Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-111-2015.pdf
PDF · 96.35 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/111/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky M. V., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. Y., S. W. XX, proti odporcovi D. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. Y., S. W. XX, t.č. J. Ď., L. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému D. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky M. V., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX a odporcu D. V., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v Y. Y., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y. Y. vo zv. 37, ročník XXXX, na strane 117, pod por. č. 180 r o z v á d z a .
Súd maloletého D. V., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého D. V., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 90 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným dňa 11. 05. 2015 sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že zhruba pred 3 rokmi došlo k vážnemu narušeniu ich partnerských vzťahov. Odporca vtedy zmenil svoje životné postoje. Namiesto venovania sa rodine dával prednosť sledovaniu televízie, trávil veľa času za počítačom, niekedy až do skorých ranných hodín. Následkom týchto skutočností bolo čoraz väčšie vzájomné odcudzenie ich ako manželov. V súčasnosti už k odporcovi nič necíti, jej city k nemu ochladli a nemieni zotrvať v manželskom zväzku. Zároveň na čas po rozvode navrhla súdu upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám s tým, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v čase od piatku 17.00 h do nedele 18.00 h a počas vianočných sviatkov od 25. 12. do „podľa dohody“.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03. 06. 2015 potvrdil, že problémy v ich manželstve nastali v r. 2013, ale z dôvodu, že navrhovateľka veľakrát prišla domov z práce plačom, začala chodiť údajne s kamarátkami von, čo nebola pravda, pretože vyšlo najavo, že sa stretávala s iným mužom, čo považuje za príčinu rozpadu ich manželstva. K tvrdeniam navrhovateľky, že veľa času trávil na internete uviedol, že navrhovateľka bola stále unavená, bolela ju hlava alebo spala, nemala o neho záujem, čo rešpektoval a preto si zabezpečil náhradný program cez internet. K navrhovanej úprave práv a povinností uviedol, že rešpektuje želanie maloletého na čas po rozvode zotrvať v domácnosti matky. S navrhovanou výškou výživného a rozsahom styku nesúhlasil, čo odôvodnil svojou finančnou situáciou vzniknutou po jeho odchode zo spoločnej domácnosti a prácou na zmeny.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX. Z ich manželstva pochádza malol. D. V., nar. XX. XX. XXXX. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo a u odporcu o druhé manželstvo. Posledné trvalé spoločné bydlisko účastníkov bolo v obvode Okresného súdu Banská Bystrica.
Navrhovateľka vo výpovedi zotrvala na podanom návrhu a jeho dôvodoch. Ďalej vo výpovedi uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvárala po ročnej známosti a brala si ho z lásky. Po dobu 9 rokov bolo ich manželstvo usporiadané, harmonické. Výrazné problémy v ich manželstve nastali koncom r. 2013 z dôvodov uvedených v samotnom návrhu. Následne sa odcudzili a začali si žiť každý svoj vlastný život. Odo dňa 13. 06. 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia nevedú spoločnú domácnosť. Po dobu 1,5 roka spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého, netrávia spolu čas, ako manželia si nepomáhajú, intímne spolu nežijú. Odporcovi, ako partnerovi a otcovi dôveruje. Jej city k odporcovi sa však výrazne zmenili, v súčasnosti k nemu cíti odpor. Vo výpovedi ďalej uviedla, že nemá záujem na obnovení spolužitia, návšteve poradne. V súčasnosti známosť s iným mužom nemá. Potvrdila však, že začiatkom r. 2014 mala 3-mesačnú mimomanželskú známosť. Za príčinu rozvratu manželstva označila nezáujem odporcu o ňu, pretože mal vlastné záujmy, neboli z jeho strany k nej žiadne city, láska.
Odporca vo výpovedi vyjadril súhlas s rozvodom manželstva s odôvodnením, že už nie je v súčasnosti čo riešiť, navrhovateľka mu dosť ublížila. Ďalej uviedol, že navrhovateľku si bral, pretože sa ľúbili. Ich manželstvo až do r. 2013 bolo usporiadané, harmonické. Navrhovateľka vždy, keď sa jej chcel venovať, stále spala, bola unavená, alebo ju bolela hlava, preto začal tráviť čas na internete, keďže do krčmy nechodil. Ako ďalší problém v ich manželstve označil to, že ho manželka podvádzala. V tejto súvislosti si dal urobiť výpis hovorov, kde bolo 23 strán SMS, pričom išlo o telefón, ktorý jej platil. Napriek tomu chcel situáciu riešiť, o čo navrhovateľka nemala záujem, flákala sa, v noci chodila domov s odôvodnením, že si bude chodiť kam chce. Potvrdil, že od 13. 06. 2015 s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne netrávia čas, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti. Ako manželia si v súčasnosti už nepomáhajú. Po dobu 1,5 roka intímne spolu nežijú. Výchovu, výživu maloletého však zabezpečujú spoločne. Navrhovateľke ako partnerke nedôveruje, jeho city k nej sa zmenili, v súčasnosti k nej nič necíti. Rovnako ako navrhovateľka uviedol, že nemá záujem na obnovení spolužitia. V minulosti mal záujem na návšteve poradne, s čím navrhovateľka nesúhlasila. Známosť s inou ženou nemal počas celého trvania manželstva a ani v súčasnosti. Za rozvrat manželstva označil to, že navrhovateľka sa flákala, nemala záujem o rodinu, podvádzala ho.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej intenzity a dĺžky, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel, vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej,
výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. V manželstve účastníkov konania absentuje akýkoľvek rešpekt, vzájomná úcta, vzájomná citová náklonnosť, v dôsledku čoho sa ich manželstvo stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd mal tak splnené podmienky v zmysle § 23 Zák. o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za prvotnú príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje rozdielnosť ich pováh a názorov, čo malo za následok citové odcudzenie sa, ktoré navrhovateľka v r. 2014 riešila nadviazaním mimomanželského vzťahu a odporca venovaním sa vlastným záujmom.
V prípade rozvodu manželstva rodičia maloletého sa dohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach a neupravenia styku otca s maloletým. Medzi rodičmi ostala sporná otázka výživného, ktorú matka navrhovala určiť v rámci zmierovacieho konania vo výške 130-150 Eur a otec vo výške 40 Eur, maximálne 60 Eur.
Kolízny opatrovník uviedol, že sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého nezistil žiadne nedostatky. Matka pre výchovu maloletého má vytvorené vhodné bytové podmienky. V rámci sociálneho šetrenia bol vykonaný pohovor s maloletým, pri ktorom potvrdil, že má dobrý vzťah k obidvom rodičom, ale v prípade rozvodu manželstva chce zotrvať v domácnosti matky, v ktorej vyrastal. V prípade rozvodu manželstva doporučil súdu maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otca zaviazať primeraným výživným a styk otca s maloletým neupravovať.
Podľa § 24 ods. 1,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia ju zvláda, výchovné problémy s maloletým nemá, maloletý ju rešpektuje. Otec nemal žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletého. Potvrdil, že zo strany matky je o maloletého postarané. Matka pre výchovu maloletého má vytvorené vhodné bytové podmienky, čo otec potvrdil, rovnako aj správa zo sociálneho zisťovania. Maloletý v domácnosti matky žije od narodenia. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že maloletý má dobrý vzťah k nim obom, žiadneho z nich neodmieta, neuprednostňuje, čo maloletý pri pohovore
pred kolíznym opatrovníkom taktiež potvrdil. Otec o maloletého prejavuje záujem, stretáva sa s ním. Od odchodu zo spoločnej domácnosti maloletý 1 víkend trávil v domácnosti otca. Otec má tiež telefonicky kontakt s maloletým. Matka otcovi v stretávaní sa nebráni. Otec od matky nepožaduje informácie o maloletom, zabezpečuje si ich priamo od maloletého. Rodičia svoj vzťah pri výkone rodičovských práv a povinností zhodnotili za dobrý. Maloletý pred kolíznym opatrovníkom prejavil vôľu zotrvať v domácnosti matky. Súd po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade je pre maloletého najvhodnejšie zotrvať v domácnosti matky, kde má svoje sociálne, citové väzby a preto maloletého na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súd pri zverení maloletého do starostlivosti matky prihliadol aj na jej doterajšiu riadnu starostlivosť o maloletého.
Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zák. o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 12 rokov, ukončil 5. ročník ZŠ, do ktorej chodil autobusom za cestovné vo výške 12 Eur. Maloletý sa stravoval doma, nemal žiadnu platenú, neplatenú záujmovú činnosť. Maloletý je zdravý, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. Matka maloletému do školy uhrádza bežné poplatky a v súvislosti so štúdiom maloletého má bežné výdavky. Otec maloletého pracoval v obch. H.. G. H..Z..A.. ako asistent predaja a dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 560,32 Eur. Z dôvodu presťahovania sa je odo dňa 01. 07. 2015 zamestnaný cez pracovnú agentúru, v ktorej nemá zatiaľ uzavretú zmluvu, avšak podľa vlastného vyjadrenia predpokladá, že bude dosahovať rovnaký príjem ako u predchádzajúceho zamestnávateľa. Otec má jednu ďalšiu vyživ. povinnosť na plnoletú dcéru, na ktorú má určené výživné vo výške 30 Eur, avšak dobrovoľne jej posiela 100 Eur. Otec v súčasnosti žije v 2-izbovom prenajatom byte, za ktorý uhrádza dohodnutý nájom vo výške 185,16 Eur, plyn 28,36 Eur, elektriku 33 Eur. Súd po vyhodnotení veku, odôvodnených potrieb maloletého a schopnosť otca dosahovať príjem vo výške 560,32 Eur, určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 90 Eur mesačne. Súd tejto časti návrhu matky nevyhovel z dôvodu: 1/ preukázaného veku a odôvodnených potrieb maloletého, ktorý je zdravý, nemá žiadnu platenú, neplatenú činnosť, 2/ preukázaného príjmu otca a jeho jednu ďalšiu vyživ. povinnosť na staršie dieťa, 3/ jej vyživovacej povinnosti k maloletému, na ktorého poberá rodinné prídavky, uplatnila si daňový bonus a sama dosahuje príjem vo výške 472,16 Eur, ktorý jej umožňuje taktiež podieľať sa na výžive maloletého. V súvislosti s vyživ. povinnosťou matky súd však poznamenáva, že nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala dennú osobnú starostlivosť o maloletého, ako aj jeho výživu v rovnakom rozsahu, ako povinný rodič. Je preto práve povinnosťou otca podieľať sa na výžive maloletého vo väčšom rozsahu. Súd v tejto časti ani návrhu otca nevyhovel, pretože ním navrhovaná výška výživného 1/ nezodpovedala jeho príjmu, ktorý mu umožňuje podieľať sa na výžive maloletého v sume 90 Eur bez ujmy vlastnej výživy, 2/ zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého a to tak pravidelných mesačných, ako aj mimoriadnych, nepredvídateľných. Súd má zato, že takto určené výživné je otec schopný, aj pri jednej ďalšej vyživ. povinnosti, si plniť bez ujmy vlastnej výživy. Pokiaľ otec poukazoval na svoje dlhy, záväzky, súd na ne nemohol prihliadnuť s poukazom na § 62 ods. 5 Zák. o rodine, v zmysle ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd vo vzťahu k argumentácii otca považuje za nutné uviesť, že výživné je pravidelné mesačné plnenie, z ktorého sa majú pokryť všetky potreby maloletého spojené s jeho bývaním, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb maloletého. Záverom súd poznamenáva, že pri určovaní výšky výživného vychádzal z toho, aby maloletý mal zabezpečené výživným životné minimum, na ktoré má zásadne právo.
Rodičia maloletého žiadali, aby súd styk otca s maloletým neupravoval, ponechal ho na ich dohode. Súd preto pri rozhodovaní o tejto časti návrhu postupoval podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144, prvá veta OSP tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé
priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.