Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/113/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916 proti odporcovi: I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G., N. XXXX/XX o zaplatenie 1.058,80 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným 24.3.2015 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 1058,80 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 1.3.2012 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o OTP Konte na báze bežného účtu č. XXXXXXX/XXXX dňa 21.1.2004, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky vedenia konta a terminovaného vkladu v SKK. Dňa 29.6.2007 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená Zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku na základe ktorej navrhovateľ umožnil odporcovi čerpanie peňažných prostriedkov až do výšky limitu povoleného debetného zostatku vo výške 1294,56 eur /39000Sk/. Z dôvodu, že odporca nedodržal platné podmienky pre poskytovanie povoleného debetu, navrhovateľ odporcovi dňa 14.4.2010 zrušil povolený debet a naďalej viedol pre odporcu účet, pričom odporca bol povinný udržiavať na účte povinný minimálny zostatok. Túto povinnosť odporca nesplnil, preto navrhovateľ zaslal odporcovi výpoveď Zmluvy dňa 2.9.2010 s účinnosťou od 31.10.2010. Následne navrhovateľ zrušil účet odporcovi s debetným zostatkom vo výške 1102,10 eur. Navrhovateľ dňa 6.12.2011 podal návrh na Stály rozhodcovský súd a domáhal sa zaplatenia sumy 1102,10 eur. Rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 11.3.2012 sp. zn. II/2011-8519, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2012 návrhu vyhovel. Odporca následne dňa 29.2.2012 uhradil sumu 43,30 eur teda pohľadávka voči navrhovateľovi je v sume 1058,80 eur. Navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie na základe Rozhodcovského rozsudku. Uznesením Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 20.5.2013 -10 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky a uznesením zo dňa 16.1.2014 exekučné konanie zastavil.

Odporca vzniesol námietku premlčania. Inak nepoprel skutočnosti uvádzané navrhovateľom, záväzok voči navrhovateľovi nesplácal z dôvodu zlej finančnej situácie v dôsledku straty zamestnania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o OTP konte č. 7408375/5200, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o poskytnutí povoleného debetného zostatku 296.2007, oznámením o zrušení povoleného debetu, upozornením na pokles zostatku, výpoveď zmluvy, oznámenie o zrušení účtu na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 21.1.2004 uzavreli účastníci zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXX/XXXX v súlade s § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, predmetom ktorého bolo zriadenie účtu bankou pre odporcu. Zmluvou zo dňa 29.6.2007 bolo medzi účastníkmi dohodnuté poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 29.6.2007. Povolené prečerpanie k účtu bolo povolené vo výške 39.000,- Sk. Povolené prečerpanie sa poskytuje na obdobie jedného roka, platnosť sa predlžuje vždy o jeden rok.

Oznámením z 14.4. 2010 oznamoval navrhovateľ odporcovi zrušenie povoleného debetu z dôvodu nedodržania podmienok. Upozornením z 28.7.2010 oznamoval navrhovateľ odporcovi pokles zostatku pod povinný minimálny zostatok. Listom z 2.9.2010 navrhovateľ vypovedá odporcovi Zmluvu zo dňa 21.1.2004 s výškou zostatku - 1019,81 eur. Oznámením z 16.11.2010 oznamoval navrhovateľ odporcovi zrušenie účtu.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere /§ 497 Obchodného zákonníka a nasl. ustanovenia/.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní prostriedkov, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd sa najskôr zaoberal povahou zmluvného vzťahu účastníkov, ktorého rámec je daný zmluvou o bežnom účte z 21.1.2004 a následne dodatkom k zmluve o poskytnutí povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok banky počnúc 29.6.2007. Dodatok k zmluve je síce uzavretý ako dvojstranný právny úkon, ktorý je však vymedzený len samotným zriadením povoleného prečerpania s tým, že banka jednostranne oznamuje klientovi limit povoleného prečerpania 39.000,-. Zo zmluvy je nepochybné, že odporca uzatváral zmluvu s bankou ako fyzická osoba nepodnikateľ. Zmluva o bežnom účte je pomenovanou typovou zmluvou uzavretou podľa § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka s tým, že poskytnutie limitu peňažných prostriedkov na účte odporcu formou povoleného prečerpania sa podľa § 710 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, teda zmluvou o úvere. Keďže išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov bankou na účet odporcu, ktoré čerpal iným spôsobom ako kreditnou kartou, nevzťahuje sa na daný vzťah ani zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý uvedené vylučuje v § 1 ods. 3 v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Dôležité preto aj podľa názoru súdu v danej veci bolo, aby zmluvu bolo možné označiť za spotrebiteľskú, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Rovnako smernica č. 93/13/EHS za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Uvedenú definíciu pritom predmetná zmluva spĺňa, pretože navrhovateľ ak veriteľ mal vopred pripravené a stanovené podmienky povoleného prečerpania

peňažných prostriedkov, keď jednostranne určuje výšku úverového limitu, úročenie, zmenu úročenia, RPMN, poplatky a podobne a odporca nemal možnosť uvedené podmienky ovplyvniť v čase akceptácie zmluvy.

Súd preto podriadil uvedenú zmluvu v časti dohodnutého povoleného prečerpania peňažných prostriedkov aplikácii § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. I keď svojim charakterom ide o zmluvu o úvere, ide zároveň i o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o úvere, ktorá je uzavretá medzi bankou a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn. z 14.2.2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci z 19.6.2013. Z rozsudku okresného a odvolacieho súdu vyplýva záver, že právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu oproti právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu veci spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy sú typické občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je však i spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Je len v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Ústavný súd SR pritom konštatoval, že takýto výklad nie je v rozpore s ústavnými právami sťažovateľa. S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva navrhovateľa v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z uvedeného súd po oboznámení sa, že navrhovateľ vypovedal Zmluvu zo dňa 21.1.2004 č. XXXXXXX/XXXX s účinnosťou ku dňu 31.10.2010 a odporca mal prečerpané prostriedky v stave - 1102,10 eur návrh zamietol ako nedôvodný z dôvodu, že je premlčaný. Odo dňa nasledujúceho po účinnosti výpovede zmluvy začala navrhovateľovi plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku voči odporcovi vzhľadom k tomu, že ide vzťah so spotrebiteľskej zmluvy premlčacia doba je trojročná v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Z toho vyplýva, že premlčacia doba uplynula dňa 1.11.2013. Návrh navrhovateľ podal až dňa 24.3.2015 t.j. po uplynutí premlčacej doby. Súd podľa § 112 Občianskeho zákonníka má za to, že premlčacia lehota plynula aj uplatnením si nároku navrhovateľa na Rozhodcovskom súde z dôvodu, že tento si ho takýmto návrhom neuplatnil riadne, vzhľadom k tomu, že súd posúdil rozhodcovskú doložku v zmluve za neplatnú, rozhodcovský rozsudok je z uvedeného dôvodu nulitný a uplatnenie práva z takéhoto rozsudku nemôže vyvolávať účinky podľa § 112 Občianskeho zákonníka.

Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca, trovy konania si neuplatnil, preto súd rozhodol tak ,že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cez tunajší súd na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.

Podľa § 205 ods. 1,2,3 O.s.p v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.