlh žalovanej ku dňu postúpenia pohľadávky bol vyčíslený na sumu 2694,89 eur a pozostával z istiny 2106,35 eur, riadnych úrokov v sume 374,11 eur, úrokov z omeškania vo výške 160,61 eur a ostatného príslušenstva v sume 53,82 eur. Žalobca však žiadal priznať 38 splátok po 66,59 eur za obdobie od 20.01.2011 do 20.02.2014, avšak po odpočítaní sumy 170 eur, ktorú žalovaná uhradila po postúpení pohľadávky, a to dňa 20.11.2013 sumu 20 eur, dňa 20.12.2013 sumu 30 eur, dňa 22.01.2014 sumu 30 eur, dňa 21.02.2014 sumu 30 eur, dňa 25.03.2014 sumu 30 eur a dňa 22.05.2014 sumu 30 eur.
Listom zo dňa 09.07.2013 právny predchodca žalobcu, spoločnosť L. L., E..L.., M. XX, F., oznámila žalovanej, že postúpila svoju pohľadávku na žalobcu.
Pokusom o zmier zo dňa 29.10.2014 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 5 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ustanovenia §5b Zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V danej veci bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 3.651,33 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť pravidelnými 84 mesačnými splátkami po 66,59 eur splatnými vždy v 20. deň v mesiaci, pri premenlivej úrokovej sadzbe 12 % ročne a RPMN 14,78 %, s dátumom prvej splátky 20.03.2007 a dátumom poslednej splátky 20.02.2014.
Taktiež súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu, zmluvou postúpil svoj záväzok voči žalovanej na žalobcu.
Na základe ustanovenia § 5b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd ex offo prihliadal na premlčanie uplatneného nároku. Zároveň podľa aktuálnej judikatúry a § 54, ods. 2 OZ, súd použije v spotrebiteľských sporoch právnu úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa. Pozri napríklad aj Uznesenie ÚS SR sp. zn. ÚS 402/2013-10 z 19. júna 2013. Preto súd na tento vzťah aj čo sa týka premlčania použil ustanovenia Občianskeho zákonníka, a teda trojročnú premlčaciu dobu. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné za obdobie od 20.01.2011 do 20.02.2014. Žalobu podal žalobca na súde dňa 27.11.2014, a teda s poukazom na uvedené je premlčaná pohľadávka žalobcu pozostávajúca zo splátok za obdobie od 20.01.2011 do 20.11.2011, t.j. 11 splátok žalobcu v sume á 66,59 eur v celkovej sume 732,49 eur je premlčaná. Nie sú premlčané splátky splatné od dňa 21.12.2011. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi len úhradu splátok splatných od dňa 20.12.2011 do 20.02.2014 vo výške 1577,97 eur, t.j. 24 splátok, ktoré nie sú premlčané. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, nakoľko 11 splátok za obdobie od 20.01.2011 do 20.11.2011 je už premlčaných.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval, a to kapitalizovaný zo splátky za obdobie od 21.01.2011 do 22.05.2014 vo výške 423,13 eur a 9,50 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2310,46 eur od 23.05.2014 do zaplatenia. Rovnako súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nakoľko i kapitalizovaný úrok z omeškania z premlčaných splátok za obdobie od 21.01.2011 do 21.11.2011 v sume 183,12 eur je premlčaný.
Celkovo súd priznal žalobcovi sumu 1817,98 eur, ktorá pozostáva z istiny 1577,97 eur a kapitalizovaného úroku v sume 240,01 eur.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p.; v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd preto rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.