Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-208-2011.pdf
PDF · 91.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/208/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobkyne G. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Q. C. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Baranom, so sídlom v Žiari nad Hronom, Nám. M. Slovenskej 23/45, proti žalovanému A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. C. XXX, o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti, dom č. súp. 134, postavený na parcele CKN 261, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. Q. C..
Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosť, dom č. súp. 134, postavený na CKN parc. č. 261, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. Q. C., do výlučného vlastníctva žalobkyne, G. Q., rod. L., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/ XXX, bytom Q. C. XXX.
Žalobkyňa je p o v i n n á vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 2.268,71 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému vynaložené investície vo výške 655,62 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom trovy konania, vyplatené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu na znalecké dokazovanie vo výške 133,05 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Trovy konania, vyplatené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu v Žiari nad Hronom na znalecké dokazovanie vo výške 158,06 € z n á š a štát.
Súd účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k domu č. súp. 134, postavený na parc. č. 261, ktoré sa nachádza v k. ú. Q. C. a zároveň žiadala predmetný dom prikázať do svojho vlastníctva s tým, že vyplatí odporcu v zmysle znaleckého posudku. Konštatovala, že finančné prostriedky na výplatu žalovaného má k dispozícii. So znaleckým posudkom súhlasila, avšak poukázala na to, že určité práce realizoval a financoval odporca len v časti a podstatnú časť realizoval a financoval manžel žalobkyne s ich synom a matka žalobkyne. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania na preukázanie ňou tvrdených skutočností nemala.
Žalovaný najprv žiadal, aby dom bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva, pretože v dome býva a investoval do neho finančné prostriedky, pričom v priebehu konania zmenil svoj názor, pričom konštatoval, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva a s vyporiadaním takým spôsobom, aby dom bol prikázaný žalobkyni, ktorá by ho vyplatila. Navrhovaná výplata zo strany žalobkyne sa mu zdala nízka, podľa jeho názoru by mu prislúchala výplata okolo 80.000 €.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s výpisom z LV č.XXX, k. ú. Q. C., s výpoveďou svedkov, so závermi znaleckého posudku I.. R. Q., s ostatným spisovým materiálom.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 OSP ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne užívať a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z nejakých dôvodov nevyhovuje. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov.
S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku) súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Súd môže vyporiadať aj investície do nehnuteľností, avšak vždy musí rozhodnúť o nich samostatným výrokom rozsudku, a nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Je to z toho dôvodu, že pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka z vynaložených nákladov (investícií) vzniká od okamihu ich vynaloženia.
Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu, čiže záujmu. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním do terajšej spoločnej veci niektorému zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú od účinnosti novely (Zákona č. 526/2002 Z. z.) zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“ možno vyvodiť, že toto nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán.
Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkov, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena, určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu, zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (R 43/1997), ktorá poukazuje na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1, ktoré výslovne hovorí o primeranej náhrade a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu, a preto súdy priznávajú náhradu vo výške všeobecnej ceny veci. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane finančný ekvivalent. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1, tretia veta Občianskeho zákonníka) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci (R 43/1997).
Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX, k. ú. Q. C. (pripojený v znaleckom posudku) súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi k domu č. súp. 134, postavený na parc. č. 261. Súd zdôrazňuje, že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bolo podielové spoluvlastníctvo len k domu, nie k parcelám. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou domu č. súp. 134 v podiele 11/12 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom k domu č. súp. 134 v podiele 1/12. Vzhľadom na uvedenú výšku podielov je zrejmé, že dom nie je reálne deliteľný, pričom túto skutočnosť nenamietal v priebehu konania nik z účastníkov konania. Pokiaľ sa týka výhrady žalovaného v súvislosti s darom zo strany matky v prospech žalobkyne, súd poukazuje na to, že tieto skutočnosti nie sú podstatné pre posúdenie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd vychádzal pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z aktuálnych údajov, zapísaných na LV.
Vzhľadom na to, že medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k dohode, vzniklo právo žalobkyne požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie, pričom nie je možné nikoho spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Žalobkyňa je aktívne legitimovaná, nakoľko je jednou z podielových spoluvlastníkov na podanie takéhoto návrhu. V priebehu konania žalobkyňa nadobudla aj podiel pôvodných podielových spoluvlastníkov T. L. a L. L. a v čase rozhodovania súdu tak žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele 11/12. Žalobkyňa mala záujem predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, poukázala na veľkosť svojho podielu, ako aj na to, že má záujem predmetnú nehnuteľnosť užívať a zveľaďovať. Žalovaný spočiatku mal záujem, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho vlastníctva, následne v priebehu konania však zmenil názor s tým, že súhlasil, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do vlastníctva žalobkyne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol, že predmetnú nehnuteľnosť, dom č. súp. 134 prikázal do vlastníctva žalobkyne, pričom rešpektoval súd názor žalovaného, že už nemá záujem, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Tu treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že samotný žalovaný má menšinový podiel 1/12-inu.
Súd prikázal nehnuteľnosť, dom č. súp. 134 do výlučného vlastníctva žalobkyne, a to za primeranú náhradu. Za účelom zistenia výšky primeranej náhrady súd nariadil znalecké dokazovanie, kde uložil znalcovi určiť cenu všeobecnú, ktorá zodpovedá cene, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať v mieste, kde sa nachádza, čiže cena, určená podľa ponuky a dopytu. V takomto prípade žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu nebude zvýhodnený ani znevýhodnený, pretože nadobúdateľ, v tomto prípade žalobkyňa, musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci, a odstupujúci spoluvlastník v tomto prípade za svoj podiel dostane finančný ekvivalent, ktorý zodpovedá výške jeho podielu, u žalovaného je to ekvivalent 1/12-iny. V zmysle záverov znaleckého posudku je všeobecná hodnota rodinného domu č. súp. 134 vo výške 26.649,18 €. K tomu treba pripočítať vonkajšie úpravy, a to prípojku vody na parc. č. 260 v hodnote 214,70 €, prípojka kanalizácie na parc. č. 260 vo výške 258,11 €, betónové chodníky na parc. č. 261 vo výške 44,68 €, vonkajšie schody na rovnakej parcele vo výške 32,88 €, pričom z uvedeného je zrejmé, že hodnota rodinného domu spolu s uvedenými vonkajšími úpravami, súvisiacimi priamo s domovou nehnuteľnosťou, je vo výške 27.224,55 €. Drobné stavby, ploty a vonkajšia úprava v rozsahu oporného múru nemohli byť započítané v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nakoľko predmetom vyporiadania bola len domová nehnuteľnosť. Vzhľadom na to, že žalobkyňa má podiel 11/12, prislúcha jej vo finančnom vyjadrení hodnota 24.955,87 € (11/12-in zo sumy 27.224,55 €) a žalovanému za jeho podiel vo výške 1/12-iny prislúcha finančné vyrovnanie vo výške 2.268,71 €
(1/12-ina z 27.224,55 €). Vzhľadom na to súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 2.268,71 €.
Žalovaný v priebehu konania poukazoval na vykonané investície do predmetnej nehnuteľnosti. Z výpovedí účastníkov konania, výsluchom aj pôvodných účastníkov konania T. L. a L. L., ako aj výsluchom svedkov Š. Q. a Ľ.E. L. súd mal za preukázané investície, vykonané zo strany žalovaného do domovej nehnuteľnosti. Investície do domovej nehnuteľnosti súd dal ohodnotiť v rámci znaleckého dokazovania. Za investície do nehnuteľnosti súd považoval kúpu a montáž radiátorov v spálni, obývačke, chodbe, kuchyni a kúpeľni v r. 1991, rozšírenie komínu a inštalácia rúr do kúrenia, vybudovanie WC a vetracieho okna v kúpeľni, vybudovanie vchodu z kúpeľne do kotolne a zväčšenie vchodu do WC, vybudovanie kanalizácie a vybudovanie murovanej žumpy, v kuchyni zmena drevenej podlahy na betónovú, rekonštrukcia verandy, a to výmena okna, obklad drevom a znižovanie stropu, kompletný rozvod elektriny (medené káblovanie), nový rozvod na bojler, výmena poistiek za stykače a vyvedenie hodín von, kúpa a montáž vonkajších okenných žalúzií v obývačke a spálni, zabudovanie nových žľabov, sčasti plast, sčasti plech. Ostatné investície boli vykonané či už do hospodárskej budovy, pivnice alebo do oporných múrov, toto však vzhľadom na predmet konania súd nemohol v rámci investícií do domovej nehnuteľnosti zohľadniť. Znalec v znaleckom posudku ohodnotil investície do rodinného domu hodnotou 544 € a investície do žumpy a kanalizačnej prípojky znalec ohodnotil na sumu 111,62 €. Vzhľadom na to súd zaviazal žalobkyňu vyplatiť žalovanému sumu 655,62 € z dôvodu realizovaných investícií do domovej nehnuteľnosti.
Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok a za podanie znaleckého posudku bolo znalcovi priznané znalečné, a to v zmysle uznesenia Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 5C 208/2011 zo dňa 26.1.2015. Spolu znalcovi bolo priznané znalečné vo výške 416,09 €, pričom 50 € bolo vyplatené zo zálohy, zloženej žalobkyňou a 50 € bolo vyplatené zo zálohy, zloženej L. L. (pôvodným žalovaným v 2. rade), a suma 316,09 € bola znalcovi vyplatená z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Po odpočte sumy 50 €, ktorú zložil L. L. predstavujú trovy znalečného 366,09 € (416,09 - 50 €). Na žalobkyňu, ako aj žalovaného tak pripadala suma 183,05 € (366,09 : 2). Žalobkyňa zaplatila na účet tunajšieho súdu zálohu vo výške 50 €, preto ju súd zaviazal zaplatiť trovy konania, vyplatené z rozpočtových prostriedkov na znalecké dokazovanie vo výške 133,05 € (183,05). Vzhľadom na to, že žalovaný bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, súd rozhodol tak, že trovy konania, vyplatené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu na znalecké dokazovanie vo výške 183,05 € (ktoré mal pôvodne hradiť žalovaný) znáša štát.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 prvá veta OSP, podľa ktorého ak sú tu dôvody, hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, pretože dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody, hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v tom, že toto rozhodnutie je na prospech oboch účastníkov konania, k dohode o vyporiadaní mimosúdnou cestou nedošlo a jediným riešením bolo podanie návrhu na súd.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.