Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-44-2015.pdf
PDF · 93.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/44/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátom Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, konajúca prostredníctvom advokátky konateľky Mgr. Zuzany Bollovej, adresa pre doručovanie Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava, proti žalovanej U. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. Š., L. XXX, o zaplatenie sumy 172,50 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu z a m i e t a .
Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia od žalovanej sumy 172,50 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania, počítaným od 25.10.2013 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok vyvodzoval zo zmluvy o pripojení, ktorú uzavrel so žalovanou, pričom žalovanú sumu žiadal priznať titulom náhrady škody. Poukázal na to, že pri uzavretí zmluvy bol žalovanej odpredaný mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu 19 €, pričom predajná cena predmetného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia bola 249 €. Žalobca v návrhu konštatoval, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, čiže predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas za poskytnuté služby.
Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť s poukazom na hospodárnosť konania ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, súdu sa vrátila súdna zásielka, neprevzatá v odbernej lehote, a to dňa 2.7.2015, pričom žalovanej bola súdna zásielka doručovaná do vlastných rúk. V zmysle § 47 ods. 2 OSP súd považoval uvedenú súdnu zásielku za doručenú dňom, keď sa vrátila súdu, a konal v neprítomnosti žalovanej.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa s podaným návrhom, so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, s dodatkom k zmluve, s Prílohou č. 1 k Dodatku k zmluve, so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s faktúrami, s pokusom o pokonávku, s ostatným spisovým materiálom.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o pripojení verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 44 ods. 1 toho istého zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti, alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 26.11.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb A6634805. V zmysle uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanej účastnícky program, Mobilný Internet Premium. Dňa 26.11.2012 účastníci konania uzatvorili aj Dodatok k predmetnej zmluve, v zmysle ktorého podľa čl. 1 odpredal žalobca žalovanej zariadenie HUAWEI Media Pad7 Lite za kúpnu cenu 19 €. Žalobca súdu predložil aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktoré boli účinné od 1.1.2012. Z predloženej špecifikácie žalobcu
zariadenie HUAWEI Media Pad7 Lite, ktorý odpredal žalovanej za cenu 19 €, bol v hodnote predajnej ceny vo výške 249 €.
Z uvedených listinných dôkazov súd zistil, že účastníci konania síce uzavreli zmluvu o pripojení v zmysle Zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, ktorá však nie je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku ani Občianskom zákonníku, dostatočne si však určili predmet svojich záväzkov, čím uzavreli v zákone výslovne neupravenú, tzv. nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej vzniklo veriteľovi (žalobcovi) právo na plnenie od dlžníka (žalovanej) a dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok. Žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti, pričom žalovaná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je zrejmé, že účastníci konania uzatvorili zmluvu spotrebiteľskú.
Žalovaná využívala služby žalobcu, avšak podľa žalobcu cenu za poskytnuté služby riadne a včas neplatila. Predmetom konania však nebola úhrada sumy za poskytnuté služby zo strany žalobcu v prospech žalovanej. Predmetom konania bola náhrada škody.
Žalobca po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo výške, rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/komunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Predajná cena zariadenia bola 249 €, poskytnutá zľava 230 € a akciová cena 19 €. Pri výpočte škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej a uplatnil si škodu vo výške 172,50 €. Uvedenú sumu žalobca považuje za škodu, vzniknutú porušením povinnosti žalovanej. Žalobca ďalej poukazuje na čl. III. bod 3.7 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A6634805 zo dňa 26.11.2012, podľa ktorého - Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že Zariadenia sú mu predávané za ceny, uvedené v čl. I. bod 1.2 Dodatku, ktorých výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskými (trhovými) cenami Zariadení a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľských cien Zariadení, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby, poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu, dohodnutú v tomto Dodatku (doba viazanosti), pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov, uvedených v čl. II. v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zliav zo spotrebiteľských cien zariadení, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zliav zo spotrebiteľských cien Zariadení).
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu viazanosti, ktorá bola 24 mesiacov a počas tohto obdobia riadne a včas platiť cenu za poskytované služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany žalobcu, nesúceho dôkazné bremeno, nebolo preukázané už splnenie predpokladu, uvedeného v bode 1. (protiprávneho úkonu). Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby a predložených dokladov žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala
po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku k zmluve. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia Zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov. Podľa čl. 2 VP (Zmluva o poskytovaní verejných služieb, Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy, uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa Čl. II. bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o pripojení nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že ak platné ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo, a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu do 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 (protiprávny úkon) vzniku škody.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou, spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, pričom žalobca pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti na strane žalovanej. Rozdiel medzi trhovou cenou zariadenia a jeho akciovou cenou (v prepočte na počet celých mesiacov) bola považovaná žalobcom za vzniknutú škodu. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu k uvedenej škode (napriek deklarácii, uvedenej v bode 3.7 Dodatku), by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel, sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je splnené zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu v časti, kde sa domáhal náhrady škody, zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca si uplatnil náhradu trov konania, v konaní však úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Odporkyňa si trovy konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.