Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_10Er-552-2014.pdf
PDF · 71.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/552/2014
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinným: X.) U. M., O.. X.X.XXXX, Z. V. L. Č.. XXX, X.) M. B., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. Č.. XXX, o vymoženie 195,18 € s príslušenstvom, rozhodujúc o námietkach povinných proti exekúcii a návrhu na zastavenie exkeúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky proti exekúcii povinného v 1. rade a povinnej v 2. rade z a m i e t a .
Súd návrh na zastavenie exekúcie povinného v 1. rade a povinnej v 2. rade z a m i e t a .
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Senica zo dňa 9.9.2014 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý poverený podľa § 45 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Senica č.k. 4C/267/2012-45 zo dňa 24.1.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 9Co/164/2013-62 zo dňa 28.1.2014.
Dňa 23.4.2015 boli tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené námietky proti exekúcii povinného v 1. rade. Povinný v 1. rade vo svojich námietkach uviedol, že nemá žiadny príjem, z ktorého by bola uhradená exekúcia ani iné príjmy, vklad či úspory, žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Okrem toho musí platiť výživné na dve maloleté deti. Je dlžníkom v zdravotnej poisťovni i banke. Nie je schopný zaplatiť ani trovy exekúcie a už vôbec nie samotnú pohľadávku a zároveň žiadal o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súčasne boli dňa 23.4.2015 tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené i námietky proti exekúcii povinnej v 2. rade. Povinná v 2. rade vo svojich námietkach uviedla, že je invalidná dôchodkyňa, z dôchodku vyživuje maloletého školoupovinného syna. Z dôchodku jej zrážajú ešte ďalšiu exekúciu a po jej splatní nastúpia zrážky druhej exekúcie. Nemá iné príjmy ani úspory, ani nie je predpoklad lepšieho príjmu, nakoľko je invalidná dôchodkyňa. Nie je schopná zaplatiť ani trovy exekúcie a už vôbec nie samotnú pohľadávku a zároveň žiadal o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súd mal z písomného vyjadrenia oprávneného zo dňa 29.6.2015, doručeného tunajšiemu súdu dňa 1.7.2015, preukázané, že námietky povinných proti exekúcii sú bezpredmetné, nakoľko námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky nemožno využívať ako opravný prostriedok, ktorým by sa napádal exekučný titul, ktorým je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozsudok. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený zastáva názor, že povinní neuviedli žiadnu skutočnosť a nepredložili žiadnej dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok, a teda sa nejedná o dôvod - okolnosť uvedenú v § 50 Exekučného poriadku a preto považuje námietky povinných za neoprávnené.
Podľa § 50 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
O námietkach povinného rozhoduje súd v zmysle § 50 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd preskúmal podanie a oprávnenosť doručených námietok v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a zistil, že boli podané v zákonom stanovenej lehote, avšak nie sú dôvodné.
Povinní sa vo svojich námietkach odvolávali na tú skutočnosť, že sú nemajetní a nemajú dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlžnej pohľadávky ani trov exekúcie. Nemajetnosť povinných síce môže zabrániť reálnemu vymoženiu pohľadávky oprávneného, ale nebráni oprávnenému domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní (t.j. nebráni vymáhateľnosti nároku oprávneného). Povinní sú fyzickými osobami v produktívnom veku a existuje reálny predpoklad, že môžu nájsť pracovné uplatnenie, zamestnajú sa, budú zárobkovo činní prípadne môžu iným spôsobom nadobudnúť majetok (napr. dedením, či darovaním).
Po preskúmaní podaných námietok súd dospel k záveru, že povinní vo svojich námietkach neuviedli žiadnu okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku vyplývajúceho z exekučného titulu alebo by bránila jeho vykonateľnosti alebo by tu boli iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky povinných sú teda v exekučnom konaní neopodstatnené a nesvedčia o tom, že si povinní splnili svoju povinnosť riadne a včas tak, ako je to uvedené v právoplatnom a vykonateľnom exekučnom titule. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že námietky povinného v 1. rade a povinnej v 2. rade nie sú dôvodné a preto ich zamietol.
Skutočnosti, ktoré môžu byť predmetom námietok musia nastať až po vzniku exekučného titulu. Súd v exekučnom konaní nemôže meniť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V exekučnom konaní súd posudzuje exekučný titul len po formálnej stránke a nie po stránke materiálnej (obsahovej), t.j. najmä posudzuje či ho vydal na to oprávnený subjekt, či je exekučný titul právoplatný a vykonateľný, apod. Exekučný súd v žiadnom prípade neposudzuje oprávnenosť priznanej pohľadávky ani okolnosti, ktoré viedli k jej priznaniu, keďže námietky môžu smerovať len proti exekúcii a nie je možné ich uplatniť ako opravný prostriedok proti exekučnému titulu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté.
Exekučné konanie je konanie, v ktorom štát svojou mocou prostredníctvom exekútora nútene uskutočňuje to, čo pred týmto konaním bolo evidentným spôsobom právoplatne uznané ako niečie právo a tomu zodpovedajúca niečia povinnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd námietky povinných proti exekúcii v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku zamietol.
Čo sa týka návrhu povinných na zastavenie exekúcie, z vyjadrenia súdneho exekútora mal súd preukázané, že vyjadrenie povinných, že nevlastnia žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko toto tvrdenie môže byť účelné v snahe vyhnúť sa exekúcii. Z obsahu exekučného spisu nie je preukázané, že majetok povinných skutočne nestačí ani na úhradu trov exekúcie a exekúciu bude možno vykonávať niektorým zo spôsobov uvedených § 63 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené, súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. pre nemajetnosť povinných zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti zamietnutia námietok proti exekúcii odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Proti tomuto uzneseniu v časti zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia podpísanému súdu, štvormo. (§ 50 ods. 4 Ex. poriadku)
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O. s. p.).