Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6C-113-2015.pdf
PDF · 79.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/113/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916 proti odporcovi: I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G., N. XXXX/XX o zaplatenie 1.058,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným 24.3.2015 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 1058,80 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 1.3.2012 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o OTP Konte na báze bežného účtu č. XXXXXXX/XXXX dňa 21.1.2004, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky vedenia konta a terminovaného vkladu v SKK. Dňa 29.6.2007 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená Zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku na základe ktorej navrhovateľ umožnil odporcovi čerpanie peňažných prostriedkov až do výšky limitu povoleného debetného zostatku vo výške 1294,56 eur /39000Sk/. Z dôvodu, že odporca nedodržal platné podmienky pre poskytovanie povoleného debetu, navrhovateľ odporcovi dňa 14.4.2010 zrušil povolený debet a naďalej viedol pre odporcu účet, pričom odporca bol povinný udržiavať na účte povinný minimálny zostatok. Túto povinnosť odporca nesplnil, preto navrhovateľ zaslal odporcovi výpoveď Zmluvy dňa 2.9.2010 s účinnosťou od 31.10.2010. Následne navrhovateľ zrušil účet odporcovi s debetným zostatkom vo výške 1102,10 eur. Navrhovateľ dňa 6.12.2011 podal návrh na Stály rozhodcovský súd a domáhal sa zaplatenia sumy 1102,10 eur. Rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 11.3.2012 sp. zn. II/2011-8519, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2012 návrhu vyhovel. Odporca následne dňa 29.2.2012 uhradil sumu 43,30 eur teda pohľadávka voči navrhovateľovi je v sume 1058,80 eur. Navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie na základe Rozhodcovského rozsudku. Uznesením Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 20.5.2013 9Er 867/2013-10 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky a uznesením zo dňa 16.1.2014 exekučné konanie zastavil.
Odporca vzniesol námietku premlčania. Inak nepoprel skutočnosti uvádzané navrhovateľom, záväzok voči navrhovateľovi nesplácal z dôvodu zlej finančnej situácie v dôsledku straty zamestnania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o OTP konte č. 7408375/5200, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o poskytnutí povoleného debetného zostatku 296.2007, oznámením o zrušení povoleného debetu, upozornením na pokles zostatku, výpoveď zmluvy, oznámenie o zrušení účtu na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Dňa 21.1.2004 uzavreli účastníci zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXX/XXXX v súlade s § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, predmetom ktorého bolo zriadenie účtu bankou pre odporcu. Zmluvou zo dňa 29.6.2007 bolo medzi účastníkmi dohodnuté poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 29.6.2007. Povolené prečerpanie k účtu bolo povolené vo výške 39.000,- Sk. Povolené prečerpanie sa poskytuje na obdobie jedného roka, platnosť sa predlžuje vždy o jeden rok.
Oznámením z 14.4. 2010 oznamoval navrhovateľ odporcovi zrušenie povoleného debetu z dôvodu nedodržania podmienok. Upozornením z 28.7.2010 oznamoval navrhovateľ odporcovi pokles zostatku pod povinný minimálny zostatok. Listom z 2.9.2010 navrhovateľ vypovedá odporcovi Zmluvu zo dňa 21.1.2004 s výškou zostatku - 1019,81 eur. Oznámením z 16.11.2010 oznamoval navrhovateľ odporcovi zrušenie účtu.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere /§ 497 Obchodného zákonníka a nasl. ustanovenia/.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní prostriedkov, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd sa najskôr zaoberal povahou zmluvného vzťahu účastníkov, ktorého rámec je daný zmluvou o bežnom účte z 21.1.2004 a následne dodatkom k zmluve o poskytnutí povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok banky počnúc 29.6.2007. Dodatok k zmluve je síce uzavretý ako dvojstranný právny úkon, ktorý je však vymedzený len samotným zriadením povoleného prečerpania s tým, že banka jednostranne oznamuje klientovi limit povoleného prečerpania 39.000,-. Zo zmluvy je nepochybné, že odporca uzatváral zmluvu s bankou ako fyzická osoba nepodnikateľ. Zmluva o bežnom účte je pomenovanou typovou zmluvou uzavretou podľa § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka s tým, že poskytnutie limitu peňažných prostriedkov na účte odporcu formou povoleného prečerpania sa podľa § 710 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, teda zmluvou o úvere. Keďže išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov bankou na účet odporcu, ktoré čerpal iným spôsobom ako kreditnou kartou, nevzťahuje sa na daný vzťah ani zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý uvedené vylučuje v § 1 ods. 3 v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Dôležité preto aj podľa názoru súdu v danej veci bolo, aby zmluvu bolo možné označiť za spotrebiteľskú, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Rovnako smernica č. 93/13/EHS za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Uvedenú definíciu pritom predmetná zmluva spĺňa, pretože navrhovateľ ak veriteľ mal vopred pripravené a stanovené podmienky povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov, keď jednostranne určuje výšku úverového limitu, úročenie, zmenu úročenia, RPMN, poplatky a podobne a odporca nemal možnosť uvedené podmienky ovplyvniť v čase akceptácie zmluvy.
Súd preto podriadil uvedenú zmluvu v časti dohodnutého povoleného prečerpania peňažných prostriedkov aplikácii § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. I keď svojim charakterom ide o zmluvu o úvere, ide zároveň i o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o úvere, ktorá je uzavretá medzi bankou a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn. 6Co 81/2012 z 14.2.2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013 z 19.6.2013. Z rozsudku okresného a odvolacieho súdu vyplýva záver, že právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu oproti právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu veci spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy sú typické občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je však i spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Je len v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Ústavný súd SR pritom konštatoval, že takýto výklad nie je v rozpore s ústavnými právami sťažovateľa. S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva navrhovateľa v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z uvedeného súd po oboznámení sa, že navrhovateľ vypovedal Zmluvu zo dňa 21.1.2004 č. XXXXXXX/XXXX s účinnosťou ku dňu 31.10.2010 a odporca mal prečerpané prostriedky v stave - 1102,10 eur návrh zamietol ako nedôvodný z dôvodu, že je premlčaný. Odo dňa nasledujúceho po účinnosti výpovede zmluvy začala navrhovateľovi plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku voči odporcovi vzhľadom k tomu, že ide vzťah so spotrebiteľskej zmluvy premlčacia doba je trojročná v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Z toho vyplýva, že premlčacia doba uplynula dňa 1.11.2013. Návrh navrhovateľ podal až dňa 24.3.2015 t.j. po uplynutí premlčacej doby. Súd podľa § 112 Občianskeho zákonníka má za to, že premlčacia lehota plynula aj uplatnením si nároku navrhovateľa na Rozhodcovskom súde z dôvodu, že tento si ho takýmto návrhom neuplatnil riadne, vzhľadom k tomu, že súd posúdil rozhodcovskú doložku v zmluve za neplatnú, rozhodcovský rozsudok je z uvedeného dôvodu nulitný a uplatnenie práva z takéhoto rozsudku nemôže vyvolávať účinky podľa § 112 Občianskeho zákonníka.
Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca, trovy konania si neuplatnil, preto súd rozhodol tak ,že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cez tunajší súd na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.
Podľa § 205 ods. 1,2,3 O.s.p v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.