Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-1668-2022.pdf
PDF · 86.56 KB
Case nature
Subarea
35Ek/1668/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: G. K., Y.. XX.XX.XXXX, G. J. XX/XX, XXX XX G. J., zákonne zastúpený: N. K., Y.. XX.XX.XXXX, G. J. XX/XX, XXX XX G. J., proti povinnému: N. K., Y.. XX.XX.XXXX, R.. Š. XXXX/X, XXX XX L., o vymoženie výživného a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Martišík, Samoty 1061, 020 01 Púchov, IČO: 35 662 956, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 23.06.2022, domáhali vymoženia výživného na základe exekučného titulu - Rozsudok č. k. 31P/240/2012 - 35 vydaný Okresným súdom Trenčín dňa 07.03.2013 (ďalej len „exekučný titul”).
2. Poverením zo dňa 14.07.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, IČO: 35 662 956, ktorý ju vedie pod sp. zn. 107EX 368/22.
3. Dňa 12.08.2022 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). K návrhu na zastavenie sa vyjadrili oprávnení a súdny exekútor.
4. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín bol vzatý do väzby dňa 23.05.2022, kde sa nachádza doteraz. Povinný si je vedomý vyživovacej povinnosti voči oprávnenému, čo aj nahlásil sociálnej pracovníčke Ú.G. A. Ú. Q., avšak momentálne nedisponuje finančnými prostriedkami a nemá ani žiaden príjem na plnenie si tejto povinnosti.
5. Oprávnený v rámci svojho stručného vyjadrenia konštatoval, že nie sú žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, a preto žiadal súd jeho návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietnuť.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že k podanému návrhu na zastavenie exekúcie sa nevie vyjadriť, preto to ponecháva na rozhodnutie súdu. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému do Ú. Y. G. L. W. C. A. Ú.C. Y. G. G. Q. (ďalej len „Ú. A. Ú. Q.“) dňa 20.07.2022. Návrh na zastavenie exekúcie bol doručený na exekútorský úrad dňa 05.08.2022.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie zameškaného a bežného výživného a trov exekúcie a zistil, že nie je dôvodný.
12. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo podľa predloženej doručenky povinnému doručené do vlastných rúk (do Ú. A. Ú. Q.) dňa 20.07.2022. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 28.07.2022 bol prevzatý Ú. A. Ú. Q. dňa 01.08.2022, následne podaný na poštovú prepravu dňa 03.08.2022 a doručený na exekútorský úrad dňa 05.08.2022, teda bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a tak má odkladný účinok.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019).
15. V danej veci súd v prvom rade uvádza, že predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v dotknutom výroku dňa 26.03.2013, a ktorým bola povinnému uložená o. i. povinnosť v znení cit.: „Odporca sa z a v ä z u j e prispievať na výživu N. G. sumou 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám Y., s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.“
16. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Z dôvodu nesplnenia exekučným titulom uloženej povinnosti pristúpil oprávnený dňa 23.06.2022 k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom si uplatnil nárok na zameškané výživné vo výške 200 eur ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na bežné výživné vo výške 100 eur. Keďže podaný návrh na vykonanie exekúcie po odstránení vyzývaných vád neobsahoval žiadne vady, ktoré by bránili vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril jej vykonaním dňa 14.07.2022 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka.
18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
19. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
20. Dôvodom na zastavenie exekúcie má byť podľa povinného skutočnosť, že sa momentálne nachádza v Ú. A. Ú. Q., a tak nemá finančné možnosti na riadne plnenie vyživovacej povinnosti voči oprávnenému.
21. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť.
23. V tomto bode súd dáva do pozornosti, že výživné je opakujúce sa mesačné peňažné plnenie, ktoré má spotrebný charakter, a ktoré je povinný platiť rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Spotrebný charakter výživného znamená, že výživné musí byť nielen pravidelné, ale musí byť uhradené aj v presnej výške, keďže má zabezpečovať pravidelné uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj.
24. Na základe predloženého dôkazu od povinného - potvrdenie o väzbe povinného od 21.05.2022 v Ú. A. Ú.G. Q. a aj z vykonanej lustrácie mal súd za preukázané, že sa povinný nachádza vo väzbe od 21.05.2022, pričom ide zároveň o obdobie, za ktoré si oprávnený uplatnil nárok na zameškané výživné (máj a jún 2022) a bežné výživné (od podania návrhu na vykonanie exekúcie (23.06.2022), t. j. od júla 2022 do budúcna).
25. Skutočnosť, že sa povinný nachádza vo väzbe, nemožno pričítať na ťarchu oprávneného, ktorý si v rámci exekučného konania uplatnil svoj nárok na výživné, a preto táto skutočnosť nie je dôvodom, aby si povinný neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá bola upresnená exekučným titulom, t. j. platenie výživného vo výške 100 eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky oprávneného.
26. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku,
27. Súd poukazuje na § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý uvádza spôsoby vykonania exekúcie na poklade exekučného titulu, v ktorom je uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Ten je pri určení spôsobu vykonania exekúcie prioritne viazaný zásadami primeranosti a suficiencie, avšak pri voľbe konkrétneho spôsobu nie je súdny exekútor obmedzený (až na výnimky) pri výbere spôsobu vykonania exekúcie. V prípade peňažného plnenia môže byť exekúcia vedená aj viacerými spôsobmi, pričom súdny exekútor ich volí vo vzťahu k majetkovým pomerom povinnej osoby v exekučnom konaní a zároveň vzhľadom na poverením stanovený rozsah exekúcie. Súd sa tak nestotožňuje s tvrdením povinného o nemožnosti vykonania exekúcie. Zároveň je potrebné dodať, že exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené je teda úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, pričom nie je vylúčené, aby súdny exekútor vykonal exekúciu niekoľkými spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku. Zároveň oprávnenie zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti, tak ako to v tomto prípade navrhol povinný, priznáva v § 61n Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi za splnenia zákonných podmienok, a to jednak nezistenie žiadneho zexekvovateľného majetku či príjmu, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov súdneho exekútora, a zároveň musí ubehnúť určitá doba, konkrétne 5 rokov, odo dňa začatia exekúcie alebo odo dňa posledného zexekvovaného majetku. Pokiaľ nie sú (kumulatívne) splnené tieto dôvody na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie súdnym exekútorom, v exekúcií možno pokračovať. Vzhľadom na uvedené sa súd touto námietkou povinného bližšie nezaoberal, nakoľko námietka majetkových pomerov nespĺňa ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie súdom predpokladaný § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
28. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom povinného na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom podaní nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
29. Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, úlohou povinného je preto strpieť exekučné konanie za účelom vymoženia výživného a trov exekúcie, ktoré sám zapríčinil nepravidelnými úhradami, v dôsledku čoho došlo k nedoplatku na výživnom.
30. Súd dáva do pozornosti § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný môže podať žiadosť o odklad exekúcie u súdneho exekútora za splnenia zákonných podmienok. V prípade, že sa v priebehu trvania odkladu exekúcie osvedčí s plnením bežného výživného riadne a včas, súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
31. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
32. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
33. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
34. V súvislosti s rozhodovaním o návrhu na zastavenie exekúcie si oprávnený a ani povinný nárok na náhradu trov exekučného konania neuplatnili, preto súd o nároku na náhradu trov exekučného konania ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.