Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-108-2014.pdf
PDF · 111.75 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/108/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: STROMC Slovakia, s.r.o., Moyzesova 29, Nitra, IČO: 36 554 146, zastúpený: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Vajnory, Hospodárska 9, Bratislava, IČO: 00 190 284, zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., Nám. M. Benku 15, P.O.Box 285, Bratislava, IČO: 36 860 522; FP LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, Ružomberská 6, Bratislava, IČO: 47 231 599, o zaplatenie 61 000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% na účet právneho zástupcu žalovaného, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 10.01.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu spolu 61 000,- eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca vystavenú zálohovú faktúru č. 9601002001 na sumu 61 000,- eur so splatnosťou 23.02.2010 vyplatil žalovanému pred termínom splatnosti faktúry a to prevodom na jeho účet tak, že dňa 10.02.2010 zaplatil sumu 10 000,- eur a 11 000,- eur, dňa 15.02.2010 zaplatil sumu 30 000,- eur a dňa 16.02.2010 zaplatil sumu 10 000,- eur. Napriek vystaveniu zálohovej faktúry a zaplateniu zálohovej sumy 61 000,- eur nedošlo následne medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu žiadneho záväzkového vzťahu a nedošlo ani k žiadnemu protiplneniu zo strany žalovaného. Na výzvu žalobcu zo dňa 13.08.2013 na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný vo svojej písomnej odpovedi uviedol, že záloha bola žalobcovi v celom rozsahu vrátená. Je pravdou, že žalovaný zaplatil v prospech účtu žalobcu dňa 10.02.2010 sumu 10 200,- eur, dňa 11.02.2010 sumu 19 000,- eur, dňa 12.02.2010 sumu 9 900,- eur, dňa 16.02.2010 sumu 28 657,40 eur a dňa 23.02.2010 sumu 45 171,60 eur, avšak tieto úhrady sa vzťahujú na iný obchodný prípad a tým je Zmluva o dielo č. 01-SCS-2009 zo dňa 03.08.2009, na základe ktorej žalobca ako zhotoviteľ realizoval pre žalovaného ako objednávateľa dielo „Rekonštrukcia a modernizácia kravína K240“ za ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu v celkovej výške 492 929,58 eur. Úhrady žalovaného predstavujú zaplatené zálohy na cenu diela hradené na základe zálohovej faktúry č. PF001-2010 zo dňa 20.01.2010, následne zúčtované faktúrou č. 201002011, čomu zodpovedá aj variabilný symbol uvádzaný pri jednotlivých platbách. Aj z hľadiska chronológie platieb je zrejmé, že dôvodom pre platby žalovaného nemohlo byť vrátenie zálohy, ktorú ako vydanie bezdôvodného obohatenia požaduje žalobca, nakoľko žalovaný by vrátil platby, ktoré ešte ani neobdržal.
Tunajší súd rozhodol vo veci dňa 10.03.2014 platobným rozkazom č.k. 50Rob 12/2014-31, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Vo vzťahu k podanej žalobe vzniesol námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko je preukázané aj z tvrdení žalobcu, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca domáha je premlčané. Zo strany žalobcu bolo poskytnuté plnenie v celkovej výške 61 000,- eur poslednou platbou zo dňa 16.02.2010, dvojročná subjektívna premlčacia lehota teda márne uplynula dňa 16.02.2012 a objektívna trojročná premlčacia lehota dňa 16.02.2013. Žalobca sám poukazuje a odôvodňuje svoju žalobu tým, že medzi účastníkmi konania nevznikol žiaden záväzkový vzťah, čím je vylúčená aplikácia § 397 Obchodného zákonníka s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 1 - 3 Obchodného zákonníka a preto vznikol žalobcovi nárok v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka na vydanie bezdôvodného obohatenia, čím je založená právna úprava podľa Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru, konkrétne na rozsudok NS ČR zo dňa 16.05.2002 sp. zn. 25Cdo 2250/2000, rozsudok NS ČR zo dňa 10.08.2010 sp. zn. 28Cdo 367/2009. Na dokreslenie situácie poukázal, že žalobca sa začal domáhať svojho nároku až potom, ako zomrel predchádzajúci predseda družstva Ing. Marián Brúder, za výkonu funkcie ktorého bolo plnenie zo strany žalobcu poskytnuté.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.06.2014 nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého treba na daný prípad aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, predovšetkým z hľadiska určenia dĺžky premlčacej doby. Na právny vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého vyplynulo právo žalobcu domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, poukázal na § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. V prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho premlčania ide o špecifický vzťah medzi právnou úpravou Občianskeho a Obchodného zákonníka, ktorý spočíva v tom, že hoci inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 451 - 459, právnu úpravu premlčania komplexne upravuje Obchodný zákonník v § 387 - 408. Na riešenie vzťahu Občianskeho a Obchodného zákonníka treba použiť interpretačné pravidlo vymedzené v § 1 Obchodného zákonníka. Podstatou je, že záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia, ak ide o vzťah medzi podnikateľmi a vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou je obchodnoprávnym vzťahom, keďže všeobecne platí, že nie je dôležité, ktorý právny predpis ho upravuje, ale rozhodujúca je povaha vzťahu. Premlčanie a bezdôvodné obohatenie sú dva samostatné inštitúty a takto treba posudzovať aj ich právnu úpravu, to znamená osobitne treba pristupovať k právnej úprave bezdôvodného obohatenia obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá sa bude aplikovať aj na obchodné vzťahy a osobitne k právnej úprave premlčania, ktoré ako celok pre obchodné vzťahy upravuje Obchodný zákonník a teda aplikáciu Občianskeho zákonníka nemožno oprieť o § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže tu absentuje v ňom ustanovená podmienka, že túto otázku nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa teda premlčuje v 4 ročnej premlčacej lehote a začiatok plynutia premlčacej lehoty sa spravuje ustanovením § 391 Obchodného zákonníka. Akceptácia uvedeného stanoviska vyplýva aj zo súdnej praxe, v tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2004 sp. zn. 4Obo 57/03 v spojení s nálezom Ústavného súdu z 13.12.2005 sp. zn. IV.ÚS 214/04 ako aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 86/2005.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu Ing. Arnolda Vadkertiho, konateľa žalovaného Ing. Branislava Brúdera, výsluchom svedkov E. Y., H. J., A.. C. N., A.. D. F., J. Z., vyjadreniami právnych zástupcov zúčastnených strán a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - Odpoveď žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 12.09.2013, výpis z účtu žalovaného zo dňa 12.02.2010, 10.02.2010, 14.02.2010, 16.02.2010, zálohová faktúra č. 9601002001, Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 13.08.2013, preddavková faktúra č. PF001-2010, faktúra č. 201002011, detail pohybu na účte žalobcu zo dňa 10.02.2010, 15.02.2010, 16.02.2010, zoznam traktorových zariadení nachádzajúcich sa vo vlastníctve žalovaného spolu s fotodokumentáciou v počte 4 ks, faktúra č. 2010/03, dodacie listy č. 201001, 201002, 201003, 201004, 201005, 201006, 201007, Zmluva o dielo č. 01-SCS-2009 zo dňa 03.08.2009, krycí list rozpočtu, faktúry č. 9301002001, 20080609, PF034-2008, príjmový pokladničný doklad bez uvedenia dátumu, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 03.06.2008, faktúra č. 200806094, príjmový pokladničný doklad bez uvedenia dátumu, faktúra č. 200811245, príjmový pokladničný doklad z 27.11.2008, výdavkový pokladničný doklad zo 06.11.2008, e-mail žalobcu zo dňa 01.03.2010 adresovaný Ing. Untermayerovi, faktúry č. 201002011, 201001002, 201001001, 200912212, 200912206, 200910172, 200909146, 200908115, preddavková
faktúra PF44-2009, PF43-2009, PF36-2009, PF32-2009, PF35-2009, fotodokumentácia stavu kravína z času pred rekonštrukciou, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zálohovou faktúrou č. 9601002001 vyúčtoval žalovaný žalobcovi zálohu na nájom poľnohospodárskych strojov sumou 61 000,- eur. Faktúra bola vystavená 09.02.2010 a splatná 23.02.2010. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že za účelom úhrady zálohovej faktúry zaplatil prevodom na účet žalovaného dňa 10.02.2010 sumu 10 000,- eur a 11 000,- eur, dňa 15.02.2010 sumu 30 000,- eur a dňa 16.02.2010 sumu 10 000,- eur, teda celkovo 61 000,- eur.
Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že s bývalým predsedom družstva Ing. Brúderom uzavrel ústnu dohodu o prenájme strojov, jednalo sa o traktory, nebola však špecifikovaná konkrétna značka alebo typ traktorov, iba výkon a to od 50 do 200 kW. Doba prenájmu nebola presne špecifikovaná, keďže žalobca nevedel, aký presný počet strojov bude potrebovať, dohodli sa, že suma 61 000,- eur by mala pokryť všetky náklady prenajímateľa. Na základe dohody medzi nimi bola vystavená zálohová faktúra s tým, že následne sa táto vysporiada faktúrami, ktoré sa riadne zaúčtujú a odrátajú od zálohovej faktúry. Nebola poskytnutá však žiadna protihodnota a to z dôvodu, že keď žalobca potreboval stroje, t.j. traktorové ťahače, tak to buď nevyhovovalo družstvu alebo v čase, kedy mohlo družstvo stroje poskytnúť, nevyhovovalo to žalobcovi.
Svedok Milan J., ktorý bol oslovený priamo Ing. Brúderom za účelom podania svedeckej výpovede ako predajca poľnohospodárskej techniky súdu vysvetlil, že sa zaoberá predajom traktorov, závesného náradia za traktory. Pokiaľ si zákazník chce kúpiť závesné zariadenie za traktor, predajca mu ho predvedie tým spôsobom, že použije traktor vo vlastníctve zákazníka, ak má potrebný výkon. Staršie traktory sa používajú na predvádzanie iba v prípade, ak ho vlastní sám zákazník, u ktorého zariadenie predvádzajú, keďže použitie starších 5-10 ročných traktorov nesie so sebou určité riziká, napr. v prípade poruchy nastane problém, kto zaplatí opravu. Svedkovi bola predložená dokumentácia traktorov vo vlastníctve žalovaného na posúdenie, či takéto traktory mohli byť použité ako predvádzacie, pričom tri z nich vylúčil absolútne, do úvahy by pripadal iba jeden a to značky CLAAS. Traktory sa prenajímajú na motohodinu a nie na časové obdobie, pričom štandardné ceny na trhu sa pohybujú v rozpätí 20 - 40,- eur za jednu motohodinu.
Štatutárny zástupca žalovaného Ing. Branislav Brúder uviedol, že je úplne nelogické, aby jeho otec uzatvoril so žalobcom dohodu o zapožičaní strojov, resp. ich prenájme, keďže tieto boli staré, viackrát opravované. Podľa informácií, ktoré zistil z daného obdobia žalobca rekonštruoval pre žalovaného maštaľ, pričom pri tejto činnosti sa používali aj stroje vo vlastníctve družstva ako aj zamestnanci družstva a vzniknuté náklady mali byť riešené formou zálohovej faktúry. Ďalej objasnil, že pri projektoch financovaných Ministerstvom pôdohospodárstva sa používa externá firma, keďže výkony urobené vo vlastnej réžii by neboli platobnou agentúrou ministerstva preplatené a preto bola uzatvorená ústna dohoda o pomoci žalovaného vo forme poskytnutia strojov a zamestnancov žalovaného.
Svedok E. Y., ktorý v rozhodujúcom období rokov 2009 - 2010 pracoval pre žalovaného ako živnostník vypovedal, že žalobca vykonával pre družstvo rekonštrukciu kravína, pričom bývalý predseda družstva požadoval od zamestnancov, aby mu vyšli v ústrety a poskytovali mu pomoc a preto mu poskytli ľudí a stroje ako autá, žeriav, vysokozdvižný vozík a pod. Uviedol, že sa to poskytovalo bezodplatne, on si robil poznámky, aby bol prehľad, čo sa urobilo a požičalo, on však ďalej tieto poznámky nikomu neodovzdával. Svedok potom, ako mu bol predložený zoznam traktorov družstva uviedol, že družstvo nemalo iné traktory ako tie, ktoré sú v zozname uvedené a v rokoch 2007 - 2010 bola na družstve taká „bieda“, že ledva utiahli práce na poli s tými strojmi, ktoré mali k dispozícii a preto by sa v žiadnom prípade nemohli zaobísť bez niektorého zo strojov, ak by bol zapožičaný tretej osobe. V prípade, že by na neho smerovala požiadavka na zapožičanie strojov, musel by odmietnuť.
Svedok A.. C. N. pracoval v rokoch 2000 - 2014 u žalovaného ako hlavný ekonóm. Žalobca realizoval pre žalovaného rekonštrukciu maštalí, pred jej začiatkom sa Ing. Vadkerti s bývalým predsedom Ing. Brúderom dohodli, že keď bude potrebná pomoc, družstvo žalobcovi pomôže a to z dôvodu urýchlenia prác, nakoľko počas rekonštrukcie dojnice neboli riadne ustajnené a dochádzalo k poklesu dojivosti. Pomoc z družstva spočívala v tom, že boli žalobcovi dané k dispozícii mechanizmy ako nákladné autá, žeriav, vysokozdvižný vozík a taktiež aj pracovníci žalovaného. Dohoda bola taká, že po skončení rekonštrukcie sa spoločnosti navzájom vyrovnajú. Po skončení rekonštrukcie sa skutočne stretli a
predseda družstva mu oznámil, že má vystaviť faktúru na sumu 61 000,- eur, pričom ostatné pokyny mu zaslal Ing. Vadkerti e-mailom, v ktorom však žiadal, aby bola vystavená faktúra na predaj pšenice. Zdalo sa mu to nelogické, keďže pri cenách pšenice by sume 61 000,- eur zodpovedalo plne naložených 22 kamiónov a preto sa Ing. Brúder s Ing. Vadkertim dohodli, že bude daná faktúra na prenájom alebo zapožičanie strojov. Hodnota plnenia zo strany družstva bola vyššia ako 61 000,- eur, ale štatutárni zástupcovia sa dohodli na uvedenej sume. Hoci išlo o zálohovú faktúru, konečné vyúčtovanie už robené nebolo. Na otázky sudkyne uviedol, že zrejme pán Y. bol povinný zaznamenávať počet pracovníkov a mechanizmov, ktoré boli dané k dispozícii žalobcovi. Nevedel, či mohol mať pán Y. vedomosť o obsahu dohôd medzi bývalým predsedom družstva a Ing. Vadkertim, uviedol však, že na poradách, ktorých sa tiež zúčastňoval bolo vždy uvedené, že po dokončení prác dôjde k vyrovnaniu, ale nebolo povedané akou konkrétnou formou.
E-mailom zo dňa 01.03.2010 adresovaným A.. N. s predmetom: daňový doklad na platby za obilie, pôžičky pracovníčka žalobcu zosumarizovala rozpis platieb poslaných na zálohovú faktúru č. 9601002001 spolu vo výške 61 000,- eur s tým, že by potrebovala zálohovú faktúru prerobiť a k nej vystaviť s dátumom 16.02. daňový doklad.
Žalovaný dňa 16.02.2010 vystavil faktúru č. 9301002001 splatnú 16.02.2010 na sumu 0,- eur ako vyúčtovanie zálohovej platby za nájom poľnohospodárskych strojov (č.l. 103).
Svedok J. Z., ktorý bol zamestnancom žalovaného do decembra 2009 ako zootechnik potvrdil, že rekonštrukčné práce na maštali K240 vykonával žalobca, týchto rekonštrukčných prác sa zúčastňovali aj zamestnanci žalovaného a taktiež sa používali aj stroje patriace žalovanému. Potvrdil tiež, že aj pán F. vykonával práce tak na maštali K240, ako aj na iných objektoch nachádzajúcich sa v areáli žalovaného.
Svedkyňa A.. D. F., zamestnankyňa žalovaného od roku 2009 uviedla, že na poradách s bývalým predsedom družstva boli zamestnanci inštruovaní, aby boli nápomocní žalobcovi, ako aj iným subdodávateľom, ktorí práce vykonávali tak, aby tieto práce mohli byť ukončené v čo najkratšom termíne. Žalobcovi boli zapožičané stroje žalovaného ako vysokozdvižný vozík, žeriav, nakladač a taktiež chlapi z družstva pomáhali pri rekonštrukcii, či už išlo zváranie, rezanie dreva, prenášanie materiálu, odpratávanie sute, búracie práce a pod.
Žalovaný ako objednávateľ uzavrel so žalobcom ako zhotoviteľom dňa 03.08.2009 Zmluvu o dielo č. 01-SCS-2009, ktorej predmetom bola rekonštrukcia a modernizácia kravína K240 za dohodnutú cenu diela 492 929,58 eur bez DPH. Právny zástupca žalobcu potvrdil, že cena diela bola žalobcovi vyúčtovaná a to 4 faktúrami č. 200908115 na sumu 40 000,- eur, č. 200909146 na sumu 100 000,- eur, č. 201001002 na sumu 240 000,- eur a č. 201002011 na sumu 112 929,58 eur, čo spolu činí dohodnutú cenu 492 929,58 eur, žalobcom bola cena diela riadne zaplatená.
Dodávateľ E. F. - E. stavebné variácie, IČO: 34 590 005 vyúčtoval faktúrou č. 2010/03 žalovanému dodávku materiálov podľa dodacích listov č. 201001-07 sumou 33 732,23 eur. V dodacích listoch boli vyšpecifikované práce a dodávky materiálu, pričom podľa údajov na dodacích listoch tieto boli vyhotovené v dňoch 07.03.2010, 15.03.2010 a 29.03.2010. Podľa údajov na dodacích listoch práce boli vykonávané aj na iných objektoch ako na kravíne.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný vystavil dňa 09.02.2010 žalobcovi zálohovú faktúru č. 9601002001 na sumu 61 000,- eur s dátumom splatnosti 23.02.2010, ktorú žalobca uhradil platbami zo dňa 10.02.2010 vo výške 10 000,- eur a 11 000,- eur, dňa 15.02.2010 platbou vo výške 30 000,- eur a dňa 16.02.2010 platbou vo výške 10 000,- eur. Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola. Tvrdenia žalovaného uvedené v liste jeho právneho zástupcu zo dňa 12.09.2013 o tom, že uvedená suma bola žalobcovi vrátená na jeho účet čiastkovými platbami sa v priebehu konania ukázala ako nepravdivá, čo potvrdil štatutárny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že v čase realizácie týchto platieb nebol štatutárnym zástupcom žalovaného a preto bolo potrebné dohľadať v účtovníctve účel týchto platieb, pričom bolo potvrdené, že platby žalovaného boli poskytnuté na úhradu faktúry č. 201002011 tak ako je to zrejmé z variabilného symbolu uvedeného pri platbách žalovaného zo dňa 10.02.2010 vo výške 10 200,- eur, 11.02.2010 vo výške 19 000,- eur, 12.02.2010 vo výške 9 900,- eur, 16.02.2010 vo výške 28 657,40 eur a 23.02.2010 vo výške 45 121,60 eur.
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov posúdia sa podľa obchodných zvyklostí a ak ich niet podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.
Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd túto posúdil ako nedôvodnú, keďže podľa ustálenej judikatúry bezdôvodné obohatenie medzi podnikateľmi sa síce posudzuje podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ale v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka otázky premlčania aj vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje komplexnú úpravu premlčania a preto otázka premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa bude posudzovať podľa § 391 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. vo štvorročnej premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka. Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia bola zaslaná dňa 13.08.2013 žalovanému s tým, že mu bola daná lehota 7 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie, k čomu však nedošlo a preto márnym uplynutím tejto lehoty mohol žalobca svoje právo uplatniť na súde v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka a od márneho uplynutia tejto lehoty teda plynie 4 ročná premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súde dňa 10.01.2014, teda včas, keďže sa tak stalo pred uplynutím zákonnej 4 ročnej premlčacej lehoty.
Spornou bola v konaní otázka, či zo strany žalovaného bolo poskytnuté protiplnenie vo vzťahu k vystavenej zálohovej faktúre a následne zaplatenej sume 61 000,- eur žalobcom. Na zálohovej faktúre bolo uvedené, že záloha sa platí za nájom poľnohospodárskych strojov. Uvedený predmet však v konaní preukázaný nebol. K uvedenému záveru dospel súd po zhodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a to predovšetkým výpoveď svedka Y. pracujúceho v tom čase pre žalovaného vo funkcii mechanizátora, ktorý jednoznačne vylúčil, že bola vôbec vznesená požiadavka na prenájom strojov, ďalej uviedol, že aj keby takáto požiadavka bola, určite by s ňou nesúhlasil, keďže žalovaný všetky stroje, ktoré mal vo vlastníctve potreboval k práci na poli a aj tieto ledva postačovali. Z výpovede svedka H. J. mal súd preukázanú všeobecnú prax pri zapožičiavaní traktorov potrebných na predvádzanie závesného náradia, keď tieto sa prenajímali nie na časové obdobie, ale na dosiahnutie určitého počtu motohodín, pričom štandardné ceny na trhu za zapožičanie traktorov sa pohybujú v rozpätí 20 - 40,- eur / motohodina, čo pri hodnote 40,- eur / motohodina predstavuje pri sume 61 000,- eur cca
1500 motohodín, čo pri fonde pracovného času 8 hodín denne predstavuje približne 1 - 1,5 roka výkonu takéhoto traktora. Nakoniec aj z výpovede konateľa žalobcu, ktorý nevedel vyšpecifikovať, aké traktory mali byť zapožičané, v akom počte, na aké časové obdobie dospel súd k záveru, že nájom poľnohospodárskych strojov rozhodne nebol predmetom dohody medzi konateľom žalobcu a bývalým štatutárnym zástupcom žalovaného nebohým A.. Mariánom Brúderom. Z výsluchu svedkov Jána Y., A.. C. N., A.. D. F. a J. Z. mal súd za preukázané, že v období, kedy žalobca vykonával pre žalovaného v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo rekonštrukciu kravínu, mali zamestnanci žalovaného pokyn byť vo všetkých smeroch nápomocní žalobcovi a poskytovať mu potrebných pracovníkov ako aj stroje a mechanizmy vo vlastníctve žalovaného a to s jediným cieľom - urýchliť rekonštrukciu kravínu, keďže dojnice počas nej neboli riadne ustajnené, v dôsledku čoho došlo k poklesu dojivosti. Ich výpovede sa však líšili v otázke, či táto výpomoc vo forme pracovníkov a strojov bola odplatná alebo bezodplatná. Svedok Y. uviedol, že pomoc bola poskytovaná bezodplatne, on iba zaznamenával „čo bolo požičané“, avšak svoje poznámky ďalej neodovzdával, naproti tomu Ing. Attila N., hlavný ekonóm družstva, uviedol, že dohoda medzi štatutárnymi zástupcami žalobcu a žalovaného prezentovaná aj na poradách bola taká, že po ukončení rekonštrukcie sa firmy navzájom vyrovnajú, k čomu aj reálne došlo, keď mu bol nebohým Ing. Brúderom oznámené, že má vystaviť faktúru na 61 000,- eur s tým, že všetky ďalšie informácie ohľadne faktúry dostane od konateľa žalobcu. Pravdivosti tohto tvrdenia nasvedčuje e-mail zo dňa 01.03.2010, ktorým Ing. L. Y., obchodný referent žalobcu, požiadala svedka N., aby prerobil zálohovú faktúru na sumu 61 000,- eur a vystavil k nej s dátumom 16.02. daňový doklad. Predmet e-mailu bol označený ako Daňový doklad na platby za obilie, pôžičky. Následne žalovaný s dátumom 16.02.2010 vystavil faktúru č. 9301002001 ako vyúčtovanie zálohovej platby za nájom poľnohospodárskych strojov, keď hodnota faktúry bola po zúčtovaní prijatej zálohy 0,- eur. To, že predmetom zálohovej faktúry nebol nájom poľnohospodárskych strojov mal súd za preukázané aj ďalšou časťou výpovede Ing. N., ktorý uviedol, že bola požiadavka, aby zálohová faktúra znela na dodávku pšenice, čo by však bolo úplne nelogické a podozrivé, keďže sume 61 000,- eur by zodpovedalo plne naložených 22 kamiónov pšenice a preto bol na faktúre uvedený prijateľný predmet plnenia a to nájom poľnohospodárskych strojov. V konaní však bolo preukázané, že predmetom vôle žalobcu a žalovaného nebol prenájom poľnohospodárskych strojov a ani dodávka pšenice, ale práve cena poskytnutej pomoci zo strany žalovaného vo forme pracovníkov a mechanizmov. Spôsob prečo bolo takto postupované vysvetlil súdu štatutárny zástupca žalovaného Ing. Branislav Brúder, ktorý uviedol, že ak by sám žalovaný v snahe znížiť náklady predložil platobnej agentúre ministerstva, ktoré projekt rekonštrukcie maštale financovalo napr. stasky, tieto by preplatené neboli. Z výpovedi svedkov ako aj z listinných dôkazov súd dospel k záveru, že zálohová faktúra na sumu 61 000,- eur bola vystavená na základe ústnej dohody Ing. Vadkertiho s nebohým Ing. Brúderom za pomoc pri prerábke maštale vo forme pracovných výkonov zamestnancov žalovaného ako aj zapožičania strojov žalovaného. Uvedenému záveru súdu nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca sa začal domáhať vrátenia uhradenej zálohy titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia až cca 3,5 roka potom, ako túto sumu uhradil a v čase mesiac po smrti bývalého štatutárneho zástupcu družstva.
To, že žalovaný menil verzie ohľade spôsobu vrátenia čiastky 61 000,- eur žalobcovi, keď najprv uvádzal, že celá suma mu bola vrátená v hotovosti, neskôr predložil výpisy z účtu a tvrdil, že finančné prostriedky boli vrátené na účet žalobcu a podľa tretej verzie bolo poskytnuté adekvátne protiplnenie vo forme služieb, bolo v priebehu dokazovania vysvetlené tým, že právny vzťah, z ktorého odvodzoval žalobca právo na vrátenie finančných prostriedkov bol uzatvorený ústne medzi vtedajšími štatutárnymi zástupcami sporných strán a preto po smrti bývalého predsedu PD Vajnory bol žalovaný nútený vyhľadať v účtovníctve doklady k danému obchodnému prípadu, resp. zistiť od vtedajších zamestnancov poznatky k danému prípadu a práve výpoveďami svedkov - zamestnancov žalovaného v spojení s ďalšími dôkazmi a to predovšetkým e-mailom žalobcu zo dňa 01.03.2010 preukázal žalovaný, že zo strany žalovaného bolo skutočne poskytnuté adekvátne protiplnenie a to formou pomoci či už prostredníctvom zamestnancov žalovaného alebo mechanizmov počas prerábky maštale a suma 61 000,- eur bola výsledkom dohody štatutárnych zástupcov Ing. Mariána Brúdera a Ing. Arnolda Vadrektiho.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel teda súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalovaný sa bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Súd nevykonal navrhované doplnenie dokazovania výsluchom svedka Jozefa F., nakoľko výsledky vykonaného dokazovania mu dávali dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol plne úspešný priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že až po právoplatnosti tohto rozsudku bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.